Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205738
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8514205738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Zlaty Simkovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobkyne: F. O., rod. Z., nar. XX. X.XXXX,
bytom XXX XX L. K. XX, občianka SR, právne zastúpená Advokátska kancelária Bröstl & Čentík, s.r.o.
so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, proti žalovanej: N., právne zastúpená JUDr.
Vladimírom Komanom, advokátom, so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o
ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo
dňa 23.5.2016 č. k. 2C/262/2014-145 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa žiada, aby
súd určil, že tvrdenia žalovaného zverejnené na internetovej stránke obce, ako aj v písomnej podobe
kroniky v znení, že ako majiteľka domu súp. č. XX, osadila bránu, čím zabránila používať doterajšiu
prístupovú cestu do lokality „Y. N.“ a chcela takýmto opatrením zabrániť znečisťovaniu prírody, pretože
niektorí obyvatelia obce vynášali do tejto lokality odpad a súčasne týmto obmedzila aj tých, ktorí sa

potrebovali dostať k svojim poliam sú nepravdivé a predstavujú neoprávnený zásah do práva na ochranu
osobnosti. Zároveň žiadala odstrániť uvedený záznam v písomnej podobe z obecnej kroniky, náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur, ako aj zverejnenie uvedeného rozsudku na internetovej stránke
obce. Uvedené verejné vyjadrenie žalovaného považovala za nepravdivé a neoprávnene zasahujúce
do jej práva na ochranu osobnosti, keďže s ním v žiadnom spore nebola a bránku neosadila ona, ale jej
právnipredchodcovia.Ospravedlnenie,ktoréžalovanývykonalažnazákladedruhejvýzvyaodstránenie
uvedeného vyjadrenia na internetovej stránke obce považuje za nedostatočné.

2.Súdprvejinštancievykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,ževčasezverejneniatohtooznamu,
majiteľkou domu súp. č. XX bola žalobkyňa, a to od 23.1.2012. Rovnako nebol sporné, že od roku
2011 medzi právnymi predchodcami žalobkyne a žalovanou obcou dochádzalo k viacerým nezhodám
týkajúcich sa osadenia bránky na parcele č. XXX/X, ktorá sčasti slúžila ako prístupová cesta k iným
nehnuteľnostiam vo vlastníctve niektorých občanov obce.

3. Za nepravdivú označil tú časť oznamu zverejneného na internetovej stránke žalovanej obce, v ktorej
sa hovorilo o majiteľke rodinného domu súp. č. XX, ktorým bola žalobkyňa, avšak táto spor so žalovanou
obcou nemala, nakoľko tento sa týkal jej právnych predchodcov. Na druhej strane vyhodnotil za pravdivé
tvrdenie, že osadením brány bolo obmedzené používanie prístupovej cesty. Súd prvej inštancie malza to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi zásahom, ktorý nepresiahol určitú prípustnú intenzitu a
porušením osobnostnej sféry u žalobkyne. V ozname nebola identifikovaná menom a priezviskom a
v obci bolo všeobecne známe, že rodina Z. bývajúca v rodinnom dome súp. č. XX, osadila spornú

bránku, čím došlo k narušeniu dlhodobého a pokojného stavu v užívaní prístupovej cesty obyvateľmi
obce v lokalite „Y. N.. Samotným prečítaním oznamu nie je zistiteľné, kto konkrétne je majiteľom domu,
a teda, s ktorou konkrétnou osobou mala obec spor. Osoba majiteľky rodinného domu je zistiteľná až v
porovnaní v evidencii nehnuteľností. Zároveň ani jeden dôkaz predložený stranami sporu nepreukazuje
nedôstojné právanie sa k žalobkyni po zverejnení oznamu na internetovej stránke, t. j. po júni 2013.

Zároveň vyslovil názor, že nie zverejnený oznam je dôvodom, pre ktorý zo strany niektorých obyvateľov
obce dochádzalo k nevraživosti vo vzťahu k obyvateľom rodinného domu súp. č. XX, ale práve osadenie
bránky. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyvodil právny záver, že obsah sporného oznamu
nebol objektívne spôsobilý privodiť žalobkyni ujmu na občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, a preto žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Súčasne uviedol, že pokiaľ išlo o nárok žalobkyne, ktorým sa domáhala
odstránenie napádaného záznamu v obecnej kronike, tento žalovaná pred podaním žaloby opravila,

čoho dôkazom je znenie v písomnej podobe kroniky a žalobkyni sa zároveň písomne ospravedlnila.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 150 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Uviedol, že
v danom prípade existujú okolnosti významné pre rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem

upravujúcich nárok na náhradu trov konania. Účastníkmi bola obec a jej obyvatelia. Žalovaná obec
zverejnila informáciu, ktorú neprediskutovala s dotknutou osobou, pričom táto bola v časti nepravdivá.
Pokiaľ by žalovaná túto informáciu prediskutovala, nemuselo dôjsť k zverejneniu mylnej informácie.

5.Protirozsudkuvzákonnejlehotepodalaodvolaniežalovanáobecvovzťahukrozhodnutiuonárokuna

náhradu trov konania. Podľa názoru žalovanej obce nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150
Občianskeho súdneho poriadku, keďže žalovaná nemala v úmysle žalobkyňu diskriminovať, znižovať
jej vážnosť medzi obyvateľmi obce a v samotnom konaní nebolo preukázané, aby sa k žalobkyni niekto
správal neúctivo. Z uvedeného dôvodu neboli preukázané také výnimočné okolnosti daného sporu, ktoré
by odôvodňovali aplikáciu ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku.

6. Zároveň proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie aj žalobkyňa, ktorá žiadala
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, príp., aby tento odvolací súd zrušil
a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že zo strany súdu prvej
inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, t. j. k nesprávnemu posúdeniu naplnenia

predpokladov pre vznik zodpovednosti za zásah do osobnostných práv žalobkyne. Podľa ustálenej
súdnej praxe, za neoprávnený zásah do osobnostných práv sa považuje každé nepravdivé alebo pravdu
skresľujúce tvrdenie. To, že žalovaná zverejnila nepravdivé tvrdenia na adresu žalobkyne bolo nielen
preukázané, ale túto skutočnosť konštatoval aj samotný súd prvej inštancie na str. 10 rozsudku, v
ktorom uviedol, že v tomto smere je návrh žalobkyne dôvodný a konanie obce protiprávne. To, že v

prejednávanom prípade došlo k zverejneniu nepravdivých tvrdení potvrdila aj samotná žalovaná obec
vo svojom liste zo dňa 2.7.2014, v ktorom sa ospravedlnila za uvedené nepravdivé tvrdenia v zápise
do kroniky obce za rok 2012. Rovnako nemožno akceptovať názor súdu prvej inštancie o absencii
príčinnej súvislosti medzi zásahom do osobnostných práv a porušením osobnostnej sféry žalobkyne.
Tátosúvislosťjedanázpovahyvecitým,žeožalobkynibolizverejnenénepravdivéúdaje,pretožezásah

do práva na ochranu osobnosti nemusí spočívať len v porušení osobnostných práv v podobe vzniku
reálnych následkov, ale pre vznik zodpovednosti postačuje, že predmetný zásah je objektívne spôsobilý
privodiť ujmu na osobnostných právach, a to aj v podobe ich ohrozenia. Pre úspešné uplatnenie práva na
ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, a preto je irelevantné, či k zníženiu dôstojnosti v
spoločnosti alebo inde došlo, podstatné je, že išlo o taký zásah, ktorý pri objektívnom vnímaní podstatne

znížil dôstojnosť dotknutej osoby.

7. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379 - § 381 C.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie strán dôvodné nie sú. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, avšak prijal

odporujúci právny záver, či zverejnený oznam o existencii sporu medzi žalobkyňou a žalovanou obcou
predstavuje neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne alebo nie.8. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

9. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere

znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

10. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na

ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a ďalej, že tento zásah bol
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pričom musia byť splnené oba tieto predpoklady, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo
fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať súdom uloženú sankciu.

11. Občiansky zákonník v ust. § 11 zakotvuje všeobecnú zásadu ochranu osobnosti a ďalej ju dopĺňa
neúplným výpočtom príkladov typických hodnôt od osobnosti fyzickej osoby, ktorých sa ochrana týka.
Osobnosť fyzickej osoby môže byť vo všeobecnosti dotknutá buď tak, že sa zasiahne len do jednej, jej
súčasť tvoriacej hodnoty (len právo na ochranu mena) alebo tiež tak, že jedným zásahom sa súčasne
porušia alebo ohrozia viaceré hodnoty fyzickej osobnosti. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem

zásahov, ktorými môžu byť dotknuté chránené osobnostné práva fyzickej osoby, ale stanovuje len znaky,
pri danosti ktorých treba určité konanie považovať za zásah do osobnosti.

12. Prvým zo znakov je objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu
buď v porušení, alebo i len ohrození osobnosti fyzickej osoby. O danosti tohto znaku možno hovoriť

vždy vtedy, ak zásah do cti alebo dôstojnosti fyzickej osoby je v konkrétnom prípad objektívne, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, spôsobilý ohroziť uvedené chránené hodnoty ľudskej osobnosti.
Znak objektívnej spôsobilosti zasiahnuť do chránených osobnostných práv je daný vždy vtedy,
ak ide o také konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú inú
fyzickú osobu ako nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti u spoluobčanov, a tým aj nebezpečenstvo

nepriaznivého ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti. So zreteľom na to, že právna úprava ochrany
osobnosti v právnom poriadku Slovenskej republiky je založená už na spomenutom objektívnom
princípe, nevyžaduje sa, aby na strane pôvodcu zásahu existoval úmysel priamy alebo nepriamy alebo
nedbanlivosť, či už vedomá alebo nevedomá.

13. Druhým zo znakov konania zasahujúceho do chránených práv osobnosti fyzickej osoby je
neoprávnenosť zásahu. Neoprávnený je zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Posledným
právnym znakom právne relevantného zásahu do osobnosti fyzickej osoby je príčinná súvislosť na
jednej strane medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým negatívne zasiahnuť do niektorej
z hodnôt tvoriacich jej fyzickú a morálnu integritu a na druhej strane medzi vznikom nemajetkovej ujmy

spočívajúcej v porušení alebo aspoň v ohrození chránených osobnostných práv.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za neoprávnený zásah do osobnostných práv v zásade považuje
každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práv chránených ust. § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Zároveň je právne bezvýznamná skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý

nepravdivosti svojho tvrdenia alebo išlo len o nedbanlivostné prevzatie poznatkov a ich rozširovanie.

15. Zároveň na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale
stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ust. § 11 Občianskeho
zákonníka.

16. Je nesporné, že žalovaná v júni roku 2013 uverejnila na internetovej stránke obce a v písomnej
podobe obecnej kroniky nepravdivý oznam, že so žalobkyňou ako majiteľkou domu súp. č. XX viedla
spor v súvislosti s osadením brány na prístupovú cestu do lokality „Y. N.“ napriek vedomosti, žeuvedený spor viedla s jej právnymi predchodcami, ktorí zrealizovali osadenie brány ešte v roku 2011.
Tvrdenie žalovanej, že o vlastníctve žalobkyne uvedeného rodinného domu nevedela, bolo v priebehu
súdneho konania vyvrátené vzájomnou písomnou korešpondenciou nachádzajúcou sa na č.l. 30 a

48 spisového materiálu. Pokiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že samotné osadenie
spornej brány zamedzujúcej vstup na prístupovú cestu v lokalite „Y. N.“ vyvolalo značnú nevôľu
u spoluobčanov obce s prejavmi nevraživého správania, uverejnenie nepravdivej informácie, kto je
realizátorom uvedeného obmedzenia, bolo objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnostných právach
žalobkyne, a to ohrozením jej práva na česť a dôstojnosť vo vzťahu k spoluobčanom obce. Napriek

tomu, že sa odvolací súd stotožňuje s vysloveným názorom súdu prvej inštancie, že nevraživé správanie
voči rodine žalobkyne bolo skôr vyvolané samotným osadením brány ako zverejnením predmetného
oznamu, opätovne zdôrazňuje, že pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje
vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené
ust. § 11 Občianskeho zákonníka.

17. Zároveň vedomosť žalovanej o nepravdivosti ňou uverejnenej informácie na webovej stránke
obce a v obecnej kronike, bola preukázaná ospravedlnením žalobkyni za túto nepravdivú informáciu,
odstránením uvedeného zápisu z kroniky obce a nahradením novým zápisom zodpovedajúcim
opravenému textu, ako aj jeho odstránením z webovej stránky obce.

18. Odvolací súd síce dospel k záveru, že uvedená nepravdivá informácia v označení osoby „majiteľa“
zodpovedného za vyššie uvedený spor, spĺňa definíciu tzv. neoprávneného zásahu, avšak nie takej
intenzity, aby to odôvodňovalo priznanie nemajetkovej ujmy s uverejnením sporného oznamu a jeho
označením ako nepravdivej informácie, vrátane rozsudku vo veci samej na internetovej stránke obce.

19. Odvolací súd považoval za postačujúcu morálnu satisfakciu ospravedlnením žalobkyni, odstránením
uvedeného oznamu z webovej stránky obce a nahradením pôvodného záznamu opraveným textom v
obecnej kronike realizovaných žalovanou pred podaním žaloby.

20. V ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (v súčasnosti § 257 C.s.p.), v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie

bolo ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania, teda súdu sa dávala možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení
uvedených, nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené
predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umožňovalo tak
presadiť aplikáciu § 1 O.s.p. a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady

zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v
okolnostiach danej veci, ale aj okolnostiach na strane účastníkov) jeho aplikácie.

21. Uvedené zákonné ustanovenie neslúžilo k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi
konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej bolo nespravodlivé, aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené

alebo ohrozené práva, alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré by v konaní dôvodne
vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa
preto bude javiť spravodlivým, predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku
a pod..

22.Jenepochybné,žeuverejnenienepravdivejinformácieožalobkynižalovanou,spĺňalocharakteristiku
neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv žalobkyne a táto v zmysle ust. §
13 Občianskeho zákonníka bola oprávnená domáhať sa všetkých nárokov uplatnených žalobou.
Keďže posúdenie intenzity neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby je výlučne

v kompetencii súdu, s poukazom na okolnosti prípadu dospel k záveru, že postačujúcou je morálna
satisfakcia realizovaná pôvodcom zásahu pred podaním žaloby. V takomto prípade podľa názoru
odvolacieho súdu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žiadnej zo
sporových strán.

23. Na základe uvedeného preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 C.s.p. a zároveň v súlade s ust. § 396 v spojení s ust. § 257 C.s.p., nepriznal žiadnej zo sporových
strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).