Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Pavel Lukáč

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4603896150
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4603896150.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom
v Bratislave, 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M.
R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: ISTROTECH Slovakia, s.r.o., naposledy so sídlom
Tribečská 2136/8, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 529 699, (zanikol ex offo výmazom dňa 19.04.2011), o

vymoženie sumy 3.811,59 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.
k. 4Er/284/2003-11 zo dňa 24. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/284/2003-11 zo dňa 24.11.2016 p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil, žiadnej zo strán právo na náhradu trov

konania nepriznal a rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1,
§ 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný
poriadok alebo EP).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že povinný v tejto veci zanikol bez právneho nástupcu. Exekúciu tak
nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý stratil procesnú subjektivitu, ani voči jeho právnemu
nástupcovi. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je, že majetok povinného, nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Povinný bol zrušený bez likvidácie, pretože nemal majetok, ktorý by postačoval na úhradu
primeraných výdavkov a odmeny likvidátora. Tým mal súd tiež za preukázané, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bola exekúcia zastavená § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP.

4. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods.
5 EP, § 203 ods. 2 prvá veta EP a § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému
právo na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vykonal vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na
náhradu trov exekúcie. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, preto má súdny exekútor právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa §

203 ods. 2 prvá veta EP.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní
poukazuje na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré je výnimkou zo zásady zakotvenej
v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady z výkon exekučnej činnosti uhrádza
povinný. Použitie ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku prichádza do úvahy iba vtedy, ak

sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie
oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.Nakoľko nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, nebol splnený ani dôvod na
použitie výnimky, kedy by bol oprávnený povinný uhradiť exekútorovi náklady exekúcie. V dôsledku
zániku oprávneného, t. j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd musí exekúciu

zastaviť. Pritom je zrejmé, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože oprávnený ani pri
náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra
a následne k zastaveniu exekúcie. Preto na náhradu trov exekúcie nemôže byť zaviazaný. Oprávnený
navrhol, aby v odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom zo dňa 10.09.2003 oprávnený žiadal, aby súd poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške
3.811,59 eura. Exekučné konanie sa začalo dňa 16.09.2003. Exekučným titulom v tomto konaní je
platobný výmer Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Topoľčany číslo 63/2003-A zo dňa
24.03.2003.Súdnyexekútordoručildňa18.09.2003súduprvejinštanciežiadosťoudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie. Dňa 28.10.2016 bol súdu prvej inštancie doručený Podnet na zastavenie exekúcie

súdneho exekútora. Súdny exekútor v podaní uviedol, že povinný bol dňa 19.04.2011 ex offo vymazaný z
Obchodného registra, pretože uznesením Okresného súdu Nitra bola spoločnosť zrušená bez likvidácie.
Trovy exekúcie si súdny exekútor uplatnil vo výške 45,55 eura. Následne súd prvej inštancie vydal
napadnuté rozhodnutie.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného priadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa s poukazom na §

387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo/13/2012, zo dňa 15.08.2012, ktorý uviedol, že

ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§57 ods. 1 písm. g) EP), ale preto, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) EP), v takomto prípade znáša trovy
exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3
M Cdo/13/2011, zo dňa 11.10.2012 konštatoval, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z

dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny
za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm.
g) EP z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, v odôvodnení ďalejuviedol, že ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) EP, o
trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 EP a v takom prípade musí uhradiť trovy exekúcie
oprávnený. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s názorom vyjadreným vo

vyššie uvedených rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a s rozhodnutím súdu prvej
inštancie sa preto plne stotožňuje.

15. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.