Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1KO/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117208522
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Bakošová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2117208522.1

Uznesenie

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ W. U., bytom Z.
nad A. XXX, 2/ L.. O. O., bytom H., Z. 5, proti žalovanému: Poľovnícke združenie „Zelený háj Suchá
nad Parnou", so sídlom Suchá nad Parnou, IČO: 35 605 723, o určenie neplatnosti uznesení členskej
schôdze, vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 14S 30/2017, o nesúhlase Krajského súdu v
Trnave s postúpením mu veci Okresným súdom Trnava, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci je dôvodný.
Vecne a miestne príslušným na konanie v prvej inštancii je Okresný súd Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava 30. marca 2017 domáhali určenia
neplatnosti uznesení členskej schôdze žalovaného špecifikovaných v petite žaloby pod bodom I. - XIV.
a určenia, že žalovaný nezanikol dobrovoľným rozpustením na základe uznesenia členskej schôdze

žalovaného z 13. januára 2017.

2. Okresný súd Trnava uznesením z 2. mája 2017, č. k. 11C 35/2017-24, právoplatným 12. mája
2017, postúpil vec Krajskému súdu v Trnave ako súdu vecne a miestne príslušnému na rozhodnutie
s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 2 vety prvej zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „S.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi subjekty verejnej správy sa
zaraďujú aj verejnoprávne korporácie, ktoré sa delia na územné, osobné a reálne. Osobné korporácie
spájajú členstvo v nej s oprávnením na výkon regulovaných povolaní alebo iných verejnoprávnych
oprávnení, čo je jednotlivcovi stojacemu mimo uvedený rámec korporácie odopreté. Uvedené členstvo
je označované za nútené členstvo, lebo iba členstvo v záujmovom združení, ktoré je síce subjektom

súkromného práva, oprávňuje jednotlivca na výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi
predpismi. Verejnoprávny charakter vyplýva aj z textu zákona č. 274/2009 Z.z., podľa ktorého je výkon
poľovníctva podriadený pod dozor štátnej správy. Poľovnícke združenie je teda záujmová samospráva
suigenerisarozhodnutiapoľovníckehozdruženiapodliehajúsúdnemuprieskumuvsprávnomsúdnictve,
ak ide o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme. Dospel tak k záveru, že
nie je vecne príslušný na preskúmanie rozhodnutí členskej schôdze, pretože ide o rozhodnutia a postup

orgánu záujmovej samosprávy, ktoré sú vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme, nakoľko
sa týkajú samotnej existencie žalovaného a preto postúpil vec Krajskému súdu v Trnave ako súdu vecne
a miestne príslušnému na prejednanie veci.

4. Krajský súd v Trnave podaním z 21. júna 2017, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
27. júna 2017, s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 4 S.s.p. predložil vec kompetenčnému senátu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodu nesúhlasu s postúpením mu veci Okresným súdom
Trnava. S poukazom na § 2, § 3, § 4, § 6, § 7 S.s.p. a zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctvenamietal, že uznesenia členskej schôdze určenia neplatnosti ktorých sa žalobcovia domáhajú, sú síce
rozhodnutiami vydanými vo verejnom záujme, t.j. v oblasti verejnej správy, avšak nie sú realizáciou
verejnejmoci,aninesledujúžiadenverejnýzáujemalebocieľ,aleriešiasanimiinterné,súkromnoprávne

záležitosti združenia, a preto nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Žalobu
je preto potrebné preskúmať v občianskoprávnom konaní pred vecne príslušným súdom, ktorým je
Okresný súd Trnava.

5. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na

rozhodnutie o vecnej príslušnosti (§ 18 ods. 4 a § 8 S.s.p. v spojení s § 11 C.s.p.) po
prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Košiciach
s postúpením veci je dôvodný.

6. Predmetom konania je určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze poľovníckeho združenia a
určenie, že žalovaný nezanikol dobrovoľným rozpustením na základe uznesenia členskej schôdze

žalovaného.KonaniezačalonaOkresnomsúdeTrnava30.marca2017,t.j.zaúčinnostiS.s.p..Súdprvej
inštancie mal za to, že ide o vec patriacu do správneho súdnictva, preto ju s odkazom na ustanovenie §
18 ods. 2 S.s.p. postúpil Krajskému súdu v Trnave ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie.

7. Podľa § 8 S.s.p., kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí so

správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

8. Žalobcovia v žalobe namietajú, že 13. januára 2017 sa uskutočnila členská schôdza ktorá prijala
rozhodnutie, ktorým dobrovoľne rozpustila združenie žalovaného, pričom v rozpore s čl. 11 ods. 2 stanov

im nebola doručená pozvánka na túto členskú schôdzu na ktorej sa zúčastnili aj osoby, ktoré boli
zo združenia už vylúčené, čím došlo k porušeniu ustanovení stanov žalovaného pri postupe zvolania
členskej schôdze a pri hlasovaní.

9. Pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku, či v

prejednávanej veci ide o preskúmavanie rozhodnutia v správnom súdnictve alebo o
občianskoprávnu žalobu o určenie neplatnosti.

10. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 274/2009 Z.z.“), na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie

právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a/ je organizáciou, ktorá nie je založená na účel
dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov,
a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku
poľovníctva, b/ má sídlo na území Slovenskej republiky, c/ je zapísaná v centrálnom registri, ktorý
vedie ministerstvo, d/ riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a

ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa ods. 2, poľovnícka organizácia môže mať
svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej
organizácie.

11. Podľa § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z.z. občianske združenie registrované na výkon

práva poľovníctva podľa osobitného predpisu (zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov
v znení neskorších predpisov) je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.

12. Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria
najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do

záujmovej samosprávy sú založené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje
prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Na základe vyššie
uvedenej charakteristiky možno zhodnotiť, že poľovnícke združenie je záujmová samospráva
sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia by mohli za určitých podmienok podliehať
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Tu však nemožno opomenúť nevyhnutnú podmienku, a to,

aby išlo o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme.

13. Zo skutkových zistení v danom prípade vyplývajúcich z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia
žiadali o preskúmanie a zrušenie uznesení (rozhodnutí) členskej schôdze poľovníckeho združenia,ktoré je treba považovať za poľovnícku organizáciu v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z..
Zákon č. 247/2009 Z.z. neupravuje priamo vzťahy medzi členmi poľovníckej organizácie - poľovníckeho
združenia, iba všeobecne ustanovuje, že poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť stanovami.

14. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Podmienkou na to, aby niektoré rozhodnutia mohli byť

preskúmané v rámci správneho súdnictva je tá, aby išlo o rozhodnutie orgánu alebo osoby uvedenej
v tomto ustanovení, čo však v prípade rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia v danom prípade
nemožno konštatovať. S poukazom na podstatu prejednávanej veci je nesporné, že takéto rozhodnutie
je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby,
ale nie je rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy).

15. V prejednávanej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú na základe
stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej.
Rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Ani zákon
o poľovníctve ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach
a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou

záležitosťou združenia. Preto takéto rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom
súdnictve v zmysle § 6 ods. 2 S.s.p.. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali
oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere
zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.

16. Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa
uplatnenia práv členov združenia, ako je právo zúčastniť sa a hlasovať na členskej schôdzi, je vzťahom
súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je treba považovať za právne konformné
v predmetnej právnej veci postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a preskúmať
napadnuté uznesenia členskej schôdze na základe podanej žaloby v klasickom občianskoprávnom

konaní, s poukazom na to, že v prejednávanej veci ide o občianske konanie „sui generis“, v ktorom
ustanovenia Správneho súdneho poriadku aplikovať nemožno, pretože uznesenia členskej schôdze
bezpochyby nemožno považovať za rozhodnutia v oblasti verejnej správy.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kompetenčný senát najvyššieho súdu dospel k záveru,

že v zmysle §§ 2, 3 a 6 S.s.p. a § 137 C.s.p. nejde o vec patriacu do správneho súdnictva a podľa §
12 v spojení s §§ 13 a 15 ods. 1 C.s.p. je na konanie v prvej inštancii vecne a miestne príslušný súd
uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 7:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.