Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1T/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416010082
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8416010082.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou v trestnej veci obžalovaného M. Č. pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 23. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
M. Č. nar. XX.XX.XXXX v Prahe, Česká republika, trvale bytom O.,
G. Č.. XXX,ok. Praha - Východ Česká republika, t. č.
bytom M. Č.. XX, U., okr. Malacky, občan ČR, nezamestnaný

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako otec maloletého M.. Č.. D.. XX.XX.XXXX a maloletého S.. Č., D.. XX.XX.XXXX hoci jeho vyživovacia
povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2P
66/2012 zo dňa 21.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2013, bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletého M.. Č.. mesačne sumou 75,- € a maloletého S.. Č.. mesačne sumou 75,-€ vždy do
20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky O. A., si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam

a schopnostiam od marca 2015 až doposiaľ v Rakúsoch, okr. Kežmarok, a inde úmyselne neplnil, čím
mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku O. A.H. v sume najmenej 3500,- € pričom
obvinený M. Č. vo vyššie uvedenom období nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol
poberateľom dávky v nezamestnanosti, nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a tohto konania sa
dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 20/2015 zo dňa
19.02.2015, právoplatným dňa 19.03.2015 bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní pätnásť
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jedného ) roka nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok dňa 18.2.2016 podal na tunajší súd obžalobu na obvineného
M. Č. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako otec maloletého M.. Č.. D.. XX.XX.XXXX
a maloletého S.. Č., D.. XX.XX.XXXX hoci jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o
rodine a rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2P 66/2012 zo dňa 21.01.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22.02.2013, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého M.. Č.. mesačne sumou

75,- € a maloletého S.. Č.. mesačne sumou 75,-€ vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky O. A.,
si túto vyživovaciu povinnosť napriek svojim možnostiam a schopnostiam od marca 2015 až doposiaľ v
Rakúsoch, okr. Kežmarok, a inde úmyselne neplnil, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom
pre matku O. A. v sume najmenej 3500,- € pričom obvinený M. Č. vo vyššie uvedenom období nebol
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, nebol

poberateľom dávky v hmotnej núdzi, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 20/2015 zo dňa 19.02.2015, právoplatným dňa 19.03.2015 bol
odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu na čo ho súd poučil podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, že súdom
prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem

dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Súd postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h, Trestného poriadku kládol obžalovanému otázky:

c/ či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný udáva: áno,

d/ či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný udáva: áno,
f/ či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, na čo obžalovaný udáva: áno,

g/ či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu,
na čo obžalovaný udáva: áno,

h/ či sa dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný

čin, na čo obžalovaný udáva: áno.

Prokurátor vo vzťahu k vyhláseniu obžalovaného o jeho vine, navrhol súdu toto vyhlásenie prijať.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku rozhodol, že prijíma vyhlásenie

obžalovaného, že je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe uvedenom
v obžalobe. V zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku považoval súd dokazovanie v rozsahu viny
obžalovaného za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom uloženého trestu.

Obžalovaný tým, že úmyselne, najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov neplnil si zákonnú povinnosť

vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 2P 66/2012 zo dňa 21.1.2013,

právoplatným dňa 22.2.2013 zaviazaný prispievať na výživu mal. M..Č.., D.. XX.X.XXXX sumou 75,-eur mesačne a na mal. S..Č.., D.. X.XX.XXXX sumou 75,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky O. A.H., spolu sumou 150,- eur mesačne, túto povinnosť si neplnil od marca
2015 až do vynesenia rozsudku, teda za uvedené obdobie mal zaplatiť výživné v sume 3 500,- eur. K

výške dlžnej sumy na výživnom súd dospel nasledovne: do podania obžaloby vznikol obžalovanému
dlh na výživnom vo výške 1 650,- eur, od podania obžaloby teda odo dňa 17.2.2016 do vyhlásenia
rozsudku dňa 23.5.2017 ( 16 x 150,- eur) po odrátaní sumy 150,- eur a sumy 400,- eur, ktoré obžalovaný
poškodenej uhradil, túto skutočnosť potvrdila aj poškodená, bol obžalovaný povinný zaplatiť výživné vo
výške 3 500,- eur.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov v ustanovení § 34
Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy uloženým
trestom.

Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že menovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a to
trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T 20/2015 zo dňa 19.2.2015, právoplatným dňa
19.3.2015, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
15 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súd ďalej v rámci posudzovania osoby

obžalovaného zistil, že tento priestupkovo riešený nebol.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného súd prihliadol na zásady uvedené v § 34
Trestného zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy páchateľa a tiež na účel

trestu.

V danom prípade bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to priznanie sa k spáchaniu trestného činu
a jeho oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona), nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Vzhľadom
k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, kedy sa pri

prevahe poľahčujúcich okolností znižuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu a trest sa ukladá
v rámci takto upravenej trestnej.

Zákonom ustanovená trestná sadzba pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 Trestného zákona je jeden až päť rokov. Súd teda pri zvážení všetkých okolností rozhodných pre

druh a výmeru trestu, pri zistení, že skutku sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného dosúdenia v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 20/2015 mal za to,
že na nápravu páchateľ a ochranu spoločnosti je potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a obžalovanému uložil trest odňatia
slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne. Na výkon uloženého trestu ho súd v súlade s ustanovením §

48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu za
úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v

Prešove cestou tunajšieho súdu.