Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36CbZm/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207984
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113207984.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.AlenouBielikovouvprávnejvecinavrhovateľaCDConsulting

s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, 130 00, ČR, IČO 264 29
705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporkyni W.
E., bytom W. XXX/XX, U. J., o zaplatenie 330,- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh o zaplatenie sumy 1 846,58 € s 0,25% denným zmenkovým úrokom zo sumy 330,- od 13.05.2011
do zaplatenia a so 6% ročným úrokom zo sumy 330,- € od 13.05.2011 do zaplatenia a zmenkovej
odmeny v sume 3,21 € sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v návrhu, podanom na súde dňa 28.03.2013 podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 330,- € s 0,25% denným zmenkovým úrokom
zo sumy 964,- € od 25.09.2009 do 12.05.2011, čo predstavuje sumu 1 433,95 € a zo sumy 330,- €
od 13.05.2011 do zaplatenia a so 6% ročným úrokom zo sumy 964,- € od 09.12.2009 do 12.05.2011,
čo predstavuje sumu 82,63 € a zo sumy 330,- € od 13.05.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v
sume 3,21 € a náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo

zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 26.02.2009 na zmenkovú sumu 964,- €, pričom sa zaviazala aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 25.09.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
dňa 26.02.2009 (dátum vystavenia) na sumu 964,- €, pričom do jej textu bol pojatý záväzok odporkyne
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%
denným úrokom od 25.09.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ uhradil zmenkovú sumu 634,-

€. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 14.06.2013, doručenom súdu 18.06.2013, odstránil rozpor vo
vyčíslení nákladov právneho zastúpenia. Tvrdil, že v konaní možno použiť len rovnopis zmenky a kópia
zmenky nemôže byť pre účely hodnotenia uplatňovaného nároku použitá. Navrhovateľ nedisponuje
kópiou zmenky a nemôže ju vyhotoviť, pretože jej rovnopis predložil v zmysle vyššie uvedenej

zásady súdu spolu s návrhom. Navyše, podľa čl. 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa
odporkyni zasielajú len kópie podporných dokumentov, a to len v prípade potreby. Navrhovateľ nevidel
v predmetnom prípade potrebu na zaslanie podporných dokumentov odporkyni a súd žiadnu potrebunešpecifikoval. Ak súd podľa predmetného nariadenia použil vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe
II nariadenia, mal povinnosť uviesť, ktoré oddiely tlačiva na uplatnenie pohľadávky požaduje doplniť
a/alebo opraviť. Súd žiadne oddiely tlačiva neoznačil. Vzorové tlačivo B neslúži a nemôže slúžiť na

akúkoľvek komunikáciu s navrhovateľom alebo odporkyňou a jeho použitie v rozpore s nariadením
predstavuje porušenie práva Európskej únie. Napriek vyššie uvedenému faktu (neuvedenie oddielu
tlačiva) navrhovateľ uviedol, že je v zmenkovom vzťahu indosatárom a na požadované vysvetlenie
nevie reagovať. Navrhovateľ nerozumel skutočnosti, prečo súd požadoval vykonať doplnenie tlačiva
na uplatnenie pohľadávky predložením rozvrhu platieb. Súd žiaden dôvod neuviedol, pritom však v

zmysle nariadenia je možné požadovať doplnenie len vtedy, ak súd zdôvodní nedostatočnú jasnosť
alebo neprimeranosť informácií uvedených v tlačive na uplatnenie pohľadávky. Navrhovateľ predložil
súdu prehľad platieb na zmenku, ktorou disponuje v súvislosti s realizáciou kúpy tohto cenného papiera.
Zdôraznil, že toto súdne konanie je sporovým konaním, odporkyňa nespochybnila tvrdenia navrhovateľa
o vykonaných úhradách, navrhovateľ navyše požaduje menej, než by mu patrilo, ak by platby neboli
tvrdené. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazoval na to, že nie je osobou, ktorej bolo hradené na zmenku

zostranyvystaviteľazmenky(odporkyne).Odporkyňanazmenkuhradilapôvodnémumajiteľovizmenky,
pred indosovaním zmenky. Navrhovateľ nemá s pôvodným majiteľom zmenky dojednanú zmluvnú
povinnosť o predkladaní potvrdení o vykonaných platbách na zmenku a navrhovateľ zároveň nie je
oprávnený splnenie takejto požiadavky autoritatívne požadovať, či vynucovať. V prípade, ak súd na
preukázanie platieb odporkyne na zmenku vyžaduje ďalšie dôkazy, navrhovateľ navrhol, aby súd v

prvom rade vyžiadal stanovisko odporkyne, či v návrhu uvedený rozpis platieb korešponduje s ňou
vykonanými úhradami, alebo ich namieta, teda, či ide o spornú otázku medzi účastníkmi konania. V
druhom rade navrhovateľ navrhol, aby súd v kooperácii s odporkyňou a pôvodným majiteľom zmenky
ustálil spôsob, akým boli jednotlivé úhrady vykonané a vyžiadal doklady, alebo potvrdenia o vykonaných
úhradách od inštitúcie, ktorá také potvrdenie je oprávnená vydať, napr. potvrdenie z banky o vykonanej

úhrade. Navrhovateľovi nebolo zrejmé, prečo konajúci súd nepostupuje podľa procesných pravidiel
označeného nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Navrhovateľ žiadal súd, aby v záujme
podpory základných práv a v záujme zásad uznaných v Charte základných práv Európskej únie
rešpektoval jeho právo na spravodlivý proces a upozornil na možnosť vzniku škody na jeho strane, a
to v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ požiadal súd, aby mu poskytol informácie

o dôvodoch nedodržania lehôt stanovených v čl. 4 ods. 4, čl. 5 ods. 3 a 6 a čl. 7 ods. 1 označeného
nariadenia.

V písomnom vyjadrení zo dňa 30.07.2013, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 19.08.2013, odporkyňa
žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdila, že si dňa 26.02.2009 požičala od Pohotovosť,

s.r.o. sumu asi 600,- € a podpísala zmluvu o pôžičke. V tom čase mala finančné problémy a pôžičku
splácala sporadicky, túto však splatila v celej sume 1 176,- €. Veriteľ od nej požadoval zaplatiť ďalšie
sumy, ktoré však neuhradila. Uviedla, že vôbec nemala vedomosť o tom, že súčasťou zmluvy o pôžičke
bola zmenka. Po nahliadnutí do súdneho spisu zistila, že v spise sa nachádza zmenka ňou podpísaná.
Táto zmenka je však neplatná, nakoľko ju asi podpísala súčasne s ostatnými papiermi, ktorých bolo

veľa a boli neprehľadné, pracovník jej len ukazoval, kde to má podpísať, ani nevedela čo. Žalovaná
zmenka je neplatná, nakoľko je to zmenka vlastná, ktorá nebola vypísaná odporkyňou, ale dopísaná
cudzou osobou, dokonca suma je vypísaná strojom, na sumu 964,- €. Mala zato, že zmenku si vyplnila
sama Pohotovosť, s.r.o.. Zmenka je neplatná aj z toho dôvodu, že odporuje zákonu, keďže je vystavená
so splatnosťou na deň 26.09.2009 s úrokom 0,25%, a tiež na videnie so splatnosťou 4 roky. Taktiež

zmenkový úrok činí zmenku neplatnou, keďže odporuje zákonu, nakoľko suma na platenie musí byť
určitá a je aj uvedená, napísaná písacím strojom treťou osobou. Okrem toho, žaloba je podaná voči
žalovanej ako fyzickej osobe a zmenka je vypísaná cudzou rukou s uvedením IČA odporkyne. Zmluva s
Pohotovosť,s.r.o.jeneplatná,pretožejeuzavretánadveosoby-odporkyňuakoobčanaiodporkyňuako
podnikateľa. Celá zmluva je formulárovo určená pre jeden subjekt. Súčasne obsahuje plnomocenstvo,

ktorým sa vopred vzdala svojich práv. Zmenka na rad ukladá od 25.09.2009 do 4 rokov od vystavenia
bez protestu uhradiť zmenkovú sumu na predloženie. Je zaujímavé, že jej túto zmenku nikto nepredložil
na platenie a rovno bola podaná žaloba. Odporkyňa tiež namietala, že nemá žiadny vlastný záväzok voči
vystaviteľovi a neskorším majiteľom zmenky. Poukazovala na to, že už pri nadobúdaní zmenky konal
jej vlastník vedome na škodu odporkyne ako dlžníka z dôvodu, že predmetná zmluva bola nevýhodná,

uzatvorila ju v tiesni a nemala možnosť sa zoznámiť s jej podmienkami, ktoré odporovali § 53 a nasl.
Obč. zák., čo vie až dnes najmä z médií a aj z jej súčasnej praxe. Prázdnu zmenku podpísala v
roku 2007. Pohotovosť, s.r.o., ktorej bola odporkyňa dlžníkom, podala žalobu na rozhodcovský súd,
podľa ktorého mala odporkyňa uhradiť sumu 382,06 € + trovy konania, ktoré rozhodnutie nadobudloprávoplatnosť 11.06.2007. Po tomto uhradila celú istinu voči Pohotovosti, s.r.o.. Tu sa jednalo o inú
pôžičku z inej zmluvy. Na základe toho, že Pohotovosť, s.r.o. žiadala ďalšie pokuty a úroky, podali
návrh na výkon rozhodnutia exekúciou. Proti exekučnému konaniu podala odporkyňa námietky na

Okresný súd v Trenčíne, a toto konanie sp. zn. 60Er/897/2007 bolo súdom zastavené. Pohotovosť,
s.r.o. sa odvolala, odvolací súd uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
ktoré nie je doteraz skončené. V uznesení odvolacieho súdu je pritom uvedené, že v pôvodnom
konaní Pohotovosť, s.r.o. uviedla, že istina bola zaplatená dňa 20.12.2007. Súčasne dňa 08.02.2011
Pohotovosť, s.r.o. prostredníctvom súdneho exekútora v začatom exekučnom konaní vložila poznámku

do katastra nehnuteľností na obmedzenie jej vlastníkeho práva pre prevod, a tiež vložila z druhej
zmluvy záložné právo, podpísané splnomocnencom, takže ak by aj súd vyriekol oprávnenosť platenia
neprimeraných úrokov a pokút podľa zmlúv, čo odporkyňa nepredpokladá s ohľadom na dikciu zákona,
je to ďalší zabezpečovací prostriedok Pohotovosť, s.r.o.. Zmenka je cenný papier, ktorý bol vystavený
akozabezpečovacíprostriedokpreuhradeniepohľadávkyPohotovosť,s.r.o.amalbyťodporkynivrátený
dňom uhradenia dlhu, ktorý bol zmenkou zabezpečený. Žiadny iný právny vzťah s Pohotovosť, s.r.o.

nemala a nemala dôvod na platenie iného dlhu. Pohotovosť, s.r.o. požadovala v roku 2011 od odporkyne
uhradiť sumu 2 832,72 €. Odporkyňa uhradila 13.05.2011 sumu 634,- €, ktoré jej boli oznámené ako
úrokyzpôžičkytelefonickyacelkomuhradilasumu1176,-€.Vnávrhunazačatiekonaniasanavrhovateľ
domáha plnenia pohľadávky v sume 330,- € ako zmenkovej sumy s príslušenstvom, a tiež úrokov,
ktoré zákony nedovoľujú. Uvedená zmluva o pôžičke bola zmluvou formulárovou, spotrebiteľskou a

obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, teda bola neplatná a pri posudzovaní nároku je potrebné z
toho vychádzať. Ide teda o duplicitné, až trojité vymáhanie zaplateného dlhu. Spolu Pohotovosti uhradila
prvú pôžičku bezo zbytku, druhú tiež, a aj tak vyššiu sumu ako zákon dovoľuje. Pokiaľ ide o vymáhanú
sumu, návrh je zmätočný, uvádza úroky z oboch súm a ako boli úroky počítané jej nie je známe. Pokiaľ
ide o úroky z omeškania vo výške 0,25% denne, toto odporuje zákonu a nemôže sa platne takýchto

úrokovzospotrebiteľskejzmluvynavrhovateľdomáhať.Odporkyňasvojdlhuhradilaajspríslušenstvom.
V návrhu je uvedené, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ zaplatil sumu 634,-
€. Toto nie je pravdou, nakoľko sumu 634,- odporkyňa uhradila z účtu v banke na základe začatého
exekučného konania. Okrem toho, v doloženom doklade zo dňa 31.12.2012 je uvedené, že zmenka
bola vystavené dňa 26.02.2009 na zmenkovú sumu 964,- €, z toho bola uhradená suma 634,- €.

Platenie zmenky na splátky je nemožné, a teda ak tento zabezpečovací prostriedok bol čiastočne
splnený, zmenka stráca platnosť, a nemožno z nej žalovať inú sumu. Pokiaľ bola zmenka vystavená dňa
26.02.2009 a návrh bol podaný na plnenie z nej, toto právo je premlčané dňom 26.02.2012, a teda návrh
bol podaný po uplynutí po uplynutí trojročnej zákonnej premlčacej doby dňa 28.03.2013. Odporkyňa
namietala premlčanie nároku zo zmlúv o pôžičkách a zo zmenky.

Rozsudkom č.k. 36CbZm/36/2013-55 zo dňa 23.10.2013 Okresný súd Trenčín zamietol návrh o
zaplatenie zmenkovej sumy 1 846,58 € s 0,25% denným zmenkovým úrokom zo sumy 330,- € od
13.05.2011 do zaplatenia a so 6% ročným úrokom zo sumy 330,- € od 13.05.2011 do zaplatenia
a zmenkovej odmeny v sume 3,21 €, a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto

rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k.
8CoZm/27/2014-103 zo dňa 30.04.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a napadnutý rozsudok okresného
súdu je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.
Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods.
1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa postup v
konaní, ktorý vyplýva najmä z Nariadenia, ale aj z Občianskeho súdneho poriadku nedodržal a v súlade s
§ 120 O.s.p. nepostupoval ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa nepoučil účastníkov konania v zmysle

ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Tým, že neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti, a
to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na žalobcom uplatnený nárok napriek tomu, že
to bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. V dôsledku absencie poučenia nedošlo
zo strany navrhovateľa k uplatneniu procesných práv, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, pretože navrhovateľ nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k

inému právnemu posúdeniu veci, keď okresný súd nárok navrhovateľa uplatnený zo zmenky posúdil ako
vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie
súdu prvého stupňa je nesprávne aj z toho dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil, pretože nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci.Podľačl.5ods.1Nariadenia,jeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporuvzásadepísomné
a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán.
Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, sa európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 114 ods. 2 O.s.p., v rámci prípravy pojednávania, súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov
podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a. Príprava pojednávania predchádza úkonu vytýčenia pojednávania resp. vytýčenia

termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia. Podmienkou na uskutočnenie tohto úkonu je podľa § 114
ods. 2 O.s.p. doručenie žaloby spolu s prílohami odporkyni na vyjadrenie a poučenie podľa § 120 ods.
4 O.s.p.
Súd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení dokazovania alebo pred rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že v súdom určenej lehote môžu predložiť alebo navrhnúť

dôkazné prostriedky, že v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti sa na neskôr predložené alebo označené
dôkazy a skutočnosti nebude prihliadať a že neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti
môžu byť odvolacím dôvodom len v rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Splnenie
tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť
toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je

významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti,
hoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom
na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a
skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú
obranu proti nej. Ak súd prvého stupňa dôjde k záveru, že doterajšie výsledky dokazovania vytvorili

taký skutkový základ pre súdne rozhodnutie, ktorý vyžaduje zmenu právneho posúdenia skutkového
stavu, o ktorej však účastníci nevedia alebo ani nemôžu vedieť z objektívnych príčin, je povinný o tom
účastníkovpoučiť,poskytnúťprimeranúlehotunavyjadreniesa,zároveňmusíúčastníkapoučiťvzmysle
ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., čo v danej veci absentuje.
Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1 O.s.p., ktoré

účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie bolo podľa jeho názoru nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia
navrhovateľa, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že
nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom. Odporkyňa voči forme a obsahu zmenky nevzniesla
žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by boli nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. Napriek tomu prvostupňový súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, spolu s
VPPÚ, ktoré žiaden z účastníkov nenavrhol vykonať. Odvolací súd nemal z obsahu spisu preukázané
splnenie poučovacej povinnosti.
Pre vyššie uvedené pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec
vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní opätovne vec prejedná,

účastníkov riadne poučí v zmysle príslušných ustanovení O.s.p.

V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doručil prvostupňový súd účastníkom konania Oznámenie,
v ktorom im oznámil, že navrhovateľ podal na Okresný súd Trenčín návrh podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu. K návrhu pripojil zmenku. Preskúmaním predloženej zmenky súd zistil,
že zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je pravdepodobne číslom zmluvy o úvere. Zmenka bola
vystavená v prospech remitenta POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorý, podľa výpisu z obch. registra, v rámci jeho
podnikateľskej činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 poslednej vety O.s.p. počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe

doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný, okrem vecí podľa § 120 ods. 2 O.s.p., poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a O.s.p.
Z rozhodovacej činnosti súdu (remitent zmenky, ako aj navrhovateľ boli účastníkmi viacerých súdnych
konaní), stanovísk Európskej komisie prezentovaných napr. v jej liste zo dňa 14.09.2010 a Výzve

- porušenie č. 2012/4165, judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. uznesenie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010), výpisu remitenta z obchodného registra ako aj čísla zmluvy na
zmenke je súdu známe, že žalovaná zmenka pravdepodobne zabezpečuje splnenie záväzku odporcu
zo zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené na zmenke a ktorú veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatváral
ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. Odporca ako vystaviteľ je na zmenke i v Zmluve
o úvere označený obchodným menom a IČO, s uvedením jeho bydliska, ktoré je zároveň i miestom

podnikania. V písomnom vyhotovení zmluvy odporca podpísal vopred predtlačené prehlásenie o tom,
že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti. Napriek uvedeným
skutočnostiam, s ohľadom na poznatky súdu z jeho rozhodovacej činnosti, rozhodnutí iných súdov,
judikatúry Súdneho dvora EU, nižšie uvedených dokumentov Európskej komisie a výšku poskytnutých
finančných prostriedkov odporcovi na základe predmetnej zmluvy, má súd pochybnosti o tom, či odporca

vystavil žalovanú zmenku v pozícii podnikateľa, v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno
o tom, či finančné prostriedky boli poskytnuté dlžníkovi na výkon podnikateľskej činnosti, má v konaní
navrhovateľ. (uznesenie Okresného súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.02.2010,
uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 61Er/399/2011-10 zo dňa 16.05.2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín č.k.4CoE/206/2012-29 zo dňa 28.06.2013, nález Ústavného súdu ČR sp. zn.

I ÚS 1930/11 zo dňa 10.01.2012) V konaní doposiaľ nebol spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy, ani predmetnej zmenky. Všeobecný údaj o
poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania túto skutočnosť, podľa názoru súdu, dostatočne
nepreukazuje, nakoľko z neho nie je zrejmá súvislosť medzi zmluvným vzťahom a podnikateľskou
činnosťou odporcu. Hoci je odporca ako dlžník v záhlaví zmluvy i na zmenke identifikovaný ako fyzická

osoba, ktorá má živnostenské oprávnenie, zostáva sporným jeho správanie sa ako podnikateľa v rámci
predmetného záväzkového vzťahu. Vzhľadom k tomu súd za použitia všeobecného interpretačného
pravidla v zmysle § 54 Obč. zák., týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, predbežne dospel k záveru,
že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák., a teda odporcu,
ktorý predmetnú zmluvu o úvere uzavrel ako dlžník - fyzická osoba, a ktorý je tiež vystaviteľom žalovanej

zmenky, súd považoval za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák.. Ide pritom o predtlačenú
formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah,
najmä keď jej časťou sú i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré spotrebiteľ vôbec nemôže
ovplyvniť. Na základe uvedených skutočností sa súdu v zmysle § 100 ods. 1 O.s.p. javí predbežne
právne posúdenie veci ako sporu zo zmenky a zároveň sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy.

Systém ochrany spotrebiteľa, zavedený smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a
táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah. (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-472/11 z 21.02.2013 a C-453/10 zo

dňa 15.03.2012) Je potrebné zdôrazniť, že čl. 6 bod 1 uvedenej smernice je kogentným ustanovením,
ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy práv, ktoré zmluva nastoľuje, skutočnou rovnováhou,
ktorá medzi zmluvnými stranami znovu obnovuje rovnosť (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-168/05 zo dňa 26.10.2006), a tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,
vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených

veciach C-240/98 dňa 27.06.2000 a tiež vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010) Na základe toho je
vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii
právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08
zo dňa 04.06.2009) Vnútroštátny súd tak v rámci úloh, ktoré mu vyplývajú z ustanovení smernice,
musí preskúmať, či zmluvná podmienka, ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, patrí do rámca

uplatnenia uvedenej smernice. Ak je to tak, daný súd je povinný, v prípade potreby ex offo, posúdiť
predmetnú podmienku vzhľadom na požiadavky ochrany spotrebiteľa, stanovené v ustanoveniach tejto
smernice. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08 zo dňa 09.11.2010) Z uvedeného vyplýva, že
i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, súd musí, aj bez námietok dlžníka, skúmaťnekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne ktoré sú priamo, konkrétne
premietnuté v zmenke, vrátane otázky premlčania práva a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. v konaní pripojil úverovú zmluvu,

ktorú žalovaná zmenka zabezpečuje, vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria
prílohu tohto oznámenia.
Zároveň súd doručil účastníkom konania fotokópiu predmetnej úverovej zmluvy a Všeobecných
obchodných podmienok.
K uvedenému predbežnému právnemu posúdeniu veci, zmluve o úvere a všeobecným podmienkam

poskytnutiaúverusaúčastnícikonaniamohlivyjadriť,prípadnenavrhnúťinédôkazynavyvrátenietýchto
skutkových zistení v lehote 15 dní od doručenia tohto oznámenia.
Súd taktiež doručil účastníkom konania písomné Poučenie účastníka, v ktorom ich poučil o ich
procesných právach a povinnostiach podľa § 5 ods. 1, 2, § 15a ods. 1,2,3,4, § 27 ods. 1,3, § 30, § 44
ods. 1, § 49 ods. 2,3,4,5,6, § 53 ods. 1,2,4, § 101 ods. 1,2,3,, § 105 ods. 1, § 114 ods. 5,6, § 118a ods.
1,2,3, § 119 ods. 2,3, § 120 ods. 1, 4, § 138 ods. 1,2,4, § 151 ods. 1, § 153b ods. 1,2,3,4 Občianskeho

súdneho poriadku.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 28.07.2014 poukazoval na to, že oznámenie súdu o vykonaní
dokazovania oboznámením sa so zmluvou o úvere a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru
považuje za postup mimo režimu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, a to

bez akéhokoľvek vysvetlenia. Navrhovateľovi nebolo zrejmé, prečo konajúci súd nepostupoval podľa
procesných pravidiel označeného nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Navrhovateľ
žiadal súd, aby v záujme podpory základných práv a v záujme zásad uznaných v Charite základných
práv Európskej únie rešpektoval jeho právo na spravodlivý proces a upozorňoval na možnosť vzniku
škody na jeho strane, a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Súd oznámil navrhovateľovi,

že chce vykonať dôkaz oboznámením sa úverovou zmluvou. Navrhovateľ podľa dostupných informácii
ani odporca však dokazovanie úverovou zmluvou, nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v
sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočnosti
tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko
súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú

z § 79 ods. 1 a § 101 ods. O.s.p.. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové
tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva
jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, uniesol bremeno tvrdenia.
Zároveň považoval za potrebné uviesť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí.

Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či
podmieňovať inými skutočnosťami, než sú na zmenke uvedené. Navrhovateľ poukazoval na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn.: 25 Cdo 1839/2000 a uznesenie Vrchného súdu v Prahe,
sp.zn. 5Cmo 14/97. Vzhľadom k tomu, že Najvyšší súd Českej republiky pri rozhodovaní vychádzal
z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na

prejednávanú vec. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný
záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Takisto uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici, sp.zn.: 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne
zhodnej veci navrhovateľa, potvrdzuje uvedené závery navrhovateľa. Krajský súd ako odôvodnenie
svojho rozhodnutia uvádza: Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal

dokazovanie podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli z dôvodu, že ich vykonanie
bolo podľa jeho názoru nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Faktom však je, že súdom vykonané
dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive
A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom,
ale ani na tvrdenie odporcu, ktorý voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani

žiadne návrhu na vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zmenka je
cenným papierom vydaným v zákonom stanovej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi
zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom na zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je
priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť
podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S

tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo
pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho
práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj
s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávacej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále kdispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky
oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v
prejednávacej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobudnutí zmenky v zlej viere alebo

že previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa
nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal
žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku
ktorému sa zmenka viazala, a teda voči remitentovi, ako skoršiemu majiteľovi zmenky, nie je možné
takýto výklad okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za

zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval navrhovateľom
uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky,
čo je neprípustné. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako
spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal
relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní
aj preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v §

2 písm. a/, b/ a § 4 ods. 6 zák. č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala
zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálnevovýškeaktuálnejvýškynesplatenéhospotrebiteľskéhoúveruapríslušenstvavovýškemax.
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky

presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. v dôsledku čoho
bola vyplnená v rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak
nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového
vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky
celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky

zabezpečovacie. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho
pôvodného vzťahu s Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa
názoru odvolacieho súdu je to výlučne odporca, ktorý je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej
povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť
tvrdenia odporca, potom má podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky

svoje tvrdenia. Z ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka
prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve
dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže by prelomená len v
tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. Záväzky
zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných vzťahov, sú záväzkami samostatnými. Nie je preto

možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že sú závislé na úverom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený
nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy,
ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom
okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského nie je
možné z dôvodu, že v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené

zákonom. Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka
obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však
podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom navrhovateľa z obch. registra, vlastnou

zmenkou na sumu 964,- € vystavenou dňa 26.02.2009, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa
14.06.2013, Zmluvou o úvere č. 3211434 zo dňa 26.02.2009, prehľadom platieb na zmenku č.
3211434 zo dňa 31.12.2012, výpisom POHOTOVOSŤ, s.r.o. z obchodného registra, spisom tun. súdu
sp. zn. 60Er/897/2007, písomným vyjadrením odporkyne zo dňa 30.07.2013, výpisom odporkyne zo
živn. registra, odvolaním navrhovateľa proti rozsudku, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5

Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008, uznesením Okresného súdu v Prešove č.k. 10Co/79/2013-37 zo
dňa05.09.2013, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 16.01.2014, prehľadom práv, povinností a
záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, ústrižkami poštových pohľadávok zo dňa 23.06.2009 a
20.08.2009, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 28.07.2014.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 26.02.2009 uzavrela odporkyňa ako dlžník s veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 Zmluvu o úvere č. 3211434,
na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky v sume 600,- €. Dlžník (odporkyňa) sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok v sume 576,- €, teda celkovo v sume1 176,- €, formou 12 mesačných splátok po 98,- €, počínajúc dňom 20.03.2009. Dlžník na zmluve potvrdil
prevzatie hotovosti dňom 26.02.2009. Súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru.

Podľa bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s
niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v
hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 10,- € za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník
povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V
prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo

neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník
má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v
oboch prípadoch so zmluvnou pokutou 20,- € do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet
veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje
uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 2,-
€ ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy

na úhradu.
Podľa bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohoda o vyplnení zmenky: Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy, voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní

na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,

kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.

Navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje:
miesto vystavenia: Trenčín,
dátum vystavenia: 26. februára 2009,

zmenková suma: 964,- €,
bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu 964,- € a zmenkový úrok 0,25% denne od
25.09.2009, pri predložení, na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava,
splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“,

meno, priezvisko, IČO a podpis vystaviteľa - odporcu,
číslo zmluvy: 3211434.
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Z prehľadu platieb na zmenku č. 3211434 zo dňa 31.12.2012 je zrejmé, že odporkyňa uhradila na

žalovanú zmenku dňa 13.05.2011 sumu 634,- €.

Podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby
s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto

členského štátu.

Podľa čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 , ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre pohľadávky s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len "európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu"), ktorého
cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných

sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje pre
strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov.Podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota

pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu
nepresahuje2000EURbezakýchkoľvekúrokov,výdavkovanákladov.Neuplatňujesanajmänadaňové,
colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci
("acta jure imperii").

Podľa čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký
spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v
členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán.

Podľa čl. 9 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa
pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Súd alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie
dôkazov prostredníctvom písomného vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán. Súd alebo tribunál môže
taktiež pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami

komunikačnej technológie, ak má k dispozícii potrebné technické vybavenie.

Podľa čl. 12 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
prípade potreby súd alebo tribunál informuje strany o procesnoprávnych otázkach.

Podľa čl. 1 bodu 1 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľa čl. 2 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na účely tejto smernice:
a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná

s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;
c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa čl. 3 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách:
1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé.

Podľa čl. 4 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách:
1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti
súvisiacesuzatvorenímzmluvy,vdobeuzatvoreniazmluvyanavšetkyostatnépodmienkyzmluvyalebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.
2. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani
na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom
na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

Podľa čl. 5 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v
súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Podľa čl. 6 bodu 1 smernice Rady (ES) 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len „ZFEÚ“), ktorej ostatné
konsolidované znenie bolo publikované pod č. 2010/C 83/01 Úradného vestníka Európskej únie
(pôvodný článok 153 Zmluvy o ES) Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov

spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieva Únia prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku
114 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu (ods. 2 písm. a/ tu citovaného ustanovenia), ako aj
opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov (ods. 2 písm. b/). Podľa ods. 3
tu citovaného ustanovenia ZFEÚ potom Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym

postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia uvedené v odseku 2
písm. b/ a napokon podľa odseku 4 opatrenia prijaté podľa odseku 3 nebránia žiadnemu členskému
štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia; takéto opatrenia však musia byť zlučiteľné
so zmluvami a Komisia o nich bude upovedomená.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná
zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov pokiaľ
to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§§ 11 až 20),
sročnosti (§§ 33 až 37),

platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),
platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68),zmenách (§ 69),
premlčaní (§§ 70 a 71),
dňoch pracovného pokoja,

počítaní lehôt a
zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi

zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa
pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch

k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke
zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.

V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov úrokovú
mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
majiteľ zmenky môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená,
s úrokmi, ak boli dojednané.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov

majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere č. 3211434 (26.02.2009)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi
povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná
zmluvná strana.

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné

Podľa § 265 Obch. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území ČR. Odporkyňa ako fyzická osoba má
bydlisko na území SR. Žalovaná zmenka bola vystavená na území SR, kde je i platobné miesto.
Vzhľadom k tomu je predmetom konania cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, nakoľko navrhovateľ má sídlo v ČR, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu,

konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
Okresnému súdu Trenčín nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a
preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Odporkyňa má bydlisko v obvode Okresného súdu Trenčín, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného
nariadenia príslušným súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu
2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach.

Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá podľa bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku odporkyne (vystaviteľa zmenky) vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo Zmluvy o úvere č. 3211434. Navrhovateľ nadobudol
práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova
25, Bratislava (veriteľ). Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné

miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy
účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a §
11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov
zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov
konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Účastníci konania nariadenie
ústneho pojednávania vo veci nežiadali. Súd nariadenie pojednávania nepovažoval za potrebné.
Vzhľadom k tomu súd podľa čl. 5 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, rozhodol vo veci samej bez

nariadenia pojednávania.

Žalovaná zmenka zabezpečuje splnenie záväzku odporkyne zo Zmluvy o úvere č. 3211434, ktorú veriteľ
POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.).Táto skutočnosť je zrejmá z výpisu z obchodného registra, podľa ktorého, okrem iného, veriteľ vykonáva
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a tiež z rozhodovacej činnosti súdu, keďže veriteľ vystupoval
v obdobných veciach opätovne. Odporkyňa ako vystaviteľ je na zmenke i v Zmluve o úvere označená

obchodným menom a IČO, s uvedením jej bydliska, ktoré je zároveň i miestom podnikania. V písomnom
vyhotovení zmluvy odporkyňa podpísala vopred predtlačené prehlásenie o tom, že finančné prostriedky
jej boli poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti. Napriek uvedeným skutočnostiam, s ohľadom
na poznatky súdu z jeho rozhodovacej činnosti, rozhodnutí iných súdov, judikatúry Súdneho dvora
EU, nižšie uvedených dokumentov Európskej komisie a výšku poskytnutých finančných prostriedkov

odporkyni na základe predmetnej zmluvy, mal súd pochybnosti o tom, či odporkyňa vystavila žalovanú
zmenku v pozícii podnikateľa, v rámci jej podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno o tom, či
finančné prostriedky boli poskytnuté dlžníkovi na výkon podnikateľskej činnosti mal navrhovateľ ako
veriteľ, ktorý toto dôkazné bremeno, napriek výzve súdu zo dňa 10.05.2013, doručenej právnemu
zástupcovi navrhovateľa 16.05.2013, v konaní neuniesol. (uznesenie Okresného súdu v Trnave sp.
zn. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.02.2010, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 61Er/399/2011-10

zo dňa 16.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k.4CoE/206/2012-29 zo dňa
28.06.2013, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 1930/11 zo dňa 10.01.2012) V konaní nebol
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy,
ani predmetnej zmenky. Všeobecný údaj o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania
túto skutočnosť dostatočne nepreukazuje, nakoľko z neho nie je zrejmá súvislosť medzi zmluvným

vzťahom a podnikateľskou činnosťou odporkyne. Hoci je odporkyňa ako dlžník v záhlaví zmluvy i na
zmenke identifikovaná ako fyzická osoba, ktorá má živnostenské oprávnenie, nebolo preukázané jej
správanie sa ako podnikateľa v rámci predmetného záväzkového vzťahu. Vzhľadom k tomu súd za
použitia všeobecného interpretačného pravidla v zmysle § 54 Obč. zák., týkajúceho sa spotrebiteľských
zmlúv, dospel k záveru, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl.

Obč. zák., a teda odporkyňu, ktorá predmetnú zmluvu o úvere uzavrela ako dlžník - fyzická osoba,
a ktorá je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky, súd považoval za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods.
4 Obč. zák.. Ide pritom o predtlačenú formulárovú typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemal možnosť
podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, najmä keď jej časťou sú i Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré spotrebiteľ vôbec nemôže ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda adhézna, nakoľko spotrebiteľ

ju mohol prijať buď ako celok, alebo odmietnuť. Na základe uvedených skutočností súd posúdil
Zmluvu o úvere č. 3211434 ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Obč. zák.. V tejto súvislosti
súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00,
C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10), dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľského práva
a ochrany práv spotrebiteľa. Súd tiež podotýka, že snaha dodávateľa (veriteľa) použiť pri spotrebiteľskej

zmluve podporne Obchodný zákonník (bod 20 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) naráža na
prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, a tiež vykonávacích
predpisov k nemu. (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoE/228/2012 zo
dňa 30.08.2012, uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/85/2010-44 zo dňa 31.08.2010 a č.k.
10CoE/265/2011-62 zo dňa 31.10.2012)

Z textu žalovanej zmenky je zrejmé, že vystaviteľ zmenky sa zaviazal zaplatiť zmenkový úrok vo
výške 0,25% denne. Vzhľadom na výšku zmenkového úroku 0,25% denne, ale i na poznatky súdu z
rozhodovacej činnosti, stanoviská Európskej komisie prezentované napr. v jej liste zo dňa 14.09.2010
a Výzve - porušenie č. 2012/4165 a judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. uznesenie Súdneho dvora EÚ

vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010) súd predpokladal nekalú povahu viacerých zmluvných podmienok
dohodnutých v predmetnej zmluve, vrátane dohody zmluvných strán o sankciách pre prípad omeškania
dlžníka(spotrebiteľa)svrátenímposkytnutýchfinančnýchprostriedkovadohodyozabezpečenízáväzku
dlžníka, na ktorých bol založený návrh na začatie tohto súdneho konania. Z uvedeného dôvodu sa
súd v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách na účely preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený
návrh na začatie konania v tejto veci, zaoberal i Zmluvou o úvere č. 3211434 zo dňa 26.02.2009, vrátane
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci C-472/11 z 21.02.2013) Súd poukazuje na to, že systém ochrany spotrebiteľa, zavedený smernicou
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza z myšlienky,

že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. (rozsudky Súdneho dvora
EÚ vo veci C-472/11 z 21.02.2013 a C-453/10 zo dňa 15.03.2012) Je potrebné zdôrazniť, že čl. 6bod 1 uvedenej smernice je kogentným ustanovením, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy
práv, ktoré zmluva nastoľuje, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi zmluvnými stranami znovu obnovuje
rovnosť (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006), a tento nerovný

stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom
zmluvy (rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-240/98 dňa 27.06.2000 a tiež vo veci
C-137/08 zo dňa 09.11.2010) Na základe toho je vnútroštátny súd povinný preskúmať ex offo nekalý
charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento
účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou, že spotrebiteľ proti

tomu namieta. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009) Vnútroštátny súd
tak v rámci úloh, ktoré mu vyplývajú z ustanovení smernice, musí preskúmať, či zmluvná podmienka,
ktorá je predmetom sporu, ktorý prejednáva, patrí do rámca uplatnenia uvedenej smernice. Ak je to tak,
daný súd je povinný, v prípade potreby ex offo, posúdiť predmetnú podmienku vzhľadom na požiadavky
ochrany spotrebiteľa, stanovené v ustanoveniach tejto smernice. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-137/08 zo dňa 09.11.2010) V zmysle čl. 6 ods. 1 označenej smernice nekalá podmienka nezaväzuje

spotrebiteľa, pričom v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ vopred úspešne napadol takúto
podmienku. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08 zo 04. júna 2009). Z uvedeného vyplýva,
že i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, súd musí, aj bez námietok dlžníka, skúmať
nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne ktoré sú priamo, konkrétne
premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa. Tomuto nebránia ani ustanovenia zák.

č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov (najmä čl. I § 10 a § 17), ktoré sa
týkajú všeobecne zmenky, jej účastníkov a námietok dlžníka voči zmenke. Je potrebné vziať do úvahy,
že dlžníkom zo zmenky môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom v rámci uplatnenia práv zo
zmenky sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria
bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie

postupu podľa čl. I § 10, resp. § 17 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších
predpisov zo strany iných dlžníkov v prípade uplatnenia práv zo zmenky jej majiteľom znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať zmenku a aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv
zo zmenky, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď dlžník - spotrebiteľ

nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu práv zo zmenky podľa zák. č.
191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, je súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na
uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu
zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý

zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd
povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Takýmto postupom súd napĺňa
príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Pri výklade a aplikácii vnútroštátneho práva
musí každý súd predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z
príslušnej smernice. Vnútroštátny súd je povolaný pri použití vnútroštátneho práva interpretovať ho v

čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby dosiahol cieľ sledovaný smernicou
v súlade s čl. 169 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zásada výkladu v súlade so smernicami
musí byť dodržiavaná najmä tam, kde súd v prejednávanej veci zvažuje, či ustanovenia vnútroštátneho
práva spĺňajú požiadavky príslušnej smernice. Pokiaľ je dlžníkom spotrebiteľ, súdna prax vyžaduje
určitú zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo ho považuje za „slabšieho“ voči dodávateľovi. Aj pri nečinnosti

spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva
a povinnosti oboch strán. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012)
Ochrana, ktorú vyššie označená smernica priznáva spotrebiteľom, sa vzťahuje na prípady, v ktorých
sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku,
zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má

ťažkosti s ich uplatnením, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by
malo za následok súdne konanie. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C -473/00 zo dňa 21.11.2002,
uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010) Ochrana spotrebiteľa je predmetom
verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho,
tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu

ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa nezaručuje len tomu,
kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňované nejaké právo. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013) Súd tiež podotýka, že absolútnu neplatnosť
právneho úkonu súd skúma ex offo, nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc)voči každému, pričom právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik,
zmenu alebo zánik práv alebo povinností.

Žalovaná zmenka bola v zmysle bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú časťou
Zmluvy o úvere č. 3211434, uzavretej dňa 26.02.2009 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom
- odporcom (spotrebiteľom), vystavená odporcom ako blankozmenka na zabezpečenie záväzku dlžníka
(odporcu), vyplývajúceho mu z uvedenej Zmluvy o úvere voči veriteľovi ako remitentovi.
Podľa bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru „dohoda o vyplnení zmenky: Na

zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy, voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať

zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.“
Z citovaného ustanovenia bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že obsahuje
dohodu zmluvných strán Zmluvy o úvere č. 3231788 o zabezpečení záväzku dlžníka, vyplývajúceho

mu z tejto zmluvy, blankozmenkou a o vyplňovacom práve k predmetnej blankozmenke. Zmluva tu teda
konštatuje, že bola vystavená blankozmenka a obsahuje dohodu o tom, že táto blankozmenka bude mať
zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere a o tom, ako má byť zmenka
vyplnená.
Po preskúmaní tohto citovaného zmluvného ustanovenia v súlade s kritériami, na ktorých je založený

inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd zistil, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
sú v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatné, a teda nezaväzujú dlžníka, ktorý v danom zmluvnom vzťahu
vystupuje ako spotrebiteľ.
V písomnom vyhotovení Zmluvy o úvere č. 3211434 odporkyňa ako dlžník vyhlásila, že „sa oboznámil
a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí

so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strany tejto zmluvy; nemá k
nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú
vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky, teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na zadnej
strane zmluvy) predmetnej Zmluvy o úvere. I keď odporkyňa (spotrebiteľ) formálne v zmluve vyhlásila,
že nemá k nim žiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade námietok odporkyne, táto nemala reálnu

možnosť ovplyvniť podstatu dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na veriteľom
vopred pripravenom tlačive zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako celok, alebo ju
odmietnuť. Z uvedeného je zrejmé, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nemožno považovať
za individuálne dohodnuté, resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky, a teda
ani bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne dohodnutú

zmluvnú podmienku. (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010)
Súd vzal na zreteľ tiež povahu predmetu Zmluvy o úvere č. 3211434 a všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvných podmienok uvedených v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ako i dôsledky, ktoré tieto zmluvné podmienky môžu mať v rámci
práva uplatniteľného na zmluvu. (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010)

Z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je nesporné, že účelom žalovanej zmenky je
zabezpečenie záväzku dlžníka (spotrebiteľa). Teda táto zmenka, pokiaľ trvá záväzkový vzťah zo Zmluvy
o úvere č. 3211434, má plniť funkciu mobilizácie dlžníka, aby riadne a včas splnil svoju povinnosť,
pričom zmenka nemá povahu akcesorického záväzku. Za účelom zabezpečenia riadneho a včasného
splnenia záväzku odporkyne zo Zmluvy o úvere č. 3211434 však predmetná zmluva obsahuje aj

inštitút notárskej zápisnice ako exekučného titulu, záložnej zmluvy, pre ktorých zriadenie a uplatnenie
splnomocnila odporkyňa priamo v zmluve konkrétne určeného zástupcu - advokáta. Okrem toho, v
bode 05 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli Dohodu o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. V bode
16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru splnomocnil dlžník veriteľa na predaj cenných papierov,

ktorých vlastníkom je dlžník. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa ako spotrebiteľ bola vystavená
uplatňovaniu neprimeraných zabezpečovacích inštitútov. Dohoda veriteľa a dlžníka o zabezpečení
záväzku blankozmenkou v kontexte s ostatnými zabezpečovacími inštitútmi dohodnutými v zmluve
spôsobuje hrubú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.S ohľadom na to, že nejde o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku, má súd zato, že ide o
neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. V dôsledku neprijateľnej
zmluvnej podmienky, za ktorú súd považoval dohodu veriteľa a dlžníka (odporkyne) o zabezpečení

záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere č. 3231788 blankozmenkou, má súd zato, že táto neplatnosť
zmenkovej zmluvy o zabezpečení záväzku, i keď nespôsobuje neplatnosť zmenky, znamená v tomto
prípade (blankozmenka bola vystavená ako zabezpečovacia) neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi
pohľadávkou zo Zmluvy o úvere č. 3211434 a žalovanou zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať,
čoho dôsledkom je nedostatok dôvodu na použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej. (rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006)
Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatnú, súd tiež vyhodnotil
dohodu veriteľa a dlžníka (spotrebiteľa) o vyplňovacom práve k blankozmenke, obsiahnutú v bode 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dôsledkom toho je nedostatok dôvodu použitia žalovanej
zmenky kvôli jej protizmluvnému vyplneniu. Uvedená zmluvná podmienka taktiež nebola individuálne
dohodnutá tak ako je uvedené vyššie. Okrem iného, podľa tejto dohody mala byť veriteľom na zmenke

vyplnená zmenková suma tak, že mala pozostávať „zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.“ Podľa názoru súdu je táto zmluvná
podmienka v časti týkajúcej sa výšky zmenkovej sumy formulovaná nejasne a nezrozumiteľne, čo tiež
spôsobuje jej neprijateľnosť. (rozsudok vo veci C-92/11 zo dňa 21.03.2011) Je potrebné vziať na zreteľ,
že podstata vyplňovacieho práva spočíva v oprávnení majiteľa listiny doplniť jej reálne a úmyselne

chýbajúce časti a dotvoriť tým cenný papier - zmenku. Osoba disponujúca týmto oprávnením môže
v rámci autonómie vlastnej vôle v zásade vyhotoviť úplnú zmenku alebo blankozmenku akéhokoľvek
obsahu. V súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami, dohodnutými v Zmluve o úvere č. 3211434,
týkajúcimi sa sankcií, dohodnutých pre prípad omeškania dlžníka s plnením záväzkov z tejto zmluvy
(úroky z omeškania, zmluvné pokuty) je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke,

obsiahnutá v bode 17 Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom v čase
uzavretia predmetnej zmluvy), a teda značnú neistotu a stres spotrebiteľovi. Spotrebiteľ nie je riadne a
konkrétne informovaný o dôsledkoch zmenky. Nemožno vylúčiť, že napriek tomu, že spotrebiteľ splatí
celú pôžičku, dodávateľ, ktorý bude mať na výšku pohľadávky iný názor (najmä pokiaľ ide o prípustnosť

sankcií) vyplní na blankozmenku neprimerane vysokú sumu, pričom pohľadávka bude založená na
neprijateľných podmienkach, bez opory v právnych predpisoch. Táto značná miera neistoty spotrebiteľa
môže byť multiplikovaná najmä v prípade postúpenia práv zo zmenky. Je potrebné prihliadnuť i na to,
že aj zmenka vyplnená odchylne od vyplňovacieho prehlásenia je platná, a teda legitimuje majiteľa
k tomu, aby požadoval za ňu zaplatiť. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na dlžníkovi, ktorý musí

preukázať existenciu zmluvy o tom, ako mala byť zmenka správne vyplnená. Je potrebné vziať na zreteľ,
že pri zmenke sa presadzuje jej nesporný a abstraktný charakter, keď zákon ponecháva na dlžníkovi,
aby namietal, a tiež preukázal, že zmenka bola vyplnená odchylne. V prípade postúpenia zmenky na
ďalšieho majiteľa musí dlžník tiež preukázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z
uvedeného je zrejmé, že pri zmenke dochádza reálne k sťaženiu uplatnenia práv dlžníka. V prípade, ak

je dlžníkom spotrebiteľ je potrebné mať na zreteli, že máloktorý sociálne slabší spotrebiteľ sa bráni, a to
najmä z dôvodu jeho slabšej znalosti práva, nedostatočnej informovanosti a sťažený prístup k právnym
službám, najmä kvôli nedostatku finančných prostriedkov. Na základe všeobecných skúseností tu zjavne
existuje veľmi vysoké riziko, že spotrebitelia si neuplatnia svoje práva proaktívnym obrátením sa na
súd, keďže často nepoznajú svoje práva alebo sa obávajú sporového konania a jeho nákladov. (Výzva -

Porušenie č. 2012/4165 zo strany Európskej komisie) Z uvedených skutočností vyplýva, že používanie
blankozmeniek na zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv možno kvalifikovať ako nekalú
obchodnú praktiku, zameranú na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole, a teda ako postup zameraný
na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých zmluvných podmienkach.

Zo žalovanej zmenky je zrejmé, že túto indosamentom nadobudol navrhovateľ. V zmysle čl. I § 14
ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov indosamentom sa
prevádzajú všetky práva zo zmenky. V dôsledku neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok,
obsiahnutých v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľovi nevzniklo právo vyplniť
vystavenú blankozmenku, na základe čoho sa blankozmenka nestala zmenkou, a teda veriteľ nemal v

čase indosamentu zmenky práva a povinnosti zo žalovanej zmenky. Vzhľadom k tomu v rámci zásady
nemoplusiurisinaliumtransferrepotest,quamipsehabet(„zneprávanemôževzniknúťprávo“)nemohol
práva zo žalovanej zmenky previesť na navrhovateľa. Veriteľ nebol totiž nositeľom práv zo žalovanejzmenky, a teda nemal čo previesť. (uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 50/2010-11 z 10.02.2010)
Blankozmenka ešte nie je zmenkou, nemôže byť ani zdrojom práv a povinností jej účastníkov zo zmenky.

Žalovaná zmenka obsahuje pod zmenkovou sumou text: „zmenkový úrok 0,25% denne od 25.
septembra 2009“. Súd posúdil takto formulovanú úrokovú doložku na zmenke ako neúčinnú v zmysle
čl. I § 5 ods. 2 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov z dôvodu jej
nejasnosti a nezrozumiteľnosti. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že malo ísť o úrokovú doložku
na zmenke v zmysle čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších

predpisov. Napriek tomu bol v tejto doložke dohodnutý „Zmenkový úrok“, ktorý upravuje čl. I § 5 ods. 1
zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, pričom ide o zvláštny prípad
úroku,ktorýdoistejmieryplnífunkciuúrokovzomeškania,anajmäktoréhovýškajezákonomstanovená
na 6%. Nie je možné posúdiť zákonnosť výšky dohodnutého zmenkového úroku, nakoľko nie je zrejmé,
či mal byť v úrokovej doložke na zmenke dohodnutý riadny úrok zo zmenkovej sumy alebo zmenkový
úrok. Okrem toho, v bode 06 Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru sa veriteľ a dlžník dohodli

na úroku z omeškania v súlade s § 369 Obch. zák.. V prípade, ak by dohoda o zmenkovom úroku na
žalovanej zmenke predstavovala úrok podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Z.z. o zmenkách a šekoch v
zneníneskoršíchpredpisovbolabytakátoúrokovádoložkaneplatnávzmysle§39Obč.zák.zdôvodujej
rozporu s dobrými mravmi s ohľadom na dohodnutú výšku 0,25% denne. Z dôvodu neúčinnosti úrokovej
doložky na žalovanej zmenke tiež nevznikla odporkyni povinnosť platiť na žalovanej zmenke uvedený

zmenkový úrok 0,25% denne.

Odporkyňa ako dlžník a POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598 ako veriteľ uzavreli dňa 26.02.2009
Zmluvu o úvere č. 3211434, ktorou veriteľ poskytol odporkyni finančné prostriedky v sume 600,- €,
ktoré sa odporkyňa zaviazala vrátiť v lehote 1 roka zvýšené o „príslušný poplatok“ v sume 576,- €, čo

predstavuje 96% z istiny 600,- €, teda spolu v sume 1 176,- €. Uvedený poplatok nebol spriehľadnený
vo forme ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko ju predmetná zmluva neobsahuje. K tomu mala
odporkyňa v prípade splatnosti celého dlhu a uplatnenia práv zo zmenky, zaplatiť dohodnutý zmenkový
úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy, čo predstavuje 91,25% ročne, a aj zákonný 6% ročný úrok zo
zmenkovej sumy tak, ako bol uplatnený v návrhu na začatie konania. Okrem toho, v prípade omeškania

s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, mala odporkyňa podľa Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru zaplatiť i zákonný úrok z omeškania a dohodnutú zmluvnú pokutu podľa bodu 4
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá v prípade omeškania s úhradou splátky sedem
dní a viac predstavovala 10,- € (splátka úveru 98,- €) pri každej splátke, t.z. pri 12 splátkach sumu
120,- €. Z bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zrejmé, že poplatok predstavoval

v jednej tretine dohodnutý úrok a v dvoch tretinách náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne
zo zmenkovej sumy (91,25% ročne) predstavuje formu odplaty za poskytnuté finančné prostriedky,
čím teda v podstate malo dôjsť k opätovnému úročeniu poskytnutej istiny ako i poplatku. Z výšky
dohodnutého „príslušného poplatku“ a zmenkového úroku 0,25% denne je zrejmé konanie veriteľa „in

fraudem legis“, nakoľko od dátumu začiatku úročenia zmenkovým úrokom t.j. od 25.09.2009 odporkyňa
ako dlžník z dohodnutých splátok, ktoré mali byť splatné podľa zmluvy po tomto dátume, platila poplatok
vo výške 96% z istiny poskytnutých finančných prostriedkov a zároveň zmenkový úrok 91,25% ročne, t.z.
navýšenie o 187,25%, a to bez ďalších zmluvných a zákonných sankcií (zmluvné pokuty, úrok zo zmenky
6% ročne, zákonné úroky z omeškania v rámci záväzku zo zmluvy). Zmluva obsahuje tiež neprimerané

zabezpečovacie inštitúty, a to najmä s ohľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov 600,-
€. Z uvedeného vyplýva, že Zmluva o úvere č. 3211434 vykazuje zjavné znaky vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri poskytovaní úverov a pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe
môže privodiť ujmu spotrebiteľovi. (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 39/2011-86 zo dňa
20.09.2011) Zmluva o úvere č. 3231788 zo dňa 07.04.2009, uzavretá medzi odporkyňou ako dlžníkom

a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., je teda v rozpore s dobrými mravmi, a z tohto dôvodu v zmysle §
39 Obč. zák. neplatná. Zmluvné dojednania v hrubom nepomere porušili rovnováhu účastníkov zmluvy
a založili nerovnosť zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Veriteľ má zjavne rad výhod,
pričom je ťažké nájsť nejaké výhody pre spotrebiteľa. Predmetná zmluva je v rozpore s pravidlom
hospodárskejvyváženostipostaveniazmluvnýchstrán,akoajsozásadou,ženiktosanesmienemorálne

(bez náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného.
Takextrémneúroky,spolusdohodnutýmisankciamimôžuspôsobiťneprimeranýnárastdlhuaneobstoja
ani z hľadiska princípov zmenkového práva. Je potrebné prihliadnuť na to, že drobné úvery si berú
sociálne slabší jednotlivci a akékoľvek násobky dlhu spôsobované neprimeranými sankciami veľmivážne zasahujú do rozpočtov takýchto ľudí. (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 69/2011
zo dňa 31.05.2011) Teda i keď sa veriteľ správal podľa práva, dosiahol dohodu o odplate za poskytnuté
finančné prostriedky, sankciách za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok a o zabezpečení

záväzku dlžníka, ktorá obchádza zákon a sleduje účel vylúčiť aplikáciu spotrebiteľského práva na daný
záväzkový vzťah, hoci dlžníkom je spotrebiteľ. Z toho, že veriteľ práva zo žalovanej zmenky indosoval
a navrhovateľ si ich následne uplatnil v súdnom konaní, možno vyvodiť záver, že veriteľ sa správal
zámerne tak, aby dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci, nakoľko už pri bežnom
matematickom prepočte návrhom uplatnených práv je zrejmé, že v podstatnej miere prevyšujú zákonom

dovolenú výšku, a to i s ohľadom na rozsiahlu judikatúru z danej oblasti, ktorá musí byť veriteľovi známa
z rozhodnutí vydaných vo veciach, v ktorých bol žalobcom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je
Zmluva o úvere č. 3211434 zo dňa 26.02.2009, uzavretá medzi odporkyňou ako dlžníkom a veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. absolútne neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. i z toho dôvodu, že svojim účelom a
dôsledkami obchádza zákon. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012, podľa ktorého pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná

v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné finančné
prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník

uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej
inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a
preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Obč. zák.,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k

najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá bola vystavená ako blankozmenka, ktorá mala byť
vyplnená na základe vyplňovacieho práva veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. v blankozmenke podľa bodu
17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č.

3211434 zo dňa 26.02.2009, uzavretej medzi odporkyňou ako dlžníkom a veriteľom POHOTOVOSŤ,
s.r.o.. V dôsledku absolútnej neplatnosti označenej Zmluvy o úvere (a teda i čl. 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru) v zmysle § 39 Obč. zák., veriteľovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. tiež nevzniklo
právo na vyplnenie predmetnej blankozmenky. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007
zo dňa 06.05.2008).

Z vyššie uvedených dôvodov v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd návrh o zaplatenie sumy
1 846,58 € s 0,25% denným zmenkovým úrokom zo sumy 330,- od 13.05.2011 do zaplatenia a so
6% ročným úrokom zo sumy 330,- € od 13.05.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 3,21
€ zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, nakoľko v konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia

navrhovateľa na uplatnenie práv zo žalovanej zmenky. Je zrejmé, že návrh navrhovateľa bol založený na
zmenke, ktorá bola pôvodne blankozmenkou, a ktorá bola vyplnená a dohodnutá ako zabezpečovacia
zmenka na základe absolútne neplatnej Zmluvy o úvere č. 3211434 a neprijateľných podmienkach v
nej obsiahnutých, medzi ktoré patrila i dohoda o vyplnení blankozmenky a dohoda o zabezpečovacom
charaktere žalovanej zmenky. Hoci boli uplatnené práva zo zmenky, s ohľadom na vyššie uvedené

skutočnosti, a aj na výšku uplatneného zmenkového úroku 0,25% denne (91,25% ročne), išlo zo strany
navrhovateľa o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva právnu
ochranu, a teda súd i z tohto dôvodu nemohol návrhu vyhovieť. Navrhovateľ sa pri nadobudnutí zmenky,
v čase jej nadobudnutia, dopustil hrubej nedbanlivosti v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa, keďže
si neoveril, aký právny vzťah predmetná zmenka zabezpečovala, hoci zmenku, spoločne s ďalšími

zmenkami, nadobudol od veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorom je všeobecne známe, že predmetom
jeho činnosti je poskytovanie úverov, alebo pôžičiek spotrebiteľom, pričom indosamentom zmenky došlo
v tomto prípade k podstatnému sťaženiu právneho postavenia dlžníka (spotrebiteľa), a to, okrem vyššie
uvedeného, i z dôvodu, že postúpené boli len práva zo zmenky, bez pohľadávky zo zmluvného vzťahu,
ktorú zmenka zabezpečovala, a že ukladajú spotrebiteľovi pri zmenke niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mal niesť veriteľ, resp. postupník v prípade postúpenia
pohľadávky.Zvšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostívyplýva,ženavrhovateľprinadobudnutížalovanej
zmenky konal vedome na škodu dlžníka, pretože minimálne zo zmenky zistil výšku úroku 0,25% denne,
ktorá je nielen v rozpore so spotrebiteľským právom, ale aj so zásadami poctivého obchodného styku, anapriek tomu si úrok z omeškania v tejto výške uplatnil i v návrhu. Súd podotýka, že veriteľ ako dodávateľ
finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že
nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Navrhovateľ ako

nadobúdateľ zmenky zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom, majúcim
svoj základ v nekalej podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

Súd sa zaoberal i námietkami odporkyne, uvedenými v jej písomnom vyjadrení zo dňa 30.07.2013.
Pokiaľ odporkyňa namietala, že poskytnuté finančné prostriedky spolu s dohodnutým poplatkom vrátila,

toto tvrdenie v konaní, napriek výzve súdu, nepreukázala, a tak súd vychádzal z toho, že odporkyňa
na zmenku uhradila iba sumu 634,- €, čo bolo zohľadnené už v návrhu na začatie konania. Predložené
ústrižky poštových poukážok, ako aj Prehľad práv, povinností a záväzkov nie sú relevantnými dôkazmi,
že predmetné sumy v nich uvedené boli uhradené na žalovanú zmenku. V predchádzajúcich odsekoch
tohto odôvodnenia súd zaujal stanovisko i k úrokovým sadzbám, ktoré odporkyňa taktiež namietala. Súd
sa vysporiadal i s aplikáciou spotrebiteľského práva na daný záväzkový vzťah, na ktoré poukazovala

odporkyňa. Predmetom konania je právo zo zmenky, v dôsledku čoho je prípadné premlčanie práva
zo Zmluvy o úvere za daných podmienok a okolností vo vzťahu k návrhom uplatnenému právu právne
irelevantné. Odporkyňa v konaní nepreukázala premlčanie zmenkových nárokov v zmysle čl. I § 77
ods. 1 a § 70 ods. 1 zák. č. 191/1950 o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, nakoľko
nepreukázala, že jej predmetná zmenka nebola predložená na platenie a v dôsledku toho inú splatnosť

zmenky ako tvrdil navrhovateľ, pričom podľa textu zmenky táto sa mala predložiť na platenie v lehote
4 rokov od vystavenia. Zmenka je podpísaná odporkyňou, a preto je za daných podmienok právne
irelevantné, že zmenku nevypisovala odporkyňa.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov
konania. Odporca si však toto právo v konaní neuplatnil, ani v konaní nebol preukázaný vznik trov
konania na jeho strane, a preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2,

§ 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)