Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Agneša Néveryová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/167/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216205649
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216205649.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci žalobcu : Intrum Justitia
Slovakia s.r.o. IČO 35 831 154 so sídlom Bratislava ul. Karadžičova 8 , v konaní zast.: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom Bratislava ul. Mýtna 48 proti žalovanému : U. J. nar. XX.XX.XXXX bytom Z. T.. G.
XXX/X , o zaplatenie 240 Euro s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 176,- Euro, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy
176,- Euro za čas od 20.5.2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 10,- Euro, ktoré splátky
sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 40. dňom po právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Dňa 20.4.2016 žalobca ( pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s.) súdu doručil žalobu a
žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu 240 Euro ako aj úrok z omeškania vo výške 8,5 %
ročne za čas od 20.5.2013 do zaplatenia, a trovy konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným
uzatvoril dňa 6.12.2012 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX a na základe tejto zmluvy mu poskytol
pôžičku celkom v sume 304 Euro a žalovaný sa zaviazal vrátiť v mesačných splátkach po 20 Euro a
mal vykonať 12 splátok. Žalovaný si však svoje povinnosti riadne neplnil ( do podania žaloby na súd
zaplatil len 64 Euro ) , preto listom zo dňa 11.5.2013 vyzval žalovaného na okamžité zaplatenie celého
dlhu , avšak žalovaný svoj sporný dlh do dňa podania žaloby na súd nezaplatil.
Predmetnú pohľadávku postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.11.2016 na
subjekt : Intrum Justitia Slovakia s.r.o. IČO 35 831 154 so sídlom Bratislava ul. Kardžičova 8 , preto súd
uznesenímzodňa21.4.2017pripustil,abynastranežalobcunastalazmenatak,ženamiestopôvodného
žalobcu do sporu vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o. IČO 35 831 154 so sídlom Bratislava
ul. Karadžičova 8 .
2/ Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalovaného a právneho zástupcu
žalobcu . Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a vec žiadal prejednať v jeho
neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania . Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol na
pojednávanie predvolaný v súlade s CSP.
Vzhľadom na túto procesnú situáciu súd nezistil žiaden dôvod na odročenie pojednávania , preto vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu.
Žalovaný k uplatnenému nároku sa nevyjadril, zostal úplne nečinný , súdu nepredložil ani neoznačil
žiaden dôkaz.3/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 6.12.2012 , oznámenia
pôvodného veriteľa zo dňa 11.5.2013 o zosplatnení celého úveru a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:
4/ Dňa 6.12.2012 právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a.s ) a žalovaný uzatvorili
zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX . Na základe tejto zmluvy žalovanému tento veriteľ poskytol pôžičku
v sume 240 Euro. Priemerná RPMN bola dohodnutá 40,6 %. Listom zo dňa 11.5.2013 pôvodný
veriteľ oznámil žalovanému zosplatnenie úveru , ktorý mal zaplatiť obratom , najneskôr však do 3 dní .
Pôvodný veriteľ a žalobca dňa 11.11.2016 uzavreli zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky.
5/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.
Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa
sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná
pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné
opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým,
že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s
územím členských štátov.
Podľa ust. §-u 52 OZ v znení účinnom od 1.5.2014
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
( pozn. súdu : keďže právny predpis, ktorého súčasťou ust. ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné
ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ust. §-u 52 aplikovať , aj keď tento právny vzťah vznikol
pred 1.5.2014 ) .
Podľa ust. §-u 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy
Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa ust.§-u 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy
Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského
úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského
úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3 .
6/ Súd na právo uplatnené v tomto spore aplikoval spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaného je vzťahom, v ktorom žalovaný je spotrebiteľom.
Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené
na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia čl. 38 Charty
základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V
rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi .
Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú
nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy s
poukazom na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach je potrebné uviesť,
že v danom prípade pri formulárovej zmluve žalovaný ako spotrebiteľ sa v porovnaní s pôvodným
veriteľom ako dodávateľom ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred veriteľom bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom
pozitívnym zásahom štátu. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ
nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky
obstojí ako celok .
7/ Vzhľadom na to, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, súd bol povinný predovšetkým zisťovať, či táto zmluvy obsahuje všetky náležitosti podľa zákona
č.129/2010 a ak nie, aký právny následok má prípadná takáto absencia náležitosti zmluvy. Okrem toho
súd zisťoval, či veriteľ splnil pred poskytnutím predmetnej pôžičky svoje zákonom stanovené povinnosti
podľa zákona č. 129/2010 . Tieto skutočnosti sú dôležité pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.
Žalobca v tomto konaní mal preukázať, že pred poskytnutím pôžičky zisťoval a s odbornou
starostlivosťouposúdilschopnosťžalovanéhosplácaťtútopôžičku.Vtomtosmerežalobcažiadendôkaz
nepredložil , preto súd nemal za preukázané splnenie tejto povinnosti ( podľa §-u 7 ods.1 zákona
č. 129/2010 Z.z. ) žalobcom . V zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa názoru
súdu žalobca ako veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nekonal s
odbornou starostlivosťou. Účelom citovaného ustanovenia je, aby veriteľ, vynaložiac aktívne úsilie,
posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na základe
relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak získaných vlastnou
činnosťou, napr. z bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne
odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnostiúveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov (účelom
citovaného ustanovenia je tak ochrániť spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy a vyrovnať tak
faktickú nerovnováhu vznikajúcu v právnom vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom). Hoci ust. §7
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ukladá spotrebiteľovi povinnosť poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, nezbavuje to veriteľa povinnosti aktívne pristupovať k povinnosti uloženej v § 7 ods. 1 citovaného
zákona. Súd teda nemal za preukázané , že žalobca ako veriteľ pred poskytnutím pôžičky splnil svoju
zákonom stanovenú povinnosť podľa §-u 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. , preto predmetnú pôžičku
považuje za bez úročnú a bez poplatkov .
8/Vovzťahukuplatnenémunárokužalobcutopotomznamená,žežalovaný jepovinnýveriteľovizaplatiť
iba tú sumu, ktorú od neho dostal. Žalovaný na základe predmetnej zmluvy od veriteľa dostal 240 Euro
a podľa žalobcom predloženého prehľadu splátok žalovaným vykonaných , žalovaný doteraz zaplatil
64 Euro. Na tomto mieste treba uviesť, že žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nijako nepoprel ,
preto súd pri rozhodovaní z týchto skutočností vychádzal. Z vyše uvedených skutočností je zrejmé, že
žalovaný doteraz žalobcovi nevrátil celú úverovú istinu . Učiní tak, ak žalobcovi zaplatí ešte 176
Euro. Súd preto žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 176 Euro . Úroky z omeškania súd žalobcovi
priznal v súlade s ust. §-u 517 ods.2 OZ vo výške stanovenej v Nariadení Vlády SR č.87/1995 Z.z. a to
odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu teda odo dňa 20.5.2013 .Súd vychádzajúc z ust. §-u
232 CSP , žalovanému povolil túto sumu žalobcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10 Euro . Súd totiž
mal za to, že bez povolenia týchto splátok uložená povinnosť by mohla žalovaného ( ako spotrebiteľa )
existenčne ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba nie je. Vzhľadom na to , že žalobcovi na iné plnenie
nevznikol nárok pri pôžičke , ktorá sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, súd v ostatnej časti
žalobu považoval za nedôvodnú , preto ju zamietol.
9/ O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 255 ods.2 CSP , keď pri čiastočnom úspechu oboch
sporových strán vyslovil, že žiadna strana nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6 PSČ 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.