Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/519/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215217995
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215217995.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: F. A., nar. XX. J. XXXX, bytom Z. Y. XXXX/
XX, B., o 828,69 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 828,69 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 3. novembra 2012 sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca - Consumer Finance Holding, a.s. sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 14. októbra
2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 9. mája
2012 so žalovaným uzavrel zmluvu č. XXXXXXXX, ktorou mu poskytol pôžičku 1.233,26 €. Tú mal

splácať v 24 mesačných splátkach po 35,97 €. V dôsledku neplnenia povinností žalobca úver zosplatnil,
no žalovaný dlh neuhradil.

2. Pôvodný žalobca počas konania postúpil pohľadávku na žalobcu - spoločnosť EOS KSI Slovensko,
s.r.o., na základe čoho súd povolil zmenu účastníkov (uzn. č. k. 16 C 519/2015-25).

3. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 21. apríla 2016 nevyjadril.

4. Pretože ide o drobný spor (istina max. 1.000 €, porov. § 200ea O. s. p.), súd mimo pojednávania (§
115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o pôžičke (č. l. 2), podmienky
k zmluve o pôžičke (č. l. 2/rub), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 3), prehľad splátok a úhrad (č. l.
6), predžalobná upomienka (č. l. 4) s pripojenou doručenkou (č. l. 5), zmluva o postúpení pohľadávok
(č. l. 19 až 23) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods.
1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., bola spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania
bolo okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov. Žalovaný nie je podnikateľom a
v prerokúvanej veci nekoná na účely svojej podnikateľskej činnosti.

b) Uvedená spoločnosť (zastúpená sprostredkovateľom - OKAY Slovakia spol. s r. o.) a žalovaný
podpísali 9. mája 2012 listinu označenú ako „Zmluva o pôžičke - internetová“ ev. č. XXXXXXXX (č. l. 2). V
časti tejto listiny označenej „Predmet financovania pôžičky“ sú okrem iného vymedzené čierna technika
- „47LW5400+AD500GB25“, Kúpna cena vo výške 978 €, Akontácia 369,98 €, „Celková suma Pôžičky“863,28 €, mesačná splátka 35,97 €, počet splátok 24, ročná úroková sadzba 42,87 %, konečná splatnosť
„5/2014“, ročná percentuálna miera nákladov, ako aj priemerná ročná percentuálna miera nákladov, a na
záver„Pôžička(finančnéplnenie)“vsume608,02€.Včastizmluvyopôžičkeoznačenej„Klient“jeokrem

iného obsiahnuté predtlačené ustanovenie tohto znenia: „...prehlasujem, že som sa pred podpísaním
Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a
zaväzujem sa ich dodržiavať.... Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom
prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti platiť splátky riadne a včas, ako

aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov. ...“ Tesne nad podpisom
zmluvných strán je umiestnené ich predtlačené vyhlásenie, v zmysle ktorého „Riadnym vyplnením a
podpísaním tejto Zmluvy všetkými stranami uzavrela Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s
Klientom Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky.“

c) K zmluve o pôžičke sú priložené „Všeobecné obchodné podmienky“ platné od 15. júla 2010 (č. l. 3),

ktoré obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:
„1. DEFINÍCIE A VÝKLADOVÉ PRAVIDLÁ
1.1 Definície...
Celková suma Pôžičky: znamená súčet všetkých Splátok dohodnutých medzi Klientom a Spoločnosťou
v Zmluve....

Podmienky: znamená špeciálne obchodné podmienky vydané Spoločnosťou podľa § 273 Obchodného
zákonníka, vrátane akýchkoľvek ich zmien doplnení a novácií....
Pôžička: znamená spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej Klientovi Spoločnosťou....
2. ÚVODNÉ USTANOVENIA
...2.3 Tieto VOP a Podmienky sú prílohou Zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu

Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je výslovne uvedené inak....
6. PODMIENKY SPLÁCANIA
...6.2PokiaľniejevSplátkovomkalendária/aleboZmluvea/aleboPodmienkacha/aleboVOPstanovené
inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci....
6.4 Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ

nie je dohodnuté inak....
12. SKONČENIE ZMLUVY
...12.2 Klient ako aj Spoločnosť je oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu.
Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie...
14. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

...14.8 Zmluva obsahuje zmluvné typy:
(a)úverovázmluvapodľaZákonaospotrebiteľskýchúverochapodpornepodľaObchodnéhozákonníka;
a/alebo
(b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka.“

Ďalšie časti všeobecných obchodných podmienok upravujú konanie a preukazovanie totožnosti strán,
spôsob prijatia návrhu zmluvy, základné práva a povinnosti, podmienky splácania, zabezpečenie,
RPMN, priradenie platieb a započítanie, uzatvorenie zmluvy na diaľku, zodpovednosť, poplatky, pokuty
a sankčné úroky, skončenie zmluvy, doručovanie a všeobecné ustanovenia.

d) Okrem všeobecných obchodných podmienok sú súčasťou zmluvy aj „Podmienky k Zmluve o
pôžičke“ (č. l. 2/rub), ktoré obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:
„1. DEFINÍCIE A VÝKLADOVÉ PRAVIDLÁ
1.1 Definície...
Akontácia: znamená časť Kúpnej ceny Tovaru zaplatenú Klientom ako kupujúcim.

2. ÚVODNÉ USTANOVENIA...
2.2 Tieto Podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a určujú časť obsahu Zmluvy, pokiaľ v Zmluve
nie je výslovne uvedené inak. ...
3. PODMIENKY POSKYTNUTIA PÔŽIČKY
3.1 Spoločnosť sa Zmluvou zaväzuje zaplatiť Kúpnu cenu sprostredkovateľovi.

3.2 Spoločnosť zaplatí Kúpnu cenu Sprostredkovateľovi na účet Sprostredkovateľa uvedený vo
faktúre (doklade o predaji) Sprostredkovateľa znejúcom na meno Klienta doručenom Spoločnosti
Sprostredkovateľom....“Ďalšie časti Podmienok k Zmluve o pôžičke upravujú práva a povinnosti spoločnosti a klienta pri dodaní
a preberaní tovaru, vrátení tovaru, záruke, reklamačný poriadok a podmienky odkladu splátok.

e) Pôžička bola žalovanému riadne poskytnutá. Žalovaný zaplatil spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s., len akontáciu 369,98 €, žiadne ďalšie platby nevykonal (prehľad na č. l. 6). Vzhľadom na
to Consumer Finance Holding, a.s., listom z 25. októbra 2012 vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu
všetkých splátok jednorazovo v sume 877,68 € (č. l. 4). Tento list žalovaný prevzal 30. októbra 2012
(doručenka na č. l. 5).

f) Dňa 27. novembra 2015 uzavreli Consumer Finance Holding, a.s., ako postupca a žalobca ako
postupník zmluvu o postúpení pohľadávok (č. l. 19 až 23), podľa ktorej postupca postúpil žalované
pohľadávky na žalobcu.

6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§

132 O. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich
častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná
nespochybnila.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy z 9. mája 2012, ktorej právna kvalifikácia je nejasná.
Samotná zmluva je nazvaná zmluvou o pôžičke. Taktiež plnenie veriteľa je v zmluve, ako aj vo
všeobecných obchodných podmienkach označené ako „Pôžička“.

Podľa názoru súd treba pri výklade tejto zmluvy o pôžičke postupovať podľa § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s prihliadnutím na použité jazykové výrazy (pôžička) dospieť k záveru, že táto zmluva
je zmluvou o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení ani ustanovenie ods.
14.8 všeobecných obchodných podmienok, keďže toto ustanovenie naopak odkazuje na „zmluvný typ
zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, ktorý v našom práve neexistuje. Zmluva o spotrebiteľskom úvere

nie je samostatným zmluvným typom, ale je spoločným označením pre rôzne zmluvné typy, ktorých
ekonomickou podstatou je úverovanie spotrebiteľa veriteľom-podnikateľom (napríklad aj formou dohody
o splátkach ceny v rámci uzavretej kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dielo, porov. § 1 ods. 2 zákona č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovvzneníúčinnom
ku dňu uzavretia zmluvy). Citované ustanovenie všeobecných obchodných podmienok tak nemožno

považovať za ustanovenie, ktoré by jasne vymedzovalo právny charakter uzavretej zmluvy.
V neposlednom rade tu treba poukázať na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého treba v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv vychádzať z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu je pre
spotrebiteľa priaznivejšie, aby sa vzťah medzi ním a spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.

posudzoval ako vzťah občianskoprávny (zo zmluvy o pôžičke). Obchodnoprávne vzťahy sú totiž svojou
neformálnosťou a predpokladom vyššej diligencie zmluvných strán - podnikateľov pre spotrebiteľov
spravidla nevýhodnejšie. Za všetky príklady možno spomenúť napríklad omnoho voľnejšie podmienky
uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka (§ 323 a 409) v porovnaní s Občianskym zákonníkom.

8. Ustanovenie ods. 14.8 všeobecných obchodných podmienok by síce bolo možné považovať za
dohodu o voľbe pôsobnosti Obchodného zákonníka v zmysle § 262 Obchodného zákonníka. Podľa
názorutunajšiehosúdumávšaktakátovoľbaprespotrebiteľa-dlžníkazanásledokznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže sa ňou spotrebiteľ podriaďuje právnej
úprave, ktorá je svojou podstatou „stavaná“ na obchodnoprávne vzťahy predpokladajúce omnoho väčšie

skúsenosti, opatrnosť a bdelosť zmluvných strán. Vzhľadom na to, že takáto voľba je obsiahnutá len vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré pojmovo nemôžu byť individuálne vyjednané, ide o tzv.
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč.
zák. neplatná (porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zn. 5 MCdo 5/2009).

9. Zmluva o pôžičke z 9. mája 2012 sa tak v tomto prípade spravuje Občianskym zákonníkom, nie
Obchodným zákonníkom. Z tejto zmluvy bol žalovaný (dlžník) povinný splácať poskytnutú pôžičku v
dohodnutých splátkach s úrokom. Žalobca však žiada splatenie celého zostatku istiny úveru naraz súrokom z omeškania od 3. novembra 2012, teda v podstate tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k
zosplatneniu celého úveru.
Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v texte zmluvy

stali všeobecné obchodné podmienky, ktorých pravdivosť žalovaný v konaní nespochybnil. Podľa ods.
12.2 všeobecných obchodných podmienok bol veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej
zánikuvšakdochádzaažvzmysleods.12.1,tedaúplnýmsplatením.Ztaktoformulovanéhoustanovenie
je teda zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle ukončenia
zmluvy,porov.§582Obč.zák.),alelenprivodenieokamžitejsplatnostivšetkýchsplátok,pričomsamotná

zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu tak citované ustanovenie predstavuje
vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 Obč. zák. Veriteľ teda môže kedykoľvek (bez
obmedzenia akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a bez akéhokoľvek zmluvného dôvodu žiadať
splatenie celého dlhu kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu.
Podobnosť s ustanovením § 565 Obč. zák. a tým aj podobné posudzovanie právnych dôsledkov takejto
dohody (pozri ďalej) má význam aj z hľadiska § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie

viaže využitie práva podľa § 565 Obč. zák. na určité obmedzujúce podmienky. Cieľom týchto obmedzení
je pritom ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami omeškania s platením. Podľa
názoru súdu by takémuto ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ mohol dohodu podľa § 565 Obč.
zák. nahradiť právom kedykoľvek a bezdôvodne zmluvu vypovedať. Takáto výpoveď by totiž privodila
presne tie následky, ktoré privodí uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. a ktorým má § 53 ods. 9

Obč. zák. brániť. Teleologický výklad § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč. zák. potom vyžaduje, aby
aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť
splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým obmedzeniam (§ 53 ods. 9 Obč. zák.)
ako dohoda v § 565 Občianskeho zákonníka.
Záverom k ods. 12.2 všeobecných obchodných podmienok treba uviesť, že tak z prerokúvanej veci, ako

aj z iných obdobných vecí známych súdu z úradnej činnosti vyplýva, že veriteľ využíva toto ustanovenie
na to, aby žiadal od dlžníka okamžité splatenie pôžičky práve pri omeškaní so splátkami. Takýto postup
podľa názoru súdu dokazuje, že vôľa veriteľa pri vypracúvaní všeobecných obchodných podmienok
(konkrétne odseku 12.2) smerovala práve k tomu, aby tým bolo umožnené okamžité zosplatnenie
omeškaných úverov. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. tak treba toto ustanovenie vykladať predovšetkým

ako dohodu o možnosti žiadať splatenie všetkých splátok kedykoľvek, ale najmä v prípade omeškania
s plnením splátok, teda najmä v prípadoch upravených v § 565 Obč. zák.

10. Podľa názoru súdu však potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu ako dohoda
podľa § 565 Obč. zák.) aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú na dohodu podľa § 565 Obč.

zák. Ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania v tomto prípade. Premlčacia doba je podľa § 101
Občianskeho zákonníka trojročná, pričom podľa § 103 Obč. zák. plynie v tomto prípade premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Účelom ustanovenia § 103 Obč. zák. je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa

§ 565 Obč. zák. pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej
pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565
Obč. zák. veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa názoru
súdu však tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v ods. 12.2 všeobecných
obchodných podmienok. Ak totiž táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý

úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa
„predlžovať“ premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva. Iný výklad by viedol k absurdným
záverom: veriteľ, ktorý sa s dlžníkom dohodol len na dohode podľa § 565 Obč. zák., by mal byť
motivovaný k skorému uplatneniu svojej pohľadávky (hoci objektívne môže byť potrebný určitý čas na
zistenie,čisúsplnenépodmienky§565Obč.zák.),noveriteľ,ktorýsadohodolnamožnostivypovedania

a zosplatnenia kedykoľvek a ktorý teda nemusí skúmať splnenie žiadnych podmienok, by k takémuto
skorému uplatňovaniu motivovaný nebol. Takýto výklad nezodpovedá účelu vyjadrenému v § 103 Obč.
zák.
Na základe toho tak súd dospel k záveru, že ustanovenie § 103 Obč. zák. treba aplikovať aj na
premlčanie dlhu zosplatneného na základe oprávnenia daného veriteľovi v ods. 12.2 všeobecných

obchodných podmienok v prerokúvanej veci.

11. V prerokúvanej veci z ustanovenia ods. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky
súzročnédo20.dňakalendárnehomesiaca.Zozistenéhoskutkovéhostavupotomvyplýva,žežalovanýako prvú nezaplatil splátku splatnú 20. júna 2012 ani žiadnu ďalšiu splátku. Splátka za jún 2012 je
teda prvou splátkou, kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu (vypovedaniu) úveru. V prerokúvanej veci
spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. celý dlh zosplatnila listom z 25. októbra 2012. Prejav vôle

obsiahnutý v tomto liste podľa zisteného skutkového stavu žalovanému došiel 30. októbra 2012, kedy ho
prevzal. Ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje vykonať právo zosplatnenia až po trojmesačnom
omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum listu (25. októbra 2012) tak k zosplatneniu
tak mohlo dôjsť v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20. júna alebo 20. júla 2012, keďže od ich
splatnosti do 25. októbra 2012 uplynuli viac ako tri mesiace.

V zmysle už citovaného § 103 Obč. zák. však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie
od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej
splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o
splátku splatnú 20. júna alebo 20. júla 2012, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť
celého zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula
najneskôr 20. júna alebo 20. júla 2015. Následná zmena v osobe veriteľa (postúpenie pohľadávok na

žalobcu) nemala vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 111 Obč. zák.).
Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Obč.
zák. až po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565
druhej vete Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky.
Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou

splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto
spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. To je však v rozpore s § 565
Obč. zák., ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok).
Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. po uplynutí
trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie

splátky. To však - ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9
Obč. zák. sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Obč. zák., preto aj v prípade spotrebiteľských
zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie
žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje predčasné
splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou,

„pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh“ v zmysle § 103 Obč. zák. Preto od jej zročnosti (a nie
až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.

12. Premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu veriteľa zo zmluvy z 9. mája 2012 so žalovaným tak
uplynula najneskôr 20. júla 2015. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k

hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny k 20.
júlu 2015 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania.
Žaloba podaná na súd 14. októbra 2015 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj
zodpovedajúcich úrokov z omeškania. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť

na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného.
Preto bolo treba žalobu zamietnuť (výrok I).

13. Súd považuje ešte za potrebné upozorniť na to, že v prerokúvanej veci neskúmal, či boli naplnené
všetkypredpoklady§53ods.9Obč.zák.nazosplatneniedlhu.Zobsahutohtoustanoveniatotižvyplýva,

že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa. Preto podľa názoru súdu nemôže mať nedodržanie
podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by
mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku
v súlade so zmluvou a so zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľa práve z
hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že

dlh by bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej
zročnosti. Veriteľ by tak v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore
s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva. Preto podľa názoru súdu treba aj následky
porušenia § 53 ods. 9 Obč. zák. posudzovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľovi, ktorého má
toto ustanovenie chrániť, nie veriteľovi, ktorého chrániť nemá.

14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný,
preto súd o jeho návrhu na ich priznania (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal. Plne
úspešný žalovaný zasa žiadne trovy nežiadal, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.