Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/788/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415223876
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4415223876.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v spore žalobcu: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., N. XX, proti žalovanému:

A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., t. č. V. E., o zaplatenie 7464,32 eur s príslušenstvom, sudkyňou Mgr.
Kornéliou Harcsovou, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7464,32 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od
31.12.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 30.12.2015 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
7464,32 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 31.12.2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí medziúveru a úveru s Prvou stavebnou
sporiteľňou a.s., pričom záložné právo v prospech veriteľa bolo uplatnené na nehnuteľnosť žalobcu.
Žalobca za žalovaného splácal úver od februára 2010 do mája 2016, celkovo zaplatil sumu 13750,00 eur
s príslušenstvom, z ktorej si v tomto konaní uplatnil sumu 7464,32 eur. žalobca na pojednávaní uviedol,
že aj keď žalovaný uzavrel zmluvu o úvere, založil jeho byt a ak by úver nesplácal za žalovaného, tak
by prišiel o byt.

2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 24.06.2016, k tejto žalobe sa žalovaný nevyjadril, nevyjadril
sa ani dodatočne po tom, čo mu bolo dňa 22.08.2016 doručené poučenie o procesných právach a
povinnostiach strán sporu.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, ako aj oboznámením sa so žalobou, poštovými
peňažnými poukazmi, výpisom z účtu, odstúpením medziúveru, lustráciou v REGOB, potvrdením o
splácaní dlhu spolu s poštovými poukážkami a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Žalovanému bol zo strany Prvej stavebnej sporiteľne a.s. poskytnutý na základe zmluvy o stavebnom
sporení č. 1826606302 úver a na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1826606003 medziúver
vo výške 9294,30 eur dňa 29.05.2008. Žalovaný tento úver nesplácal, preto Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., k 24.04.2009 odstúpila od zmluvy, pričom bol žalovaný povinný zaplatiť ku dňu odstúpenia
od zmluvy sumu 9593,26 eur. Následne od 23.02.2010 začal splácať úver žalobca, pričom celkovo
z úveru zaplatil sumu 7464,32 eur. Táto skutočnosť bola žalobcom preukázaná potvrdením Prvej

stavebnej sporiteľne, a.s., ako aj poštovými poukazmi na účet, z ktorých vyplynulo, že žalobca namiesto
žalovaného zaplatil žalovanú sumu.5. Podľa § 451 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

6. Podľa § 451 ods. 2/ Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa

na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods.
2 OZ konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané
len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Je vyjadrená všeobecná zásada, že ten,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je
získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým,
kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho

sa niekto
obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.
Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď
toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť (§ 456 OZ). Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného
obohatenia, a to:

1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému

uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a
nasl. OZ), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade

atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51 OZ. Právny úkon, resp. zmluva môže
byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 OZ) alebo z dôvodov formálnych (§ 40 OZ), ale aj z iných
dôvodov (napr. podľa§37 a 38 OZ
3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§

36 ods. 2 OZ), odstúpením od zmluvy (§ 48 OZ) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740 OZ).
4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi.

8. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k tomu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na základe plnenia za iného, teda sa
domáhal zaplatenia toho, čo namiesto žalovaného zaplatil sám. Z predložených dôkazov je zrejmé,
že žalovanému bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere medziúver vo výške 9294,30 eur, žalovaný
z tohto úveru veriteľovi nezaplatil žiadnu čiastku, úver platil žalobca. Žalovanému bola žaloba riadne

doručená, aj mu bolo doručené poučenie o procesných právach strany, žalovaný sa však k doručenej
žalobe nevyjadril, nepredložil žiadne skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, teda sa má v zmysle § 151
ods. 1/ CSP za to, že považoval tvrdenia žalobcu za nesporné.

9. Súd konštatoval, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia tým, že žalobca

plnil za žalovaného, čo mal plniť sám, a žalovaný plnenie žalobcovi nevrátil. S poukazom na tieto
skutočnosti, súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 7464,32
eur ako plnenia bez právneho dôvodu.

10. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05% zo žalovanej sumy od 31.12.2015 do

zaplatenia podľa § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR 87/1995 Z. z.
v znení jeho noviel, keď žalobca si uplatňoval takýto úrok z omeškania ročne, nakoľko úroková sadzba
Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania činila 0,05%, žalobca má nárok na úrok z omeškania o 5
percentuálnych bodov vyšší, preto mu súd takýto úrok priznal odo dňa podania žaloby.11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.