Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, October 23, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/422/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215210136
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215210136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so
sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: K. K., nar. X.X.XXXX, bytom
E. nám. XXXX/X, B. S., o zaplatenie 480,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 16C/289/2015-49 z 2. februára 2016 v časti výroku II., ktorým
bola žaloba v časti o zaplatenie 403,27 eura s príslušenstvom zamietnutá a o odvolaní žalovanej v časti
výroku I., ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 73,53 eura s príslušenstvom a v závislom

výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, vo výroku I. potvrdzuje s tým, že sa m e n
í povinnosť žalovanej zaplatiť priznanú istinu 73,53 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
1.6.2015 do zaplatenia.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II., ktorým súd žalobu o zaplatenie 403,27 eura s
príslušenstvom zamietol p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, vo výroku III. m e n í tak, že žalobkyni sa
náhrada trov konania nepriznáva.

IV. Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku žalobcovi 77,39 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01.06.2015,
výrokom II. v časti o zaplatenie 403,27 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 01.06.2015 žalobu

zamietol a výrokom III. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd rozsudok po právnej stránke
odôvodnil aplikáciou § 47 ods. 3, § 70 ods. 2 písm. e), § 82 ods. 1 písm. a), § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012
Z. z. o energetike, § 1 ods. 12 vyhl. č. 449/2012 Z. z, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, § 52 ods. 1, 3, 4, § 106 ods. 1, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Vecne argumentoval tým, že právny vzťah žalobcu a žalovanej je založený na
zmluve z dôvodu, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a žalovaná je odberateľom, ktorej

odberné miesto je do tejto siete zapojené. Pripojenie do distribučnej siete (teda zabezpečenie potrebnej
kapacity a fyzické pripojenie odberného plynového zariadenia, zariadenia odberateľa do distribučnej
siete, porov. § 2 písm. a) jedenásty bod a písm. c) dvadsiaty bod zák. č. 251/2012 Z. z.) sa realizuje
na základe zmluvy o pripojení. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z. z. sa zmluvou o pripojení dodistribučnej siete zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej siete pripojiť plynové zariadenie žiadateľa do
distribučnej siete, teda rezervovať v sieti potrebnú kapacitu a fyzicky pripojiť odberné plynové zariadenie
do siete. Na účely tohto konania nie je potrebné riešiť právnu povahu tejto zmluvy. Prevádzkovateľ

distribučnej siete, ktorý je podnikateľom na základe povolenia a účastníkom trhu s plynom (§ 3 písm.
c) piaty bod, § 6 ods. 2 písm. c) zák. č. 251/2012 Z. z.), koná pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu
svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak, odberateľ plynu v domácnosti (§ 3 písm.
c) dvanásty bod zák. č. 251/2012 Z. z.) kvôli takémuto účelu nekoná, keďže odoberá plyn pre svoju
spotrebu. Podľa názoru súdu tak prevádzkovateľ distribučnej siete napĺňa definíciu dodávateľa podľa §

52 ods. 3 OZ a odberateľ v domácnosti definíciu spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Zmluva o pripojení
do distribučnej siete medzi týmito dvoma subjektmi je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ,
ktorý od 1.1.2008 neobmedzuje svoju vecnú pôsobnosť na „ôsmu časť“ Občianskeho zákonníka, ale za
spotrebiteľskú zmluvu vyhlasuje každú zmluvu. Zmluva o pripojení do distribučnej siete sa v takomto
prípade navyše spravuje (subsidiárne) Občianskym zákonníkom, keďže ide o majetkový vzťah fyzickej
a právnickej osoby a neupravuje ho (vyčerpávajúco) iný zákon (porovnaj § 1 ods. 2 OZ; uznesenie NS

SR sp. zn. 5MCdo/5/2009). Zákon č. 251/2012 Z. z. obsahuje len úpravu niekoľkých otázok súvisiacich
s touto zmluvou.

2. Podľa názoru súdu treba potom právny vzťah medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a
neoprávneným odberateľom plynu, ktorým je odberateľ pripojený do distribučnej siete, považovať za

vzťah zmluvný, nie mimozmluvný. Ustanovenie § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z. síce normuje
rôzne skutkové podstaty, kedy sa odber považuje za neoprávnený, to však neznamená, že by
v týchto prípadoch nutne išlo o mimozmluvnú zodpovednosť. Toto ustanovenie len z legislatívno-
technických dôvodov na jednom mieste sumarizuje pojem neoprávneného odberu, jeho právnu povahu
(teda či ide o zodpovednosť zmluvnú alebo mimozmluvnú) a je ho potrebné pre každú skutkovú

podstatu a pre každý vzťah medzi jednotlivými účastníkmi trhu skúmať samostatne. Podľa § 70 ods.
2 písm. e) zák. č. 251/2012 Z. z. vyplýva, že odberateľ plynu je povinný udržiavať rovnováhu medzi
množstvom plynu vstupujúcim do siete a množstvom plynu súčasne vystupujúcim zo siete. Aj keď
takáto povinnosť nie je vyslovene uvedená pri povinnostiach odberateľa plynu v domácnosti, povinnosť
odoberať plyn z distribučnej siete len na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu treba považovať

za jednu zo základných povinností odberateľa voči prevádzkovateľovi distribučnej siete. Z definície
zmluvy o pripojení do distribučnej siete vyplýva, že jej predmetom nie je dodávka plynu a odberateľ
tak nesmie zneužívať zriadený prístup na „kradnutie“ plynu z distribučnej siete. Vo vzťahu medzi
prevádzkovateľom distribučnej siete a odberateľom plynu je tak § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z. z.
len zakotvením a spresnením tých povinností, ktoré odberateľovi vyplývajú voči prevádzkovateľovi

distribučnej siete už zo samotnej podstaty zmluvy. Neoprávnený odber odberateľa z distribučnej siete
je potom porušením zmluvných povinností odberateľa voči prevádzkovateľovi distribučnej siete a
zodpovednosť tým založená je zodpovednosťou zo zmluvy. Pokiaľ ide o zmluvu spotrebiteľskú, ide
navyše o zodpovednosť spotrebiteľa voči dodávateľovi zo zmluvy spotrebiteľskej.

3.Podľa§5bzákonač.250/2007Z.z.jeorgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvypovinný
aj bez návrhu prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi,vrátanejehopremlčania.Podľa§106ods.1OZsaprávonanáhraduškodypremlčízadva
rokyododňa,keďsapoškodenýdozvieoškodeaotom,ktozaňuzodpovedá.Judikatúra(porovnajnapr.
R 38/1975 a R 16/2014) konštatuje, že je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného

o vzniknutej škode, teda z preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe
ktorýchsimôžeurobiťdostatočnýúsudokotom,konkrétnektoráfyzickáaleboprávnickáosobazaškodu
zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. Z hľadiska premlčania okrem
toho nemožno nároky na náhradu škôd vznikajúcich a narastajúcich pokračujúcim porušovaním tej istej

právnej povinnosti považovať za jeden nedeliteľný nárok, ktorý by vznikol až po skončenom porušovaní
právnej povinnosti alebo po dovŕšení celkovej škody, ale za samostatné nároky, na ktorých uplatnenie
začína plynúť premlčacia doba, len čo sa poškodený o vzniknutých škodách dozvedel. Za takýto nárok
treba podľa názoru súdu považovať aj nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu. Neoprávnený odber totiž trvá určitý čas, počas ktorého sa postupne odoberá určité

množstvoplynu.Žalobcapritomlogickyvie,žetým,žeodbernémiestozostávaaktívne,jemožnénaňom
plyn fyzicky odoberať aj bez platnej zmluvy. V danej veci bolo zistené, že žalobca už listom z 29.7.2011
vyzval žalovanú, aby upustila od neoprávneného odberu plynu na odbernom mieste K. XXX/XX, B..
S.. Najneskôr v tomto okamihu teda žalobca vedel o tom, že mu vzniká škoda a že za ňu zodpovedážalovaná. Najneskôr v tomto okamihu mohol zabrániť ďalšiemu vzniku škody a nárok na náhradu škody
si mohol uplatniť ako plynúci nárok, ktorý v tom čase narastal. Napriek tomu žalobca voči žalovanej
žiadne kroky nepodnikol. Žalobca teda najneskôr od 29.7.2011 vedel, že mu vzniká škoda každým dňom

trvania neoprávneného odberu. V dôsledku toho treba premlčaciu dobu podľa § 106 ods. 1 OZ počítať
od každého dňa trvania neoprávneného odberu osobitne. Keďže podľa už uvedeného premlčacia doba
plynula každým dňom trvania neoprávneného odberu, mohla sa týmto úkonom pretrhnúť len premlčacia
doba nárokov vzniknutých za dni 28.5. až 3.6.2013. Vo vzťahu k nárokom z neoprávneného odberu
vzniknutého do 27.5.2013 už v okamihu podania žaloby premlčacia doba uplynula.

4. Z vyčíslenia škody samotného žalobcu vyplýva, že neoprávnený odber trval od 28.5. do 3.6.2013,
teda celkovo 738 dní. Podľa názoru súdu nie je presnú výšku odobratého plynu len v období od 28.5.
do 3.6.2013 možné zistiť, keďže k 28.5.2013 nebol odčítaný plynomer na tomto mieste. Vzhľadom na to
súd podľa § 136 OSP určil množstvo plynu pripadajúce na toto obdobie ako pomerný podiel celkového
neoprávneného odberu, teda ako 944 m3 : 738 dní x 7 dní (29.5.-3.6.), teda na 8,93 m3. Po prepočítaní

spaľovacím teplom tak žalovaná za uvedené obdobie zodpovedá za energiu zodpovedajúcu celkovo
95,34 kWh neoprávnene odobratého zemného plynu. Po vynásobení sadzbou 0,0405 eura za kWh
upravenou v § 1 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 12 vyhl. č. 449/2012 Z. z., teda jedenapolnásobkom
referenčnej sadzby 0,027 eura za kWh, tak celková cena neoprávnene odobratého plynu žalovanou za
obdobie 28.5. až 3.6.2013 predstavuje 3,86 eura. Okrem toho má žalobca podľa už citovaného § 1 ods.

14 vyhl. č. 449/2012 Z. z. aj nárok na zaplatenie nákladov spojených s demontáž plynomeru v sume
73,53 eura, ktoré boli vynaložené 3.7.2013 a k 28.5.2015 premlčané neboli.

5. Na zaplatenie týchto súm (ako časti celého uplatneného nároku) bola žalovaná vyzvaná listom zo
17.6.2013, a to do 9.7.2013 (dátum splatnosti faktúry, § 563 OZ). Omeškaním žalovanej so zaplatením

týchto súm jej vznikla povinnosť platiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/1995
Z. z., teda o 5 % bodov vyššie než základná sadzba Európskej centrálnej banky v prvý deň omeškania.
Základná sadzba ECB k 10.7.2013 bola 0,5 %, žalobca by tak mal nárok na úrok z omeškania 5,5 %
ročne. Keďže si ho však uplatnil až od 1.6.2015 a len vo výške 5,05 %, súd mu vzhľadom na § 153
ods. 2 OSP priznal uplatnený úrok z omeškania. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v časti 77,39

eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.6.2015 (výrok I) a vo zvyšnej časti ju zamietol (výrok
II). O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého by prevažne úspešná
žalovaná mala nárok na náhradu pomernej časti svojich trov. Žalovaná však túto náhradu nežiadala,
takže tu nebol návrh, o ktorom by bolo možné rozhodovať (§ 151 ods. 1 OSP). Naopak, neúspešný
žalobca nemá na ich náhradu nárok, preto súd o jeho návrhu na ich priznanie rozhodol (§ 152 ods. 2 v

spojení s § 167 ods. 2 OSP) tak, že mu náhradu trov nepriznal (výrok III).

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v časti
výroku II., v ktorej súd žalobu zamietol a v časti náhrady trov konania z dôvodov, že súd prvej inštancie
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistilskutkovýstav,súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podstata nesprávnosti rozhodnutia podľa
žalobcu spočíva najmä v nesprávnom právnom posúdení veci, nesprávnom posúdení predpokladu
vzniku škody, neodôvodnení rozhodnutia súdu, odňatí možnosti konať pred súdom a nepredvídateľnom

postupe konajúceho súdu. Žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane
technologickýchobjektov,regulačnýchstaníczemnéhoplynu.Žalobcazabezpečujedistribúciuzemného
plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k
distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného
i distribúcia plynu. Poukázal na § 2 písm. c) bod 15, § 49 ods. 6 písmeno d), i), j), § 64 ods. 6

písm. i), j) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike. Žalobca prostredníctvom Slovenského plynárenského
dispečingu zastrešuje komplexnú nepretržitú 24 hodinovú dispečerskú činnosť, pričom je garantom
bezpečnosti dodávok pre domácnosti a zaisťuje vyvažovanie siete. Medzi hlavné úlohy dispečingu
patri najmä riadenie, distribúcie plynu za účelom zabezpečenia spoľahlivej aj bezpečnej distribúcie
plynu. Dispečing zároveň vykonáva vyvažovanie distribučnej siete. Vyvažovanie distribučnej siete je

eliminovanie rozdielov medzi množstvom plynu, ktorý vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu,
ktorý bol z distribučnej siete odobraný. Pri vyvažovaní teda laicky ide o dodanie vlastného zemného
plynu žalobcu do distribučnej siete, ktorý má zabezpečiť rozdiely v množstve aktuálne prepravovaného a
odoberaného plynu o to tak z hľadiska zásobovania ako i z hľadiska funkčnosti a bezpečnosti prevádzkysystému. Spotreba plynu bez uzavretej zmluvy o odbere je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi,
pričom tento má prostredníctvom tohto plynu a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosti na
úseku dodávok, funkčnosti systému a jeho bezpečnosti. Súd v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa

2.2.2015 dospel k záveru, že „právny vzťah žalobcu a žalovanej je však založený na zmluve. Vyplýva
to z toho, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a žalovaná je odberateľom, ktorej odberné
miesto je do tejto siete zapojené. Pripojenie do distribučnej siete (teda zabezpečenie potrebnej kapacity
a fyzické pripojenie odberného plynového zariadenia, zariadenia odberateľa do distribučnej siete (§
2 písm. a) jedenásty bod a písm. c) dvanásty bod zák. č. 251/2012) sa realizuje na základe zmluvy

o pripojení. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z. z. sa zmluvou o pripojení do distribučnej siete
zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej siete pripojiť plynové zariadenie žiadateľa do distribučnej siete,
teda rezervovať v sieti potrebnú kapacitu a fyzicky pripojiť odberné plynové zariadenie do siete. Na účely
tohto konania je potrebné riešiť právnu povahu tejto zmluvy. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej
siete neuzatvára zmluvy o dodávke plynu s odberateľmi plynu, takéto zmluvy uzatvára dodávateľ plynu.
Žalovaná mala pred dňom 28.5.2011 uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom plynu, t.j.

právnickou osobou ktorá nie je totožná so žalobcom. Súd preto nesprávne právne posúdil vzťah medzi
žalobcom a žalovanou ako „zmluvný“ a v dôsledku toho na tento vzťah nesprávne aplikoval ustanovenia
§ 52 a nasl. OZ a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Rozsudok podľa názoru žalobcu
vykazujeznakyarbitrárnostianiejepreskúmateľný,pričomzakladáajporušenieústavnýchprávžalobcu
na súdnu a inú právnu ochranu. Logickým postupom v medziach zákona by malo byť jeho zrušenie

odvolacím súdom a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na uznesenie NS SR, sp.
zn. 2Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009. Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.
ÚS 115/03). Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že návrhu žalobcu vyhovie v celom rozsahu, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania.

7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v časti výroku I., ktorým ju súd zaviazal na
zaplatenie 73,53 eura s príslušenstvom. Odvolanie odôvodnila tým, že uvedená suma bola údajne
vynaložená na zisťovanie neoprávneného odberu a demontáže plynomera (podľa faktúry č. 1. 14), čo
bolo vykonané 3.6.2013 na základe výzvy žalobcu. Demontáž prebehla bez akýchkoľvek komplikácií

na prvú výzvu žalobcu. V zápise zo dňa 3.6.2013 o vykonanej prehliadke odberného miesta je počet
najazdených 75 km bez uvedenia sadzby za ubehnutý kilometer. Pracovisko žalobcu, z ktorého vykonalo
vozidlo cestu na miesto demontáže plynomeru je susednou ulicou K. a uvedených 75 km vykonanej
cesty je nekorektné číslo, pretože vozidlo prekonalo vzdialenosť maximálne 400 m zo susednej ulice.
Žalobca tvrdí, že údajne museli zisťovať dátum narodenia žalovanej, čo nezodpovedá skutočností. V

zmluve s SPP, a. s. sú uvedené všetky potrebné údaje na identifikáciu žalovanej. Nakoľko suma 73,53
eura nie je rozpísaná ani na prílohe faktúry a uvedená je len ako náklady spojené so zisťovaním NO
ZP celkom. Žalovaná žiada o podrobnú špecifikáciu čiastkových súm tejto položky, chce vedieť, z čoho
pozostáva celková suma 73,53 eura, ktorú má zaplatiť. Zároveň navrhuje, aby jej bola priznaná pomerná
časť trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 28,50 eura.

Vzhľadom k uvedenému žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil vo výroku I. a
III. a žalobu aj v tejto časti zamietol.

8. Žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu žalobcu a trvala na skutočnostiach uvedených v odvolaní.

9. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Podľa názoru žalobcu odvolanie žalovanej nespĺňa
predpoklady dané § 205 ods. 1 OSP, keď žalovaná neuvádza v čom je rozhodnutie alebo postup súdu
nesprávny a čoho sa odvolaním domáha. Takéto odvolanie je potrebné odmietnuť.

10. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),

ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. OSP. Odvolací súd rozhoduje v tejto
veci po 1.7.2016, preto postupuje na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané pred 1.7.2016, podmienky jeho podaniabolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP
o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp

právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou
sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, aktuálne § 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, aktuálne § 127
a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 OSP, § 365
ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolaní (§ 379 CSP) a

dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a ani žalovanej nie sú dôvodné.

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 480,66
eura s príslušenstvom za neoprávnený odber plynu na odbernom mieste K. XXX/XX, B. S., ktorý mala

žalovaná odoberať bez platnej zmluvy o dodávke plynu. Istina vo výške 480,66 eura pozostávala zo
sumy 407,13 eura ako škody za neoprávnený odber za obdobie od 28.5.2011 do 3.6.2013 a zo sumy
vo výške 73,53 eura ako nákladov zisťovania neoprávneného odberu.

13. Súd prvej inštancie z dôvodu uplynutia premlčacej doby priznal žalobcovi sumu vo výške 77,39

eura spolu 5,05% ročným úrokom z omeškania od 1.6.2015, ktorá pozostávala z časti vyčíslenej škody
vo výške 3,86 eura a ktorá nebola premlčaná a zo sumy 73,53 eura ako nákladov na zisťovanie
neoprávneného odberu. Vo zvyšku návrh ako nedôvodný (pre uplynutie premlčacej doby) zamietol.

14. Vzhľadom k rozsahu odvolania tak zo strany žalobcu ako aj žalovanej je predmetom prieskumu

odvolacieho súdu posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi 73,53 eura (náklady na zisťovanie neoprávneného odberu) s príslušenstvom
a v časti, v ktorej súd žalobu v sume 403,27 eura s príslušenstvom zamietol z dôvodu uplynutia
premlčacej doby. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť posúdenia spotrebiteľského charakteru
vzťahu medzi stranami sporu a neoprávnenosť súdu z úradnej povinnosti prihliadnuť na premlčanie

nároku žalobcu a žalovaná v odvolaní namietala (ne)špecifikáciu nákladov spojených so vznikom škody
žalobcom a súdom.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike odoberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej
siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene

odoberal plyn je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľov distribučnej siete.18. V citovanom ustanovení § 489 OZ sú uvedené druhy právnych skutočností, ktoré sú právnym
dôvodom vzniku záväzkových vzťahov a to ako zmluvných, tak aj mimozmluvných. Z právnych
skutočností, ktorých výpočet je v tomto ustanovení demonštratívny, sú najvýznamnejšou skupinou

právneúkony.Záväzkynajčastejšievznikajúzdvojstrannýchprávnychúkonov(prípadneviacstranných).
Ďalšou právnou skutočnosťou, ktorá je dôvodom vzniku záväzku je spôsobenie škody následkom
porušenia právnej povinnosti, alebo škodovej udalosti, s čím zákon spája zodpovednosť za škodu,
prípadne vznik bezdôvodného obohatenia. Iné skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik záväzkových
právnych vzťahov, sú v právnom predpise vyslovene stanovené. Dôvodom vzniku takéhoto záväzku

je napríklad porušenie zmluvy omeškaním jednej zo zmluvných strán, alebo vadnosťou plnenia. Podľa
názoru odvolacieho súdu záväzkový vzťah medzi stranami sporu a záväzok žalovanej v danom prípade
vznikol z iných skutočností uvedených v zákone, konkrétne z citovaného ustanovenia § 82 ods. 2
o energetike, podľa ktorého je žalovaná ako neoprávnená odberateľka povinná zaplatiť žalobcovi
ako prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu za splnenia predpokladov stanovených v
zákone. Neexistuje preto dôvod, aby sa na daný záväzkový vzťah neaplikovali ustanovenia o ochrane

spotrebiteľa, keď postavenie žalobcu ako dodávateľa a žalovanej ako spotrebiteľa spĺňa charakteristiku
v citovanom § 52 OZ (rovnako aj v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Ustanovenia o
ochranespotrebiteľajepotrebnéaplikovaťvširšomzmysle,nielenprivzájomnýchvzťahochvzniknutých
z právnych úkonov (zmlúv). Svedčí o tom aj dôvodová správa k novele zákona o energetike, ktorou sa
mení a dopĺňa zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení zák. č. 391/2012 Z. z. v ktorej sa konštatuje, že

dôvodom navrhovanej zmeny je súčasná spoločenská situácia a záujem navrhovateľa zákona chrániť
slabšiustranu,spotrebiteľa(nevynímajúcakýkoľvekdruhzáväzkov).Cieľomnavrhovanejprávnejúpravy
je okrem posilnenia ochrany práv spotrebiteľa, preventívne pôsobiť na regulované subjekty, správcov
bytov a nebytových priestorov, prípadne spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov. S
prihliadnutím k uvedenému súd správne, po vyhodnotení záväzkového vzťahu medzi stranami sporu ako

spotrebiteľského z úradnej povinnosti posudzoval, či nárok žalobcu nie je premlčaný a správne dospel
k záveru, že jeho časť je premlčaná a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol a odvolanie žalobcu je tak
možné považovať za neopodstatnené.

19. V prejednávanej veci nebolo možné vyhovieť ani odvolaniu žalovanej, ktorá namietala nedostatočné

špecifikovanie žalobcom uplatnenej sumy pozostávajúcej z nákladov spojených so zisťovaním a
odstraňovaním neoprávneného odberu.

20. Súd v konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na
základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 OSP). Strany konania boli a sú

povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a
označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 OSP, platného a účinného v čase rozhodnutia
súdom prvej inštancie (aktuálne podľa § 149 až 151 CSP). Podľa § 120 ods. 1, 4 OSP platného a
účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti

predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy
a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a
ods. 1 OSP, v odvolacom konaní neprihliada.

21. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí

predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť
tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť.
Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto
skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak

strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. Z hľadiska
posúdenia toho, či skutočnosti, ktoré boli uplatnené v odvolaní, sú nové, je rozhodné zistenie, či boli
stranami konania uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie alebo či v priebehu tohto konania vyšli
inak najavo.

22. Povinnosťou žalovanej v zmysle citovaných ustanovení bolo pred súdom prvej inštancie brániť svoje
práva, v súvislosti so svojou obranou namietať žalobcom tvrdené skutočnosti a navrhovať dôkazy. O
týchto právach bola žalovaná súdom prvej inštancie riadne poučná v predvolaní na pojednávanie určené
na deň 2.2.2016, ktoré si žalovaná prevzala 19.1.2016 (doručenka na č. l. 37). Žalovaná podala vo veciodpor 23.9.2015 (č. l. 125), v ktorom zaplatenie nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu vôbec nenamietala, nepožadovala ich špecifikáciu, nespochybňovala počet
najazdených kilometrov a nenavrhovala vykonať dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení do

skončenia dokazovania súdom prvej inštancie (vyjadrovala sa výlučne k výške spôsobenej škody).
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 2.2.2016, žalovaná sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, teda nevyužila možnosť aj na pojednávaní brániť svoje práva, súd na
pojednávaní 2.2.2016 uznesením vyhlásil dokazovanie za ukončené, čím žalovanej uplynula procesná
lehota na bránenie jej práv a navrhovanie dôkazov. Keďže uvedenú uplatnenú časť nároku žalobcu

žalovaná nenamietala, súd ju mohol považovať za nespornú a žalobcovi ju mohol priznať. Na námietky
žalovanej a navrhované dôkazy uvedené v odvolaní už odvolací súd nemohol prihliadnuť. Aj keď ide
o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu, súd poskytne ochranu spotrebiteľovi ako slabšej strane
sporu pri posudzovaní skutočností, ktoré sú všeobecne známe, resp. vyplývajú priamo zo zákona (napr.
posúdi platnosť právneho úkonu, obsahové náležitosti zmluvy vyplývajúce zo zákona, premlčanie a
pod.). Súd nemôže a nevie poskytnúť ochranu neobmedzenú. V danom prípade žalovaná namieta

náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu, ktoré sú v každom prípade
individuálne, vychádzajúce z konkrétneho vzťahu medzi stranami sporu, ktoré nie sú všeobecne známe
a preto ich mala a musela žalovaná namietať (a navrhnúť vykonať dokazovanie na preukázanie svojich
tvrdení) včas.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej,
vyhovujúcej a aj zamietajúcej časti s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil s tým, že zmenil (doplnil)
dobu, do ktorej je žalovaná povinná platiť priznaný úrok z omeškania (do zaplatenia).

24. Tak, ako musí byť presný a vykonateľný žalobný petit, musí byť presný a určitý aj výrok rozsudku.

Vo výroku rozsudku je vždy potrebné v súlade s hmotným právom ustáliť presný začiatok doby, od
kedy je žalovaný s plnením peňažného dlhu v omeškaní, čo sa vždy uvádza presným dátumom (v
súlade s § 517 OZ odo dňa splatnosti dlhu) a tiež je potrebné vyjadriť, dokedy je žalovaný povinný tento
úrok z omeškania plniť. Splnenie dlhu (§ 559 OZ) je typickým a najčastejším právnym dôvodom zániku
záväzkov, pri ktorom dochádza k uspokojeniu veriteľa, preto sa doba, do ktorej je žalovaný povinný platiť

úrok z omeškania vyjadruje slovným spojením do zaplatenia (čo však nevylučuje, že k zániku záväzku
môže dôjsť aj iným spôsobom). Súd prvej inštancie vo výroku rozsudku určil, že žalovaná je povinná
platiť úrok z omeškania od 1.6.2015, ale neuviedol, dokedy ho má platiť, preto odvolací súd výrok I.
rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň doplnil, že do zaplatenia.

25. Odvolací súd v súlade s § 388 CSP zmenil aj výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, ale nesprávne
ho interpretoval. V konaní bola v prevažnej miere úspešná žalovaná, pretože žalobcovi bolo z celého
uplatneného nároku 480,66 eura s príslušenstvom priznaných 77,39 eura s príslušenstvom. Žalovaná si
ale náhradu trov konania v súlade s § 151 ods. 1 OSP neuplatnila, preto jej ich náhrada (zaplatený súdny

poplatok za odpor 28,50 eura) nemohla byť priznaná. Súd v čase vydania rozsudku mohol priznať strane
sporu náhradu trov konania výlučne na návrh. Žalobca bol v spore v prevažnej miere neúspešný a aj
keď si náhradu trov konania uplatnil, o jeho náhrade trov konania súd v takomto prípade nerozhoduje.

26. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v prevažnom rozsahu
úspešná. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti
s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

27. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).