Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 28, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214205971
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214205971.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: P. P., bytom
H. XX, Košice, nar. X.X.XXXX, proti odporcovi: E. A., bytom H. XX, Košice, nar. X.X.XXXX, zastúpený
JUDr. Jánom Čisárom, advokátom, so sídlom Murgašova 3, Košice, v konaní o zaplatenie 473,67 Eur
s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 122,06 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Čisára, advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 10.8.2009, sa navrhovateľ pôvodne domáhal
proti odporcovi zaplatenia sumy 473,67 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 2% denne od 2.8.2008

do zaplatenia a proti L. Ž. zaplatenia sumy 100,- Eur. Konanie o tomto návrhu bolo vedené pred
tunajším súdom pod sp. zn. 28C/81/2009, v ktorom rozhodnutím zo dňa 13.10.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.11.2010, súd návrh voči L. Ž. zamietol a vo vzťahu medzi ňou a navrhovateľom
rozhodol tiež o trovách konania a vec o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie
peňažnej sumy s príslušenstvom voči odporcovi vylúčil na toto samostatné konanie.

Vychádzajúc z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu, nárok uplatnený proti odporcovi v istine
predstavoval, náhradu škody, ktorú mu mal podľa tvrdenia navrhovateľa spôsobiť odporca poškodením
vstupných dverí v oblasti zámku a poškodením tiež zárubne tým, že dňa 14.6.2008 v čase okolo
21:00 hod. do týchto dverí kopal. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Obvodného
úradu Košice, odboru Všeobecnej vnútornej správy sp. zn. A/2009/05970 zo dňa 30.6.2009, ktorým bol
odporca za tento skutok uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu pôvodne nerozporoval základ uplatneného nároku avšak za
dôvodnú považoval jeho výšku len v rozsahu sumy 137,09 Eur, ktorá bola už v priestupkovom konaní
ustálená znalcom. V rozsahu prevyšujúcom túto sumu odporca uplatnený nárok navrhovateľa neuznal,
dôvodiac jednak tým, že navrhovateľ podľa znaleckého posudku pôvodné poškodené dvere vymenil za
dvere kvalitnejšie a jednak tým, že navrhovateľovi poškodil len dvere a nie tiež zárubňu. V priebehu

konania odporca spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, tvrdiac, že byt, vstupné dvere do
ktorého odporca dňa 14.6.2008 poškodil, nebol vo vlastníctve navrhovateľa a preto mu škoda na majetku
vzniknúť nemohla.

Navrhovateľ k svojej aktívnej vecnej legitimácii vo vzťahu k uplatnenému nároku v konaní (na
pojednávaní dňa 13.9.2010) tvrdil, že byt č. X na H. XX v Košiciach, vstupné dvere do ktorého a zárubňu

odporca dňa 14.6.2008 poškodil, v čase keď k tomuto poškodeniu došlo, vlastnícky patril jeho príbuznej
(sestre jeho otca) P. P., s ktorou, ako uviedol, dlhé roky žije v spoločnej domácnosti a má k nej vzťahako by k matke, i keď jej synom nie je. Tvrdil ďalej v tejto súvislosti, na jednom mieste, že Katarína
Kollárová na neho práva zo zodpovednosti za škodu na dverách postúpila, a to bez písomnej dohody
len tým, že mu povedala : „... že keď túto náhradu ja chcem a keď sa chcem ťahať po súdoch tak nech

sa páči“ a na inom mieste zase, že „dostal oprávnenie“ aby v tejto veci mohol konať. Na pojednávaní
dňa 28.4.2014 navrhovateľ tiež tvrdil, že v čase, keď došlo k poškodeniu vstupných dverí do bytu č. 2 na
Panelovej 11 v Košiciach k tomuto bytu nemal žiadne vecné ani obligačné právo, pričom v tomto byte
iba býval (v tom čase ako poznamenal už 20 rokov). Uviedol tiež, že veriteľom uplatnenej pohľadávky
sa stal na základe písomného splnomocnenia, udeleného mu dňa 16.9.2010 P. P. a výslovne v tomto

zmysle poprel aby P. P. naňho pohľadávku postúpila písomnou zmluvou. V tejto súvislosti v prílohe
listu, doručeného súdu dňa 17.9.2010 (čl. 59), predložila P. P. písomné splnomocnenie a mimo
iného v ňom tiež uviedla, že brala ako samozrejmosť že navrhovateľ má právo ju pri právnom úkone
zastupovať, keďže bol zverený do jej osobnej starostlivosti a jej majetok je aj jeho, ako poznamenala.
Právo zastupovať ju odvodzovala Katarína Kollárová tiež z toho, že utrpela mozgovú príhodu a preto
ťažšie znáša nápor na psychiku. Písomným plnomocenstvom zo dňa 16.9.2010 (čl. 62), podľa zistenia

súdu P. P. splnomocnila navrhovateľa na zastupovanie vo veci „zaplatenia rozbitých vchodových dverí,
susedom E. A., pojednávanom na Okresnom súde v Košiciach“.

Zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 14.6.1998 (čl. 63) súd zistil, že dňa 24.7.1998, kedy došlo k
povoleniu vkladu vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy do katastra nehnuteľností, nadobudla P. P.

okrem iného tiež vlastnícke právo k bytu č. 2 na H. XX v Košiciach. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXXX
pre kat. úz. Južné Mesto (čl. 17) mal súd za preukázané, že až od 30.6.2011 je v katastri nehnuteľností
ako vlastník označeného bytu evidovaný navrhovateľ.

Rozhodnutím Obvodného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. A/2009/05970 zo

dňa 30.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2009 (čl. 3 spisu 28C/81/2009), bol odporca
uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti majetku podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb.
v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 14.6.2009 v čase okolo 21:00
hod. na prízemí v bloku na ul. H. XX v Košiciach kopaním do vchodových dverí bytu navrhovateľa tieto
poškodil v oblasti zámku a kovovej zárubne, a tým mu spôsobil škodu vo výške 137,09 Eur. Táto výška

škody bola podľa zistenia súdu v priestupkovom konaní ustálená na podklade znaleckého posudku č.
002/2009 zo dňa 28.2.2009 (čl. 18 priestupkového spisu) Ing. E. R., znalca z odboru Stavebníctvo,
odvetvie Oceňovanie nehnuteľností a oceňovanie stavebných prác.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 442 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak

je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 126 občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. (2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v

jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy dospel súd k záveru,
že nárok uplatnený navrhovateľom proti odporcovi nie je dôvodný, a preto návrh na začatie konania
navrhovateľa zamietol. Vo svojich úvahách vedúcich k tomuto záveru súd vo všeobecnosti vyšiel z
toho, že účastníkmi právneho vzťahu zo zodpovednosti za škodu sú ten, kto škodu spôsobil (škodca)

a ten komu škoda bola spôsobená (poškodený). Škodou sa pritom rozumie ujma v majetkovej
sfére poškodeného, prejavujúca sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom (peniazmi). Obsahom tohto právneho vzťahu v prípade škody na veci je
právna povinnosť škodcu nahradiť poškodenému majetkovú hodnotu, potrebnú na uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu, eventuálne ( pokiaľ o to poškodený požiada a je to možné a účelné) právna
povinnosť škodcu sám uviesť vec do predchádzajúceho stavu. Tejto povinnosti škodcu zodpovedá právo

poškodeného na nahradenie škody v peniazoch alebo na uvedenie veci do predošlého stavu. Z pohľadu
tohto všeobecného východiska, v danom prípade nebolo sporným a preukázané bolo tiež vykonaným
dokazovaním, že vstupné dvere do bytu č. X na H. XX v Košiciach, poškodil protiprávnym konaním,
pre ktoré bol právoplatným rozhodnutím uznaný za vinného, odporca, ktorý tak je ako škodca povinný
spôsobenú škodu nahradiť. Otáznym však bolo, či práve navrhovateľ je nositeľom práva, ktorému táto

povinnosť odporcu zodpovedá. Podľa posúdenia súdu, tak tomu nie je. V konaní bolo zistené (skutkové
zistenia v tomto smere sú bližšie rozvedené na inom mieste tohto odôvodnenia), že vlastníčkou bytu
č. X na H. XX v Košiciach bola v čase, keď vstupné dvere doň odporca poškodil, bola P. P., pričom i
keď navrhovateľ v tomto byte spoločne s P. P. býval, k tomuto bytu nemal vecný alebo obligačný vzťah,
len existencia ktorých, prípadne právna povinnosť z nich vyplývajúca, by mohla vyvolať právnu situáciu,

kedy by škoda na veci mohla vzniknúť i inému subjektu ako jej vlastníkovi. Škoda v danom prípade
preto vznikla len P. P., a to už v okamihu kedy k poškodeniu dverí ako takému došlo. Len ona je preto
nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z hmotného práva na náhradu škody, na čom nie je nič spôsobilé
zmeniť ani to, že poškodené dvere prípadne opravil alebo opravu z vlastného zaplatil navrhovateľ. V
takomto prípade medzi poškodenou a tým kto opravu zabezpečil alebo náklady s tým spojené uhradil

vzniká ohľadne takto poskytnutého plnenia samostatný právny vzťah, od zodpovednostného vzťahu
medzi poškodeným a škodcom nezávislý, ktorý nemá vplyv na obsah tohto zodpovednostného vzťahu,
medzi inými tiež na právnu povinnosť škodcu nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Iná právna
situácia by nastala len v prípade, ak by poškodená P. P. právo na náhradu škody jej prislúchajúce
previedla na navrhovateľa. Tento právny úkon (postúpenie pohľadávky) však, vychádzajúc z ust. §

524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyžadoval písomnú formu, a preto pokiaľ i navrhovateľ, i keď
zmätočne (na jednom mieste tvrdil že mu P. P. právo na náhradu škody postúpila, na inom mieste,
že ho na uplatnenie práva splnomocnila) tvrdil, mimo iného tiež, že mu právo na náhradu škody bolo
postúpené, nedošlo k tomu, vychádzajúc z tvrdenia samotného navrhovateľa, písomnou zmluvou, a
preto i pokiaľ by k nemu došlo, takéto postúpenie by bolo neplatné v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke nezaložilo
ani plnomocenstvo udelené navrhovateľovi P. P. na zastúpenie „...v právnej veci zaplatenia rozbitých
vchodových dverí susedom P. A....“, nakoľko, vychádzajúc z ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
zástupca koná v mene zastúpeného a len priamo zastúpenému vznikajú zo zastúpenia práva a
povinnosti, z čoho vyplýva, že len udelením plnomocenstva k zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka

rozhodne nedochádza. Nakoľko zákon zmenu v osobe veriteľa pohľadávky zo zodpovednosti za škodu
nespája ani s prevodom vlastníckeho práva k poškodenej veci, uplatnenú pohľadávku navrhovateľ podľa
posúdenia súdu nenadobudol ani tým, že dňa 30.6.2011 sa na základe kúpnej zmluvy stal vlastníkom
tiež bytu č. 2 na H. XX v Košiciach.

Odporca mal vo veci plný úspech, a preto mu súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu
trov potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Priznaná
náhrada trov konania pozostáva z náhrady odmeny a náhrady hotových výdavkov advokáta, podľa vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorý odporcu v konaní zastupoval.
Vychádzajúc z ust. § 9 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle

ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo
práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, v spojení s ust. § 10 ods. 1
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, určujúcim základné sadzby tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby podľa tarifnej hodnoty veci a v spojení s ust. 14 ods. 1 vyhl. MS SRč. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, druhovo vymedzujúcim jednotlivé úkony právnej
služby za ktoré patrí advokátovi odmena, súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za
tieto úkony právnej služby advokáta: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady dňa 1.6.2010

v sume 33,20 Eur, účasť na pojednávaní dňa 13.9.2010 v sume 33,20 Eur a účasť na pojednávaní
dňa 28.4.2014 v sume 33,20 Eur. V súlade s ust § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnkov, súd priznal odporcovi proti navrhovateľovi tiež náhradu výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu (režijný paušál) vo výške jednej stotiny
výpočtového základu (výpočtový základ platný pre rok 2010 činí 721,40 Eur a výpočtový základ platný

pre rok 2014 činí 804,- Eur) za každý úkon právnej služby takto: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady dňa 1.6.2010 v sume 7,21 Eur, účasť na pojednávaní dňa 13.9.2010 v sume 7,21 Eur a
účasť na pojednávaní dňa 28.4.2014 v sume 8,04 Eur. Spolu náhrada odmeny a hotových výdavkov
advokáta, zastupujúceho odporcu v konaní predstavuje sumu 122,06 Eur.

O povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania na účet advokáta, ktorý ho v konaní

zastupoval, súd rozhodol podľa ust § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak advokát zastupoval
účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto
trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Košice II, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 28. apríla 2014