Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/172/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108219326
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5108219326.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne: M. Y., rod. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., P. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Katarínou Kováčovou, advokátkou
so sídlom v J., V. XX, proti žalovaným: 1/ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., A. P. XXXX/XX, 2/ B. C.,
rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., A. P. XXXX/XX, žalovaní v rade 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr.
Václavom Jaroščiakom, advokátom so sídlom v J., M. P. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Žilina z 30. novembra 2016 sp. zn. 17C/159/2008-758, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. J., vedených na Okresnom úrade - odbor katastrálny v Žiline
na LV č. XXXX, a to k domu súp. č. XXXX postaveného na KN-C parc. č. 4719/2 s príslušenstvom
a k pozemku KN-C parc. č. 4719/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 630 m2 a vyporiadal

ho tak, že tieto prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Vykonaným dokazovaním zistil,
že dom súp. č. XXXX a KN-C parc. č. 4719/2 je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, a to
v spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 3/4 titulom darovacej zmluvy č. V 5098/97 a č. V 4255/06;
žalovaní v rade 1/,2/ v spoluvlastníckom podiele 1/4 titulom nadobudnutia kúpou č. RI 670/80. V časti
C listu vlastníctva na podiel žalobkyne bolo zriadené vecné bremeno práva doživotného bývania a
užívania pre Z. M. a N. M. č. V 4255/05. Pozemky KN-C parc. č. 4719/3 - záhrady o výmere 216 m2
a KNC parc. č. 4719/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 130 m2 sú vo výlučnom vlastníctve

žalobkyne, titulom darovacej zmluvy č. V 5098/97 a č. V 4255/05 v k.ú. J.. Z obsahu stavebného
povolenia MsNV, odboru územného plánovania č.j. ÚP519/81 zo dňa 12.06.1987 vyplýva, že k stavbe
- „prístavba a nadstavba rodinného domu so vznikom samostatnej kompletnej bytovej jednotky“ na
pozemku parc. č. 4719/2 bolo vydané stavebné povolenie pre stavebníka - žalovaných v rade 1/,
2/ a k predmetnej stavbe dňa 30.08.1984 č.j. ÚP1136/84 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie o
povolení užívania stavby - prístavby a nadstavby rodinného domu so vznikom novej bytovej jednotky
postavenej na pozemku parc. č. 4719/2 k.ú. J.. Zo znaleckého posudku č. 9/2010 znalca Ing. Jozefa

Šuleka zo dňa 18.07.2010 vyplýva, že dom má jedno čiastočné podzemné podlažie, dve nadzemné
podlažia. K pôvodnej časti domu z roku 1951 bola realizovaná prístavba v r. 1960 a v r. 1984 bola
realizovaná druhá prístavba a nadstavba druhého nadzemného podlažia. Rodinný dom obsahuje
dve samostatné bytové jednotky, každá so samostatným vstupom a samostatným meraním spotrebyelektrickej energie, vody, plynu. V závere znaleckého posudku znalec použitou metódou polohovej
diferenciácie stanovil všeobecnú hodnotu rodinného domu súp. č. XXXX s príslušenstvom spolu s
pozemkom na sumu 239.000 Eur. Po realizácii nadstavby a prístavby rodinného domu žalovanými v

rade 1/,2/ bola medzi pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi prijatá v rámci hospodárenia so spoločnou
vecou dohoda o tom, ktorú reálnu časť nehnuteľností je oprávnený užívať ten ktorý spoluvlastník,
na základe čoho možno konštatovať, že došlo k zreálneniu ideálneho podielu a jeho konkretizácii
na predmetnej nehnuteľnosti. Predmetom dokazovania bolo skúmanie, v akom rozsahu sú strany
sporu spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Realizáciou prístavby a nadstavby rodinného domu

žalovanýmivrade1/,2/vsúladesostavebnýmpovolenímdošlolenkvybudovaniunadstavbyaprístavby
existujúceho rodinného domu, ktorá sa tak stala súčasťou existujúcej stavby v súlade s § 120 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V súlade s rozhodovacou praxou (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1350/2005)
realizovaná prístavba a nadstavba pôvodného rodinného domu v zásade nič nezmenila na vlastníctve
nehnuteľnej veci. Je nesporné, že predmetná prístavba a nadstavba nebola zapísaná na liste vlastníctva
ako samostatná stavba a vlastníctvo stavby rodinného domu súp. č. XXXX zostalo rovnaké, t.j. podiel

3/4 pôvodných vlastníkov a 1/4 v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v rade 1/,2/. V danej veci
nebolo dostatočne presvedčivého dôkazu o obsahu dohody o výške spoluvlastníckych podielov, ktorá
by založila nové spoluvlastníctvo iným spôsobom, než je v súčasnej dobe v katastri nehnuteľností
vedené na LV č. XXXX. Zo skutkových zistení ďalej vyplynulo, že nadstavba a prístavba pôvodnej
stavby boli financované tak z prostriedkov pôvodných podielových spoluvlastníkov ako i žalovaných

a táto investícia do domovej nehnuteľnosti sama o sebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie
iného podielu spoluvlastníctva k novovybudovanej časti nehnuteľnosti. Dohodu o založení podielového
spoluvlastníctva k novovybudovanej nehnuteľnosti zásadne popierala svedkyňa M. M., ako pôvodná
spoluvlastníčka domovej nehnuteľnosti, keď uvádzala, že žiadne dohody neboli uzavreté a aj žalovaný
v rade 1/ v priebehu konania uvádzal, že k takejto dohode ani neskôr z dôvodu, že žalovaná v

rade 2/ onemocnela, nedošlo. Preto pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal z výšky
podielov tak, ako sú v súčasnej dobe vedené na LV č. XXXX pre k. ú. J.. K vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle nedošlo, keďže takýto návrh zo strany žalovaných podaný nebol.
Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu vychádzal zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Prednostným spôsobom vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka je reálne rozdelenie veci. K tomuto spôsobu rozdelenia nehnuteľnosti (domu)
nepristúpil už na základe vysloveného záveru (prvého) zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý
vyvodil, že vzhľadom na charakter nehnuteľnosti, reálne rozdelenie veci nie je dobre možné. V rámci
posudzovania podmienok zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods.

1 Občianskeho zákonníka, druhým možným spôsobom vyporiadania je prikázanie veci do výlučného
vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, u ktorého okrem veľkosti spoluvlastníckych podielov sa
prihliada na účelné využitie veci. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že matka žalobkyne je
odkázanánaspornýrodinnýdom,vktorombývaamázriadenévňomvecnébremeno,ktoréjuoprávňuje
užívať podiel 3/4 a jeho zriadenie bolo súčasťou darovacej zmluvy. Ďalším kritériom účelnosti na strane

žalobkyne bola skutočnosť, aby zrušením a vyporiadaním stavby v prospech druhého spoluvlastníka
(žalovaných v rade 1/ a 2/) by sa vytvoril stav, že dom č.súp. XXXX bude sčasti sa nachádzať na
cudzom pozemku, keďže žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou „priľahlých“ pozemkov KN-C parc. č. 4719/3
a 4719/10. Pre prípad zrušenia podielového spoluvlastníctva žalovaní žiadali prikázať dom č. súp. XXXX
a pozemok č. 4719/2 do svojho výlučného vlastníctva podmienením, že žalobkyňa bude vyplatená v

hodnote pôvodného domu (cena bytu - 83.000 Eur) a nie podľa zodpovedajúceho podielu z ceny celej
veci. Uvedenému návrhu žalovaného v rade 1/ nemohol vyhovieť, keďže súd nemôže peňažnú náhradu
vyporiadanejveciznížiťaprípadnezapočítaťinýmajetkovýnárok,ktorýnebolpredmetomsamostatného
uplatnenéhonároku.Väčšie„nezhody“medzistranamisporunebolizistené,ikeďjezvyjadreníobidvoch
stránzrejmé,žežalobkyňaažalovanývrade1/spolusrodinnýmipríslušníkmivzájomnenekomunikujúa

vyhýbajú sa. V tomto smere nebolo zo strany žalobkyne navrhnuté žiadne dokazovanie. S prihliadnutím
na veľkosť spoluvlastníckych podielov, vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť k zotrvaniu
v spoluvlastníckom vzťahu a s prihliadnutím aj na uvedené kritériá účelnosti využitia nehnuteľnosti
na strane žalobkyne dospel k záveru, že je dôvodné prikázať predmetné nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalobkyne. Pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal zo

znaleckého posudku č. 9/2010 Ing. Jozefa Šuleka zo dňa 18.07.2010, keď strany sporu iný dôkaz
na stanovenie hodnoty sporných nehnuteľností nenavrhovali, potom dospel k záveru, že zo sumy
stanovenej znalcom vo výške 239.000 Eur je primeraným hodnotovým ekvivalentom podielu 1/4 (podľa
veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaných v rade 1/ a 2/) suma 59.750 Eur. Žalovaní v rade 1/,2/neprichádzajú o hodnotu podielu, táto sa premieňa len do peňažného ekvivalentu ako náhrady za ich
spoluvlastnícky podiel v predmetných nehnuteľnostiach. V prejednávanej veci sa zaoberal aj spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva uvedeným v § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka v riešení

konfliktu dvoch práv, práva žalobkyne ako väčšinového spoluvlastníka nehnuteľnosti a na druhej strane,
právo žalovaných na súkromie a obydlie a dospel k záveru, že v tejto veci bolo už zaujaté stanovisko
odvolacím súdom.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v rade

1/ a 2/. Uviedli, že v roku 1980 sa rozhodli realizovať nadstavbu a prístavbu pôvodného rodinného
domu na návrh rodičov žalobkyne a žalovanej v rade 2/ (ďalej len „rodičmi“) a že prístavba a nadstavba
bude realizovaná tak, že na poschodí vznikne samostatná bytová jednotka so samostatným vchodom a
samostatnými prípojkami. V roku 1980 došlo medzi nimi a rodičmi k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej bol podiel 1/4 domu, popisné číslo 2024 a parc. č. 1862/3 v podiele 1/4 za cenu 25.000 Kč, aby
mohli požiadať o stavebné povolenie, o pôžičku a štátny príspevok. Pôvodná časť domu č. XXXX bola už

30-ročnou stavbou, s tým, že v roku 1960 sa realizovala prístavba dvoch izieb. Stavebné povolenie ako
aj kolaudačné rozhodnutie bolo vydané ako „prístavba a nadstavba rodinného domu so vznikom novej
bytovej jednotky“. Po jej realizácii stavba predstavovala rodinný dom s dvoma samostatnými a úplne
funkčnými bytmi, s vlastnými vchodmi a inžinierskymi prípojkami. Táto bola realizovaná z rozpočtovým
nákladom 192.000 Kč v cenách roku 1981 a ktorá bola realizovaná v celom rozsahu výlučne na ich

náklady. Do realizácie nadstavby a prístavby domu vložili celé svoje úspory a zadĺžili sa pôžičkou
vo výške 155.000 Kč, ktorú následne splácali 15 rokov. Zo strany M. bola poskytnutá pomoc skôr
organizačne, pokiaľ prispeli finančne, uhradili len nejaký stavebný materiál či nákup na pohostenie,
jednalo sa o výpomoc na stavbu. Pokiaľ by sa vzali do úvahy finančné náklady na výstavbu nadstavby
a prístavby domu, pomer hodnoty vložených investícii by predstavoval spoluvlastnícky podiel 2/3 vo

vzťahu k celej nehnuteľnosti. Od nasťahovania sa do domu v roku 1984 až do roku 2005, svoju časť
bytu nerušene užívali so svojimi deťmi na základe dohody nielen v tom, čo komu vlastnícky patrí,
ale tiež v rozsahu, kto čo bude (navždy) užívať. V rokoch 1993 až 1997 existovali medzi nimi ako
manželmi nezhody, ktoré viedli žalovaného v rade 1/ k odchodu zo spoločnej domácnosti, späť k rodine
sa vrátil v roku 1997. V uvedenom roku M. previedli na žalobkyňu darovacou zmluvou 1/4 podiel k

nehnuteľnostiam. V roku 2003 vážne psychicky onemocnela žalovaná 2/, choroba sa zhoršila a v roku
2005 musela byť umiestnená do ústavnej starostlivosti. M. za ochorenie žalovanej 2/ vinili žalovaného
v rade 1/. Predovšetkým v reakcii na chorobu žalovanej v rade 2/ v roku 2005 M. previedli na žalobkyňu
darovacou zmluvou 1/2 podiel k nehnuteľnostiam. Po tom, čo žalobkyňa nadobudla celkovo podiel
3, začala vytvárať problémy v spolužití obyvateľov rodinného domu, čo vyvrcholilo podaním žaloby o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Nestotožňujú sa so záverom prvostupňového ako
aj odvolacieho súdu vyslovený v uznesení z 12.03.2014 sp. zn. 7Co/99/2014-573, že reálne rozdelenie
domu súp.číslo XXXX nie je dobre možné. V tejto súvislosti poukazujú na stavebné povolenie MsNV,
odbor územného plánovania v Žiline č. ÚP519/81 a kolaudačné rozhodnutie uvedeného orgánu č.
ÚP1136/84 vo vzťahu k právnej úprave veci podľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti

aj na znalecký posudok č. 9/2010, ktorý vypracoval znalec Ing. Jozef Šulek. V danom prípade prichádza
do úvahy aj čiastočná analógia zák. č. 182/1993 Z.z. v otázke rozdelenia domu na samostatné jednotky,
a to s poukazom na ust. § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 zák. č.
182/1993 Z.z. Odvolací súd vo vyššie uvedenom rozhodnutí citoval, že „základným predpokladom
reálneho rozdelenia stavby je na základe stavebných úprav vykonaných podľa stavebných predpisov

vznik samostatnej veci, pričom samostatnosť takejto veci je daná jej funkčnosťou. K reálnemu rozdeleniu
stavby na dve alebo viaceré samostatné veci rozdelením stavebnej parcely geometrickým oddeľovacím
plánom nestačí. Podľa zaužívanej súdnej praxe stavbu možno rozdeliť len vertikálne. Výnimočne súdna
prax na Slovensku (rozsudok NS SR sp. zn. 2 M Cdo/3/2004) pripustila možnosť aj horizontálneho
delenia stavby, avšak sa jedná skôr o stavbu, ktorá bola projektovaná a budovaná pre podnikateľské

potreby, t.j. jedná sa o stavbu s nebytovými priestormi“. Zo samotného rozhodnutia Najvyššieho súdu
vyplýva, že v ňom uvedené závery o možnosti horizontálneho delenia platia aj pre stavbu s bytmi.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a okolnosti prejednávanej veci, za jediné a spravodlivé
považujú rozhodnutie súdu o zrušení spoluvlastníctva a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
reálnym rozdelením veci. Poukazujú na skutočnosť, že pred realizáciou nadstavby a prístavby bývali

v 4-izbovom panelákovom byte, ktorý v súčasnej dobe by mal hodnotu 65.000 Eur. Tohto bývania sa
vzdali aj za cenu enormného zadĺženia a 15-ročného splácania pôžičky. V súčasnom dome má teraz
zabezpečené bývanie žalovaný v rade 1/ a jeho dcéra s rodinou (manžel a dve deti). Výkonom rozsudku,
za svoj spoluvlastnícky podiel obdržaním náhrady vo výške 59.750 Eur si nezabezpečia ani len 2-izbovýpanelákový byt. Podľa súdnej praxe, to, čo investovali - cca 200.000 Kčs, čo je v prepočte 7.000 Eur,
by v súčasnej dobe po 30 rokoch len ťažko preukázali. Pokiaľ sa za danej situácie žalobkyňa domáha
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže sleduje iba „svoj majetkový prospech“,

považujú za šikanózny výkon práva. V danom prípade boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa,
aby súd v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietol žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti poukazujú na vek žalovaného v rade 2/ (70 rokov), jeho
zdravotný stav, odkázanosť jeho a jeho rodiny (celkom 5 osôb) na bývanie v nehnuteľnosti, citovú väzbu
k nehnuteľnosti, ktorú vlastnoručne budovali, kde spolu s dcérou a vnúčatami prežil prakticky celý život.

Naproti tomu žalobkyňa k nehnuteľnosti nemala žiadny citový vzťah, iba majetnícky. Je pravda, že
žalobkyňa v dome vyrastala, ale v dievčenskom veku odišla, vydala sa a zabezpečila si vlastné bývanie.
S rodičmi si nerozumela a navštevovala ich iba sporadicky. Keď sa realizovala nadstavba a prístavba,
žalobkyňa spolu s manželom sa na stavbe nijakým spôsobom nepodieľali ani brigádnicky. Žalobkyňa
nemá žiadnu zásluhu na stave nehnuteľnosti, v akom sa vyporiadáva, keďže sa vychádza len z výšky
spoluvlastníckych podielov. Zotrvávajú na stanovisku, že medzi nimi a pôvodnými vlastníkmi došlo pred

výstavbou k dohode, že novovybudovaná bytová jednotka bude v ich vlastníctve. Táto skutočnosť bola
preukázanávydanýmstavebnýmpovolenímakolaudáciurealizovanejbytovejjednotky,aleajvýsluchom
právnej predchodkyne žalovanej v rade 2/. Tento užívací stav do súčasnej doby nikto nespochybňoval.
Žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd zruší podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania a vyporiada ho rozdelením veci tak, ako rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom

z 18.11.2013.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaných v rade 1/, 2/ žiadala rozsudok súdu prvej
inštancie ako správny potvrdiť. Tvrdenia žalovaných v rade 1/, 2/ v odvolaní proti rozsudku, že nadstavbu
a prístavbu rodinného domu v roku 1980 realizovali na žiadosť jej rodičov, považovala za nepravdivé.

Pôvodnerodičiauvažovalioopravestrechyvhodnotecca20.000,-Kčs,pričomsamotnýžalovanývrade
1/, 2/ opakovane navrhovali a naliehali na rodičov, aby mohli vykonať nadstavbu a prístavbu, že rodičov v
starobe dochovajú. Už počas realizácie nadstavby a prístavby začali vznikať nezhody medzi žalovaným
v rade 1/ a 2/ a rodičmi v otázkach zabezpečenia výstavby. Tieto nezhody pokračovali aj po nasťahovaní
sa žalovaných v rade 1/, 2/ do už realizovanej nadstavby a prístavby. Žalovaná v rade 2/ sa obrátila

chrbtom ku svojim rodičom, od roku 1990 začali vznikať nezhody v manželstve žalovaných v rade 1/, 2/,
ktoré viedli do podania žiadosti o rozvod manželstva zo strany žalovanej v rade 2/. Následne žalovaná v
rade 2/ úplne prestala komunikovať s rodičmi aj s ňou, uvedený stav trval až do pozbavenia svojprávnosti
žalovanej v rade 2/. Uvedené potvrdzuje výpoveď jej matky na pojednávaní konanom dňa 26.11.2012. V
súčasnej dobe žalovaný v rade 1/ ani jeho rodinní príslušníci jej matke neposkytujú žiadnu starostlivosť.

Starostlivosť o matku je poskytovaná výlučne z jej strany a taktiež aj o celé okolie rodinného domu. Nie
je pravdivé tvrdenie žalovaných v rade 1/, 2/ v odvolaní, že nadstavbu a prístavbu pôvodného domu je
možné považovať za samostatné veci. Nadstavba a prístavba domu č. 2342 nemá inžinierske prípojky,
keďže všetky inžinierske siete nadstavby a prístavby sú napojené na pôvodne existujúce inžinierske
siete. Nesúhlasí preto s tvrdením v odvolaní, že reálne rozdelenie domu na samostatné bytové jednotky

je dobre možné. Porovnanie hodnoty pôvodnej nehnuteľnosti vo výške 100.000,- Kčs a kúpnej ceny
za spoluvlastnícky podiel vo výške 25.000,- Kčs nemá reálny základ, keďže pre účely uzavretia kúpnej
zmluvy bola cena nehnuteľností podstatne podhodnotená. Realizáciou nadstavby a prístavby domu
nevznikol samostatný predmet vlastníckeho práva, pričom do súčasnej doby sa rešpektuje len jej užívací
stav. Prevod spoluvlastníckeho podielu 1-ice domu č. XXXX na ňu zo strany rodičov bol vykonaný v

dôsledku zhoršujúceho sa zdravotného stavu rodičov a výlučnej starostlivosti a opatery o nich. Má
záujem užívať nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve a nie v podielovom spoluvlastníctve, vzhľadom na
narušené vzťahy medzi stranami sporu ako aj medzi žalovaným v rade 1/ a jeho rodinnými príslušníkmi
k jej matke. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že pred realizovaním nadstavby a prístavby
rodinného domu mali v užívaní 4-izbový byt, keďže sami uvádzali, že sa jednalo o 2-izbový byt a bol to

služobný byt príslušníkov a pracovníkov Ministerstva obrany. Tieto byty boli odpredávané do osobného
vlastníctva po roku 2000, keď žalovaní v rade 1/ a 2/ už príslušníkmi a pracovníkmi Ministerstva obrany
neboli. Tvrdenia o citovej väzbe žalovaného v rade 1/ k predmetnej nehnuteľnosti uvádza, že v súčasnej
dobe nehnuteľnosť postupne chátra a stráca na svojej hodnote a žalovaný v rade 1/ ho nevyužíva
takým spôsobom, že by bol predpoklad jej zveľaďovania. V roku 2017 bola na pozemku realizovaná

rekonštrukcia inžinierskych sietí, pričom žalovaný v rade 1/ neprejavil žiadny záujem o vytvorenie
samostatnej prípojky plynu. Odkázanosť žalovaného v rade 1/ na bývanie považuje za formálne, keďže
výplatok vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu je dostatočný na zabezpečenie adekvátneho bývania
pre neho samotného. Pokiaľ žalovaný v rade 1/ navrhol vypočuť svedkov, ktorí mali potvrdiť dohodu ospoluvlastníctve rodinného domu, jednalo sa o kamarátov, ktorí sporadicky za pivo brigádnou formou
vypomáhali pri stavbe. Pre rodinu M. to boli cudzí ľudia, s ktorými nemali absolútne dôvod komunikovať.
Usporiadanie vlastníckych vzťahov je dané ako na LV č. XXXX k. ú. J. a medzi právnymi predchodcami

- rodičmi a žalovanými v rade 1/ a 2/ nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody, ktorá by tento spoluvlastnícky
vzťah zmenila. Vzhľadom k tomu, že neexistuje predpoklad, že by do budúcna mohlo dôjsť k podstatnej
zmeneokolnostívpretrvávajúcomstave,vniedobromspolužitístránsporuvjednomdome,vychádzajúc
zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, považovala
rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne.

4. Žalovaní v rade 1/, 2/ vo vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobkyne (v tzv. replike) uviedli, že
žalobkyňa uvádza vo vyjadrení nepravdivé tvrdenia. Je nepodstatné, na základe čoho a na podnet
koho bola začatá realizácia prístavby a nadstavby rodinného domu, podstatným je, že realizácia stavby
bola výsledkom vzájomnej dohody. Za nedôvodné považujú tvrdenia žalobkyne o narušení vzťahov
medzi nimi a rodičmi, keďže v tom čase žalobkyňa rodičov ani nenavštevovala. Nedôvodné sú aj

úvahy o poskytovaní finančných prostriedkov zo strany rodičov žalobkyne na realizáciu nadstavby a
výstavby rodinného domu, a to vo vzťahu k hodnoteniu, či sa jedná o dlh alebo spoločnú investíciu
spoluvlastníkov. Ak by sa nejednalo o pôžičku, je to preukaz existencie dohody o budúcich vlastníckych
vzťahov v rodinnom dome. Pokiaľ aj rodičia žalobkyne prispievali na realizáciu výstavby a nadstavby,
tieto dlhy neboli nikdy príčinou vzniku sporu medzi spoluvlastníkmi. Všetky tieto dlhy boli uhradené v

80-tych rokoch 20. storočia, čo nepopierajú aj M.. Títo si o tom viedli presnú evidenciu a aj oprávnene
vyžadovali zaplatenie týchto výdavkov. Po kolaudácii už nezostali neuhradené žiadne dlhy. Spočiatku
existovala dohoda medzi nimi a rodičmi, že rodičom bude poskytovaná starostlivosť v starobe a
chorobe. Do vzniku sporu matka p. M. však takúto starostlivosť nepotrebovala. Pokiaľ žalobkyňa uvádza
starostlivosť o dom, poukazujú na dohodu o rozdelení nehnuteľnosti po realizácii prístavby a nadstavby.

Starostlivosť žalobkyne spočíva iba o pôvodnú časť rodinného domu, okrem inžinierskej prípojky plynu,
inú starostlivosť žalobkyňa o dom alebo k iným častiam domu nezabezpečuje. Žalovaný v rade 2/
výlučne na svoje náklady urobil kompletnú opravu strechy. Pokiaľ po pojednávaní pred odvolacím súdom
žalobkyňa poukázala na neuvádzanú udalosť narušenia vzťahov v dome, že jeho dcéra K. V. mala
napadnúťpaniM.ažepôvodcomsporovmalbyťajzaťM.V.,uvádza,žepokiaľajnejakénedorozumenia

vznikli, vždy boli vyprovokované žalobkyňou. V tejto súvislosti poukazujú na výpoveď svedkyne Q. I..
Na preukázanie existencie narušených vzťahov navrhujú vypočuť ako svedkov K. V. a M. V.. Pokiaľ sa
týka dohody o výstavbe samostatnej bytovej jednotky formou prístavby a nadstavby opätovne navrhujú
vypočuť ako svedkov T. B. a C. Y.. Naďalej zastávajú názor, že realizovaná prístavba a nadstavba domu
je samostatnou vecou v právnom slova zmysle.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ (v tzv. duplike) poukázala
na skutočnosť, že prístavba a nadstavba rodinného domu bola realizovaná v rozpore s vydanými
rozhodnutiami a pôvodnou výkresovou dokumentáciou, čo potvrdzuje aj výpoveď matky a aj stavebného
dozoru. Prístavba a nadstavba rodinného domu sa realizovala z dvoch dôvodov - z dôvodu potreby

výmeny strešnej krytiny ako aj z dôvodu žiadosti žalovanej v rade 2/ na svojich rodičov a možnosť
nadstavby a prístavby rodinného domu, nakoľko žalovaní v rade 1/ a 2/ obývali 2-izbový byt, ktorý
im už nevyhovoval. Vzájomné vzťahy strán sporu a ich príslušníkov sú dlhodobo (viac ako 25 rokov)
narušené, hraničiace zo vzájomnej nevraživosti oboch strán sporu ako aj ich rodinných príslušníkov.
Nikdy netvrdila, že bola priamym účastníkom sporu medzi žalovanými 1/, 2/ a jej rodičmi, ale k narušeniu

vzťahov z dôvodu financovania stavby došlo už počas výstavby, tieto postupne naberali na intenzite
najmä po roku 1990, kedy sa rodina žalovaných 1/ a 2/ začala odvracať od nej a jej rodiny a tento
prerástol do absolútneho nezáujmu žalovaných v rade 1/ a 2/ o rodičov. Postupne napäté vzťahy medzi
samotnými žalovanými 1/ a 2/ viedli k úplnému odchodu žalovaného v rade 1/ od rodiny počas rokov
1993 a 1997, keď bol podaný návrh o rozvod manželstva zo strany žalovanej v rade 2/ v roku 1996.

Od roku 1991 prestala komunikácia medzi žalovaným v rade 1/ a jej rodičmi, od roku 1997 prestala
komunikovať so svojimi rodičmi aj žalovaná v rade 2/. Reakciou bolo uzavretie darovacej zmluvy, ktorou
jej rodičia previedli spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam o veľkosti 1-iny. Žalovaný v rade 1/ sa
formálne vracal k rodine a spolu s dcérou a jej manželom zahájili verbálne útoky nielen na rodičov,
ale aj na ňu samotnú a jej rodinu. K verbálnym útokom sa pridružili aj fyzické útoky a postupom rokov

1999 a 2013 boli podávané rodičmi a jej manželom oznámenia na občianskoprávne konanie pre hrubé
správanie sa žalovaného v rade 1/ a jeho rodiny vo veci poškodzovania majetku. Pre verbálne útoky
zo strany žalovaného 1/ sa zhoršoval zdravotný stav jej rodičov, čo ju viedlo k trvalej starostlivosti o
rodičov v starobe, ako aj o nehnuteľnosť vo forme nevyhnutných opráv. V tejto súvislosti jej rodičia vroku 2005 preniesli aj zvyšný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam s tým, že so svojou rodinou
rodičov doopatruje v starobe a postará sa o nehnuteľnosť. Je pravdou, že po roku a pol trvajúcej intenzite
takýchto vážnejšie narušených vzťahov v súčasnej dobe intenzita narušenia vzťahov sa zmiernila, avšak

zať žalovaného v rade 1/ svojím správaním (parkovanie auta, otvorená brána a podobne) naďalej sa
správa provokačne. Z obavy vyhrážania sa a urážania sa, snaží sa vyhýbať žalovanému v rade 1/ a
jeho dcére, zaťovi a vnúčatám, pričom žiadna zo strán nejaví snahu o akúkoľvek perspektívnu zmenu.
Za obdobie užívania nehnuteľností žalovanými v rade 1/ a 2/ od roku 1984 do súčasnej doby, žalovaní
vykonali len opravu strechy v roku 2006. Z jej strany, najmä po roku 1997 vykonala na vlastné náklady

totálnu prestavbu záhrady, prestavbu pôvodnej časti domu, v roku 2006 vybudovala spevnenú plochu
za účelom záhradného posedenia, opravu podlahy v suteréne domu a v roku 2014 taktiež na svoje
náklady opravy soklu skeletu rodinného domu. Od 90-tych rokoch trvale počas vegetačného obdobia
kosí celý trávnik okolo domu a vykonáva zimnú údržbu chodníkov okolo domu. Z dôvodu sporných
užívacích vzťahov doposiaľ nedošlo k rekonštrukcii samotného domu - výmeny okien pôvodnej časti
domu, zateplenia domu, opravy skeletu zo západnej a južnej strany nehnuteľnosti, opravy chodníkov a

sokla. Z jej strany od podania žaloby bolo žalovanému v rade 1/ navrhnutých niekoľko návrhov na reálne
vyrovnanie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom v odpovedí k návrhu z 26.09.2013
žalovaný požadoval vyplatiť za spoluvlastnícky podiel sumu 150.000 Eur, s čím súhlasiť nemohla. Má
záujem vyriešiť vzájomne narušené spoluvlastnícke vzťahy aj z dôvodu toho, že neustále sa zhoršuje
zdravotný stav jej matky, pričom tieto narušené vzťahy na ňu nijakým spôsobom kladne neprospievajú.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobouavčas(§359,§362ods.1CSP)protirozhodnutiu,protiktorémujeopravnýprostriedokprípustný
(§ 355 ods. 1 CSP) po nariadení hlavného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej išntancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, ktorý

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Záver súdu prvej inštancie, ktorý zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území Žilina, vedených Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny
na LV č. XXXX a to k domu sup. č. XXXX, postaveného na KN-C parcele č. 4719/2 a ku KN-C parcele č.

4719/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 630 m2 tak, že tieto prikázal do výlučného vlastníctva
žalobkyne, je správny. Okresný súd na základe rozsiahle vykonaného dokazovania a vyhodnotenia
všetkých zistených skutkových okolností správne vyvodil, že v danej prejednávanej veci súd dané
okolnosti, na základe ktorých je dôvodné zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadať ho
tak, že v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosť - dom sup. č. XXXX a KN-C parcela

č. 4719/2 - zastavané plochy a nádvoria sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne. Na uvádzané
závery súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k zaujatiu daného záveru, odvolací súd poukazuje a plne sa
s nimi stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj vo vzťahu k odvolacím

námietkam žalovaných v rade 1/, 2/ odvolací súd opätovne poukazuje na závery vyslovené vo svojom
(prvom)uzneseníz12.03.2014sp.zn.7Co/99/2014-573,vktoromzaujalstanoviskokprvémumožnému
spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti (rodinného domu), jeho reálnym
rozdelením. Odvolací súd naďalej zotrváva na stanovisku vyjadrenom v predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení, že reálne rozdelenie domu sup. č. XXXX na byt č. 1 a byt č. 2 a nebytový priestor č. 1,

tak ako boli vytvorené na základe znaleckého posudku č. 9/2010 znalcom Ing. Jozefom Šulekom zo
dňa 18.07.2010 nezodpovedá zákonným podmienkam, ako aj doterajšej súdnej praxe pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva uvedeným spôsobom. V tejto súvislosti opätovne poukazuje na doposiaľ
zaužívanú súdnu prax súdov Slovenskej republiky, keď výnimočne súdna prax na Slovensku (viď
rozsudok NS SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2004), pripustila možnosť horizontálneho delenia stavby, avšak

skôr sa jednalo o stavbu, ktorá bola projektovaná a budovaná pre podnikateľské potreby (prevádzka
hotela, prevádzka cestovnej kancelárie a podobne), teda nie pre charakter stavby, akým je rodinný
dom. Reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy iba
tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. V prípade rodinného domu je takého reálne
rozdelenie treba posudzovať v súlade so stavebným zákonom, pričom treba dbať o to, aby reálne

rozdelenie vzniknutej časti boli samostatnými vecami v zmysle § 118 Občianskeho zákonníka. Keďže
reálnym rozdelením by mali vzniknúť samostatné bytové jednotky, reálne rozdelenie v horizontálnej
línii neprichádza do úvahy (vo vykonaní nadstavby), ale len rozdelenie v línii vertikálnej. Súdna prax
na Slovensku okrem prípadov vyporiadania reálnym rozdelením bytových jednotiek horizontálne, t. j.vo vzťahu k predmetu vyporiadania (nehnuteľnosti) charakterizovanej v rozhodnutí Najvyššieho súdu
NS SR 2 M Cdo 3/2004, v prípade iných nehnuteľností charakteru rodinného domu, takýto spôsob
vyporiadania doposiaľ nepripustila, nebol preto ani v prejednávanej veci dôvod sa odkloniť od doterajšej

rozhodovacej praxe.

9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva strán sporu k rodinnému domu a pozemku, je potrebné vychádzať
zo spoluvlastníckych podielov vedených na LV č. XXXX k. ú. J., t.j., že žalobkyňa je podielovou

spoluvlastníčkou žalovaných nehnuteľností v podiele 3-ín a žalovaní v rade 1/ a 2/ v podiele 1-iny
v BSM. Je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že uvedená nadstavba a prístavba
rodinného domu realizovaná žalovanými v rade 1/ a 2/ na základe stavebného povolenia MsNV č.
ÚP 519/81 a ktorá bola do užívania daná kolaudačným rozhodnutím MsNV v Žiline, odbor územného
plánovania v Žiline č. ÚP 1136/84 s povolením užívaní stavby „prístavba a nadstavba rodinného domu
so vznikom novej bytovej jednotky“ je potrebné považovať za súčasť pôvodného rodinného domu

pôvodných vlastníkov (rodičov žalobkyne a žalovanej v rade 2/ - viď R 11/1964, R 4/1992, R 29/1989).
Práve v uzavretí kúpnopredajnej zmluvy č. RI 670/80, ktorou rodičia žalobkyne a žalovanej v rade
2/ previedli na žalovaných v rade 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel 1-iny k rodinnému domu a pozemku,
je možné vidieť dohodu medzi pôvodnými vlastníkmi stavby a stavebníkmi (žalovanými v rade 1/ a
2/) v stanovení rozsahu spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Iná dohoda ohľadom

spoluvlastníctvarodičovažalovanýchvrade1/,2/nebolapreukázaná,naviac,akvsúčasnejdobematka
žalobkyne a žalovanej v rade 2/ na pojednávaní jednoznačne deklarovala, že iná dohoda k realizovanej
nadstavbe a prístavbe rodinného domu v určení spoluvlastníckych podielov žalovaných v rade 1/ a 2/
na spoločnej nehnuteľnosti, nebola uzavretá.

10. Neobstojí tvrdenie žalovaných v rade 1/ v priebehu konania ako aj v odvolaní proti rozsudku súdu
prvej inštancie, že v akom rozsahu finančných prostriedkov bola realizovaná nadstavba a prístavba
rodinného domu vo vzťahu k posúdeniu, akú v súčasnej dobe má táto časť nehnuteľností hodnotu vo
vzťahu k ostatnej (pôvodnej) časti rodinného domu. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle (na ich návrh) nedomáhali, preto tieto skutočnosti nebolo potrebné

súdom prvej inštancie vyhodnocovať.

11. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd zhodne so záverom súdu prvého
stupňa dospel k záveru, že objektívne ako aj subjektívne boli splnené predpoklady, aby rodinný dom
sup. č. XXXX, postavený na KN-C parcele č. 4719/2 spolu s KN-C parcelou č. 4719/2 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 630 m2, boli v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka - podľa druhého
spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prikázané do výlučného vlastníctva
žalobkyne. Odvolací súd už v predchádzajúcom uznesení z 09.09.2015 sp. zn. 7Co/461/2015-708
uviedol, že nemožno návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť pre
nezhody medzi účastníkmi len na takom závere, že tieto spory by sa mali riešiť postupom podľa § 139

ods.2Občianskehozákonníka.Vovzťahukzistenýmokolnostiamcelejprejednávanejvecibolodôvodné
uplatniť zásadu, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.
Na základe doplnenia dokazovania odvolacím súdom výsluchom strán sporu (okrem žalovanej v rade 2/,
u ktorej to zo zdravotného hľadiska nie je možné), spolu s hodnotením ostatných výsledkov vykonaného
dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ (a

jeho rodinnými príslušníkmi bývajúcimi v nadstavbe rodinného domu) sú dlhodobo narušené, nielenže
neexistuje žiadna vzájomná komunikácia, ale nie je riešený ani stav ohľadom nakladania so spoločnou
nehnuteľnosťou, ktorá si vyžaduje nielen bežnú údržbu, ale aj väčšie stavebné úpravy. Uvedený stav
medzi spoluvlastníkmi je v súčasnej dobe riešený tak, že každý z nich sa stará o „svoju“ časť domu,
čo však pri nakladaní so spoločnou vedou, akým je rodinný dom, nie je možné. V súčasnej dobe

žalobkyňa zabezpečuje starostlivosť o matku, ktorá užíva pôvodnú časť domu na základe darovacej a
zaopatrovacejzmluvyč.V4255/05.Odroku2004-2005nadstavbuaprístavburodinnéhodomuneužíva
žalovaná v rade 2/, ktorá vzhľadom na zdravotný stav je umiestnená v sociálnom zariadení a nie je ani
predpoklad, že by sa späť do rodinného domu vrátila. Pri riešení spoluvlastníckych vzťahov žalobkyne a
žalovanej v rade 1/, 2/ súd nie je povinný prihliadať na riešenie bytových pomerov rodinných príslušníkov

žalovaných v rade 1/, 2/, ktorí v súčasnej dobe v dome bývajú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
keďže medzi spoluvlastníkmi existuje dlhodobo neriešený stav nezhôd a vzájomnej (ne)komunikácie,
nielen v ich osobných vzťahov, ale aj pri nemožnosti sa dohodnúť na užívaní spoločnej nehnuteľnosti,
krajský súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že je dôvodné zrušiť podielovéspoluvlastníctvo účastníkov a prikázať domovú nehnuteľnosť (rodinný dom) spolu v KN-C parcelou č.
4719/2 k. ú. J. do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť žalovaným v rade 1/ a 2/
náhradu za ich spoluvlastnícky podiel v celkovej výške 59.750 Eur, vychádzajúc zo záverov znaleckého

posudku Ing. Jozefa Šuleka zo dňa 18.07.2010, keď strany sporu hodnotu vyporiadaných nehnuteľností
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu nespochybňovali.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného
dokazovania zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k rodinnému domu sup. č. XXXX,

postaveného na KN-C parcele č. 4719/2 a ku KN-C parcele č. 4719/2 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 630 m2 v súlade s podmienkami uvedenými v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, krajský súd
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a podľa pomeru úspechu strán v konaní priznal úspešnej žalobkyni proti žalovaným v rade 1/

a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)