Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 5, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/410/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206733
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213206733.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Nagano Office Center, K červenému

dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, v konaní zastúpený : Fridrich Paľko, s.r.o,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: C. P., X.. X.X.XXXX, V. L. Ž.
XXX/X, B. S., o zaplatenie 920,10 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

1/ Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 920,10 Eur od
25.3.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e .
2/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
3/ Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 28.3.2013 podanej na predpísanom vzorovom tlačive A podľa

článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „NEPR“), sa domáhal zaviazania
žalovanej na zaplatenie zmenkovej sumy 920,10Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo
sumy 920,10Eur od 25.3.2009 do zaplatenia, ďalej úroku vo výške 6% zo sumy 920,10Eur od 8.6.2009
do zaplatenia, taktiež zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 3,07 Eur a trov konania,
ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 55,- a z trov právneho zastúpenia 150,74 Eur.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 4.12.2008, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
od 25.3.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená 4.12.2008, do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%-ným
denným úrokom od 25.3.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ mu nič nezaplatil. Keďže zmenková

listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou. Vzhľadom na uvedené s poukazom na článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES
č.861/2007) navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel.

3/ Podaním doručeným súdu 18.12.2015 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť, a to v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne, čím si uplatnil zmenkový úrok iba vo výške 0,06% denne.

4/ Žalovaná námietky proti čiastočnému zastaveniu konania nemala.5/ Čiastočné späťvaztie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o platenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zo zmenkových súm tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku zastavil podľa § 145 ods. 3 CSP.

6/ Tlačivo „C“ podľa článku 1 a 2 Nariadenia súd doručil žalovanej 10.12.2015 s možnosťou podať k
žalobe vyjadrenie do 30 dní. Na pojednávaní ako strana sporu uviedla, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke
došlo tak, že jeden pán z G. Š. ju navštívil a ponúkol jej pôžičku v sume 1.500,- Sk, z ktorej hneď mu
musela vrátiť 1.000,- Sk na cestovné trovy. Nakoľko je negramotná, nenaučila sa riadne čítať ani písať,

nevedela zmluvu prečítať. Podpísala ju, lebo bola v hmotnej núdzi. Bola v domnení, že si berie pôžičku
vo výške 1.500,- Sk a má vrátiť 2.000,- Sk v splátkach podľa svojich možností. Nevie na akom základe
požaduje od nej žalobca takúto horibilnú sumu. Spoločnosti Pohotovosť dva alebo trikrát zaplatila po 30,-
Eur, potom už žiadne splátky jej neposielala, lebo nemala peniaze. Žalovanú pohľadávku z uvedených
dôvodov neuznáva. V prípade, že by ju súd zaviazal k plateniu akejkoľvek sumy, žiadala, aby mohla
dlžobu splácať po 20,- Eur mesačne, nakoľko je dôchodkyňou, poberá dôchodok v mesačnej výške

270,- Eur.

7/ Aj keď tento typ konania sa spravidla riadi zásadou písomnosti, súd v zmysle článku 5 ods. 1
Nariadenia za účelom zistenia skutkového stavu veci a možnosti zaujatia stanoviska k uplatnenému
nároku žalovanou nariadil pojednávanie. Konal podľa § 180 CSP v neprítomnosti riadne

predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, ktorá písomné vyjadrenie k žalobe nepodala,
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu, aby predložil
zmluvu, na základe ktorej bola vystavená zmenka, z ktorej vyplýva právny nárok uplatnený v tomto
konaní podal vyjadrenia zo dňa 18.2.2016 a 4.3.2016, v ktorých uviedol, že poskytol súdu dostatočne
jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch

vyplývajúcich z platnej zmenky. Disponuje len insodovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané
a presné údaje alebo listiny, ktoré od neho súd vyžaduje. Poukázal na článok 4 a článok 5 bodu 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 na základe ktorého inicioval konanie.
Zastával názor, že v danom prípade nie sú splnené podmienky nariadenia ústneho pojednávania. Nemá
vedomosť o tom, že by žalovaná popierala uplatnenú pohľadávku.

8/ Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením zmenky zo dňa 4.12.2008, výpisom žalobcu z
obchodného registra a oboznámením spisu Okresného súdu Komárno 13ER/550/2010.Vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

9/ Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Prahe, t.j. na území Českej republiky. Žalovaná je
fyzická osoba s trvalým bydliskom B. S., t.j na území Slovenskej republiky. Predmetná zmenka bola
vystavená na Slovensku, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle
Článku 3 bodu 1 Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v členskom štáte inom ako v členskom

štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000,-Eur a preto podľa Článku 2
bodu 1 citovaného Nariadenia na konanie v tejto veci treba aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 861/2007.
Použitie právneho poriadku SR vyplýva z § 10, 11 a 19 Zákona č. 97/63 Zb. o Medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom.

10/ Žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovanou dňa
4.12.2008. Zmenkovú sumu žalovaná sa zaviazala zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25% denne od 25.3.2009. V zmenke je odkaz na číslo zmluvy : XXXXXXX. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „ bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Za miesto splnenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa: Pohotovosť s.r.o. IČO: 35807598,

Pribinova 25, Bratislava. Na rube zmenky je uvedený indosament, spoločnosť Pohotovosť s.r.o.
zastúpený konateľom Jaroslavom Fuchsom, ktorá indosovala svoje práva zo zmenky na žalobcu bez
uvedenia dátumu. Indosant predložil zmenku k zaplateniu a vystaviteľ, t.j. žalovaná na zmenku doposiaľ
neuhradila žiadnu sumu. Toto tvrdenie žalobcu žalovanou spochybnené nebolo.

11/ Podstatné náležitosti vlastnej zmenky sú uvedené v Článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového
č. 191/1950 Zb. (ďalej len ZZŠ), podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje :
1.označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom
je táto listina spísaná;2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

12/ Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ

ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

13/ Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

14/ Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

15/ Podľa Čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

16/ Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

17/ Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, či
už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby

môžu zmenku ďalej indosovať.

18/ Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej
bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

19/ Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený
(prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

20/ Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

21/ Podľa Článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

22/ Podľa Článku I. § 17 ods. 2 ZZŠ v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by
ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

23/ Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament
pred sročnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo uplynutí lehoty
k protestu, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.

24/ Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament
bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

25/ Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý
čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

26/ Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou splatnosťou sú
neplatné.27/ Podľa Čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
plateniedojednéhorokuoddátavystavenia.Vystaviteľmôžetútolehotuskrátiť,alebourčiťlehotudlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

28/ Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatáalebozaplatená,súrokami,akbolidojednané;2.šesťpercentovéúrokyododňasročnosti;3.trovy
protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

29/ Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na
základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou
cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené,
že veriteľ túto povinnosť nemá.

30/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31/ Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene

alebo zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

32/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33/ Podľa § 4 ods.6 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z v znení účinnom od 1.1.2008
do 31.12.2010 v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

34/ Žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku podľa Článku 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Jeho právny nárok vyplýva zo zmenky, ktorú nadobudol od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Podľa názoru
súdu predmetná zmenka má charakter vistazmenky, ktorá obsahuje údaj o tom, že sa jedná o zmenku,
údaj o zročnosti - na videnie, údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť s.r.o. Pribinova 25, 81109

Bratislava, IČO: 35 807 598, meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Pohotovosť s.r.o.,
dátum a miesto vystavenia zmenky - v B. S. dňa 4.12.2008, je podpísaná žalovanou - povinnou zo
zmenky. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že zmenku vystavila žalovaná, táto listina
predstavuje prejav jej slobodnej vôle. Povinnosti vyplývajúce z tohto právneho úkonu, a to uhradenie
zmenkovej sumy a platenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 25.3.2009 jej boli známe.

Podpísaním zmenky žalovaná prejavila súhlas so zmenkovou sumou, aj so zmenkovým úrokom. Zo
zmenky jednoznačne vyplýva doba splatnosti, pretože obsahuje údaj: zaplaťte pri predložení, teda ide
o zmenku splatnú na videnie v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 ZZŠ. Splatnosť zmenky nastala v
momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od jej
vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej strane zmenky sa

nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje
práva zo zmenky na žalobcu. Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu 13ER/550/2010 súd zistil, že
spoločnosťPohotovosť,s.r.o.akooprávnenýsadomáhalnariadeniaexekúcienavymoženiepohľadávky
od povinnej v sume 920,10 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy od 25.3.2009
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne od 8.6.2009 do zaplatenia, trov konania vo výške

229,95 Eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava,
sp. zn. SR 12843/2009 zo dňa 27.8.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.9.2009 a vykonateľnosť
1.10.2009. K návrhu na vykonanie exekúcie bola pripojená kópia Zmluvy o úvere uzatvorenej medziveriteľom Pohotovosť, s.r.o. a dlžníčkou C.X. P. dňa 4.12.2008 z ktorej vyplýva, že veriteľ poskytol
dlžníčke úver v sume 14.000,-Sk (464,71 Eur), ktorú sa dlžníčka zaviazala uhradiť zvýšenú o poplatok
v sume 13.360,-Sk ( 443,47 Eur) 12-mi mesačnými splátkami po 2.280,-Sk (75,68 Eur) počnúc

dňom 20.12.2008. Exekučný spis obsahuje aj kópiu zmenky zo dňa 4.12.2008 vystavenú na sumu
27.718,93 Sk (920,10 Eur) a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VP). V zmluve však
nie sú uvedené podstatné náležitosti požadované ustanovením § 4 ods. 1 písm. g), h), i), j), k) Zákona
č. 258/2001 Z.z. a to : údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o výške zmluvného úroku,
o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), o priemernej hodnote RPMN, taktiež ani údaj o výške,

počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v dôsledku čoho úver je bezúročný a bez
poplatkov. Pre neprijateľné zmluvné podmienky priečiace sa dobrým mravom exekučný súd žiadosť na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zo dňa 18.1.2011 zamietol. Následne uznesením
z 8.8.2011 konanie právoplatne zastavil.

35/ ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky, ani cudzej zmenky. Právna prax zmenku definuje ako

dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa vystaviteľ zaväzuje
majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a čase istú peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi) s tým,
že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier,
tzv. skriptúra. To znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne
zmenkovou listinou, zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými a môžu existovať len spolu

s touto listinou. V právnej teórii je blankozmenka definovaná ako listina s neúplným obsahom,
ktorá bola vystavená s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na doplnenie ktorej
udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo. Prípadne ako listina, ktorá je zámerne v zmysle
dohody vystavená v neúplnej forme preto, aby sa po neskoršom doplnení inou osobou, než tou,
ktorá listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatou „bianko zmenky“ je skutočnosť, že neúplnosť

zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie
vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej
medzi odovzdávajúcim a preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku vyplniť. Obsahom
dohody je určenie vyplňovacieho práva, teda dohody o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú
doplniť a za akých podmienok. Vznik vyplňovacieho práva na základe iných skutočností, než na základe

zmluvy je vylúčený. ZZŠ vznik vyplňovacieho práva neupravuje. Z ustanovenia § 10 ZZŠ vyplýva, že
vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom dohody a až uzavretím takejto dohody vzniká toto právo.
Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku, teda o platnom
vzniku dohody o vyplňovacom práve možno hovoriť iba za predpokladu, že dohoda o vyplňovacom
práce má všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená v bode 17 VP, podľa ktorého na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z
takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že

zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 VP stane celý
dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že

ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Súd je toho názoru,
že na základe citovaného bodu Všeobecných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej
zmluvy nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože toto zmluvné dojednanie treba považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom. Bola
pripravená veriteľom vopred pre veľký počet spotrebiteľských zmlúv a jej obsah spotrebiteľ žiadnym

spôsobom nemohol ovplyvniť. Táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu a právach a
povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa, ktorý nemal na výber, buď súhlasil so všetkými
podmienkami stanovenými veriteľom, alebo nedostal úver. Je zrejmé, že veriteľ aj tým, že predložil
spotrebiteľovi na podpis zmenku, sledoval výlučne svoj obchodný zámer a využil neznalosť zákona
spotrebiteľom ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto konanie veriteľa

súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa súdna ochrana neposkytuje. Podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka túto zmluvnú podmienku súd považuje za neprijateľnú a z tohto dôvodu za
neplatnú, preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce
náležitosti zmenky, čo má za následok neplatnosť zmenky podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka.Predmetná zmenka bola vystavená na zabezpečenie práva veriteľa vyplývajúceho z úverovej zmluvy.
Na túto zmluvu treba aplikovať aj príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z.z., preto súd skúmal či veriteľ túto zmenku mohol prijať v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č.

258/2001 Z.z., podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. To potom znamená, že zmenku prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou
vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto

odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Je nepochybné že
predmetná zmenka bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. pretože
bola vystavená na sumu 920,10 Eur, pričom úver bol poskytnutý v sume 464,71 Eur a výška úveru spolu
s dohodnutým poplatkom činí 908,19 Eur. Zmenka teda nebola vystavená v súlade s vyššie uvedeným
ustanovením Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmenková suma presahuje výšku maximálne
30% istiny poskytnutého úveru. Preto zmenka je aj z tohto dôvodu neplatná.

36/ V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a postavenie. Pri
svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia
zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v prospech niektorého z
účastníkov zmenkového vzťahu. V tomto smere súd poukazuje aj na judikované závery vyplývajúce z

rozhodnutí Súdneho dvora EU, podľa ktorých súdy sú povinné aj bez návrhu posúdiť nekalý charakter
neprijateľnej zmluvnej podmienky, aby sa skutočne dosiahol sledovaný zmysel a cieľ článku 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS, „podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná

pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok“. Vzhľadom na povahu a
význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS
zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi
pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku.

37/ V slovenskom právnom poriadku platí ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. s účinnosťou od
1.5.2014, ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch, zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi vrátane jeho
premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie veriteľa voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočností

dovolával. V prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky,
ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu
je zákonom výslovne upravená, pričom toto ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje
procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté na súde pred 1.5.2014 vzhľadom na
chýbajúce prechodné ustanovenia Zákona č. 250/2015 Z.z.. Procesná norma odo dňa nadobudnutia

svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca
nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudky Európskeho
súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo dňa 14.3.2013, C- 76/2010 zo dňa 16.11.2010, podľa ktorých pri
uplatnení práva zo zmenky súd z úradnej povinnosti je má skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa
a v tejto súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

38/ Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iných obdobných súdnych
konaní, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

postupoval súd v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zabezpečil si listinné
dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkony na ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy),
ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky
ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd zistil, že na strane
žalovanej ide o spotrebiteľa, poskytol žalovanej zákonnú ochranu, keď uplatnený nárok skúmal aj z

hľadiskajehosúladu,resp.nesúladusprávnymiustanoveniaminaochranuspotrebiteľavzmysle§52až
54 Občianskeho zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení noviel a za týmto účelom vykonal dôkazy,
ktoré účastníci nenavrhli. Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť
veriteľa, t.j. nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťouv takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom
dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy, ochrany
spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd

nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy o rozhodnúť o prípadných nekalých podmienkach
zmluvy, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi.

39/ Žalobca si svoju povinnosť doplniť žalobu opísaním skutočností týkajúcich sa vzťahu jeho právneho
predchodcu so žalovanou, a preukázaním, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou

právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil. Súd z pripojeného exekučného
spisu zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur, z čoho 30 % predstavuje sumu
139,41,- Eur. Zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru, avšak zmenka
bola vystavená na sumu 920,10 Eur. Je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením a preto v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého žalovanej

nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. Súd zmluvné dojednanie
- dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, poškodzujúcu práva
spotrebiteľa so zámerom obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo
v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú
sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzatvorená v článku
17 Všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní
veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa

vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o
spotrebiteľskývzťahaktorézmluvnédojednaniemenívzťahmedziúčastníkmizozmluvnéhodojednania
na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd
vyhodnotil ako neprijateľné a tým za neplatné v súlade s ustanovením § 54 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, t.j. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uzavretím dohody

o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v
súlade so zmluvou, čo je tiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka. Zmenka, titulom
ktorej uplatňuje žalobca žalovanú sumu, je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom.
Navyše vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania o vyplnení zmenky,
nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Žalobca

si v konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

40/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41/ Podľa článku 16 Nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo

tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

42/ Úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila, preto súd náhradu trov konania
jej nepriznal.

Poučenie:

Podľa § 355 CSP proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu
( Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6; 945 01 Komárno ) na
Krajský súd v Nitre , písomne vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.