Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/260/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711212626
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1711212626.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku rozhodol sudkyňou Y..N. J. v právnej veci navrhovateľky:

H. L., nar. X.X.XXXX, bytom B. V. XX, O., štátna občianka SR, zast. advokátskou kanceláriou Právne
centrum s.r.o, so sídlom v Bratislave, Žilinská 8, proti odporcovi: X. Y., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX/
XXX, Č.H., zast. advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri s.r.o., so sídlom v Trnave, ul. SNP
3, o D. P.S., takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľka a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi stavby rodinného domu súp.
č.XXXX, postaveného na parcele registra „. Č.. XXX/XX, zapísanej na LV Č.. XXXX pre kat. územie
Budmerice, obec Budmerice, okres Pezinok, vo veľkosti spoluvlastníckych podielov každý v 1.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške XXX,XX eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške X XXX,XX Q., na účet jej právneho zástupcu, vedený v O. X. H..U.., číslo účtu: XXX
XXX XXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 7.9.2011, podaným na súd dňa 19.9.2011, sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil,
že je podielovou spoluvlastníčkou v 1 rozostavaného rodinného domu, nachádzajúceho sa na parcele
Č.. XXX/XX v obci Budmerice, kat. územie Budmerice.
Po zmene, úprave žalobného petitu návrhu v dôsledku v priebehu konania dokončenia stavby rodinného
domu, jej kolaudácie a zápisu do katastra nehnuteľností, pripustenej súdom uznesením zo dňa

11.10.2012, sa navrhovateľka v konaní domáhala určenia, že účastníci konania sú podielovými
spoluvlastníkmi stavby rodinného domu súp. Č.. XXXX, postaveného na parcele registra „. Č.. XXX/
XX, zapísanej na I. Č.. XXXX pre kat. územie Budmerice, obec Budmerice, okres Pezinok, vo veľkosti
spoluvlastníckych podielov každý v 1.
Návrh skutkovo odôvodnila tvrdením, že účastníci v minulosti tvorili pár, obývali spoločnú domácnosť,
z ich vzťahu sa narodil maloletý syn, plánovali spoločnú budúcnosť a v súvislosti s jej vlastníctvom
pozemku, sa rozhodli spoločne si postaviť dom. Nakoľko ani jeden z nich nemal prostriedky na stavbu

domu, jedinou možnosťou bol hypotekárny úver, s ktorým súviselo ručenie záložným právom a keďže
odporca mal v tom čase lepšie predpoklady na získanie úveru zo ŠFRB, svoj pozemok previedla na
odporcu darovacou zmluvou. Keďže sa im od roku 2004 nepodarilo vybaviť hypotekárny úver, v roku
2008 si zobrala spotrebný úver, z ktorého boli vybudované prípojky na pozemku a základy budúceho
rodinného domu. V roku 2009 si vybavila hypotekárny úver, nakoľko v tom čase ona pracovala v banke
a mala možnosť čerpať zamestnanecké výhody pri čerpaní úveru. Spolu s odporcom boli solidárnymi
spoludlžníkmi zo zmluvy o poskytnutí úveru Č.. XX/XXX/XX. Prostriedky z úveru čerpali spoločne a

od júna 2009 obaja spoločne začali s dostavbou domu. Rodinný dom stavali spoločne, svojpomocne,
s pomocou rodinných príslušníkov z oboch strán. Stavba prebiehala počas voľného času oboch
účastníkov, obaja do stavby investovali veľa času, energie, všetko s výhľadom na spoločnú budúcnosť.
V roku 2009 požiadala odporcu o zapísanie svojej osoby do stavebného povolenia, aby pri následnomzápise rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností sa dostala na list vlastníctva ako jej spoluvlastník.
Odporca tak neurobil tvrdiac, že na stavebnom úrade neumožnili zmenu v stavebnom povolení a toto
tvrdil aj v banke. Preto sa s odporcom dohodli, že k jej zápisu na list vlastníctva pristúpia neskôr, aby do

zimy stihli urobiť aj strechu. Podľa neskorších tvrdení otca odporcu v rozhovore s ňou, ktorý je starostom
obce Častá a teda pozná stavebný zákon, tvrdenie svojho syna považoval za nezmysel. Ukázalo sa,
že odporca zrejme plánoval vyhnúť sa jej zápisu na list vlastníctva ako spoluvlastníčky. V rozhovore,
za prítomnosti ich rodičov, sám uviedol, že ju neplánuje uznať ako spoluvlastníčku rozostavanej stavby.
Krátko po začatí stavby sa v ich partnerskom vzťahu objavili nezhody, ktoré vyústili až do rozpadu

vzťahu. Vzhľadom na maloletého a zachovanie jeho vzťahu s otcom, aj po rozchode zostala bývať s
odporcom v spoločnej domácnosti, avšak pre správanie sa odporcu sa to ukázalo ako neprijateľné. O
spoločnom rozostavanom rodinnom dome sa dohodli, že ho spoločne dostavajú a následne predajú,
nakoľko za hotový rodinný dom mohli zinkasovať viac peňazí ako za rozostavaný. Preto so stavbou
pokračovali spoločne. Ako sa blížilo dokončenie domu, odporcovo správanie sa vo vzťahu k nej v
súvislosti so stavbou veľmi zmenilo, pred známymi sa nechal počuť, že ju dostal o všetko, aj o dom,

bude tam bývať a ona nedostane nič. Odporca v súčasnosti popiera akékoľvek jej právo k nehnuteľnosti,
pozemok už stihol špekulatívne previesť na svojho otca. Na základe uvedeného, nakoľko stavbu ako
novú vec vytvorili zo spoločných finančných prostriedkov /úveru/ rovnakou mierou obaja a s poukazom
na ust. § 137 ods. 2 OZ, má za to, že je podielovou spoluvlastníčkou stavby v polovici.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu, zo dňa 18.11.2011, s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť

tvrdiac, že stavba bola a mala byť od počiatku na základe dohody účastníkov stavaná do výlučného
vlastníctva odporcu, čo potvrdzuje okrem iného darovanie pozemku, na ktorom mala byť stavba
postavená, navrhovateľkou do jeho výlučného vlastníctva a to ešte pred začiatkom realizácie stavby
a teda navrhovateľkou požadovaný režim podielového spoluvlastníctva stavby je v rozpore s jeho
výlučným vlastníctvom pozemku. Argumentácia navrhovateľky, že pozemok previedla na odporcu len

za účelom získania hypotekárneho úveru neobstojí, nehnuteľnosti sú totiž spôsobilé byť predmetom
záložného práva na účely hypotekárneho úveru bez ohľadu na skutočnosť, že záložca ako vlastník
založenej veci je alebo nie je zároveň záložným veriteľom /pozn.: zrejme dlžníkom/. Je však racionálne
a logické, aby vlastník stavby bol aj vlastníkom pozemku, čo sa na základe dohody účastníkov udialo na
základe darovacej zmluvy. Záverom v písomnom vyjadrení, s poukazom na ust. § 70 ods. 2 prvá veta

Zák. č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona uviedol, že navrhovateľka opak údajov katastra o právach
k nehnuteľnostiam, ktoré sú hodnoverné a záväzné, nepreukázala a nemohla preukázať.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov: H. L., G. L., T. L., U.
Y.Ý., Y. Y., Q. B., H. W., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä:rodný list. mal. Y. Y., nar. dňa
XX.X.XXXX, darovacia zmluva zo dňa XX.X.XXXX, zmluva o pôžičke zo dňa 15.11.2004, výpis z I. Č..

XXXX, XXXX kat. územie Budmerice, stavebné povolenie č.j.:P.. XX/XX/BU zo dňa 23.6.2006,zmluva
o poskytnutí úveru Č.. XX/XXXX/XX, žiadosti navrhovateľky o čerpanie úveru Č.. XX/XXXX/XX zo
dňa 25.6.2009, 3.7.2009, 24.8.2009, geometrický plán Č.. X/XXXX N.. G. U. zo dňa 16.7.2009 na
zameranie rozostavanej stavby, znalecký posudok Č.. XX/XXXX N.. T. C. zo dňa 4.9.2009 s prílohami
vrátane objednávky navrhovateľky zo dňa 3.9.2009, žiadosť odporcu zo dňa 20.5.2011 o predčasné

splatenie úveruč. XX/XXXX/XX, návrh poistnej zmluvy zo dňa 23.6.2009 a poistka o poistení budov
a stavieb vo výstavbe č. X XXX XXX XXX zo dňa 24.6.2009, zmluva o úvere Č.. XXXXXX/SU/XX/
XXX zo dňa 27.6.2008, kolaudačné rozhodnutieč.j.: P.. XXX/XXBU zo dňa 11.4.2012, zmluva o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok /pozemky vrátane rozostavanej stavby na parcele č. XXX/
XX/ Č.. XX/XXXA/XX zo dňa 20.10.2009, rozhodnutie o prerušení konania č. P.-XXXX/XXXX zo dňa

20.11.2009, späťvzatie návrhu na vklad záložného práva P.-XXXX/XXXX a rozhodnutie o zastavení
konania č. P.-XXXX/XXXX zo dňa 30.11.2009, rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva J. banky
č. P. XXXX/XX zo dňa 12.1.2010 na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok /
pozemky vrátane rozostavanej stavby na parcele Č.. XXX/XX/ Č.. XX/XXXB/XX zo dňa 27.11.2009,
čestné vyhlásenie N.. P. X. zo dňa 19.4.2012, čestné prehlásenie G. L.W. zo dňa 5.5.2012, L. I.H. zo

dňa 18.6.2012, potvrdenia OO PZ v Trnave o oznámeniach odporcu na navrhovateľku v súvislosti s
realizáciou súdom určeného styku odporcu s mal. Jakubom, rozhodnutie obce Budmerice Č..Y..: XXX/
XXXX zo dňa 13.4.2012 o udelení súpisného čísla, rozhodnutie obsahom pripojeného spisu tunajšieho
súdu o vrátenie daru sp. zn. XC XXX/XXXX, vrátane obsahu svedeckej výpovede U. T., potvrdenia J.
banky a.s. a ObecBudmerice zo dňa 23.11.2011 o výlučnom stavebníkovi a vlastníkovi stavby,potvrdenie

R.U. U..G..C.. zo dňa 18.6.2012, zápisnica OR PZ v Pezinku, OO PZ Modra č.p.: C.-L.-XXX/PK-T.-XXXX
zo dňa 15.8.2011 o podaní vysvetlenia odporcom, faktúry, dodacie listy a ďalšie doklady účastníkov
súvisiace s nákupom stavebného materiálu a výkonmi niektorých odborných stavebných práv a zistil
nasledovný skutkový stav:Účastníci konaniaod roku 1995 „tvorili pár“, od roku 2003 do roku 2006 žili v spoločnej domácnostiv
Dubovej u rodičov navrhovateľky. Z ich družkovského vzťahu sa dňa 16.6.2004 narodil maloletý syn Y.,
o ktorého sa spoločne starali. V rokoch 2006 až 2010 viedli ďalej spoločnú domácnosť v prenajatom

byte v Pezinku.
Nakoľko plánovali spoločné vlastné bývanie, v roku 2002 navrhovateľka nadobudla do svojho výlučného
vlastníctva pozemok L.. Č.. XXX/X orná pôda o výmere XXX T. v kat. území Budmerice, zapísaný na I.
Č.. XXXX, na ktorom zamýšľali postaviť si rodinný dom.
Darovacou zmluvou zo dňa 19.8.2004 navrhovateľka tento pozemok bezodplatne previedla na odporcu.

Vlastnícke právo odporcu k pozemku vzniklo povolením vkladu pod č. P. XXXX/XXXX dňa 18.10.2004.
V zlúčenom územnom a stavebnom konaní, na žiadosť odporcu, ako vlastníka pozemku, stavebný úrad /
SpoločnýobecnýúradpreúzemnéplánovanieastavebnýporiadokvBudmericiach/vydaldňa23.6.2006
pod č. P.U.. XX/XXBU rozhodnutie o povolení stavby, prízemného rodinného domu, na pozemku parc.
č. XXX/X v Budmericiach, svojpomocne.
Odporca v konaní predložil písomné vyhlásenie N.. P. X. zo dňa 19.4.2012, v ktorom uviedla, že

projektovúdokumentáciunarealizáciurodinnéhodomuvBudmericiachvyhotovilaprejedinéhovlastníka
pozemku a stavebníka stavby - odporcu, s ktorým jediným bol projekt konzultovaný, jemu odovzdaný
a jemu v rámci stavebného konania ako stavebníkovi daný súhlas autora projektu na realizáciu stavby
podľa vyhotovenej projektovej dokumentácie.
Začiatočnú fázu výstavby /prípravné práce, prípojky, základy domu/ účastníci financovali z úveru /zmluva

o bezúčelovom úvere č. XXXXXX/SU/XX/XXX vo výške 150 000,-Sk zo dňa 27.6.2008, uzavretá medzi
veriteľom D. X. U. a.s. a dlžníkom navrhovateľkou/.
Navrhovateľka v konaní uviedla, že po rozchode s odporcom na konci roku 2008 sa dohodli na
spoločnom dokončení rozostavanej stavby za účelom jej finančne výhodnejšieho predaja.
Na žiadosť odporcu ako stavebníka zo dňa 15.4.2009 stavebný úrad dňa 20.4.2009 povolil zmenu lehoty

dokončenia stavby do 30.6.2011.
Následne pokračovanie výstavby rodinného domu účastníci financovali prevažne z účelového úveru/
zmluvao úvere Č.. XX/XXX/XX vo výške 71 000,- eur na výstavbu nehnuteľnosti zo dňa 27.11.2009,
uzavretá medzi veriteľom J. X. U. H..U.. a solidárnymi dlžníkmi - účastníkmi konania/.
Pre účely splnenia podmienok banky pre poskytnutie tohto úveru navrhovateľka dňa 3.9.2009 písomne

objednala vypracovanie znaleckého posudku pre účely zápisu rozostavanej stavby do katastra
nehnuteľností a následného uzavretia záložnej zmluvy v súvislosti s poskytnutím úveru /.. XXX U./.
Tomuto predchádzalo objednanie geometrického zamerania rozostavanej stavby u spoločnosti R.
U..G..C.. /.. XXX U./, ktorá spoločnosť v písomnom potvrdení zo dňa 18.6.2012 uviedla, že geometrické
zameranie objednala navrhovateľka, pri zameraní stavby bola na stavbe v Budmericiach prítomná

spolu s odporcom, obaja na stavbe fyzicky pracovali, po zameraní upresňovali údaje pre geometrický
plán, obaja zhodne tvrdili, že na liste vlastníctva budú k rozostavanej stavbe zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci každý so spoluvlastníckym podielom 1. Podľa vznesených požiadaviek na podielové
spoluvlastníctvo bol teda aj vyhotovený geometrický plán Č.. X/XXXX.
Obsahu potvrdenia geodetickej spoločnosti zo dňa 18.6.2012, predloženého v konaní navrhovateľkou,

zodpovedá obsah geometrického plánu Č.. X/XXXX zo dňa 16.7.2009 /Č.. XXX spisu/, v ktorom sú
uvedení účastníci konania ako podieloví spoluvlastníci, každý v 1. Tento geometrický plán, ktorým
bola zameraná rozostavaná stavba a rozčlenený pôvodný pozemok parc. č. XXX/X na novovytvorené
pozemkyparc.Č..XXX/XH.XXX/XX,bolpodkladomprezápiszmiennaI.Č..XXXXazápisrozostavanej
stavby do katastra nehnuteľností na I. Č.. XXXX, avšak do výlučného vlastníctva odporcu.

Účelový úver od J. X. H..U.. mal byť zabezpečený zriadením záložného práva veriteľa na nehnuteľnosti:
novovytvorený pozemok parc. Č.. XXX/X záhrada o výmere 617m2 s vlastníckym podielom záložcu
-odporcu 1/1, novovytvorený pozemok parc. Č.. XXX/XX zastavané plochy o výmere 175m2 a
rozostavaná stavba na pozemku parc. Č.. XXX/XX, špecifikovaná na úradne overenom geometrickom
pláne Č.. X/XXXX zo dňa 15.7.2009 a v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX zo dňa 7.9.2009, pričom

v uzatvorenej písomnej zmluve o zriadení záložného práva Č.. XX/XXXA/XX účastníci uviedli ich
spoluvlastnícke podiely k novovytvorenému pozemku parc. Č.. XXX/XX a k rozostavanej stavbe každý
P. X/X /..I.. XX U./. Správa katastra Pezinok konanie o návrhu na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 30.11.2009 najprv konanie P. XXXX/XXXX prerušila z dôvodov,
že zmluva nevychádza zo záväzných údajov operátu katastra nehnuteľností /na I. Č.. XXXX W..Ú..

Budmerice bol stále zapísaný pozemok L..Č.. XXX/X orná pôda o výmere 792 m2/, ako aj že bolo
potrebné preloženie dokladu o vlastníctve podielu 1 vlastníckeho vzťahu záložcu - navrhovateľky k
pozemku L.. Č.. XXX/XX. Na základe späťvzatia návrhu záložným veriteľom a záložcami, bolo konanie
o povolenie vkladu záložného práva banky zastavené.Dňa 27.11.2009 veriteľ Dexia banka Slovensko a.s. uzatvoril záložnú zmluvu na zabezpečenie úveru /
zmluva o úvere č. 29/213/09/na novovytvorené pozemky a rozostavanú stavbu iba s odporcom ako
záložcom, ktorý bol ako výlučný vlastník predmetu zálohu vedený v katastri nehnuteľností.

V súlade so zmluvnou povinnosťou, ktorú obaja účastníci na seba prevzali v čl. XX.X.X. zmluvy o
účelovom úvere Č... XX/XXX/XX,navrhovateľka uzavreladňa 24.6.2009 zmluvu o poistení Č.. X XXX
XXX XXX predmetu zálohu - rozostavanej stavby /budovy vo výstavbe/, poistné plnenie vinkulovala
v prospech záložného veriteľa a následne plnila poistné vo výške 24.99 eur ročne. V návrhu poistnej
zmluvy uviedla odporcu ako spoluvlastníka predmetu poistenia.

Poskytnutý účastníkom, ako solidárnym dlžníkom, účelový úver na výstavbu nehnuteľnosti veriteľom J.
X. U. H..U.. vo výške 71 000,- eur bol splácaný navrhovateľkou z jej účtu do apríla 2011; dňa 20.5.2011
odporca požiadal banku o predčasné splatenie úveru v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie ďaľšieho
úveru.
Podľa navrhovateľkou predložených listinných dôkazov, navrhovateľka zmluvne dojednala dodanie
stavebného materiálu a vykonanie stavebných prác dňa 4.2.2010 /Č..XXX/, 24.3.2010 /Č..XXX/,

19.5.2010 /Č.. XXX/, 30.10.2010/..XXX/, 12.4.2011 /Č..XXX/, 19.4.2011 /Č..XXX/, 30.11.2010 /Č..XXX/,
priebežne úverujúcej banke predkladala žiadosti o čerpanie úverových prostriedkov.
Dňa 26.7.2011 navrhovateľka podala na OR PZ v Pezinku, OO PZ Modra trestné oznámenie na odporcu,
ako bývalého priateľa, v súvislosti s tým, že v čase od 8.7.2011 do 11.7.2011 odviezol zo stavby
rodinného domu v Budmericiach stavebný materiál, ktorý zakúpila na stavbu ich spoločného domu /

Č.. XXX U./. Dňa 15.8.2011 odporca v rámci podania vysvetlenia pred OR PZ v Pezinku, OO PZ Modra
uviedol, že na pozemku v Budmericiach, ktorého je vlastníkom, spoločne so svojou bývalou priateľkou /
navrhovateľkou/ začali stavať spoločný rodinný dom, že materiál na stavbu a všetko ostatné financovali
zo spoločnej hypotéky, že asi rok nežijú v spoločnej domácnosti, že materiál, ktorý pri stavbe nevyužili
odviezol a že doposiaľ s navrhovateľkou nie sú majetkovo vysporiadaní. Vec, posúdená ako priestupok,

bola odložená.
Podľa aktuálneho ku dňu tohto rozhodnutia zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností je na I. Č..
XXXX pre kat. územie Budmerice zapísaná stavba rodinného domu súp. č. XXXX, stojaca na pozemku
parc. č. XXX/XX /predmet tohto konania/, vo vlastníctve odporcu v podiele 1/1. Podkladom pre zápis
stavby bolo kolaudačné rozhodnutie č. Výst. XXX/XXBU zo dňa 11.4.2012 a rozhodnutie o udelení

súpisného čísla obcou Budmerice č.j.: XXX/XXXX zo dňa 13.4.2012, obe vydané na návrh stavebníka
- odporcu.
V konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC XXX/XXXX sa navrhovateľka proti odporcovi
návrhom zo dňa 12.9.2011 domáha vrátenia daru, resp. vydania peňažnej náhrady za dar /pozemok
parc. Č.. XXX/X o výmere 792m2, kat. územie Budmerice/. Vec nie je právoplatne skončená.

Navrhovateľka v konaní pred súdom na podanom návrhu, vrátane skutkových tvrdení, zotrvala.
Vypovedala, že dôvodom darovania pozemku odporcovi bola skutočnosť, že po narodení ich syna sa s
odporcom rozhodli na pozemku stavať dom, najvýhodnejší sa javil príspevok zo Štátneho fondu rozvoja
bývania, ten však neuznával solidárnych dlžníkov a ona bola v tom čase na materskej dovolenke, tak to
padlo.Odporcovisaponadobudnutípozemkunepodarilozískaťúver,lebonenašielručiteľa.Poskončení

materskej dovolenky sa zamestnala v banke, kde jej bol poskytnutý výhodný zamestnanecký úver vo
výške 150 000,-Sk. Z neho vybudovali prípojky a základovú dosku. S odporcom sa dohodli, že jej
spoluvlastnícke právo budú riešiť spoločným zápisom na stavebnom povolení, pri zápise rozostavanej
stavby do katastra, preto si brali úvery s postupným financovaním. Takto sa odporca vyjadril pred
geodetom,ajvbankeprivybavovaníúveru.Zhypotekárnehoúveruzrealizovalidostavbudoštádia,kedy

chýbalo len vnútorné zariadenie, podlahy a sanita. Odporca sa začal vyhýbať tomu, aby bola zapísaná
do stavebného povolenia. Snažili sa dostať stavbu čo najskôr pod strechu, preto to vtedy neriešili, ale
pred zamestnancami banky sa dohodli, že tak urobia pri kolaudácii. Ich vzťah sa ale rozpadol, správanie
odporcu sa zmenilo. Na Silvestra 2008 odporcovi oznámila, že ich vzťah nemá zmysel, že nebudú spolu
žiť, že dom dostavajú a so ziskom predajú, s čím súhlasil. V máji 2011 pri spoločnom stretnutí s rodičmi

sa odporca nevyjadril ako ďalej, ale tvrdil, že si všetko nechá. V auguste 2011 sa dozvedela od banky,
že odporca požiadal o predčasné splatenie úveru, čím ju z toho chcel úplne vylúčiť, ako aj že pozemok
previedol na svojho otca.
Odporca v konaní pred súdom zotrval na nesúhlasnom stanovisku tvrdiac, že navrhovateľka naňho
previedla svoj pozemok ako protislužbu za to, že za ňu vyrovnal podlžnosť voči jej bratovi v sume 350

000,-Sk, z ktorých prostriedkov pozemok kupovala. Výstavbu domu chceli s navrhovateľkou riešiť z
prostriedkov od ŠFRB. Dohoda s navrhovateľkou bola taká, že od začiatku to celé bude jeho až do
kolaudácie a potom sa ďalej dohodnú, čo s tým. Pôvodne uvažovali tam spoločne bývať z dôvodu
stiesnených podmienok v prenajatom byte v Pezinku, kam sa odsťahovali po nezhodách navrhovateľkya jej matky z domácnosti rodičov navrhovateľky. V roku 2009 spoločne získali hypotéku a z toho sa
financovala výstavba domu. Navrhovateľka mu síce na Silvestra 2008 povedala, že sa rozchádzajú, na
čo jej povedal, aby nebláznila, že budú spolu bývať v dome, spoločne vychovávať syna a že to bude iné.

S navrhovateľkou sa rozišli až v roku 2010, kedy si našla známosť a požiadala ho, aby sa odsťahoval.
Úver vyplatil predčasne na podnet banky, lebo porušili zmluvu nedodržaním lehoty čerpania a obával sa
o investície, keďže nehnuteľnosti boli založené v prospech banky.
Svedok H. L., otec navrhovateľky v konaní vypovedal, že navrhovateľka darovala dom odporcovi, aby
si mohol vziať úver a z neho aby si spoločne postavili dom, aby mal protihodnotu, čím ručiť. Úver si

nakoniec vybavila navrhovateľka. On spoločne s odporcom potom vybudovali základy domu, celý dom
zväčša postavil on s odporcom, pričom odporca stále tvrdil, že to stavajú spoločne s navrhovateľkou.
Na stavbe pracovala fyzicky aj navrhovateľka. Pre cudzieho by nestaval. Od navrhovateľky vie, že keď
sa v roku 2010 rozišli, dohodli sa, že dom dostavajú, skolaudujú, predajú a rozdelia sa. Odporca sa pred
ním vyjadril, že svoj postoj k domu zmenil pre to, že navrhovateľka s ním už nechce byť.
Svedkyňa T. L., matka navrhovateľky vypovedala, že o darovaní pozemku navrhovateľkou odporcovi

sa dozvedela až od otca odporcu, ktorému sa to nepáčilo, keďže stavali dom spoločne, že pozemok
mal byť na oboch. Mysleli si, že keď účastníci žijú spolu, stavajú, že to bude spoločné. Stavba bola
realizovaná svojpomocne, pracoval tam jej manžel, pomáhala aj ona, varila, aj jej syn G. L.. Materiál
zabezpečoval prevažne odporca, lebo pracoval v stavebninách, navrhovateľka splácala úver z ktorého
stavbu financovali. Na stavbe pracoval aj otec odporcu, niektoré práce vykonal aj jej synovec L. I..

Navrhovateľka a odporca pred nimi a okolím vystupovali vo vzťahu k stavbe tak, že je to spoločná stavba,
spoločný dom. Až na stretnutí u rodičov odporcu, kam prišli doriešiť záležitosť s domom po tom, čo
sa účastníci rozišli, sa odporca po prvý krát vyjadril, že dom je len jeho, že navrhovateľku nedá na list
vlastníctva, nič jej nedá, bol arogantný.
Svedok U. Y., otec odporcu, vypovedal, že účastníci začali spolu žiť v dome u rodičov navrhovateľky,

došli s tým, že sa chcú osamostatniť, čo s manželkou schvaľovali. Povedali, že kúpili pozemok a chcú
stavať dom. Pôvodne bol pozemok navrhovateľkin, nevie prečo ho prepísala na odporcu, Zdalo sa mu to
nelogické, keď dvaja majú spolu niečo budovať, tak majú mať polovicu, aj kvôli stavebnému povoleniu,
aj to môže byť na polovicu aj keď nie sú manželmi, keď spolu žijú a niečo budujú. Odporca vybavoval
všetko okolo stavebného povolenia. Potom začali stavať, aj s ich finančnou výpomocou, dali im 2x po

100 000,-Sk, aby mohli pokračovať, keď ešte nemali vybavený úver. Podľa jeho informácii dával odporca
navrhovateľke peniaze na splácanie úveru a medzitým sa staval dom, svojpomocne, ním, odporcom a
otcom navrhovateľky. Iba odborné práce /strecha/ sa robili dodávateľsky. Keď dom dochádzal do štádia,
že sa tam mohli nasťahovať, bohužiaľ si navrhovateľka našla frajera a s odporcom sa rozišli. Účastníci
sa nikdy pred ním nevyjadrili, že by stavali dom iba pre odporcu, dom stavali spoločne. Keď sa na dome

prestalo robiť, banka hrozila sankciami, lebo bol dohodnutý termín kolaudácie a bolo treba úver doplatiť
alebo sa bude dom exekuovať,na žiadosť odporcu s manželkou v banke zložili celoživotné úspory 27
000,-eur na splatenie hypotéky a odporca ako určitú protihodnotu, alebo garanciu, prepísal pozemok
naňho. Po rozchode účastníkov, v auguste alebo septembri 2010, ich navštívila navrhovateľka s rodičmi,
malo sa riešiť, ako si vyporiadajú nehnuteľnosti, bolo tam veľa emócií, navrhovateľka trvala na tom, aby

bola zapísaná do stavebného povolenia a na list vlastníctva. Na stretnutí sa na ničom nedohodli.
Svedok Q. B., kamarát účastníkov od detstva, vypovedal že v roku 2009 v obci Častá si staval dom,
preto s odporcom riešili nejaké technické veci ohľadom materiálov a technológií na jeho dome. Raz keď
za ním odporca prišiel, povedal že kúpil pozemok a že chcú s navrhovateľkou spoločne stavať dom
na tomto pozemku, lebo v ňom plánujú viesť spoločnú domácnosť, bývať tam aj s ich mal. synom. Od

odporcu sa neskôr dozvedel o ich nezhodách a rozchode.
Svedkyňa N.. H. W., kamarátka navrhovateľky od detstva, vypovedala, že na základe informácie od
navrhovateľky o voľných pozemkoch na predaj v Budmericiach, si aj ona kúpila pozemok, lebo tiež
chcela riešiť svoju bytovú otázku, o X parcely ďalej, ako navrhovateľka. Následne viedli rozhovory o
otázkach výhodného financovania výstavby rodinných domov. Osobne vídavala na pozemku pracovať

pri výstavbe navrhovateľku, od začiatku až do rozchodu s odporcom, jej otca, brata, odporcu, jeho otca
a brata. Hocikedy, keď sa stretla s účastníkmi, sa vo vzťahu k domu vyjadrovali v množnom čísle, dom
si navrhla navrhovateľka, vysnívala si kde bude mať záhradu, vysadila si tam prvé stromy. Ešte v lete
2010 boli spolu, na jeseň jej navrhovateľka povedala, že už spolu nie sú, až neskôr sa dozvedela o tom,
že odporca je výlučným vlastníkom domu.

Svedkyňa Y. Y., vdova po zomrelom bratovi odporcu, vypovedala, že ešte dávnejšie, než účastníci začali
spolu žiť, mali víziu spoločného bývania.Navrhovateľka kúpila pozemok, kde plánovala s odporcom
postaviť dom, v ktorom chceli bývať. Keďže zostala tehotná a nemali veľa finančných prostriedkov,
odporca jej navrhol, že si požičia zo ŠFRB, ale potom by pozemok musel byť písaný naňho,navrhovateľke ako žene by úver nedali. Takto to spomenul odporca, keď bol u nich na návšteve.
Vie,že navrhovateľka pozemok previedla na odporcu a potom začali spoločne stavať dom najprv zo
spotrebného úveru, ktorý si zobrala navrhovateľka a potom z hypotekárneho úveru, ktorý si vzali na

rozostavanú stavbu. O tom, že vlastníctvo nebolo spätne prepísané na navrhovateľku, sa dozvedela až
po ich rozchode. Dovtedy, vzhľadom na všetky súvislosti predpokladala, že je to ich spoločné vlastníctvo,
keďže spolu žili, mali spolu dieťa, spoločne zariaďovali veci.
V konaní, vedenom pod sp. zn. XC XXX/XXXX vypočutá svedkyňa U. T. vypovedala, že navrhovateľka
bola jej kolegyňa v práci, v J. banke, kde pracovala od roku 2009 do roku 2011. S účastníkmi sa

stretávala aj súkromne, z ich vzájomných rozhovorov má poznatok o tom, že navrhovateľka vlastnila
v Budmericiach pozemok, na ktorom si účastníci spoločne stavali dom z úveru, ktorý si navrhovateľka
vzala u zamestnávateľa a po tom, čo sa účastníci rozišli, plánovali dom dostavať a predať. Bola osobne
prítomná pri rozhovore účastníkov, keď sa navrhovateľka pýtala odporcu prečo nie je v stavebnom
povolení uvedená aj ona, jej odporca hovoril, že sa to nedá a že sa to dopíše, keď budú dom kolaudovať.
Podľa § 126 ods.1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.
Z cit. ust. vyplýva, že jedným z prostriedkov ochrany vlastníckeho práva k hnuteľným i nehnuteľným
veciam je žaloba o určenie vlastníckeho práva, ak je na určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80
pís. c) O.sp.
Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo

žalobcu, alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým (G. XX/XXXX).
Podľa § 70 Zák. NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam /katastrálny zákon/ v znení nesk. zmien, sú údaje katastra, medzi ktoré patria aj údaje
o právach k nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností /§ 7 pís.c)/

hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Citované ustanovenie vyjadruje právnu domnienku,
ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju preto má za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak /§
133 OSP/.
Opodstatnenosť predmetného určovacieho návrhu v zmysle § 80 pís. c) OSP navrhovateľka
preukázalaneexistenciou zápisu ňou tvrdeného spoluvlastníckeho práva k stavbe v katastri

nehnuteľností.
Podľa § 118 ods. 1 Obč. zák. predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a pokiaľ to povaha veci
pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
Podľa § 119 ods. 1,2 Obč. zák. veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a
stavby spojené so zemou pevným základom.

Rozhodným okamihom vzniku stavby je okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého
štádia, od ktorého všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne
určenejveci.Týmjestav,kedyjeužjednoznačneanezameniteľnýmspôsobomzrejméaspoňdispozičné
riešenie prvého nadzemného podlažia; od tohto okamihu všetko, čo následne k stavbe „prirastie“, stáva
sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamžiku jej vzniku /z rozsudku

NS ČR sp. zn. 20Cdo 2679/99/.
Stavba nie je súčasťou pozemku /§ 120 ods. 2 Obč. zák./.
Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Nadobudnutie vlastníckeho práva na základe iných skutočností ustanovených zákonom je možné
vydržaním,kstrateným,skrytýmaopustenýmveciam,vytvorenímnovejveci,prírastkomaspracovaním,
príklepom licitátora, priamo zákonom.
Vytvorenie /zhotovenie/ veci je samostatnou právnou skutočnosťou s konštitutívnymi účinkami, ktoré
nastanú bez ohľadu na to, či ide o vytvorenie hnuteľnej veci alebo zhotovenie nehnuteľnej veci /

stavby/. V prípade zriadenia novej stavby sa nadobudnutie vlastníckeho práva k nej zapíše do katastra
nehnuteľností záznamom podľa § 46 ods. 3,4,5 kat. zákona.
Podľa § 46 ods. 3 vyššie uvedeného katastrálneho zákona pri zápise údajov o práve k rozostavanej
stavbe sa predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o stupni
rozostavanosti a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení, ak sa

nepreukáže niečo iné.
Súd vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo za konania vyšlo najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci, v súlade s § 132 OSP.Podľa § 120 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Právna úprava tzv. dôkaznej povinnosti ukladá účastníkovi, aby na preukázanie svojich tvrdení

(povinnosť tvrdenia podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) označili dôkazy (dôkazná povinnosť podľa §
120 ods. 1, ods. 3 O.s.p.). Nesplnenie tejto povinnosti stíha účastníka nepriaznivým následkom v podobe
neúspechu v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník
preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný prípad
aplikovaný. Z toho tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov je povinný

stanovený okruh skutočností preukázať.
S poukazom na cit. ust. ustanovenie § 46 ods. 3 vyššie uvedeného katastrálneho zákona procesnou
povinnosťou navrhovateľky teda bolo v tomto konaní uniesť dôkazné bremeno tvrdenia opaku
domnienky výlučného vlastníctva odporcu, ku dňu tohto rozhodnutia už dokončenej, stavby rodinného
domu v Budmericiach.
Vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané predovšetkým, že medzi účastníkmi, spoločne

sa na vytvorení veci /zhotovení novej stavby/podieľajúcich, k dohode o nadobudnutítejto veci do
výlučného vlastníctva iba odporcu, pred začatím stavby, príp. pred okamihom jej vzniku, nedohodli. V
tejto súvislosti svedok Y. vypovedal, že sa o výlučnom nadobudnutí stavby jeho synom nikdy v rodine
nehovorilo. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k novovytvorenej veci - stavbe rodinného
domu na pozemku parc. č. XXX/XX, zapísanej na I. Č.. XXXX v kat. území Budmerice, s prideleným za

konania súpisným číslom XXXX,v čase pred jej vytvorením, existoval úmysel účastníkov nadobudnúť
stavbu do ich podielového spoluvlastníctva tak, ako v konaní od počiatku tvrdila navrhovateľka. K
tomuto záveru súd dospel vyhodnotiac výpovede účastníkov, v konaní vypočutých svedkov, ktorí
zhodne vypovedali o blízkom spolužití účastníkovkonania, prinajmenšom, od roku 2003 do roku 2010,
vedení spoločnej domácnosti, vrátane spoločnej starostlivosti o ich spoločného maloletého syna, o ich

spoločnom zámere vybudovať si vlastné bývanie /rodinný dom/ a založiť si vlastnú spoločnú domácnosť.
Týmto záverom zodpovedá aj súdom v konaní zistené spoločné konanie účastníkov, vo vzájomnej
zhode a úzkej súčinnosti, pri získavaní finančných prostriedkov na realizáciu tohto zámeru, pri plnení z
úverových zmlúv vyplývajúcich zmluvných záväzkov /splácanie úverov, poistenie rozostavanej stavby,
zriadenie záložného práva/, pri zabezpečovaní potrebného stavebného materiálu, ako aj fyzický výkon

samotných stavebných prác pri vytváraní novej veci - stavby rodinného domu. Okamihom vzniku
novovytvorenej stavby teda vzniklo aj podielové spoluvlastníctvo účastníkov k takto vytvorenej veci, v
podieloch 1, s konštitutívnym účinkom. Ako vypovedal svedok Y., k rozchodu účastníkov došlo v štádiu
stavby, keď sa tam už mohli nasťahovať.
Právne relevantnému úmyslu účastníkov založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, v

spoluvlastníckych podieloch 1 nasvedčuje samotné vyjadrenie odporcu dňa 15.8.2011 odporca v
rámci podania vysvetlenia pred OR PZ v Pezinku, OO PZ Modra, kedy uviedol, že na pozemku v
Budmericiach, ktorého je vlastníkom, spoločne so svojou bývalou priateľkou /navrhovateľkou/ začali
stavať spoločný rodinný dom, taktiež jeho vyjadrenie pre pracovníkom geodetickej kancelárie pri
zameriavaní novostavby, na základe ktorého vyjadrenia geodetická kancelária vyhotovila geometrický

plán č. 9/2009 zo dňa 15.7.2009, na ktorom vyznačila účastníkov ako podielových spoluvlastníkov
posudzovaných nehnuteľností a v nakoniec aj obsah zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXA/
XX, odporcom, ako jedným zo solidárnych dlžníkov aj podpísaná a predložená orgánu katastra na
katastrálne konanie o povolenie vkladu záložného práva, v ktorej účastníci uviedli ich spoluvlastnícke
podiely k novovytvorenému pozemku parc. Č.. XXX/XX a k rozostavanej stavbe každý v 1/2. Z

uvedeného je teda nepochybný vtedajší úmysel odporcu s navrhovateľkou spoluvlastnícky režim k
stavbe založiť.
K obrane odporcu, že dohoda medzi účastníkmi o vzniku ich podielového spoluvlastníctva k stavbe
neexistovala, nebola uzavretá písomne, že iba odporca bol vlastníkom pozemku, na ktorom sa
stavba postavila, iba odporca bol stavebníkom, iba jemu bolo vydané stavebné povolenie, kolaudačné

rozhodnutie a rozhodnutie o udelení súpisného čísla stavbe: Pre posúdenie vzniku podielového
spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je
rozhodujúca dohoda, uzatvorená medzi nimi, o založení spoluvlastníckych vzťahov, ktorá nemusí byť
písomná /nejedná sa o prevod nehnuteľnosti a nejde ani o prípad budúceho prevodu nehnuteľnosti,
ale o dohodu spoluvlastníkov o založení spoluvlastníckeho vzťahu k novej nehnuteľnej veci, na ktorý

prípad požiadavka písomnej formy v zmysle § 46 ods. 1 Obč. zák. nedopadá/ a nie je nevyhnutné,
aby sa v nej účastníci dopredu dohodli na veľkosti spoluvlastníckych podielov. Z obsahu dohody však
musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe napr. tým, že veľkosť
podielu bude závisieť na miere participácie jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby; pokiaľby podiely neboli dohodnuté, sú rovnaké /§137 ods. 2 Obč. zák.; G. XX/XXXX/. Súd sa v tomto konaní
nestotožnil so stanoviskom NS SR sp. zn. XCdo XX/XX, podľa ktorého bez dohody účastníkov o tom,
že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe, uzatvorenej pred zahájením stavby, nemôže podielové

spoluvlastníctvo k stavbe vzniknúť, nakoľko je v praktickom živote ťažko akceptovateľné, nakoľko nerieši
zásadnú otázku vlastníckeho režimu tam, kde by sa stavebníci nedohodli na spoluvlastníctve, ale ani
na tom, že stavba bude vo výlučnom vlastníctve niektorého z nich a z okolností prípadu by nebolo
možné vyvodiť objektívny záver o výlučnom vlastníctve niektorého zo stavebníkov. Z rozhodnutia nie je
zrejmé kto by bol vlastníkom takto vzniknutej veci, nie je zrejmé akým spôsobom by boli upravené práva

a povinnosti stavebníkov, ako by boli riešené prípadné finančné nároky osôb, ktoré na vzniku stavby
participovali. Pri posúdení okolností tohto prípadu súd prihliadol na právny názor NS ČR, vyjadrený
v časove aktuálnejšom rozhodnutí zo dňa 5.11.2002 sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX: X. Vlastníctvo k
novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s /právne relevantne prejaveným/ úmyslom
mať ju pre seba /stavebník/. Nie je rozhodné, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení.
2. Pre posúdenie vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe, vzniknutej spoločnou činnosťou

viacerých osôb je potrebné vychádzať z obsahu dohody, uzatvorenej medzi týmito osobami. Takáto
dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo len ak je z jej obsahu zrejmé, že účastníci
dohody chceli spoluvlastnícky vzťah založiť. Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k nove
stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo
vlastníctve len niektorej z týchto osôb, sú stavebníkmi všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými

spoluvlastníkmi. V odôvodnení tohto rozhodnutia NS ČR uvádza: Vlastníctvo k novo zhotovenej veci
nadobúda originárne ten, kto vec vytvoril. Ak ide o stavbu, nadobúda k nej vlastníctvo stavebník v
občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s /právne relevantne prejaveným/ úmyslom
mať ju pre seba /viď aj Nález ÚS ČR zo dňa 25.9.1997 sp. zn. III. Ú. XXX/XX/. Nie je rozhodné, komu bolo
adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Vzhľadom k tomu, že stavba nie je súčasťou pozemku,

nie je pre nadobudnutie vlastníctva k stavbe rozhodujúce vlastníctvo pozemku, na ktorom je stavba
umiestnená. Pokiaľ ale stavbu vykonáva viacero osôb, ktoré o vlastníctve stavby neuzavreli žiadnu
dohodu, pričom z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z
týchto osôb /ako v prípade iba výpomoci so stavebnými prácami/, nemožno vylúčiť záver, že stavebníkmi
v občianskoprávnom zmysle sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi

stavby. Tak tomu bude najmä ak viac osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe zriadia stavbu za
účelom jej spoločného užívania a podieľajú sa na jej vzniku vlastnou prácou aj dodaním materiálu, ak
nevyplýva z okolností veci ohľadom vlastníckych vzťahov k stavbe nieči iné. Samotná skutočnosť, že
sa stavebníci dohodli len na „spoločnom užívaní“ bez toho, aby čokoľvek dojednali o vlastníctve stavby,
ešte nevylučuje vznik ich spoluvlastníctva. Pri posudzovaní prípadu je treba vždy prihliadať ku všetkým

okolnostiam veci.
Z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov súd návrhu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie súdu v tejto veci bude záznamuschopnou listinou v zmysle § 35 Zák.č. 162/1995 Z.z., čím
sa zabezpečí istota v právnom postavení navrhovateľky ako podielového spoluvlastníka spornej stavby

rodinného domu.
Onáhradetrovvkonaníplneúspešnejnavrhovateľkysúdrozhodolpodľa§142ods.1,149ods.18O.s.p.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Písomné vyčíslenie trov právneho zastúpenia navrhovateľky zo dňa 7.11.2013 bolo podané včas /
podané na pošte dňa 7.11.2013/. Právny zástupca navrhovateľky vyčíslil trovy právneho zastúpenia
spolu vo výške 1 835,48 eur, takto:
Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 7.9.2011 57,- eur
Písomné podanie na súd - žaloba o určenie vlastníckeho práva zo dňa 07.09.2011

57,- eur
Porada s klientom dňa 17.4.2012 v trvaní 1,5 hod.(2/3 základ, sadzby) 39,13 eur
Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 19.04.2012 58,69 eur
Porada s klientom dňa 30.4.2012 v trvaní 1 hod. (2/3 základ, sadzby)39,13 eur
Písomné podanie na súd-vyjadrenie zo dňa 2.5.2012 58,69 eur

Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 28.6.2012 58,69 eur
Porada s klientom dňa 8.10.2012 v trvaní 1 hod. (2/3 základ, sadzby)39,13 eur
Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 11.10.2012 58,69 eur
Porada s klientom dňa 18.2.2013 v trvaní 1 hod. (2/3 základ, sadzby)40,05 eurÚčasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 21.3.2013 60,07 eur
Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 23.4.2013 60,07 eur
Porada s klientom dňa 2.5.2013 v trvaní 2 hod. (2 x 2/3 základ, sadzby)80,09 eur

Písomné podanie na súd - vyjadrenie navrhovateľky k výsledkom dokazovania 20 dňa 13.5.2013 60,07
eur
Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 23.5.2013 15,02 eur
Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 04.7.2013 60,07 eur
Účasť na pojednávaní na Okresnom súde Pezinok dňa 25.7.2013 30,04 eur

Spolu: 871,63 eur + 130,71 eur (2x režijný paušál, á 7,41 eur, 7x režijný paušál, á 7,63 eur, 8x režijný
paušál, á 7,81 eur) + 20% DPH (200,47 eur) = 1.202.81 eur.
Hotové výdavky a cestovné náhrady:
Rok 2012:Spotrebované pohonné hmoty: (Bratislava - Pezinok a späť)spotreba:6.8 I na 100 km;
priemerná cena za 1 I PH (benzín): 1,564 eur; za 50 km (Bratislava - Pezinok, tam a späť, á 25,- km);
spolu: 5,32 eur

Cestovné náhrady:0,183 Eur za km; za 50 km spolu: 9,15 eur; 3x pojednávanie na OS Pezinok = 43,41
eur
Rok 2013:Spotrebované pohonné hmoty: (Bratislava - Pezinok a späť)spotreba: 6.8 I na 100 km;
priemerná cena za 1 I PH(benzín): 1,492 eur; za 50 km (Bratislava - Pezinok, tam a späť, á 25,- km);
spolu: 5,07 eur

Cestovné náhrady:0,183 Eur za km; za 50 km spolu: 9,15 eur; 5x pojednávanie na OS Pezinok = 71,10
eur
Hotové výdavky a cestovné náhrady za rok 2012 a 2013 spolu: 114,51 eur + 20% DPH (22,90) = 137,41
eur
Náhrada za stratu času:

Rok 2012: 12,71 eur za každú načatú polhodinu; cesta Bratislava - Pezinok: 2 začaté polhodiny, cesta
Pezinok - Bratislava: 2 začaté polhodiny; spolu 4 x 12,71 eur = 50,84 eur x 3 pojednávania = 152,52 eur
Rok 2013: 13,01 eur za každú načatú polhodinu; cesta Bratislava - Pezinok: 2 začaté polhodiny, cesta
Pezinok - Bratislava: 2 začaté polhodiny; spolu 4 x 13,01 eur = 52,04 x 3 pojednávania = 152,52 eur
x 5 pojednávaní = 260,20 eur.

Náhrady za stratu času spolu za roky 2012 a 2013: 412,72 + 20% DPH (82,54 eur) = 495,26 eur.
V súlade s ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd priznal navrhovateľke trovy konania vo výške 132,50 eur /náhrada
hotových výdavkov za súdne poplatky/ a trovy právneho zastúpenia vo výške spolu 1 835,48 eur.
Súd po preskúmaní vyčíslenia trov zistil, že právny zástupca navrhovateľky vyčíslil trovy v celom rozsahu
v súlade s obsahom spisu a Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb vždy znení účinnom v čase príslušného úkonu právnej služby, § 9 ods.
1, § 11 ods.1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/,b/,c/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm.b/, § 15a, § 16 ods. 3,4,
§ 17 ods.1, § 18 ods. 3, ako aj §7 ods. 2 Zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a Opatrením
MPSVaR SR č. 181/2008 Z.z.
Podľa § 9 ods. 1 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej

hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci
vykonal, mak táto vyhláška neustanovuje inak.
Nakoľko boli trovy vyčíslené iba z tarifnej odmeny ustanovenej v § 11 ods. 1 Vyhlášky /základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné
vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami/, súd

trovy priznal iba v tejto výške, hoci predmet konania - rozostavaná stavba bol oceniteľný v peniazoch.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Ak súd uložil rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /§ 160 ods.
1 veta prvá O.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiuktoréhosmeruje(§204ods.1vetaprváO.s.p.).Vodvolanípoprivšeobecnýchnáležitostiach
(§ 42 ods. 3) je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa totorozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.

1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;
(§ 251 ods. 1 O.s.p).