Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 5, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/333/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216213107
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2216213107.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: W. N., narodený
XX.X.XXXX, bytom V. P. G. XXXX/XX, E., zastúpeného: JUDr. Ing. V. N., bytom I. Y. XXXX/X, E., proti
žalovanej: X. Z., narodená XX.X.XXXX, bytom W. W.. XX, O., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10C/207/2016-47 zo dňa

21.9.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia

zamietol.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 343 ods. 1, ods. 2, ods.
3, § 344, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že po oboznámení sa s obsahom spisu, a to najmä s

návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, s listinnými dôkazmi, s rozsudkom tamojšieho súdu č.
k. 10C/370/2007-898 zo dňa 31.3.2016, s obsahom pripojených spisov sp. zn. 11C/15/2008, 7C/52/2012
a 8C/435/2007 dospel k záveru, že návrh žalobcu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení
nie je dôvodný z dôvodu neosvedčenia ohrozenia exekúcie. Žalobca totiž ničím nepreukázal, ani
žiadnym spôsobom neosvedčil, nepredložil žiadne listinné dôkazy o tom, že je tu obava, že by prípadný
výkon budúceho rozhodnutia mohol byť ohrozený, t. j. nepreukázal, že by žalovaná mienila dražobným

výťažkomdisponovaťtak,abyzmenšilasvojemajetkovéhodnotydotakejmiery,žebyprípadnáexekúcia
mohla byť ohrozená. Súd prvej inštancie zároveň poznamenal, že samotná existencia pohľadávky
žalobcu voči žalovanej, a to aj akokoľvek vysokej, ešte bez ďalšieho nemôže byť dôvodom pre zriadenie
sudcovského záložného práva. Dôvodom pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia môže byť iba také
konanie dlžníka, prípadne iné skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon budúceho
rozhodnutia mohol byť zmarený. Vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu spisu nevyplýva, že by konaním

žalovanej, alebo v dôsledku iných okolností, sa znížila možnosť dosiahnuť uspokojenie nároku žalobcu
výkonom rozhodnutia a žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti nasvedčujúce snahe
žalovanej prípadnú exekúciu zmariť, súd prvej inštancie návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol.

4. V návrhu žalobca uviedol, že je od 21.11.2007 vlastníkom bytu č. X W. W.. XX v O., pričom v

tomto byte napriek tomu, že je jeho vlastníkom, nikdy nebýval a do dnešného dňa ho bez súhlasu
žalobcu užíva žalovaná. Predmetný byt nadobudol darovacou zmluvou od V. N., ktorý V. N. sa stalvlastníkom bytu udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe ku dňu 2.8.2007. Do dňa vydraženia bytu bola
jeho vlastníčkou žalovaná. Žalovaná podala dňa 24.9.2007 návrh na vyslovenie neplatnosti dražby. V
konaní vedenom pod sp. zn. 10C/370/2007 bol jej návrh o vyslovenie neplatnosti dražby dňa 31.3.2016

zamietnutý. Žalovaná podala odvolanie na KS v Trnave pod sp. zn. 11Co/306/2016, o ktorom do
dnešného dňa nie je rozhodnuté. Žalovaná viac ako 5 rokov neplatí ani úhrady spojené s užívaním bytu
a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv. Dlh na tomto byte spôsobený žalovanou k 30.4.2016
je vo výške 7.488,08 eur. Žalobca ako vlastník je každý mesiac konfrontovaný správcom, aby uvedený
dlh zaplatil, i keď v predmetnom byte nebýva. Na tamojšom súde sú prerušené konania, kde účastníkmi

v postavení žalobcu a žalovanej týkajúce sa predmetného bytu: sp. zn. 11C/15/2008 o zaplatenie
4.481,18 eur s príslušenstvom a sp. zn. 6C/339/2010 o zaplatenie 1.263,73 eur s príslušenstvom.
Hore uvedené konania boli uznesením súdu zo dňa 22.1.2015 pod č. k. 6C 339/2010-133 spojené na
spoločné konania. Žalovaná svojím konaním (užíva byt bez právneho dôvodu) a na základe toho, že
sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu, bude zo strany žalobcu čeliť žalobe o zaplatenie 32.400
eur, či už formou novej žaloby alebo navýšenia sumy v spojenej žalobe. Účelom tohto návrhu na

vydanie zabezpečovacieho opatrenia je to, aby žalobca mohol svoju peňažnú pohľadávku uvedenú
vyššie uspokojiť z tejto notárskej úschovy, lebo žiadne iné finančné prostriedky žalovaná nemá a on už
za žalovanú plnil a bude musieť ako vlastník plniť a je tu obava, že tak ako doteraz viac ako 5 rokov
užíva byt a neplatí vôbec nič za užívanie bytu, konania sú prerušené a je tu odôvodnený predpoklad,
že ak by peniaze z notárskej úschovy boli žalovanej vydané, tak z nich neuvidí vôbec nič a ešte bude

musieť platiť za žalovanú všetky náklady, ktoré mu spôsobila žalovaná užívaním bytu bez právneho
dôvodu. Je toho názoru, že z vyššie uvedených dôvodov návrh nie je podaný predčasne, je odôvodnený
obavou o to, že exekúcia bude ohrozená. Zamietnutím tohto návrhu sa dostane do bezvýchodiskovej
situácie voči dlžníkovi z hľadiska vymoženia si svojich práv a dlžník si bude robiť naďalej čo chce a
vezme peniaze od notára a nikto ich viac neuvidí. Vyhovením návrhu súdom a v prípade, že odvolací súd

zmení rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodne, že dražba je neplatná, sa nič nestane, lebo tie peniaze
sú žalovanej. Práve teraz je moment, aby bolo vydané zabezpečovacie opatrenie, lebo ním sleduje
vymožiteľnosť práva, ktoré mu je odopreté viac ako 9 rokov. Poznamenáva, že sa jedná o pohľadávku
vo výške istiny, keďže tu neuvádza príslušenstvo pohľadávky, ktoré si v jeho žalobách uplatňuje a bude
uplatňovať. Žalovaná má viac ako 80 rokov, nie je zárobkovo činná, finančné prostriedky z dražby sú

uložené u notára a len z týchto peňazí je možné uspokojiť jeho pohľadávku a je tu odôvodnená obava, že
exekúcia je ohrozená. Preto sa domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd za účelom
zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej zriadil v prospech žalobcu záložné právo na
peňažné prostriedky v sume 31.209,29 eur uložené v notárskej úschovy na Notárskom úrade u notára
JUDr. Petra Krišku, PhD., so sídlom Apollo Business Center II, Prievozská 4/A, Bratislava na základe

„Zápisnice o prijatí peňazí do úschovy č. N 766/2007 KNu 119/07“ ako výťažok z dobrovoľnej dražby
bytu č. X W. W. č. XX, XXX XX O., osvedčenej notárskou zápisnicou JUDr. Petra Krišku, PhD., Apollo
Business Center II, Prievozská 4/A, 821 09 Bratislava zo dňa 2.8.2007 pod N 603/2007, Nz 30442/2007
a Ncr 30245/2005 určený pre žalovanú.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal písomne odvolanie žalovaný prostredníctvom
jeho zástupcu z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sudkyňa,
ktorározhodovalasporourčenieneplatnostidražby,ktorávpriebehutohtokonaniamalanespočetnekrát
možnosť oboznámiť sa s myslením a konaním žalovanej, ktorá je oboznámená aj s tým, že na jej otázku

žalovanej, prečo neplatí úhrady za užívanie bytu, dostala od žalovanej odpoveď, že neplatí a nič platiť
nebude, ktorá je oboznámená s tým, že boli podané žaloby o zaplatenie žalobcom proti žalovanej a
boli podané žaloby o zaplatenie proti žalobcovi správcom bytového domu za to, že je tu dlh na byte,
ktorý užíva žalovaná, ktorej musí byť zrejmé, že odvolací súd potvrdí je rozsudok (10C/370/2007), ktorá
oslobodila žalovanú spod platenia súdneho poplatku za podaný návrh o určenie neplatnosti dražby v

dôsledku toho, že nemá peniaze na jeho zaplatenie, ktorá vie, že bude musieť zaplatiť súdne poplatky
za to, aby si vymohol svoju pohľadávku, ktorá by mala vedieť to, že ak bude súdom vydaný rozsudok o
tom, že dražba je neplatná, tak zabezpečovacie opatrenie stráca svoje opodstatnenie, zrazu v uznesení
povie, že nemajte pán žalobca obavu, že exekúcia bude ohrozená a že v prípade, ak rozsudok súdu
prvej inštancie bude odvolacím súdom potvrdený, tak sama žalovaná príde k notárovi, zoberie peniaze

od notára v bavlnenej vreckovke a pekne ich v ten istý deň sama žalovaná donesie žalobcovi. K tomu
sa pridruží ešte to, že sama žalovaná dobrovoľne a bez zbytočného odkladu zaplatí svoj dlh, ktorý
má voči správcovi bytového domu. Ale takto to určite nebude a preto podáva odvolanie, dúfajúc v
zmenu uznesenia okresného súdu. Nechce nič iné, len to, aby súdy konali s ním v súlade so zásadourovnosti, chce mať tiež svoje právo, aby mu žalovaná zaplatila za to, o čo prišiel a čo bude musieť
správcovi uhradiť v dôsledku toho, že si žalovaná nesplnila svoje povinnosti pri užívaní bytu celé roky.
Zabezpečovacie opatrenie slúži k tomu, aby tam, kde je oprávnená pohľadávka, bola zabezpečená

záložným právom, aby sa veriteľ - žalobca nemusel obávať toho, že žalovaná nič nemá a nie je z čoho
uspokojiť jeho pohľadávku, ktorá mu bola priznaná súdom a v jeho prípade aj musí byť priznaná súdom.
Navrhuje,abyodvolacísúdzmenilnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancietak,ženávrhunazriadenie
záložného práva vyhovie.

6. Následne po uplynutí lehoty na podanie odvolania podaním zo dňa 14.11.2016 odovzdaným na
poštovú prepravu dňa 14.11.2016 žalobca doplnil svoje odvolanie o listinný dôkaz, ktorý nebol súčasťou
podaného odvolania.

7. Žalovaná sa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s
§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), v medziach daných rozsahom
(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§

383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,
keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. V zmysle § 343 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje
vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra
(ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná

súdnym rozhodnutím (ods. 3).

10. V zmysle § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

11. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného

registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za
predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade

zabezpečovaciehoopatreniaslúžiacemuzamedzeniuobavyzohrozeniaexekúciepotomzabezpečením
reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom
by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými
osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu
možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti,

alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje
za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť
splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možnousudzovať najmä z hľadiska vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere
zbavenia sa ho).

13. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí

prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti
sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní
sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je
povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese
sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv

prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov
a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí alebo
preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)

základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho
prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre
rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

14. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacie opatrenia z dôvodu, že žalobca
neosvedčil podmienky na zriadenie sudcovského záložného práva na peňažné prostriedky žalovanej,
teda nepreukázal existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená.

15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní potrebnom na vydanie rozhodnutia dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i
jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387

ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi, ktorý
v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie

správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a správne dospel k
záveru, že tieto v danom prípade nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil.

18. Žalobca podaným návrhom sleduje odstránenie obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol
byť ohrozený. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že by bola exekúcia ohrozená,

patrí predovšetkým také konanie povinného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,
ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Z doposiaľ osvedčeného, vychádzajúc z dôkazov obsiahnutých v
spise, nie je možné dospieť k záveru, že by nárok žalobcu, ktorý uplatňuje v konaní vedenom na súde
prvej inštancie sp. zn. 11C/15/2008 (konania vedené pod sp. zn. 6C/339/2010 a sp. zn. 11C/15/2008

spojené na spoločné konania uznesením č. k. 6C 339/2010-133 zo dňa 22.1.2015) a nárok žalobcu na
zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu po dobu 108 mesiacov, ktorý hodlá uplatňovať
budúcou žalobou, boli očividne vylúčené, či zjavne neopodstatnené, keď na ich preukázanie bude
potrebné ešte vykonať dokazovanie a následne právne posúdenie veci. To však už nie je možné tvrdiťo ďalšej základnej podmienke pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to o existencii obavy z
ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Podľa tvrdení žalobcu je odôvodnený predpoklad, že ak by
peniaze z notárskej úschovy boli žalovanej vydané, tak on nič z nich neuvidí. Toto tvrdenie žalobcu

však odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje za nepreukázané, vychádzajúce zo
subjektívnych obáv žalobcu. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že ním tvrdené nebezpečenstvo
zmarenia výkonu rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí, teda že v prípade v prospech žalobcu
kladného výsledku súdneho konania vedeného žalobcom proti žalovanej, by nebola jeho pohľadávka
uspokojená. Samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobcu o ohrození výkonu exekúcie na vymoženie

jeho pohľadávky nebolo dostatočným osvedčením existencie eventuálnej ujmy mu hroziacej s tým, že
samotný dlh nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

19. Vychádzajúc z dosiaľ osvedčeného tvoriaceho obsah spisu, odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že základná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom
prípade nebola splnená, v dôsledku čoho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo

možné vyhovieť. Ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, jednou zo základných podmienok pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby žalobca aspoň osvedčil dôvodnú obavu, že exekúcia
bude ohrozená.

20. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak ako žiadal žalobca

splnené neboli a súd prvej inštancie návrh správne zamietol, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
vo výroku vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

21. Na skutočnosti, ktoré žalobca doložil odvolaciemu súdu až po uplynutí lehoty na podanie odvolania,
nebol odvolací súd oprávnený prihliadať, keďže v zmysle ustanovenia § 365 ods. 3 Civilného sporového

poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 a § 380 Civilného
sporovéhoporiadku),čímsaobmedzujepreskúmaciaprávomocodvolaciehosúdumaximálnenarozsah
a dôvody vymedzené v odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/279/2010 z 11.1.2011).

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnej žalovanej priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).