Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114217784
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114217784.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcov 1) D. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. A. XX, štátneho občana SR, 2) I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A. XX, štátnej
občianky SR, oboch zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o., so sídlom
Nám. sv. Anny 361/20, Trenčín, IČO 36839132 proti žalovaným 1) G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. U.
street GL XX, G. G., R. T., štátnej občianke SR a 2) E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.ße XX (E.), V.,
F., štátnej občianke SR, obaom zastúpeným JUDr. Martin Bartko a JUDr. Silvia Bartková, advokátmi so
sídlom Piaristická 6667, Trenčín, o zriadenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu motorovými

vozidlami a v práve uloženia sietí cez pozemky parcely reg. C parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX
nachádzajúcich sa v k. ú. E. A. v prospech vlastníkov stavby súp. č. XX postavenej na parcele reg. C
parc. č. XXXX/XX nachádzajúcej sa v k. ú. E. A. z a s t a v u j e.

II. Žaloba sa z a m i e t a.

III. Žalovaným 1), 2) sa voči žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej

výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu peši, prejazdu motorovými vozidlami a v práve uloženia sietí cez pozemky parcely reg. C
parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX nachádzajúcich sa v k. ú. E. A. v prospech vlastníkov stavby
súp. č. XX postavenej na parcele reg. C parc. č. XXXX/XX nachádzajúcej sa v k. ú. E. A., a to
v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci E. A., k. ú. E. A. evidovanej Okresným úradom
Trenčín, katastrálnym odborom na LV XXXX, a to rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc.

č. XXXX/XX. Žalobca 1) je súčasne výlučným vlastníkom pozemku parcely reg. C, na ktorom je dom
postavený a pozemkov, na ktorých sa nachádza dvor rodinného domu. Tieto sú evidované na LV č.
XXXX. Žalované 1), 2) sú podielovými spoluvlastníčkami každá v podiele 1 pozemkov evidovaných
okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to parcela reg. C, parc. č. XXXX/X,
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 462 m2, parcela reg. C, parc. č. XXXX/X, záhrady, o výmere 320
m2 a parcela reg. C, parc. č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 267 m2. Žalované sú sestrami žalobcu 1)
a uvedené nehnuteľnosti nadobudli darovaním. Pôvodní vlastníci boli rodičia žalobcu 1) a žalovaných.

Poznamenali, že prístup k ich rodinnému domu z miestnej komunikácie v obci je možný výlučne cez
parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných 1), 2). Rodinný dom
stavali so súhlasom rodičov žalobcu 1), pričom bolo dohodnuté a roky tolerované, že prístup k rodinnému
domu bol cez pozemky v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných 1), 2). Počas výstavby so súhlasomrodičov žalobcu 1) boli vybudované siete k rodinnému domu (vodovodná a elektrická prípojka), ktoré
prechádzajú cez dotknuté pozemky. Z dôvodu zhoršenia vzájomných vzťahov so žalovanými 1), 2) sa
pokúsili zosúladiť faktický stav s právnym stavom a žalovaným 1), 2) navrhli uzavretie dohody o zriadení

vecného bremena, čo žalované odmietli a súhlasili iba s krátkodobým zákonným vecným bremenom (in
personam). Zdôraznili, že k svojej stavbe nemajú inú možnosť prístupu ako cez pozemky žalovaných. Z
verejnej komunikácie Drietoma - T. nad T. nie je možný prístup pešo, nie je zabezpečená poštová služba
ani odvoz smetí. Nevhodné správanie k svojej matke žalobca 1) poprel. Opakovane dali do pozornosti,
že dom je situovaný takým spôsobom, že prístup na miestnu komunikáciu je možný len cez pozemky vo

vlastníctve žalovaných. So zámerom, že budú cez tieto pozemky vstupovať do svojho rodinného domu,
tento rodinný dom budovali a mali za to, že tento prístup nebude nikdy spochybňovaný, nakoľko sa na
ňom dohodli s rodičmi. Prístup z pozemku na verejnú komunikáciu nachádzajúcu sa nad ich domom
nie je možné využívať, nakoľko sa jedná o cestu I. triedy s frekventovanou premávkou, na ktorej nie sú
vybudované chodníky a v zime je táto verejná komunikácia pre peších neprechodná z dôvodu snehu
nahrnutého snežnými pluhmi k zvodidlám.

2. Žalované 1), 2) s podanou žalobou nesúhlasili a túto žiadali zamietnuť. Zhodne uviedli, že ich brat,
žalobca 1), v roku 2006 presvedčil ich rodičov, aby mu darovali časť pozemku nachádzajúceho sa za
ich domom a záhradou smerom k miestnej komunikácií C. - T. nI. T.. Rodičia s darovaním nehnuteľností
súhlasili s tým, nech si žalobca 1) tieto veci po právnej stránke dá do poriadku. Žalobca 1) teda

zabezpečil vypracovanie darovacej zmluvy a rodičia túto podpísali. Nesúhlasili, že by rodičia prisľúbili
trvalý prechod cez ich pozemky k pozemku žalobcu 1). Ak by tak chceli urobiť, dohodli by si to v
darovacej zmluve, čo ale nespravili. Rodičia prechod cez ich pozemky tolerovali, nakoľko je to ich syn,
a cez ich pozemky to bolo do obce E. A. kratšie. Vždy sa prechádzalo len peši, prejazd autom rodičia
neumožňovali. Prístup k domu a na pozemky sa realizoval a aj v súčasnosti realizuje z opačnej strany

pozemku, t. j. od hlavnej cesty C. - T. F. T.. W., že skutočnosť, že právo prechodu peši cez ich pozemky
bolo žalobcom a ich deťom tolerované, je bez právneho významu na oprávnení súdu zriadiť vecné
bremeno. Žalované 1), 2) ďalej uviedli, že v roku 2010 dotknuté pozemky nadobudli darovaním od
svojich rodičov. Tieto nadobudli bez vecného bremena práva prechodu a prejazdu a zo strany rodičov
boli uistené, že k darovaným nehnuteľnostiam neviaznu žiadne ťarchy ani práva tretích osôb. Nadobudli

ich teda dobromyseľne bez tiarch a nevidia žiaden dôvod, aby ich vlastníctvo k ich pozemkom bolo
obmedzované takým radikálnym zásahom ako je zriadenie vecného bremena a tým znižovaná hodnota
ich vlastníctva nielen z pohľadu trhovej ceny ale aj reálneho využitia ich nehnuteľností. Majú za to, že
ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka na súdenú vec nedopadá, nakoľko žalobcovia sú
vlastníkmi priľahlého pozemku, na ktorom je postavená stavba. Okrem toho majú zabezpečený prístup

k stavbe. Zákon neumožňuje obmedziť vlastníka pozemku vecným bremenom len preto, že vlastník
susedného pozemku chce mať zabezpečený pohodlnejší alebo kratší prístup z centra obce k svojej
stavbe. Žalobcovia vedeli, aká je vlastníckoprávna a terénna situácia nehnuteľností v danom mieste
ešte predtým ako sa rozhodli postaviť dom. Je preto absurdné, aby sa teraz domáhali cesty k svojmu
domu cez cudzie pozemky. Poukázali na konanie žalobcov, ktorí si autoritatívnym spôsobom presadzujú

svoju vôľu a názory bez ohľadu na vôľu a názory ostatných. Potvrdili, že pred podaním žaloby ich
žalobcovia písomne žiadali o uzavretie dohody o vecnom bremene. Oni s tým však nesúhlasili, pretože
nemajú záujem na znehodnotení ich nehnuteľností a nemajú záujem sa trvale deliť o ich pozemok
s tretími osobami. Keďže v dome býva ich matka, boli ochotné žalobcom dočasne vyjsť v ústrety a
navrhli uzavretie dohody ohľadne práva prechodu pešo cez časť ich pozemkov. Žalobca na túto ich

ponuku nereagoval. Tiež poukázali aj na nevhodné správanie žalobcu 1) k ich matke, ktorý na ňu
vulgárne pokrikuje. Sú presvedčené, že v právnom štáte nie je možné na riadnom vlastníkovi vynucovať
obmedzenie vlastníckeho práva inak ako zákonom a za náhradu. Toto je zaručené nielen Ústavou SR
ale aj medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

3. Na pojednávaní dňa 23.10.2017 žalobcovia 1), 2) zobrali žalobu v časti o zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve prejazdu motorovými vozidlami a v práve uloženia sietí cez pozemky parcely reg.
C parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX nachádzajúcich sa v k. ú. E. A. v prospech vlastníkov stavby
súp. č. XX postavenej na parcele reg. C parc. č. XXXX/XX nachádzajúcej sa v k. ú. E. A. späť a žiadali
konanie v tejto časti zastaviť. Žalované 1), 2) so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasili, a preto súd v

zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie v tejto časti zastavil.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX, dokumentácie pre
stavebné povolenie, návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody zo dňa 26.06.2014, darovacej zmluvy zodňa 01.06.2010, darovacej zmluvy N XXX/XXXX zo dňa 30.06.2006, obhliadkou na mieste samom a
zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobcovia 1), 2) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom
Z. úradom Q., katastrálnym odborom, pre k. ú. E. A., a to rodinného domu súp. č. XX postaveného na
parc.č.XXXX/XX.Žalobca1)jevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXXvedenom
Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, pre k. ú. E. A., a to parcely registra C parc. č. XXXX/
XX, záhrady, o výmere 193 m2, parcely registra C parc. č. XXXX/XX, ostatné plochy, o výmere 307 m2,

parcely registra C parc. č. XXXX/XX, záhrady, o výmere 1.125 m2, parcely registra C parc. č. XXXX/
XX, záhrady, o výmere 152 m2 a parcely registra C parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 168 m2, ktoré nadobudol na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice č.
N XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX od darcov D. Q. a O. Q..

6. Žalované 1), 2) sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom

Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, pre k. ú. E. A., a to parcely registra C parc. č. XXXX/X,
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 462 m2, parcely registra C parc. č. XXXX/X, záhrady, o výmere
XXX m2, parcely registra C parc. č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere 267 m2 každá v podiele 1/2, ktoré
nadobudli na základe darovacej zmluvy zo dňa 01.06.2010 od darcov D. Q. a O. Q..

7. Z dokumentácie pre stavebné povolenie vyplýva, že pri miestnej komunikácii v obci E. A. je situovaný
pozemok parc. č. XXXX/X, bezprostredne za ním sa nachádza pozemok parc. č. XXXX/X a za týmto sa
nachádza pozemok parc. č. XXXX/XX. F. pozemky parc. č. XXXX/XX, ktorý bezprostredne nadväzuje
na pozemok parc. č. XXXX/XX, a ďalej č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, za ktorým je umiestnená verejná
komunikácia D. - C.. H.. č. XXXX/XX, na ktorej je plánovaná stavba rodinného domu, je umiestnená

vedľa parc. č. XXXX/XX. Prístup k stavbe je značený cez pozemky parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, č.
XXXX/XX.

8. Obhliadkou na mieste samom bolo zistené, že prístup k rodinnému domu súp. č. XX je možný cez
priľahlé pozemky evidované na katastrálnej mape pod parc. č. 1229/8, č. XXXX/X, č. XXXX/XX. Za

predmetným domom sa nachádza verejná komunikácia T. nad T. - C., ku ktorej je z pozemku priľahlého
k domu súp. č. XX vybudovaná brána, pričom terén je prispôsobený aj pre vjazd motorového vozidla.
Prístup na verejnú komunikáciu T. F. T. - C. nie je blokovaný zvodidlami.

9. Z návrhu na uzavretie mimosúdnej dohody zo dňa 26.06.2014 vyplynulo, že žalované 1), 2) nesúhlasili

so zriadením vecného bremena. Boli ochotné uzavrieť dohodu, ktorou povolia prechod pešo žalobcom,
pričom by šlo len o obligačný záväzok s dobou trvania 2 roky. Ak by bol prechod realizovaný bez
konfliktov, boli ochotné dohodu predĺžiť a to aj opakovane.

10. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná.
Ako vyplýva z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže zriadiť vecné bremeno

v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, avšak len za splnenia
zákonom predpísaných hmotnoprávnych podmienok, ktorými sú 1) vlastník stavby nie je súčasne
vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a 2) prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak. Obidve tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak čo i len jedna z nich
nie je splnená, súd nemôže zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

V danom prípade dospel súd k záveru, že nie je splnená hneď prvá podmienka, a síce, že vlastník
stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe. Z LV č. XXXX
vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. E. A. súd zistil, že dom súp. č.
XX je postavený na parc. č. XXXX/XX. Z dokumentácie pre stavebné povolenie vyplynulo, že parc. č.
XXXX/XX bezprostredne susedí s parc. č. XXXX/XX a tá následne susedí s parc. č. XXXX/XX, ktorá

ústi na verejnú komunikáciu, pričom obidve parcely, teda parc. č. XXXX/XX aj parc. č. XXXX/XX sú vo
vlastníctve žalobcu 1). Z uvedeného potom možno prijať záver, že žalobcovia 1), 2) majú priamy prístup
zo svojich pozemkov k verejnej komunikácii. Prístup k verejnej komunikácii bol preukázaný aj vykonanou
obhliadkou na mieste samom. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že v súdenej veci neexistujezákonný dôvod pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok,
a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovia síce počas konania poukazovali, že verejná
komunikácia, z ktorej je prístup k ich pozemkom, je frekventovanou cestou I. triedy, je neosvetlená a nie

je z nej zabezpečená donáška pošty a odvoz smetí. S týmito tvrdeniami možno súhlasiť. Avšak nič to
nemení na veci, že priamy prístup k verejnej komunikácii zo svojho domu majú. Po danej komunikácii nie
je zakázané pohybovať sa chodcom a prístup na ňu nie je žalobcom bránený žiadnymi zabezpečovacími
prvkami cestnej premávky (napr. zvodidlami). Za takéhoto stavu nie je možné zriadiť vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu cez pozemky vo vlastníctve žalovaných 1), 2). Je potrebné si uvedomiť, že

ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať
prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup
bol pre vlastníka stavby výhodnejší, pohodlnejší. Zriadenie nevyhnutnej cesty totiž predstavuje vážny
zásah do práva vlastníka pozemku, a preto vždy treba porovnávať výhodu, ktorú by cesta poskytovala,
s ujmou, ktorá by vznikla vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti. V danom prípade má súd za to, že výhoda
žalobcov spočívajúca v pohodlnejšom prístupe k ich domu s poukazom na iný možný prístup by bola v

zjavnom nepomere k ujme, ktorú by zriadením cesty žalované utrpeli. Záverom súd ešte uvádza, že v
rámci konania žalobcovia navrhli vykonať dôkaz výsluchom O. Q.. Súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko
ho nepovažoval za potrebný, keďže skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom preukázané, neboli medzi
stranami sporné (prechod cez pozemky rodičia umožnili) a navyše sú tieto skutočnosti vzhľadom na
prijatý záver súdu aj právne irelevantné.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. V danom prípade mali vo veci plný úspech žalované 1), 2), preto im súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie
takéhoto rozhodnutia, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v
Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.