Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/208/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608200814
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7608200814.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcov 1) R. T.W., W.. X.X.XXXX, R., Ú. XXX,
2) Y. H. C.. T.W. W.. XX.XX.XXXX, J., M. XXXX/X, 3) R. T., W.. X.X.XXXX, R., C.Č. XXX/X, 4) R. T. W..
X.X.XXXX, Y. W. Q. XXX, 5) U. T. W.. XX.X.XXXX, J., A. XXXX/X, zastúpených JUDr. Danicou Holkovou,
advokátkou, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, proti žalovaným X) Y. U., W.. X.X.XXXX, F., T. XXX/
X, 2) E. V., W.. X.X.XXXX, R., Ú. XXX, 3) V. X., W.. X.X.XXXX, F., M. XXXX/X/A, zastúpených JUDr.
Melániou Kvietkovou, advokátkou, Košice, Dominikánske námestie 13, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti rozsudku 10C/5/2008-440 z 23.3.2017 Okresného súdu

Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí tretím rozsudkom rozhodol, I. určuje, že žalobca R. T.
je podielovým spoluvlastníkom v 5/10 - inách časti novovytvorenej parcely registra CKN číslo 1037
vo výmere 384 m2 a to dielu II. s výmerou 27 m2 kat. úz. R., pričlenenej z pôvodnej parc. mpč.
2120 zapísanej vo vl. XXX kat. územia R. k parcele mpč. 2121 zapísanej vo U. XXX k.ú. R. podľa
geometrického plánu č. 22/1999 z 24.6.1999 a v 5/10 - inách táto časť novovytvorenej parcely registra

CKN č. 1037 vo výmere 384 m2 diel II s výmerou 27 m2 pričlenených z parcely mpč. 2120 k parc. mpč.
2121 / parc. zapísané vo vložkách XXX E. XXX/ V.. Ú. R. v zmysle geometrického plánu č. 22/1999 z
24.6.1999 patrí do dedičského konania po nebohej Y. T., ktorá zomrela XX.X.XXXX, že II. žalobcom v 1.
až.5.radepriznávavočižalovanýmv1.až3.radenáhradutrovkonaniavcelomrozsahu,žeIII.žalované
v 1. až 3. rade sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť na účet tunajšieho súdu doplatok na súdnom
poplatku z návrhu 82,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, že IV. žalované v 1. až 3. rade
sú povinné uhradiť spoločne a nerozdielne trovy štátu - doplatok na preddavku na použitie motorového

vozidla - vo výške 2,98 eura na účet tunajšieho súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobcovia žalobou, podanou uňho 17.1.2008 domáhali
a ako ju skutkovo a právne odôvodnili a ako sa vyjadrili žalované k žalobe. Konštatoval, že na návrh
žalobcov o pripustení zmeny na strane žalovaných uznesením 10C/5/2008-40 z 28.5.2008 túto zmenu
pripustil. Poukázal na to ako rozhodol prvým rozsudkom 10C/5/2008 - 183 z 29.6.2010, proti ktorému
podali žalované odvolanie, že Krajský súd v Košiciach uznesením 5Co/228/2010-232 z 13.2.2012
zrušil rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a

uviedol, aké povinnosti mu boli v zrušujúcom uznesení uložené. Uviedol, že v priebehu konania zomrela
E. U. C.. V. XX.X.XXXX a, že z uznesenia Okresného súdu Bratislava I 3D/308/2013 zo 7.1.2014
mal preukázané, že konanie bolo zastavené a bol vydaný majetok nepatrnej hodnoty - zostatok na
bankovom účte vo výške 27,74 eur, že ako dedičia prichádzali do úvahy deti poručiteľky - žalované1-3 a syn R. U., ktorý bol vypočutý ako svedok. Pasívne legitimované v spore sú žalované 1 až 3.
Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa Y. T. XX.X.XXXX A. (osvedčenie o dedičstve 8D/69/2012). Na jej
miesto do konania vstúpili jej dedičia na strane žalobcov a žiadali z toho dôvodu zmenu petitu, preto

uznesením 10C/5/2008-282 z 30.11.2012 zmenu pripustil. Ďalšiu zmenu petitu žiadali vzhľadom na
zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu a odôvodnenie, že sporná je iba časť parcely o výmere 27 m2,
pretouznesením10C/5/2008-287z9.1.2013tútozmenupripustil.Uviedol,akorozhodolvporadídruhým
rozsudkom 10C/5/2008-363 z 3.7.2014, v ktorom určil, že žalobca R. T. je podielovým spoluvlastníkom
v 5/10 - inách časti novovytvorenej parcely registra CKN číslo 1037 vo výmere 384 m2 a to dielu II.

s výmerou 27 m2 kat. úz. R., pričlenenej z pôvodnej parc. mpč. 2120 zapísanej vo vl. XXX V.. Ú.
R. k parcele mpč. 2121 zapísanej vo vložke XXX V..Ú.. R. podľa geometrického plánu č. 22/1999 zo
24.6.1999 a v 5/10 - inách táto časť novovytvorenej parcely registra CKN č. 1037 vo výmere 384 m2 diel
II s výmerou 27 m2 pričlenených z parcely mpč. 2120 k parc. mpč. 2121 / parc. zapísané vo vložkách
XXXE.XXX/V..Ú.R.vzmyslegeometrickéhoplánuč.22/1999z24.6.1999patrídodedičskéhokonania
po nebohej Y. T., ktorá zomrela XX.X.XXXX, že proti rozsudku podali žalované odvolanie, že Krajský

súd v Košiciach uznesením 5Co/775/2014-394 z 15.3.2016 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, uviedol z akého dôvodu a, že pre úplnosť dodal, že súd vo vzťahu k R.. U.
(bratovi žalovaných) správne vyhodnotil, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom darovacej zmluvy a
teda nepatrila do dedičstva po neb. E. U. (omylom uvedené Y. U.). Žalované žiadali okrem opätovného
vypočutia žalobcov a svedkyne, ktorí boli vypočutí 3.5.2013, vykonať znalecké dokazovanie z odboru

geodézie, či pri výmaze parcely 2120 na základe GP 53/2004 z 8.9.2004 geodetom Ľ.. T., bola aj parcela
o výmere 27 m2 predmetom darovania. Opätovne poukázal na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu, v ktorom konštatoval, že prvostupňový súd správne vyhodnotil, že sporná nehnuteľnosť bola
predmetom darovacej zmluvy a preto návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol. Žalobcov a
svedkyňu opätovne vypočul okrem U. T., toho už žalované na záver opätovne nežiadali vypočuť a žiadali

aby súd nebral do úvahy jeho predchádzajúcu výpoveď. Uviedol, čo zistil vykonaným dokazovaním
(uviedol akým a čo z jednotlivých dôkazov vyplynulo) a citujúc znenie § 111 ods.1, § 115, § 116 ods. 1, §
145 ods. 1,2 zák. č. 141/1950 Zb., § 130 ods.1, § 132 ods.1, § 134 ods.1,3, § 865 ods.3 Občianskeho
zákonníka a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobcovia odkúpili nehnuteľnosť parc. č.
2120 o výmere 396 m2 za cenu 792,- Sk. Z uznesenia č.d. 71/60 je zrejmé, že 30.4.1959 došlo k výmene

pozemkov žalobcov parcely č. 2120 o výmere 396 m2 a pozemkov právnych predchodcov žalovaných
parcely č. 2121 o výmere 357 m2 (teraz č.1037), na základe držby a kúpno-zámennej zmluvy. Aj keď
sa zmluva nenašla, táto zmluva bola podkladom pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Predmetom sporu bola iba časť parcely s výmerou 27 m2. Žalované tvrdili, že z rozprávania mami
vedia, že za väčšiu výmeru pozemku zaplatila, poukazovali na sumu 792,- Sk uvedenú v uznesení,

preukázať túto skutočnosť nevedeli. Túto skutočnosť žalobcovia popreli a uviedli, že došlo k posunutiu
hranice pri výmene pozemkov. V tom čase bola cena pozemku 2,- Sk za m2, preto ak mali právny
predchodcovia žalovaných zaplatiť za rozdiel 39 m2 bola by to suma 78,- Sk a nie 792,- Sk, čiže
žalované nepreukázali, že bola doplatená cena za prevyšujúcu časť vymeneného pozemku, keďže
navyše nevedeli ani výšku kúpnej ceny. Z predloženého stavebného povolenia žalovaných z 27.5.1959

mal preukázané, že rodinný dom žalovaných sa staval už na vymenenej parcele č. 2120. V tom čase
otec žalovaných postavil plot. Keďže súd nemal preukázané, že skutočne k posunutiu plota došlo, je
zrejmé, že už pri výmene pozemkov došlo k posunutiu hranice a na tejto posunutej hranici bol postavený
pôvodný plot. Tomu nasvedčuje aj ďalšia skutočnosť, že matka žalovaných dala v roku 1970 postaviť
nový plot pred domom s betónovým základom, jediný zo svedkov Štefan Kočík, ktorý tvrdil, že plot za

domom bol posunutý, tak tento uviedol, že tento plot pred domom staval on a táto časť plotu posunutá
nebola, a že pozemok za domom užíval žalobca od výmeny, tvrdenie žalovaných po vyhlásení druhého
rozsudku, že aj táto časť plota bola posunutá na pokyn žalobcu 1, nebola tým preukázaná. Tento plot
pred domom je v jednej rovine s dreveným plotom za domom, čo bolo zistené pri obhliadke. Drevený plot
za domom bol opravovaný v rokoch 1975 a tento opravoval žalobca na požiadanie matky žalovaných,

a ak by skutočne mali tak zlé vzťahy, nežiadala by ho opravovať plot a najmä ak by vedela, že nariadil
predtým posunúť plot pred domom. Zo snímky z mapy evidencie nehnuteľností, ktorá je z roku 1968,
čiže v čase keď žil otec žalovaných a ešte pred opravou plota je zrejmé, že hranica pozemku v tom
čase bola v jednej rovine, tak ako to súd zistil pri obhliadke. Aj z rozhodnutia D 1101/69, ktorým sa
prejednávalo dedičstvo po nebohom R. U.- otcovi žalovaných vyplýva, že parcela č. 2120 bola už v

tom čase neidentická - teda pozemnoknižný stav nezodpovedal stavu evidenčnému, z čoho je zrejmé,
že už v roku 1969 výmera, resp. hranice tejto parcely neboli identické so skutočnosťou, čo potvrdzuje,
že už v tom čase bola táto parcela užívaná tak, ako sa dohodli pri zámene nehnuteľností. Ak by došlo
k posunutiu plota ako to tvrdia žalované, nemohla by ísť hranica pozemku v jednej rovine s plotompred domom. Kanalizácia a vodovodné potrubie za domom bolo robené až v roku 1986, ale ani v
tomto období nie je preukázané, že došlo k sporom ohľadne posunutiu plota. Žalobcovia si v roku
1999 dali vyhotoviť geometrický plán a 20.1.2004 dali návrh na určenie vlastníckeho práva k parcele

č.1037 o výmere 384 m2. Správa katastra Gelnica najprv žalobcom potvrdila nadobudnutie vlastníckeho
práva k pozemku. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalované návrh na preskúmanie rozhodnutia. Po
zrušení rozhodnutia Krajským súdom v Košiciach, Správa katastra Gelnica návrh zamietla. Žalované
tvrdili, že ich matka vždy spomínala, že došlo k posunutiu plota, ale túto skutočnosť žalobcom nikdy
nevytýkala. Čiže je zrejmé, že k žiadnym nezhodám ohľadne hranice pozemku nedošlo. Svedkami,

okrem jedného, nebolo potvrdené, že pri oprave plota došlo k jeho posunutiu a predložené fotografie
tiež nie sú dostatočným dôkazom toho, že došlo k jeho posunu, pretože z rôznych uhlov pohľadu
sa môžu zdať vzdialenosti rôzne. Tiež vyjadrenia svedkov týkajúce sa vzdialenosti plota od domu a
drevárne je rozdielne, pretože rozdielne vnímajú vzdialenosti deti a rozdielne dospelí. Dokonca aj brat
žalovaných potvrdil, že k posunutiu plota nedošlo. Súd mal ďalej preukázané, že aj keď Katastrálny úrad
v Košiciach správa katastra Gelnica listom z 28.5.2013 oznámil, že pozemok parc. č. 2120 s výmerou

27 m2 nebol predmetom darovacej zmluvy, toto tvrdenie súd tiež nezobral do úvahy a ani nie je ním
viazaný, pretože toto tvrdenie vyvracia rozhodnutie X75/2010 z 21.10.2010 kde je konštatované, že
podľa geometrického plánu parcela registra E č. 2120 je celá obsiahnutá v parcele registra C č. 1036/3,
1036/2 a 1035, preto neobstojí opätovné tvrdenie žalovaných, že nie sú pasívne legitimované v spore.
Aj odvolací súd v druhom zrušujúcom uznesení konštatoval, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom

darovacej zmluvy. Týmto názorom odvolacieho súdu je prvostupňový súd v zmysle § 391 CSP viazaný.
Ďalej opätovne poukázal na to, že čo sa týka predloženého rukou písaného dokladu žalobcom, tak ide o
poznámky žalobcu, ktoré súd nebral do úvahy, doklad nie je podpísaný ani datovaný, nie sú tam uvedení
právny predchodcovia žalovaných a nebral ho do úvahy ani v predchádzajúcich rozhodnutiach, tiež pri
rozhodnutí neboli zobraté do úvahy tvrdenia žalobcu týkajúce sa kolíkov, ktoré ukazoval na obhliadke

na mieste samom, pretože je zrejmé, že farba a kolíky by toľko rokov bez poškodenia nevydržali. V
konaní nebolo preukázané, že došlo posunutiu plota okolo roku 1975, preto súd dátum 30.4.1959, čo je
zrejmé z uznesenia č.d. 71/60, kedy došlo k výmene pozemkov a postaveniu plota otcom žalovaných,
považuje za začiatok plynutia vydržacej doby, od tejto doby žalobcovia dobromyseľne, nepretržite, nikým
nerušení pozemok užívali ako svoj vlastný a 1.1.1992 splnili všetky podmienky vydržania v zmysle cit.

ustanovení zákona. Túto skutočnosť nezmenili ani vyjadrenia svedkov, ani ich opätovné vyjadrenia. Súd
na základe uvedeného žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Citoval znenie § 255 ods.1,2, § 262 ods.1,2
CSP a úspešným žalobcom bola proti žalovaným priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. Súd
zaviazal žalované, ktoré v konaní nemali úspech uhradiť doplatok na súdnom poplatku z návrhu 82,90
eur. Žalobcovia uhradili súdny poplatok z návrhu 16,60 eur podľa z.č. 71/1992 Z.z. položky 1 písm. a)

sadzobníka súdnych poplatkov platných v čase podania návrhu, súdny poplatok však mal byť uhradený
podľa položky 1 písm. b) vo výške 99,50 eur, na rozdiel uvedených súm preto zaviazal žalované v 1.
až 3. rade. Trovy štátu vznikli za použitie motorového vozidla pri ohliadke nehnuteľnosti vo výške 22,98
eur, žalované zložili preddavok vo výške 20,- eur, zostáva uhradiť sumu 2,98 eur. Žalované boli v konaní
neúspešné, preto boli zaviazané spoločne a nerozdielne uhradiť trovy štátu v uvedenej výške.

3.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalované v celom jeho rozsahu. Odvolanie opreli o § 365
písm. f/ CSP - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; § 365 písm. h/ CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd pri posudzovaní oprávnenosti a dobromyseľnosti držby dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. 1. Súd neprihliadal na námietky žalovaných v 1.-3 rade, ktorými poukazovali na

nesprávnosť záveru tohto súdu, vyjadrený už v rozsudku z 3.7.2014, čo do sporných 27 m2 pozemku,
ako mali prejsť na žalobcov. Doposiaľ v konaní žalobcovia napriek tomu, že dôkazné bremeno bolo na
nich nepreukázali, že medzi právnymi predchodcami žalovaných a žalobcom v 1. rade a jeho nebohou
manželkou nedošlo k uzavretiu kúpno - zámennej zmluvy tak, ako je to uvedené jednak v uznesení
ľudového súdu v Gelnici z roku 1960 ale aj v pôvodnom pozemnoknižnom zápise v PK vl. XXX V..

Ú.. R., a to pod B3. Teda, pokiaľ nie je preukázaný opak platí to, čo je uvedené v týchto verejných
listinách, aj keď mali mať iba deklaratórny charakter. Nakoniec v samotnej žalobe zo 17.1.2008, a to
na prvej strane to uviedli aj samotní žalobcovia. Žalobcovia doposiaľ nepredložili žiadny dôkaz o tom,
že rozhodnutie Ľudového súdu o povolení zápisu do Pk, či samotný zápis do Pk napadli a domáhali
sa nápravy nesprávneho zápisu, či sa dožadovali výmazu pozemnoknižného zápisu. V zmysle znenia

uzneseniaĽudovéhosúduvGelnici,ktoréhokópiapodľarozpisu,komubudedoručované,boladoručená
žalobcovi v 1. rade a jeho neb. manželke teda, ak podľa terajších ich tvrdení nikdy nepodpísali kúpno -
zámennú zmluvu ale iba zámennú zmluvu, či neuzavreli žiadnu zmluvu, ktorú doposiaľ nepredložili, mali
sadomáhaťnápravypodanímsťažnostivzmyslepoučenianatomtouznesení,čodoposiaľnepreukázali,že tak urobili, alebo sa mali domáhať výmazu tohto zápisu v pozemkovej knihe bez ohľadu na to, či
tento zápis mal konštitutívny alebo deklaratórny účinok. Žalobca v 1. rade doložil ako dôkaz do súdneho
spisu Kúpnu zmluvu s Y. R., od ktorej nadobudol parcelu 2120 v roku 1956. Uvedená listina, ako aj

skutočnosť, že žalobca v 1. rade s manželkou boli zmluvnou stranou dosvedčuje, že mali vedomosť a
aj osobnú skúsenosť o tom, čo znamená kúpopredaj a čo je zámena pozemku. Je zjavné, že uvedenú
zmluvu spisovala osoba práva znalá, ktorá im uvedenú skutočnosť musela aj vysvetliť. V tom čase teda
v čase spisovania kúpnozámennej zmluvy potrebovali žalobcovia zameniť pozemky, aby si zabezpečili
bezproblémový prístup k svojmu domu, lebo ako je v bode 3 tejto zmluvy uvedené parcelu 2020 kupovali

od predávajúcej, lebo ju užívali ako jediný možný vchod na parcelu 2123, kde mali postavený rodinný
domček. Preto, ak spisovali inú zmluvu s právnymi predchodcami žalovaných ako v skutočnosti mali, boli
už v tejto činnosti zbehlí, preto bolo možne od nich očakávať, že budú uvedenú skutočnosť namietať,
čo nikdy neurobili. Vzhľadom na uvedené majú za to, že tak uznesenie Ľudového súdu v Gelnici č.d.
71/60, ako aj zápis v PK vl. XXX zachytáva pravdivé skutočnosti. Naviac je potrebné brať v zreteľ,
že tak uznesenie, ako aj zápis do PK vykonávali osoby práva znalé a zbehlé v tejto problematike,

preto ak by zmluva nebola perfektná, jednak by ONV nevydalo schválenie zmluvy a súd by nevydal
uznesenie, ani súhlas k zápisu zmien v Pk. Práve uvedené spôsobuje, že aj keby bolo došlo k inému
označeniu pozemku v prírode ako na hranici, a že žalobcovia tento pozemok užívali, nikdy nemohlo
ísť o dobromyseľnú držbu ale iba o detenciu, teda ani nemohlo dôjsť k vydržaniu tak, ako to ustálil
súd prvej inštancie v napádanom rozsudku. „Žalobkyne“ v 1.-3. rade majú za to, že preto nie je možné

ani použiť § 145 ods.2 Stredného Občianskeho zákonníka, že v pochybnostiach sa predpokladá, že
držba bola oprávnená. Uvedené, teda skutočnosť, že nešlo o oprávnenú dobromyseľnú držbu ale len
o detenciu potvrdzuje aj zmenené stanovisko Komisie ROEP, kde svedok R. H., ako člen tejto komisie
uviedol, že žalobcovia síce tento pozemok užívali ale nie ako vlastný, čo potvrdil svojím podpisom na
tejto zápisnici. Teda išlo o vec v okolí žalobcov známu. Súd prvej inštancie pri tom, čo zistil z dokazovania

akosi opomenul toto uviesť. Oprávnenú držbu SOZ, o ktorý sa súd prvej inštancie opiera, upravoval v
§ 145 ods.1, kde uvádzal, že oprávneným držiteľom je ten, kto s prihliadnutím na všetky okolnosti je
dobromyseľný. V zmysle § 115 SOZ oprávnená držba bola podmienkou vydržania. Kým u žalobcov mal
konajúci súd za hodnoverné neustále sa meniace výpovede žalovaného v 1. rade (napr. v žalobe že
bola uzavretá kúpno-zámenná zmluva, neskôr že žiadna písomná zmluva o zámene pozemku uzavretá

nebola) i nepriame svedectvá svedkov žalovaných vrátane brata žalovaných v 1.-3 rade o umiestnení
plota pri jeho oprave, na druhej strane nepovažoval za hodnoverné výpovede žalovaných v 1.-3. rade,
ktoré mali informáciu od svojej matky E. U. nie z čias, kedy už bola chorá ale dávno pred tým a
rovnako aj svedectvo svedka Š. V., ktorí uviedli, že od E. U., teda priamej účastníčky úkonu z roku 1959
vedia, že sa so žalobcom a jeho manželkou ešte vtedy vyporiadali a za časť parcely, ktorá výmerou

presahovala vymieňaný pozemok zaplatili. Uvedené súd prvej inštancie takto vyhodnotil napriek tomu,
že nenapadnutie tak zápisu uznesenia ĽS v Gelnici, ako aj zápisu v Pk ale aj nečinnosť žalobcov do smrti
R. U. tieto tvrdenia osvedčovali. U svedka R. U., ktorého výpoveď súd popisuje v bode 26 odôvodnenia
napádaného rozsudku už len to, že napriek tomu, že nebol prítomný pri oprave plotu, lebo bol na výkone
ZVS a uviedol „keď sa vrátil z vojny, bol to ten istý plot, opravovali sa len niektoré laty" nasvedčuje tomu,

že sa nezaujímal o problematiku, nakoľko sám žalobca uviedol, že sa menil celý plot. Nový plot bol nižší
ako pôvodný plot. Potvrdil však tvrdenie žalovaných, že za domom kosil trávu, teda tak, ako žalované v
1.-3.radetopovažovalzavlastné.ČosatýkavýpovedeŠ.V.nikdevjehovýpovedizachytenejvzápisnici
z pojednávania nie je uvedené súdom zvýraznené slovo na pôvodnom mieste. S uvedenými námietkami
žalovaných v 1.-3. rade sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani v odôvodnení napádaného rozsudku. 2.

Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s poznámkou geodeta T. uvedenou v GP 33/2004 z 8.9.2004,
a to „časť právnych vzťahov k parcelám 339 a 2120 je vedená na LV XXX a časť v pozemnoknižnej
vložke XXX" tento GP bol overený aj správou katastra. V bode 16 odôvodnenia uviedol, že darovacou
zmluvou previedla ich matka E. U. na žalovanú v 1. rade Y. U. a žalovanú v 2. rade E. V.. Uviedol, že
právna predchodkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcely 1035 o výmere 480 m2

parcely 1036/1 o výmere 514 m2, parcely 1036/2 o výmere 190 m2 parcely 1036/3 o výmere 112 m2 a
opakovaneuvádzaparcelu1036/3ovýmere105m2,pričomsúčetplôchtaktosúdomvykázanýchparciel
je 1401 m2, čo je viac ako mali pôvodné pozemnoknižné parcely 2120, 339 a 338, ktoré sú predmetom
spracovania GP a z ktorých boli darované parcely vytvárané. Podľa záveru súdu prvej inštancie všetky
ním uvedené parcely boli predmetom darovacej zmluvy. Podľa súdom spomínaného a žalovanými 1.-3.

rade predloženého GP geodeta T. 33/2004 z 8.9.2004 je predmetom darovania parc. 1035 o výmere 480
m2, parcely 1036/1 o výmere 514 m2, parcely 1036/2 o výmere 190 m2 parcely 1036/3 o výmere 112
m2, súčet ktorých predstavuje rozlohu 1296 m2 a nie 1331 m2, ktorú mali pôvodné Pk parcely a ktoré
takto boli aj predmetom darovania. Nikde v GP geodeta T. 33/2004 z 8.9.2004 nie je vedená parcela1036/3 o výmere 105 m2. 3. Predmetom dedenia po R. U. nebola iba parcela 1020 ale aj parcela 339
kat. úz. R. a podľa identifikácie parciel z č.l. 8 pripojeného dedičského spisu po R. U. obe uvedené
parcely nie sú identické. Teda nieje správny záver súdu prvej inštancie, že iba parcela 2120, ktorej časť

o výmere 27 m2 je predmetom sporu je neidentická, čo podľa súdu prvej inštancie dosvedčuje, že už
po uzavretí kúpno- zámennej zmluvy bol sporný plot postavený na mieste, na ktorom stojí dnes. V bode
17 odôvodnenia súd prvej inštancie uvádza, že z mapového listu 371- 992/z 1968 z č.l. 281 súdneho
spisu mal za preukázané, že hranica pozemku bola v tom čase v jednej rovine tak, ako to súd zistil pri
ohliadke. K uvedenému je nutné uviesť, že predmetom sporu nebola „rovina hranice" ale vzdialenosť

hranice pozemku od domu, ktorá nasvedčuje tomu, že hranica je posunutá smerom k domu. Pri tomto
závere sa konajúci súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkou žalovaných uvedenom v odvolaní voči
jeho zrušenému rozsudku z 3.7.2014, že uvedená mapa je v mierke 1:2000 na čo mal I. súd prihliadať,
a tak by zistil, že tam zakreslená hranica je vedená vo väčšej vzdialenosti od domu, ako je terajšia
hranica C KN 1037, čo videl aj súd pri ohliadke na mieste samom, a teda že je pravdivé ich tvrdenie,
že k posunutiu tak predného, ako aj zadného plota došlo po smrti ich otca R.W. U.. V závere bodu nie

je uvedené, že za domom nie je iba prípojka plynu a vody ale je tam uložená aj kanalizácia, čo bolo v
priebehu konania zrejmé aj z výpovede žalovaného v prvom rade, aj brata žalovaných ale aj Š. V.. V
bode 18 odôvodnenia opätovne súd prvej inštancie „opomenul" uviesť, čo žalované v 1.-3 rade vytýkali
už v odvolaní proti rozsudku z 3.7.2014, že k listu obce R. zo 16.12.2008 si sám súd vyžiadal aj doplnenie
informácie, a teda že je tu ešte podanie obce Jaklovce z 19.1.2009, ktorým obec uvádza, že žalobca

v 1. rade platil daň za parcelu 2121, a že parcelu 2120 obec nemá v evidencii. Ide o podanie na čl.
85 súdneho spisu. Rovnako pri tomto nebral do úvahy, že na novovytvorenú parcelu reg. C KN 1037
je založený hluchý list vlastníctva, preto podľa neho nebolo možné platiť daň z nehnuteľnosti. Záver z
uvedeného je jednoznačný, že žalobcovia platili daň, len za to čo vlastnili - parcela reg. E KN 2121, lebo
doposiaľ je parcela reg. C KN 1037 je evidovaná iba na katastrálnej mape a doposiaľ nie je k danej

parcele založený list vlastníctva, je tu iba tzv. hluchý list vlastníctva. Rovnako sa súd prvej inštancie
nevyporiadal s ich opakovanou námietkou, že ak je pravdivé zistenie súdu, že parcela 2120 bola celá
predmetom darovania E. U. dcéram Y. U. E. E. V., a teda celá je zahrnutá v darovaných parcelách 1035;
1036/1; 1036/2 a 1036/3, potom petit žaloby je nesprávny, lebo sa týka určenia vlastníctva k zaniknutej
parcele. Nie je pravdou, že žalovaná v druhom rade prišla žiadať o dovolenie umiestniť za domom

odpad, ako to súd prvej inštancie uviedol v bode 23. odôvodnenia napádaného rozsudku. V priebehu
konania táto viackrát uviedla, že išlo o oznámenie a oni tam robili ako na svojom a nie na cudzom. Nie
je pravdou, že až v čase po druhom zrušení rozsudku súdu prvej inštancie poukazovali žalované na
skutočnosť, že aj predný plot bol posunutý. Uvedený záver súdu prvej inštancie vyvracia skutočnosť,
že oni dávno pred tým práve z uvedeného dôvodu predložili do súdneho spisu dobové fotografie domu,

jedna na dolnej polovici listu so starým dreveným plotom a jedna, na hornej polovici toho istého listu
s novým plotom, ktorými preukazovali, že aj predný plot, ktorý je v súčasnosti na betónovom múriku
bol posunutý, čo je zrejmé z vzdialenosti prvého stĺpika od domu. 9. To, čo mal súd prvej inštancie za
preukázané, že žalobca v 1. rade a právna predchodkyňa žalobcov (už neuvedené ktorých) sú na LV
č. XXXX (nevedno ktorého katastrálneho územia) zapísaní ako spoluvlastníci parc. č. 2121 s výmerou

357 m2, ktorá tiež tvorí parcelu č. 1037 je zmätočné a nepreukazujúce naliehavý právny záujem. Ak
to má byť LV XXXX kat. úz. R., potom na tomto LV sú vedené parcely registra „C" 745/2 a 1070/6
a vlastníkom týchto parciel v celosti je T. R. a manželka Y., C.. T.. Parcela reg. „E" KN 2121 kat. úz.
R. je vedená na LV XXXX kat. úz. R. a ak sú žalobca v 1. rade a jeho neb. manželka vedení ako
spoluvlastníci, to ešte nepreukazuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k časti parcely 2010

(taká nebola vôbec predmetom sporu, lebo predmetom celého sporu mala byť časť parcely 2120 -bod
27 odôvodnenia). Pred tým súd prvej inštancie uviedol, že „celá parcela registra E č. 2120 je obsiahnutá
v parcele registra C č. 1036/3, 1036/2 a 1035. Ak sú žalobcovia vlastníkmi parcely „E" KN 2121 kat. úz.
R., potom majú riešenú vstupnú cestu k ich domu po vlastnom, lebo táto parcela má dostatočnú výmeru
nie len čo do rozlohy ale aj šírky pre tento účel. Naopak, žalované by nemali vôbec prístup k svojim

vedeniam plynu, vody, odpadu ale aj komínu, ku ktorému je prístup zo zadnej časti domu. A: Vzhľadom
na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s námietkami žalovaných v 1.-3. rade, ktoré uviedli
v odvolaní voči predchádzajúcemu rozsudku, čím sa mal v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia KS
v Košiciach 5 Co/775/2014 z 15.3.2016 zaoberať, ako aj vzhľadom na zmätočnosť viacerých bodov
odôvodnenia napádaného rozsudku, nepreukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby podľa SOZ

ale aj nerušenosti držby podľa § 135a zák. 131/82 Zb., ktorým bola vykonaná novelizácia Občianskeho
zákonníka 40/64 Zb, ktorého znenie citovali. B: Vzhľadom na poukazy žalovaných, že žalobcovia nemali
spornú nehnuteľnosť v nepretržitej držbe počas obdobia, kedy malo dôjsť k vydržaniu, lebo v časti
spornej parcely bola táto uložením kanalizácie, vodovodu prerušená, s čim sa súd prvej inštancierovnako nevyporiadal. Pri rozhodovaní vo veci ak boli k dispozícii iba nepriame svedectvá v časti
kde sa súd prvej inštancie zaoberal stavebným povolením, nezaoberal ustanoveniami vtedy platného
stavebného zákona, vyhlášky 144/1959 U.I., ktorou sa vykonával vtedy platný stavebný zákona a ďalšie

vykonávacie predpisy k vtedy platnému stavebnému zákonu pre zistenie minimálneho odstupu stavby
domu od hranice susedného pozemku, čím by mohol objektivizovať údaje z fotografií založených v
súdnom spise a tiež informácie o umiestení stavby od hranice susedného pozemku. S poukazom na
vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na znenie § 390 CSP žalované navrhujú, aby odvolací súd sám vo veci
rozhodol a to tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmení a žalobu zamietne v celom rozsahu. Zároveň

im prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4.K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí k bodu 1/ uviedli, že ešte vo svojom vyjadrení,
ktoré súdu zaslali 14.3.2017, t.j. pred vynesením tohto rozsudku z 23.3.2017 sa vyjadrovali k odvolaniu,
dôvodom a námietkam žalovaných, ktoré uvádzali v odvolaní podanom proti rozsudku, ktorý bol vydaný
ešte 3.7.2014 a poukázali v ňom na skutočnosť, že v zmysle § 382 zák. č. 141/1950 Zb. bolo potrebné
ustanovenia o kúpnej zmluve použiť aj na zmluvu, ktorou si strany vymieňali vec za vec - teda zámennú

zmluvu - a to tak, že každá zo strán sa považovala pri veci, ktorú výmenou dávala za stranu predávajúcu
a pri veci, ktorú výmenou prijímala za stranu kupujúcu. Z týchto dôvodov samotná existencia predmetnej
zmluvy by skutočnosti, ktoré tvrdia žalované nepreukázala vzhľadom „k tomu“, že každá zámenná
zmluvasaoznačovalaakokúpno-zámennávzmyslevyššieuvedeného.Nemôžusúhlasiťanisnázorom,
že preukázať existenciu predmetnej zmluvy bolo v tomto konaní dôkazným bremenom ich žalobcov,

pretože ako dôkaz na túto zmluvu poukazujú práve žalované a na nej zakladajú všetky svoje námietky,
preto ak by ich námietky mala táto zmluva potvrdiť, mali ju súdu predložiť, čo doposiaľ nevykonali. Okrem
toho z uznesenia č.d. 71/60 Ľudového súdu v Gelnici zo 4.2.1960, o ktoré svoje tvrdenia žalované
neustále opierajú vyplýva, že o prevedených zápisoch na základe tohto uznesenia boli upovedomení:
1/MNV v R., 2/ Okresné meračské stredisko Krompachy, 3/R. E. Y. T. R.I., 4/ R. U., R., 5/ R. U., Y. s

originálnou zmluvou, 6/ E. U. C.. V., Y. avšak iba pri mene R. U. je uvedené, že sa mu spolu s uznesením
doručuje aj originálna zmluva, pričom E. U. E. R. U. boli rodičmi žalovaných 1/ až 3/. Je teda nespor-
né, že ak takáto kúpno-zámenná zmluva existovala, jej originál bol doručovaný iba rodičom žalovaných
a nikomu inému a preto s touto zmluvou môžu disponovať iba ony. Žalované takýto dôkaz nepredložili
a nevedia, na základe čoho potom tvrdia, že túto zmluvu mala spisovať osoba práva znalá. Iba to

zdôvodňujú v odvolaní tým, že oni, si údajne potrebovali zameniť pozemky preto, aby si zabezpečili
bezproblémový prístup k svojmu domu, že od predávajúcej p. R. kupovali parcelu mpč. 2120 /a nie
parcelu 2020, tak ako uvádzajú žalované v odvolaní/, zapísanú vo vložke číslo 314 kat. územia R.,
pretože ju už dávno používali ako jediný možný vchod na ich parcelu číslo 2123, kde majú postavený
rodinný dom. Žalované však, resp. ich právni predchodcovia boli vlastníkmi parcely mpč. 2121 a mpč.

339, zapísaných vo vložke číslo XXX kat. územia R.. Tieto parcely sa však nenachádzali jedna pri
druhej, pretože ich oddeľovala parcela 2120 zapísaná vo vložke číslo XXX kat. úz. R., ktorá bola
ich vlastníctvom. Ani na jednej z parciel, ktorých boli vlastníkmi, si nemohli postaviť rodinný dom a
preto nevyhnutne potrebovali výmenu parcely mpč. 2121 za parcelu mpč. 2021 a oni im v tom preto
vyšli v ústrety iba kvôli tomu, aby oni dostali stavebné povolenie a mohli si tak na parcelách 2120 a

339 postaviť rodinný dom. Z týchto dôvodov preto žiadnymi dôkazmi preukázané tvrdenia žalovaných
považujú za nepravdivé. K skutočnostiam uvedeným v odvolaní pod bodom 2/, uviedli, že k námietkam
uvádzaným v tomto bode odvolania sa nebudú vyjadrovať z tých dôvodov, že už Krajský súd v Košiciach
uznesením z l5.3.2016 vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom darovacej zmluvy a nepatrila do dedičstva

po neb. E.. U. r. V. - matky žalovaných 1/ - 3/. K skutočnostiam uvedeným v odvolaní pod bodom 3/
uviedli, že v odvolaní nesprávne žalované uvádzajú, že predmetom dedenia po neb. R. U. - ich otcovi -
nebola „iba" parcela 1020, pretože v skutočnosti takáto parcela nebola vo vlastníctve nebohého a preto
nemohla byť ani predmetom dedenia. Z dedičského konania číslo D 1101/69 je nesporné, že predmetom
dedenia po nebohom boli parcely mpč. 339, a 2120 zapísané vo U. XXX V., územia R. v jednej polovici

a tieto parcely boli n e - i d e n t i c k é, je preto evidentné, že parcela mpč. 2120 už v tom čase bola
neidentická, t.j. že skutočný stav parcely nezodpovedal stavu pozemnoknižnému, čo len potvrdzuje, že
už ku dňu smrti ich právneho predchodcu bola táto parcela užívaná tak, ako sa dohodli pri zámene
nehnuteľnosti. Tým je vyvrátené aj tvrdenie žalovaných, že sa niekedy v roku 1970 mal plot presúvať na
iné miesto, pretože už v roku, keď zomrel otec žalovaných, boli hranice parcely 2120 neidentické, teda

pozemnoknižný stav nezodpovedal stavu skutočnému. To, že aj ďalšia parcela mpč. 339 zapísaná v tej
istej vložke bola tiež neidentická, nie je pre toto konanie dôležité, pretože táto parcela nie je predmetom
konania. K bodu 4/ odvolania uviedli, že považujú za správne konštatovanie súdu, že z mapového listu
371 - 992/1968 je zrejmé, že hranica medzi parcelami pôvodne mpč. 2021 a 2121 v súčasnosti medziparcelami 1037 a 1036/2/3,1035 vedie priamočiaro a je určená plotom na pevnom betónovom múriku,
ktorý plot mimochodom dali postaviť žalované, resp. ich matka na mieste pôvodného plotu a to až dlhšie
po smrti ich otca a pokračuje potom v jednej rovine plot, o ktorom žalované tvrdia, že bol posunutý, takže

hranica medzi vyššie uvedenými parcelami je priamočiara od jej začiatku až po koniec. Aj z uvedeného
je zrejmé, že k žiadnemu posunu v niektorej časti predmetného plota nemohlo dôjsť. Tieto skutočnosti
súd zistil priamo na tvári miesta pri ohliadke a v tom je zbytočné poukazovať na mierku predmetnej mapy,
pretože postavením predného betónového múrika s plotom, ktorý je v jednej rovine s plotom o „posunutí"
ktorého tvrdia žalované aj samotné žalované rešpektovali hranicu, ktorá bola určená na základe dohody

medzi nimi a predchodcami žalovaných. K bodu 5/ odvolania uviedli, že je nesporné, že on, žalobca v
1/ rade, aj s neb. manželkou platil daň z nehnuteľností z parcely číslo 1037 vo výmere 384 m2 vo výške
37,63 Sk tak, ako to vyplýva z potvrdenia I. R. zo 16.12.2008, ktoré je pripojené v spise. Je len pocho-
piteľné, že obec Jaklovce nemohla uviesť, že platil daň aj za časť výmery parcely mpč. 2120, pretože
výmera 27 m2 z parcely mpč. 2120 už bola v tom čase na základe geometrického plánu číslo 22/1999,
vyhotoveného geodetom Š. J., súčasťou parcely číslo 1037 a táto už mala výmeru 384 m2, pretože bola

do nej započítaná výmera 27 m2. Predmetné dôkazy sú pripojené v spise. K bodu 6/ odvolania opätovne
poukázali na stanovisko KS Košice, uvedené v zrušujúcom uznesení z 15.3.2016. Pokiaľ ide o tvrdenia
uvedenépodbodom9/odvolania,vpredmetnomrozsudkunenašliničztoho,čovprvomods.tohtobodu
žalované v odvolaní píšu. Nikde v rozsudku súd neuvádza „LV číslo XXXX" E. to ani v tejto, ani v inej
forme a preto sa k týmto ich tvrdeniam vôbec nemôžu vyjadriť, keďže nevedia, čo žalované vlastne súdu

vytýkajú ako zmätočnosť a nepreukázanie naliehavého právneho záujmu a v tejto súvislosti tvrdia niečo
o úplne iných parcelách a vlastníkoch. Námietky týkajúce sa toho, že súd sa v rozsudku nevyporiadal
s námietkami žalovaných, ktoré uviedli v odvolaní voči predchádzajúcemu rozsudku, nemôžu súhlasiť,
pretože k týmto ich námietkam uvedeným v predchádzajúcom odvolaní sa aj oni osobitným podaním zo
14.3.2017 vyjadrili a to vo vzťahu ku každej jednej námietke. Po celý čas, odkedy on, žalobca v 1/ rade,

s právnymi predchodcami žalovaných uzavrel dohodu, na základe ktorej medzi nehnuteľnosťami došlo k
určeniu hranice tým, že v zmysle dohody otec žalovaných hranicu určil postavením plota, čo nepretržite,
až do času, kým nepodali túto žalobu tak žalovaní, ako aj my rešpektovali, nehnuteľnosti sa takto užívali
bez akýchkoľvek nezhôd a každý z nás, t.j. ja, žalobca v 1/ rade s nebohou manželkou a rovnako tak
aj právni predchodcovia žalovaných, túto dohodu rešpektovali. Tieto skutočnosti nakoniec v priebehu

konania dosvedčili všetci svedkovia, ktorých v konaní navrhli vypočuť. Trvajú na vyjadrení zo 14.3.2017,
v ktorom sa vyjadrili ku všetkým námietkam, dôvodom, ktoré žalované uvádzali v predchádzajúcom
odvolaní, pretože v podstate rovnaké námietky a dôvody uvádzajú aj v odvolaní podanom na OS Spišská
NováVes19.4.2017.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostipretonavrhli,abyKrajskýsúdvKošiciach
v zmysle § 387 CSP rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a priznal

nám trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.
5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a tovzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

9.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
10.Nesprávnosti skutkových zistení žalovaní namietali pri posudzovaní oprávnenosti a dobromyseľnosti
držby, lebo žalobcovia nepreukázali, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnozámennej zmluvy tak, ako je to
uvedené v uznesení Ľudového súdu v Gelnici v roku 1960 a v zápise PK vl. XXX kat. úz. R.. Ako
žalobcovia, tak aj žalovaní zhodne a aj správne tvrdia, že ide o verejné listiny a pokiaľ nie je preukázaný

opak, platí čo je na nich uvedené. Súd zaujal vo svojom rozhodnutí k namietanému jednoznačné
stanovisko v bode 39. a mal za to, že žalované nepreukázali, žeby kupovali od žalobcov nejaký
pozemok, za ktorý by zaplatili kúpnu cenu. Uvedené súd aj logicky odôvodnil, že v tom čase sa predával
m2 pozemku za 2 Sk, preto by kúpna cena za 39 m2 by bola 78 Sk. K uvedenému odvolací súd dopĺňa,
že suma, ktorá je uvedená v uznesení Ľudového súdu v Gelnici č.d. 71/60 (č. l. 12) predstavuje hodnotu

zamieňaných pozemkov. Podporne odvolací súd poukazuje na uznesenie Ľudového súdu v Gelnici č.d.
nečitateľné z 23.7.1956 (č. l. 15), kde pri povolení zápisu do pozemkovej knihy na základe kúpnej zmluvy
sa zapisovala kúpna cena.
11.Podľa § 382 zák. č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len SOZ) ustanovenia o kúpnej smluve
treba primerane použiť aj na smluvu, ktorou si strany vymeňujú vec za vec, a to tak, že každá zo strán

sa považuje pri veci, ktorú výmenou dáva, za stranu predávajúcu a pri veci, ktorú výmenou prijíma, za
stranu kupujúcu.
12.Rovnaké zásady ako pri nadobudnutí nehnuteľnosti kúpnou zmluvou platia aj pre zmluvu, ktorou
účastníci vzájomne zamenili svoje nehnuteľnosti. Už podľa bývalého uhorského práva platili na
Slovensku pre zámennú zmluvu obdobné pravidlá ako pre kúpnu zmluvu, pravda, s tým, že účastníci si

vzájomne poskytujú veci. Aj neskôr podľa § 382 SOZ bolo treba ustanovenia o kúpnej zmluve primerane
použiť aj na zmluvu, ktorou si strany vymieňali vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa pri veci,
ktorú výmenou dávala, považovala za stranu predávajúcu a pri veci, ktorú výmenou prijímala, za stranu
kupujúcu.
13.PretoajprizámennejzmluvebolnaSlovenskuprechodvlastníctvanajejzákladeviazanýnaúčinnosť

za platnosti zák. č. SOZ okrem písomnej formy aj na súhlas ONV podľa § 1 ods.1 zák. č. 65/1951 Zb.,
ak bol potrebný.
14.Zámenná zmluva je zmluva, ktorej obsah tvoria vlastne dve kúpne zmluvy o prevode nehnuteľnosti
spojené do jedného kontraktu. Zámennou zmluvou sa dá nadobudnúť vlastnícke právo ku každému
typu nehnuteľností, teda domu, bytu aj pozemku. Pri zámennej zmluve na pozemok si zmluvné strany

vymieňajú pozemok za pozemok, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne pozemku, ktorý
výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne pozemku, ktorý výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.
15.Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca v 1. rade a právna predchodkyňa
žalobcov v 2.,3.,a 4. rade boli pôvodnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. 2120 o výmere 396 m2
vo vložke č. XXX, ktorú kúpili za kúpnu cenu 792,- Sk (2,-/m2) od Y. R. (č. l. 9,11,15)

16.Právni predchodcovia žalovaných v 1., 2. a 3. rade boli pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti p.č. 2121
k.ú. R. o výmere 357 m2.
17.Keďže ani jedna zo sporných strán nepredložila kúpno-zámennú zmluvu súd správne vychádzal z
Uznesenia č.d. 71/60 Ľudového súdu v Gelnici zo 4.2.1960 (č. l. 12), na základe ktorého došlo vo
vložke č. 830 k odpísaniu parc. č. 2120 a zapísaniu do vl. č. XXX k.ú. R. pre vlastníkov R. E. E. U. a vo

vložke č. 315 bola odpísaná parcela č. 2121 zapísaná do vl. č. XXX k.ú. R. pre vlastníkov Y.C. E. R.
T. - pre žalobcov. V tejto súvislosti je potrebné opakovane zdôrazniť, že hodnota prevodu bola 792,- Sk.
18.Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ak žalovaní previedli na žalobcov pozemok o výmere 357
m2, ktorého cena bola 714,- Sk, tak žalobcovia tiež mohli na nich previesť pozemok v takejto výmere acene. Ak žalovaní tvrdia, že nadobudli vlastníctvo k pozemku o výmere 397 m2, ktorého cena bola 792,-
Sk, tak buď mali rozdiel na cene doplatiť (78,- Sk), čo ale ničím nepreukázali alebo poskytnúť náhradu
vo forme pozemku. Preto výpoveď žalobcu v 1. rade, že žalovaní ho žiadali vymeniť parcelu okolo roku

1960, jeho parcela však bola o 39 m2 väčšia a preto k nej pridali 80 cm je pravdivá a aj logická.
19.Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb., vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o
nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
20.Podľa § 116 ods.1 zák. č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží
oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná doba desaťročná.

21.Podľa § 145 ods.1,2 zák. č. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že je
držba oprávnená.
22.V tejto súvislosti je nutné poukázať na stanovisko žalobcu v 1. rade z 10.3.2017 (č. l. 426 - 428), v
ktorom tvrdí, že spolu s manželkou jednoznačne boli presvedčení o tom, že tá časť nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom tohto sporu, im vlastnícky patrí, pretože uzavreli s právnymi predchodcami žalovaných

dohodu a táto bola rešpektovaná tým, že na nimi dohodnutej hranici pozemkov postavil ich otec plot,
čím urobil zadosť dohode, ktorú uzavreli. Od tohto času oprávnene a dobromyseľne túto dohodu
rešpektovali, nehnuteľnosti sa užívali tak, ako to bolo medzi nimi a právnymi predchodcami žalovaných
dohodnuté, prakticky až do roku 2004, keď ju žalované začali popierať.
23.Rovnako je nedôvodné tvrdenie žalovaných, že dobromyseľnosť a neprerušenosť držby bola

prerušená uložením kanalizácie. V konaní nebolo preukázané, že posunutiu plota došlo okolo roku
1975, preto súd dátum 30.4.1959, čo je zrejmé z uznesenia č.d. 71/60, kedy došlo k výmene pozemkov
a postaveniu plota otcom žalovaných, považuje za začiatok plynutia vydržacej doby a od tejto doby
žalobcovia dobromyseľne, nepretržite, nikým nerušení pozemok užívali ako svoj vlastný a 1.1.1992
splnili všetky podmienky vydržania v zmysle cit. ustanovení zákona.

24.O pravdivosti uvedeného a o existencii dohody, na ktorú sa žalobca odvoláva svedčia aj výpovede
svedkov, ktorí sa vyjadrovali k okolnostiam stavby nového plotu R. F. (Č.. N.. XXX), Y. A. (Č.. N.. XXX)
R. Y. (Č.. N.. XXX), R. T. (Č.. N.. XXX), ktorí posunutie plota nepotvrdili, ale aj svedkovia I. Y., V. F. E.
R. H., ktorí sa nevedeli vyjadriť k zámene pozemkov a k posunutiu plota.
25.K námietke žalovaných, že súd nepovažoval za hodnoverné výpovede ako žalovaných v 1. - 3. rade

a ani svedectvo Š. V., že za vymieňaný pozemok zaplatili, čo vedeli od priamej účastníčky E. U. je
nutné uviesť, že ide len o sprostredkovanú informáciu, pričom ani žalované, ani označený svedok neboli
osobne prítomní pri tom, kedy mali byť žalobcom resp. právnym predchodcom zaplatené peniaze na
pozemok.
26.Žalované uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho

predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
27.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach stranách sporu.
28.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
29.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že do platnosti Stredného občianskeho zákona
číslo 141/1950, boli jediným všeobecne platným prostriedkom preukazujúcim vlastnícke práva k
nehnuteľnostiam pozemkové knihy. Zápis v pozemkovej knihe mal do platnosti SOZ nielen registračný,

ale aj hmotnoprávny charakter, teda dovtedy sa vlastníctvo prevádzalo až keď došlo k zápisu prevodu
vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Účinnosťou zák. č. 141/1950 Zb. však tento význam
pozemkových kníh zanikol a v zmysle § 111 ods.1 sa vlastníctvo prevádzalo už samotnou zmluvou, ak
nebolo dohodnuté inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. Zápis v pozemkovej kniheuž teda podmienkou prevodu vlastníctva nebol a mal len význam deklaratórny a následky vlastníctva
nevznikali dňom, kedy došlo k zápisu v pozemkovej knihe, ale dňom zmeny týkajúcej sa vlastníctva.
Výpisy z pozemkovej knihy preto už nedávali hodnovernú informáciu o stave nehnuteľnosti zapísanej

v tejto knihe, keďže právne zmeny týkajúce sa nehnuteľností, nemali na prevod vlastníctva žiadne
negatívne právne následky.
30.Občiansky zákon z r. 1964 č. 40/1964 Zb. nepoznal ustanovenia o vydržaní. Až v 80-tych rokoch bolo
možné vydržať do osobného užívania vo výmerách ako ustanovoval občiansky zákonník (rodinné domy
do výmery 800 m2, záhrady do výmery 400 m2).

31. Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
32.Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

33.Podľa § 134 ods.1,3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.
34.Podľa § 865 ods.3 Občianskeho zákonníka, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona

č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe ( § 135a ods.1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a
ods.2) pred 1. aprílom 1983, tento čas sa však neskočí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
35.Novelou z r. 1991 došlo k opusteniu komplikovanej koncepcie nadobúdania vlastníckeho práva
k pozemkom vydržaním cez zriadenie osobného užívania pozemkov a ustanovenie § 134 zakotvilo

klasické vydržanie platné doteraz, kde tak isto je vydržacia doba 10 rokov, ako bola ustanovená v
občianskom strednom zákone. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počnúc dňom 1.1.1992 stane osoba, ktorá
má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov a to aj v prípade, že sa stala
oprávneným držiteľom pred 1.1.1992. Do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu
pred týmto dňom.

36.V zmysle cit. zákonných ustanovení, oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. K základným predpokladom vydržania patrí, že
nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť vydržacej doby pri
nehnuteľnostiach je najmenej 10 rokov. Či držiteľ je v dobrej viere, nestačí jeho subjektívne hľadisko
(osobné presvedčenie), ale musí preukázať aj objektívne skutočnosti, ktoré žalobcovia preukázali a

žalovaní to rešpektovali a uznávali až do roku 2004, teda zjavne už po uplynutí vydržacej doby.
37.K ostatným námietkam žalovaných možno doplniť nasledovné, že samotné oznámenie žalovaných
o uložení kanalizácie svedčí o tom, že si boli vedomí toho, že sporný pozemok im vlastnícky nepatrí.
Inak nemali žiaden dôvod, či pýtať súhlas alebo oznamovať uvedený úkon. K ostatným námietkam
žalovaných súd zaujal stanovisko v odôvodnení rozhodnutia, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

38.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
39.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41.Žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im nevzniklo právo na náhradu trov konania a
žalobcovia v svojom vyjadrení uvádzajú len tie skutočnosti, ktoré tvrdili pred súdom prvej inštancie, preto
im náhrada nebola priznaná.
42.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.