Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111010016
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111010016.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. októbra 2017, v
trestnej veci obž. M. N. a spol. stíhaných pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa §
186 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora a poškodeného N. X. proti
rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T/1/2011 zo dňa 26. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie poškodeného N. X..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T/1/2011 zo dňa 26. októbra 2016 boli obžalovaní M. N. a
I. D. podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodení spod obžaloby pre skutok u obž. M. N. kvalifikovaný

ako zločin vydieračský únos podľa § 186 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona, spáchaný vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a u obžalovaného I. D., ako zločin vydieračský únos podľa §
186 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona, spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
a prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe,

že dňa 18.02.2007 v čase okolo 17.00 hod. obžalovaný I. D. zavolal z domu poškodeného N. X., aby
išiel k osobnému motorovému vozidlu zn. Mercedes EČ: Y. - W., v ktorom bol obvinený M. N., ktorý mu
povedal, že mu ukradol znak z jeho osobného motorového vozidla zn. Mercedes a zadné evidenčné
číslo, aby sa k tomu priznal, pričom poškodený N. X. sa k tomu odmietol priznať, lebo to nespravil,
následne ho proti jeho vôli posadil do motorového vozidla zn. Mercedes, v ktorom keď poškodený N.
X. chcel zavolať mobilným telefónom políciu, tak mu obvinený M. N. vzal z ruky a s vozidlom prišili k

lesu, nachádzajúcom sa pri Kazimírskom rybníku, okres Vranov nad Topľou, kde mu obvinený M. N.
hovoril, aby sa k tomu priznal s vyhrážaním sa, že ho priviaže k stromu, nechá ho celú noc v lese, k
čomu sa pridal aj obvinený I. D., aby sa priznal a následne ho udrel bejzbalovou palicou po ľavom lakti,
čím uvedeným konaním spôsobili poškodenému N. X., nar. XX.XX.XXXX podľa znaleckého posudku
zlomeninulakťovéhovýbežkuľavejkosti,smalýmposunomúlomkov,sdobouliečeniavtrvaní5týždňov,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. Poriadku súd poškodeného D. F. C., a.s. IČO: XXXXXXXX a poškodeného N.
X., nar. XX.XX.XXXX , trv. bytom K.. G. XXX/X, D. nad U. s nárokom na náhradu škody odkázal na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehota odvolanie okresný prokurátor ako aj
poškodený N. X.. Prokurátor v písomných dôvodoch poukázal na výpovede poškodeného z prípravnéhokonania, keďže tento v konaní pred súdom odmietol vypovedať, kde uviedol, že obžalovanými bol
odvezený do lesa pri Kazimírskom rybníku a tam ho mal bejzbalovou palicou napadnúť obž. D.. Osoba,
ktorá mala označiť chlapca v červenej čiapke, ktorý mal odcudziť značky, sa do skončenia konania na

súde nenašla. Spochybňuje aj výpovede svedkov N. Q. a S. S., ktorí mali uviesť, že poškodený má
sklon k vymýšľaniu. Podľa vypočutého znalca zranenie, ktoré utrpel poškodený, mohlo vzniknúť úderom
bejzbalovou palicou. Rodičia poškodeného si všimli, že má niečo s rukou, potom čo bol obžalovanými
privezený domov. Poškodený počas prítomnosti obžalovaných u nich doma si držal zranenú ruku a
pokiaľ by takéto zranenie mal utrpieť v čase, keď malo dôjsť k odcudzeniu značiek, zrejmé by si takéto

zranenie obžalovaní všimli, keď bol s nimi poškodený v aute. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec
vrátiť okresnému súdu na opätovné prejedanie a rozhodnutie.

Poškodený N. X. spochybňuje znalecký posudok psychiatričky, pretože sa s ňou asi hodinu predtým
hádalatestynakoniecurobilrýchlo,snervamiabezpremýšľania,abysajejčímskôrzbavil.Sosvedkami
má zle vzťahy a preto vypovedali v jeho neprospech. Trvá na tom, že bol odvezený do Kazimírskeho lesa

a tam mu bola bejzbalovou palicou zlomená ruka. Obžalovaní mali aj možnosť ovplyvňovať svedkov,
ako majú vypovedať a taktiež mu ponúkali peniaze za zmenu výpovede v ich prospech, on to však
neprijal. On nemá problémy s alkoholom, to skôr svedkovia, ktorí vypovedali a má za to, že títo nie sú
dôveryhodní.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné a

odvolanie poškodeného je podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Z uvedeného teda vyplýva, že poškodený má právo podať odvolanie voči rozsudku len v rozsahu
vymedzenom v ustanovení § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, teda iba čo do výroku o náhrade škody.
Odvolanie poškodeného proti oslobodzujúcemu rozsudku smeruje však svojou povahou proti výroku o
vine a takéto odvolanie poškodenému neprislúcha.

V zmysle § 316 ods. 1 Tr. poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.
V dôsledku tohto v danom prípade bolo potrebné, aby krajský súd zamietol odvolanie poškodeného, ako
osoby neoprávnenej v súlade s ust. § 316 ods. 1 Tr. poriadku a z uvedeného dôvodu sa preto nezaoberal

dôvodmi odvolania v rozsahu uvedenom v § 317 ods. 1 Tr. poriadku.
Odvolací súd následne preskúmal na základe odvolania prokurátora napadnuté výroky ako aj konanie,
ktoré im predchádzalo a pritom poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol
posúdený u obž. M. N. ako zločin (správne má byť obzvlášť závažný zločin) vydieračský únos podľa
§ 186 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona, spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a

u obžalovaného I. D., ako zločin (správne má byť tiež obzvlášť závažný zločin) vydieračský únos podľa
§ 186 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zákona, spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného

v obžalobe okresného prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie
skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli prvostupňovým súdom
vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené
v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto
považuje za správne. Rozsudok súdu I. stupňa obsahuje podrobné odôvodnenie, v ktorom je vyložené,

ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov.Odvolací súd považuje tieto skutkové zistenia za správne, s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri
ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu

odkazuje.

V prejednávanej trestnej veci sa v rámci dokazovania vytvorili dve skupiny dôkazov. Na jednej strane išlo
o dôkazy, ktoré potvrdzovali výpovede obžalovaných, na strane druhej boli dôkazy, ktoré ich usvedčovali
zo spáchania trestnej činnosti.

Medzi usvedčujúce dôkazy patrila len výpoveď poškodeného, ktorého mali obžalovaní kritického dňa
proti jeho vôli odviesť motorovým vozidlom do lesa pri Kazimírskom rybníku, kde sa mu mali vyhrážať
a nútiť ho, aby sa priznal ku poškodeniu motorového vozidla obž. N. a pri tom ho mal obž. D. udrieť
bejzbalovou palicou po ľavom lakti a spôsobiť mu zranenia popísané v skutkovej vete obžaloby.

Druhú skupinu dôkazov tvoria výsluchy obžalovaných, ktorí potvrdili, že sa s poškodeným v ten deň
stretli, ale kategoricky popreli, aby došlo k nejakému násiliu alebo vyhrážaniu sa z ich strany.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o tom, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú
obžalovaní stíhaní odôvodnil predovšetkým tým, že obaja obžalovaní zhodne uviedli, že poškodený N.

X. nastúpil do auta dobrovoľne, mohol z neho kedykoľvek vystúpiť a popreli, aby spôsobili poškodenému
zranenie ako aj to, že boli s poškodeným spoločne na aute obžalovaného N. v Kazimírskom lese.
Poškodený vo svojich prvotných výpovediach v prípravnom konaní uviedol, že k obžalovaným do auta
nastúpil dobrovoľne, pretože si myslel, že idú len hľadať pani, ktorá ho mala vidieť, ako ničí auto obž. N..
Rovnako v prvotných výpovediach uviedol, že dal obžalovanému N. svoj mobilný telefón dobrovoľne.

Poškodený následne vo výpovediach na hlavnom pojednávaní uviedol, že do auta ho násilím dal
obžalovaný N., ktorý mu zobral mobilný telefón, aby nemohol volať políciu. Rovnako rozporuplne znie
výpoveď poškodeného v kontexte s výpoveďou jeho rodičov, kde poškodený v prvotných výpovediach
uviedol, že otec si všimol, že má zranenú ruku až potom, čo išiel po schodoch do svojej izby, pričom
mama na pojednávaní uviedla, že si to všimli už predtým v kuchyni, keď sa rozprávali o tom, čo sa

stalo. Poškodený vo svojej poslednej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho otec si to
všimol asi až po 20 až 30 minútach, čo bol doma. Zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sú
obžalovaní usvedčovaní len výpoveďou poškodeného, ktorá sa v podstatných veciach menila v priebehu
vyšetrovania v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, kde aj po prečítaní predošlých
výpovedí, poškodený rozpory vo výpovediach nevysvetlil. Uviedol, že najpresnejšie sú jeho výpovede

z roku 2007, čerstvo po spáchaní skutku.

Súd prvého stupňa zároveň poukázal aj na výpoveď znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých, poradenská psychológia C.. W. D., ktorá popísala osobnosť poškodeného ako
dlhodobo emočne nestabilnú, s depresívnymi sklonmi. Taktiež bola u neho diagnostikovaná zmiešaná

porucha osobnosti, náchylnosť ku suicidálnym sklonom, porucha psychiky a správania sa zapríčinená
užívaním alkoholu a syndrómom závislosti na ňom. Všeobecná vierohodnosť osobnosti poškodeného
je znížená, čo je dané emočnou nestabilitou jeho osobnosti s psychopatickými sklonmi, kde jeho logika
a racionálne vysvetľovanie jeho správania nemusí vždy zodpovedať skutočnosti, rovnako je závislý na
alkohole. Znalkyňa ďalej uviedla, že aj špecifická vierohodnosť u takého typu osobnosti je znížená.

Znalkyňa nevylúčila, že poškodený má tendenciu, vzhľadom k jeho typu osobnosti prezentovať udalosti,
ktoré sa stali vo vzťahu k jeho osobe a spoločnosti inak, než to bolo v skutočnosti.

S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie odvolací súd sa stotožnil so záverom
okresného súdu, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali konanie obžalovaných M. N. a I.

D. tak, ako im to kládla obžaloba za vinu. Odvolací súd považoval rozhodnutie prvostupňového súdu o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku za zákonné a správne.

Krajský súd je preto toho názoru, že je na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v
prospech).Tátoprichádzadoúvahyvtedy,akpochybnosti,ktorévzniklivtrestnomkonaníodokazovanej

skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu.Povinnosťou obžalovaného totiž nie je dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny
vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia
jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe, sa stal a že

práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek
rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký
stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené právne

úvahy, ktorými sa riadil pri preskúmavaní jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide
o samotné hodnotenie dôkazov, odvolací súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami
významnýmiprejehorozhodnutie.Žiadnymzvykonanýchdôkazovnebolobezakýchkoľvekpochybností
preukázané, aby obžalovaní konali takým spôsobom, ako im to kládla obžaloba za vinu, pričom

prokurátor nevyvrátil obranu obžalovaných. Taktiež jednotlivé výpovede poškodeného od počiatku
trestného stíhania sa vo viacerých smeroch menili a modifikovali, napríklad najskôr uvádzal, že najprv
mal byť násilím vtiahnutý do auta a tiež mu mal byť zobratý mobilný telefón, neskôr pri konfrontácií s
obžalovanými už poškodený uvádzal, že do auta nastúpil dobrovoľne a aj telefón podal sám dobrovoľne
obž.N..Odvolacísúdanipovykonanívšetkýchdoúvahyprichádzajúcichmožnýchdôkazovanazáklade

výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo /teda bez rozumných a dôvodných pochybností/
uzavrieť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžalobného návrhu. Z popísanej dôkaznej situácie
vyplýva,ženajednejstranestojívýpoveďpoškodenéhoN.X.anadruhejstranevýpovedeobžalovaných
a svedkov, podporované výpoveďou znalkyne C.. W. D., teda sa jedná o situáciu „tvrdenia proti tvrdeniu“.
Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie

je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri
zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaných najpriaznivejšiu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok okresného prokurátora
vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.