Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/114/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206870
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116206870.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: V. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, XXX XX Š., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor
Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o
zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Dohode o poskytovaní služieb, uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným dňa 18.07.2014 nachádzajúca sa v bode 7.1. v znení:

„Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51
% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje
splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru
a úroku za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

II. Žalovanému sa zakazuje ďalšie uplatňovanie Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 18.07.2014.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 04.04.2016 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný je
povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. V žalobe žalobca uviedol, že napáda Dohodu o
zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 18.07.2014. So žalovaným mienil uzatvoriť úverovú

zmluvu. Na získanie úveru mu boli predložené listiny a bolo mu povedané, že ak chce, aby mu bol úver
poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. So žalovaným tak uzatvoril Zmluvu o revolvingom
úvere č. XXXXXXXXXX z 18.07.2014, pričom až od svojho zamestnávateľa sa dozvedel, že rovnakého
dňa uzatvoril aj Dohodu o zrážkach zo mzdy.
1.1. Žalobca ďalej poukazuje na to, že Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z 18.07.2014
v článku 2 v bode 2 obsahuje službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru. Neprijateľnosť
poplatku za službu bola opakovane súdmi vyslovená.

1.2. Žalobca zastáva názor, že Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému, aby od neho
vymohol plnenia, ktorú sú plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok, bez ich súdnej kontroly
ako aj bez súdnej kontroly náležitosti úverovej zmluvy, absencia, ktorých spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatnosť úveru. V súvislosti s dohodou mu nebolo nič vysvetlené. Samotné vyhotovenie dohodyje typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu. Aj keď je dohoda uzavretá vo forme
osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť ak chcel úver
získať. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť,

zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a žalobca ich nemá možnosť priamo zastaviť.
1.3. Žalobca ďalej poukazuje na to, že uzatvorená úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, pretože
neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to podľa písm. f) - dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a písm. k) - výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 26.08.2016 (č. l. 34-36), v ktorom uviedol
nasledujúce:
- ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane priemerného spotrebiteľa, tzn. že ochrana spotrebiteľa
tohto nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávanou mierou opatrnosti, obozretnosti a
zodpovednosti za vlastné konanie. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 18.07.2014 Zmluva

o revolvingovom úvere a pri jej uzavretí bol žalobcovi predložený aj návrh Dohody o zrážkach zo
mzdy s rovnakým číslom, pričom žalobca bol poučený o tom, že Dohodu o zrážkach zo mzdy nie
je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, a zároveň bol poučený aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia Dohody o zrážkach
zo mzdy.

- poukazuje na uznesenie KS v BA č. k. 6Co/142/2016-86, podľa ktorého „Dojednanie Dohody o
zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa a nemožno Dohodu o zrážkach zo mzdy
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka.“
- poukazuje na uznesenie KS v BB č. k. 4Co/236/2016-63, kde súd obdobnú Dohodu o zrážkach zo

mzdy ako je napádaná v tomto konaní aproboval.
- Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie
sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje.
- ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú
podmienku.

- tvrdenia žalobcu o tom, že predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou poskytnutia
úveru, nie sú žiadnym spôsobom zdôvodnené.
3. Na pojednávaní konanom dňa 10.11.2016 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a zistil
nasledujúce: Žalobca uviedol, že vie čítať. Na otázku súdu, či bežne podpisuje listiny bez ich prečítania,
uviedol, že nie ale bol vo finančne ťažkej situácii a potreboval vyrovnať dlhy. Nemal teda záujem čítať to,

čo podpisuje, pretože peniaze potreboval čím skôr. Ďalej uviedol, že zo strany obchodného zástupcu,
ktorým bola Dohoda o zrážkach zo mzdy predložená, mu nebolo zakázané ju prečítať, avšak podľa jeho
názoru mal byť o tom ešte osobitne poučený. Žalobca ďalej uviedol, že Zmluva o úvere vrátane Dohody
o zrážkach zo mzdy bola podpísaná u neho doma.

4. Žalovaný vo vyjadrení došlom súdu dňa 10.11.2016 (č. l. 51-54) zotrval na svojej predchádzajúcej
argumentácii. Zároveň poukázal na uznesenie KS v BB č. k. 4Co/236/2016-63, podľa ktorého:
„Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný
charakter až do takej miery, žeby úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa jeho miery nevyhnutnej
zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojím podpisom, a ku ktorým pristúpil a

zasahoval tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu.“
4.1. Žalovaný ďalej poukázal na text Dohody o zrážkach zo mzdy a uviedol, že táto dohoda o zrážkach
zo mzdy spĺňa aj podmienky určené zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
4.2. K tvrdeniam žalobcu o nedostatkoch úverovej zmluvy uviedol, že úverová zmluva obsahuje všetky
náležitosti vyžadované zákonom.

5. Súd ďalej vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a z týchto zistil nasledujúce: Dňa
18.07.2014 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere. Pokiaľ ide o poskytnutú čiastku, táto
malavýšku1500€,splatnosťúveruapočetsplátokboliuvedenéčíslom36.ZároveňZmluvaobsahovala

výšku mesačnej splátky, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, RPMN za úver, ročnú úrokovú
sadzbu a priemernú RPMN za úver. Podľa článku 13. zmluvy, súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere
sú aj zmluvné dojednania na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy.5.1. Podľa bodu 2.2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, veriteľ je povinný odoslať
dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis Zmluvy o úvere.
Podľa bodu 7.1 písm. g) súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je aj príloha č. 7 - Oznámenie veriteľa

o schválení úveru dlžníkovi obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného úveru.

6. Spolu so zmluvou o revolvingovom úvere bola uzatvorená aj Dohoda o poskytovaní služieb, podľa
ktorej sa zákazník, teda žalobca zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi
odplatu, pričom táto dohoda sa týka poskytnutia balíčka služieb v Dohode bližšie identifikovaných.

7. Súd ďalej vykonal dôkaz
- listinou „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere“ (č. l. 59, z
ktorého vyplýva dátum splatnosti prvej splátky úveru 01.09.2014 a dátum splatnosti poslednej splátky
úveru 01.08.2017.
- rozpisom platieb žalobcu, ktorý na prejednávanú úverovú zmluvu ku dňu 01.03.2016 zaplatil sumu 1

703,35 €.

- Dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou 18.07.2014, pričom táto bola ako prvým podpísaná žalobcom
dňa 11.07.2014. Táto Dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na listine formátu A4, pričom jednotlivé
jej časti sú graficky oddelené a zvýraznené. Hneď pod uvedením zmluvných strán je zväčšeným a

zvýrazneným textom napísané: „Text Dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte!“
Podľa bodu 1 Dohody - dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Spoločnosť vyhlasuje,
že uzavretie tejto Dohody nevyžaduje ako podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo
poskytnutia úveru (revolvingu).

Podľa bodu 2 Dohody o zrážkach zo mzdy - dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým,
že ju nepodpíše.
V bode 3 je znova zvýrazneným písmom uvedený nadpis „Poučenie o dôsledkoch uzavretia Dohody o
zrážkach zo mzdy“. Je tam teda uvedené, čo táto Dohoda znamená a aké z nej plynú práva a povinnosti
pre jej účastníkov.

8. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah: Podľa § 551 ods.1 OZ -
Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach
zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
8.1. Tvrdenia žalobcu zodpovedajú druhovo tvrdeniam iných spotrebiteľov zastupovaných rovnakým

právnym zástupcom. Tieto tvrdenia žalobcu o tom, že si neprečítal podpisované listiny a že teda nevedel,
žepodpisujedohoduozrážkachzomzdy,muneprospievajú.SúdpoukazujenaaktuálnerozhodnutieNS
SR sp. zn. 5Cdo/420/2014 uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2016, v ktorom NS SR uviedol:
„Na jeho obranu (spotrebiteľa - pozn. OS Prešov) spočívajúcu v tvrdení, že si neprečítal dokument,
ktorý podpisoval, možno povedať len toľko, že stále platí stará rímska zásada „právo patrí bdelým,

pozorným, ostražitým, bedlivým“, ktorá vyžaduje, aby každý zachoval aspoň minimálnu mieru opatrnosti,
ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu šifrovaného vlastnou rukou; pokiaľ takto žalovaný
nekonal a neprečítal si dokument, ktorý podpísal, musí znášať dôsledky svojho konania a túto okolnosť
nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.“ Žalobca sám uviedol, že zmluva a Dohoda o zrážkach zo mzdy
boli podpisované u neho doma (teda bez tlaku a strachu z cudzieho prostredia) a že nemal záujem

podpisované listiny čítať. Napriek uvedenému spolu s právnym zástupcom zastávajú absurdný názor, že
uvedené by malo byť v neprospech žalovaného dodávateľa. Aprobovanie takého postupu by podľa súdu
znamenalo rozvrat právneho prostredia a súd teda samozrejme uvedené tvrdenia nemohol vyhodnotiť
v prospech žalobcu.
8.2. Na základe oboznámenia sa s Dohodou o zrážkach zo mzdy súd konštatuje, že nie je pravdivé

tvrdenie žalobcu o tom, že podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy bolo nevyhnutné pre poskytnutie
úveru. Tak ako už uviedol NS SR vo vyššie citovanom rozhodnutí, odvolávanie sa na vlastnú
nezodpovednosť a podpisovanie predložených listín bez oboznámenia sa s nimi, nemôže žalobcovi
prospievať a nemôže byť v neprospech žalovaného.
8.3. Zároveň vzhľadom na obsah textu dohody nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že nebol osobitne

poučený o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zákon neuvádza spôsob tohto poučenia.
Nehovorí o tom, že spotrebiteľ musí byť osobitne ústne poučovaný dodávateľom (čo by v konečnom
dôsledku bolo ťažko preukázateľné) ale umožňuje poučenie tak, že samotné poučenie je inkorporovanédo dohody a predchádza jej podpisu. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že mu bola dohoda o
zrážkach zo mzdy akýmkoľvek spôsobom vnútená.

8.4.Pokiaľideourčitosťdohody,takzjejboduIV.jezrejmé,žežalovanýposkytolžalobcoviúvervovýške
1 500 €. Pokiaľ ide o formuláciu pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečovanej touto dohodou,
táto je tvorená úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom
úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli
v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi, ďalšími prípadnými pohľadávkami

spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej
prípadných dodatkov.
8.5. Súd má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je platná v časti týkajúcej sa zabezpečenia pohľadávky
žalovaného tvorenej úverom. Pokiaľ ide o ostatné tam vymenované pohľadávky, ktoré mala dohoda
zabezpečovať, ide o neplatnosť z dôvodu ich neurčitosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka, avšak
podľa súdu ide iba o neplatnosť čiastočnú podľa § 41 Občianskeho zákonníka - Ak sa dôvod neplatnosti

vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu
alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu. Uvedený záver robí súd analogicky vzhľadom na rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 25Cdo/140/2006 týkajúce sa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý uviedol, že: „ Nemožno súhlasiť
ani s námietkou neplatnosti posudzovanej dohody o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť, pretože

výška mesačnej zrážky (špecifikovanej v dohode slovami dvetisíc tristotridsaťtri 2333 Kč) i výška dlhu
(charakterizovaného ako pôžička vo výške 42 000 Kč s príslušenstvom) sú uvedené celkom jasne a
určite. Ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní charakteru príslušenstva aplikoval
odvolací súd správne, pričom je zrejmé, že odvolací súd považoval dohodu o zrážkach zo mzdy z
dôvodu neurčitého vymedzenia príslušenstva za čiastočne neplatnú v tejto časti podľa § 41 Občianskeho

zákonníka“.
8.6. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu v tom smere, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by
uložilo povinnosť plniť a zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy, k tomu súd uvádza
nasledujúce: Tento právny názor žalobcu vychádza z pripomienok Európskej komisie vo veci sp. zn.
C-30/12, pričom ide iba o názor tohto orgánu, ktorý sa zatiaľ v rozhodovacej praxi SDEÚ neprejavil.

Napriek tomu, že tieto pripomienky sú z 02.05.2012 a slovenský zákonodarca ich mal k dispozícii,
nedošlo v samotnej úprave zrážok zo mzdy a jej uplatnenia uvedenej v § 551 OZ k žiadnej zmene, z
čoho vyplýva, že tam uvedenú úpravu považuje zákonodarca za zákonnú a súladnú aj s právom EÚ. Aj
zmena zákona č. 250/2007 Z.z. zakotvená do § 5a ods. 1 písm. a) žiadnym spôsobom na pripomienky
nereaguje. Naviac, či už úmyselne alebo z iného dôvodu žalobca a jeho právny zástupca prehliada

rozsudok vo veci C-34/13, kde SDEÚ uviedol - „Ustanovenia smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje
vnútroštátna právna úprava ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku
založenúnazmluvnýchpodmienkach,ktorésúprípadnenekalémimosúdnymvýkonomzáložnéhopráva
na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná

právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi
priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“
8.7. Je teda zrejmé, že SDEÚ pri inom zabezpečovacom inštitúte, a to záložnom práve uviedol, že jeho
mimosúdny výkon je prípustný. Rovnako to podľa procesného súdu platí aj pri ďalšom zabezpečovacom
inštitúte, a to dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá v § 551 OZ nepredpokladá, že zamestnávateľ je povinný

vykonávať zrážky na základe súdneho rozhodnutia, preto takúto povinnosť mimo zákon konštruovať iba
na základe požiadavky žalobcu nemožno.

8.8. Pre rozhodnutie súdu teda neboli podstatné vyššie uvedené námietky žalobcu, ktorými typovo
odôvodňovalspotrebiteľskúžalobu,aleto,činazákladeuzavretejdohodyozrážkachzomzdyaúverovej

zmluvymožnozrážkyzomzdy(ďalej)vykonávať.Medziúverovouzmluvouazabezpečovacíminštitútom
vo forme Dohody o zrážkach zo mzdy je vzájomná akcesorita. To znamená, že zánikom záväzku
splnením zaniká aj zabezpečovací inštitút.

9. Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.

(1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú saposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.
(2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.

Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

10. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,

tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie

úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

10.1. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o
tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o
úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak
veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.

10.2. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ
schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa

konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si
zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať

splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama
o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

10.3. Na základe výzvy súdu zo dňa 24.11.2016 zaslal žalobca súdu listinu s názvom „Hodnotenie
dlžníka a výpis z účtu“. Z výpisu z účtu vyplýva, že dňa 01.07.2014 mala byť na účet žalobcu pripísaná
platba od spoločnosti Glasko vo výške 555,99 € bez konkretizácie čoho sa týkala. Čo sa týka hodnotenia
dlžníka pod písm. a) sa nachádza analýza bonity s tým, že žiadne doklady preukazujúce údaje uvedené
v analýze bonity zo strany žalobcu súdu predložené neboli. V spodnej časti pri texte poznámky - analýza

sa nachádza pečiatka s názvom „bez potvrdenia o príjme“.
10.4. Podľa názoru súdu poskytnutie úveru spotrebiteľovi bez odborného skúmania jeho bonity (teda
skúmania pravdivosti a reálnosti spotrebiteľom uvádzaných údajov) je hrubým porušením vyššieuvedených povinností dodávateľa, vedúcim k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (napr. KS v PO sp.
zn. 6Co/171/2016).
10.5. Vyššie uvedený záver znamená, že žalobca bol povinný žalovanému vrátiť iba poskytnutú sumu

1500 €, čo sa aj stalo. Ak by teda žalovaný podal žalobu o plnenie táto by zo strany súdu bola
zamietnutá a tento záver sa musí presadiť aj v prejednávanej veci tak, že nemožno pripustiť, aby
žalovaný, ktorý by neuspel v súdnom konaní o zaplatenie ním tvrdenej pohľadávky si túto pohľadávky
vymôže prostredníctvom zrážok zo mzdy.

11. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie petitu vo forme zdržania sa konania, na ktoré by pri právne
bezvadnom právnom stave mal žalovaný nepochybne právo (teda vykonávať prostredníctvom
zamestnávateľa žalobcu zrážky zo mzdy), súd uvádza, že zdržovací nárok má preventívnu povahu,
pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal a dosiaľ v ňom pokračuje, tak
aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude pokračovať. Zdržovacím
nárokom, ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené nielen v pokračovaní

protiprávneho stavu ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho príčinou.
11.1. Keďže súd nie je viazaný doslovným znením petitu, tak pri zachovaní žalobcovej požiadavky bez
zmeny jej obsahu, formuloval petit tak, že žalovanému sa ďalšie uplatňovanie Dohody o zrážkach zo
mzdy (teda zotrvávanie na povinnosti zamestnávateľa zrážky vykonávať) zakazuje, keďže takýto výrok
vystihuje žalobnú požiadavku žalobcu výstižnejšie. Na základe právoplatného rozsudku bude žalobca

povinný vykonávanie zrážok prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu ukončiť, a teda bude mu povinný
oznámiť, že ďalšie zrážky zo mzdy sa vykonávať nemajú. Pokiaľ by tak neurobil, bude zodpovedať
za škodu tým spôsobenú. Na základe vyššie uvedeného má súd teda za to, že bolo dôvodné žalobe
vyhovieť.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.4písm.v)Občianskehozákonníka-Zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Podľa § 298 C.s.p.

(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu
na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo

výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.13. Výrokom č. I. tohto rozsudku súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Dohode o poskytovaní
služieb, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.07.2014 nachádzajúca sa v bode 7.1. v znení:

„Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51
% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje
splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru
a úroku za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“
je pre svoju neplatnosť neprijateľná.

13.1. Na základe „Dohody“ mali byť žalobcovi poskytované služby: Informácia o zostávajúcich
záväzkoch, Odklad splatnosti splátok, Informácia pred splatnosťou splátky, Informácia o prijatí platby,
vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, Zmena zmluvy na podnet klienta, Prepárovanie platieb na
príslušnú zmluvu a Druhá upomienka zdarma.
13.2. Pri predmetnom zmluvnom dojednaní súd vidí jeho neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto

dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná
podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o
vykonanie odkladu splátok úveru, k zmene zmluvy, k potrebe kópií dokumentov a pod. To znamená,
že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdŕžal
za to protiplnenie. Súd považuje za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike

je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi,
pretože svojím spôsobom ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta
a nebyť úverovej zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla. Túto podmienku by súd aproboval
v prípade, ak by platba za jednotlivé poskytnuté služby mala prebehnúť až potom, ako k samotnému
odkladu splátok dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda

dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa.

14.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14.1. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.