Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215299
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715215299.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté
deti 1/R. R., nar. XX. XX. XXXX a 2/ V. R., nar. XX. XX. XXXX, obidve s trvalým pobytom C. XXXX/
XX, XXX XX J., t.č. bytom A. J. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny P., pracovisko Z., deti rodičov - matky Z. C. (pôvodne R.), rod. W., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, XXX XX J., t.č. bytom A. J. XXX/XX, XXX XX Z., a otca N.
R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpeného spoločnosťou
Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Martina Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec,

IČO: 47 250 640, za ktorú koná Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka a konateľka, v konaní o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č.k. 12P/25/2015-174 zo dňa 21. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 21. 04. 2017 návrh matky maloletých detí (ďalej len „matka“) ohľadom

zameškaného výživného zamietol (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania (druhý výrok).
1. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva, že predmetom jeho (v poradí druhého)
rozhodovania bol návrh matky o určenie vyživovacej povinnosti otca maloletých detí (ďalej len „otec“)
voči mal. R. R. vo výške 150 Eur mesačne a voči mal. V. R. vo výške 100 Eur mesačne, za obdobie
od 01. 10. 2015 do 15. 04. 2016 (t. j. do doby právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov
maloletých detí).

1. 3. Po oboznámení sa s príjmom otca za uvedené obdobie dospel prvoinštančný súd k záveru, že
výživné, ktoré otec platil za uvedené obdobie vo výške 60 Eur pre obe maloleté deti predstavuje výživné
zodpovedajúce jeho príjmu. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by v uvedenom období
dosahoval vyšší príjem, než ktorý bol v konaní preukázaný. Zároveň prvoinštančný súd uviedol, že otec
si svoje deklarované výdavky pokrýval s pomocou rodinných príslušníkov. Z uvedených dôvodov preto
návrh matky zamietol.
1. 4. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 52 Civilného mimo sporového

poriadku.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie v ktorom žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a otca zaviazal na zaplatenie zameškaného výživnéhopre maloleté deti za predmetné obdobie v rozsahu jej pôvodného návrhu, eventuálne, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2. 2. V odôvodnení odvolania namietala, že prvoinštančný súd rozhodol nesprávne, najmä z dôvodu, že

zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotil, a teda nesprávne zistil skutkový stav veci. Má za to, že súd
prvej inštancie dospel k nesprávnemu názoru, že ak otec platil na obidve maloleté deti výživné spolu
vo výške 60 Eur, tak toto výživné zodpovedá jeho príjmom, ktoré v uvedenom období mal. I naďalej
trvala na tom, že otec maloletých detí má a aj v období, ktoré je predmetom určenia zameškaného
výživného mal oveľa vyšší príjem, ako sa snažil preukázať predloženými dôkazmi. Ním deklarované

príjmy a výdavky sú v rozpore, pretože deklarované výdavky prevyšujú deklarované príjmy. Z toho je
zrejmé, že musí mať iné príjmy alebo úspory, z ktorých hradí svoje výdavky. Okrem toho namietala, že
prvoinštančný súd dospel k nesprávnemu záveru, keď skutočnosť, že otec ukončil pracovný pomer v
zahraničí, čím došlo na jeho strane k zníženiu príjmu, nepovažoval za jeho úmysel a konanie s cieľom
zbaviť sa vyživovacej povinnosti. Taktiež poukázala na to, že je na čiastočnom invalidnom dôchodku a
aj napriek tomu manuálne pracuje, aby zabezpečila výživu a potreby maloletých detí. Otec je zdravý

a má veľa možnosti nájsť si zamestnanie s dostatočným príjmom na zabezpečenie potrieb maloletých
detí, okrem toho je zrejmé, že takéto zamestnanie má a mal ho aj v predmetnom období.

3. Otec (prostredníctvom právnej zástupkyne) v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,

že argumentácia matky v odvolaní nie je ničím podložená, obsahuje len jej špekulácie a ničím
nepreukázané tvrdenia. Z predloženého výpisu z jeho účtu vyplýva, že podpora v nezamestnanosti
mu bola vyplatená prvýkrát 16. 03. 2016, spätne za mesiace január až marec a jeho reálny príjem
v tomto období sa pohyboval okolo zo sumy 129 Eur mesačne. Keďže jeho reálne mesačne príjmy
boli oveľa nižšie než jeho náklady, bol odkázaný na finančnú pomoc svojich príbuzných. Z výpisu z

jeho účtu vyplýva, že nielen jeho matka K. R., ale aj jeho neter Z. C. a aj jeho sestra K. C., mu
vkladali finančné prostriedky na účet, aby mohol uhradiť svoje výdavky. V závere vyjadrenia uviedol,
že matke sa nepodarilo preukázať, že by jeho príjem v období 10/2015 až 3/2016 bol vyšší, než bol
zistený súdom, a toto ani nie je možné, nakoľko skutočne vyšší príjem nedosahoval. Pri zisťovaní
svojich skutočných osobných a majetkových pomerov spolupracoval so súdom, nič nezamlčoval a preto

rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z riadne zisteného skutkového stavu.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“),

vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej aj „CMP“), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1. Z ustanovenia § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „ZR“) vyplýva, že každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť (aspoň) v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. Poznámka 13 uvedená v tomto ustanovení odkazuje na § 2 písm. c/ zák.č. 601/2003 Z.z. o
životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplýva, že životné minimum

na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa predstavuje (a i v dobe rozhodovania
súdu prvej inštancie predstavovalo) sumu 91,06 Eur mesačne. Z uvedeného teda vyplýva, že minimálna
výškavýživného(30%zosumyvyššieuvedenéhoživotnéhominima)potompredstavujesumu27,32Eur
mesačne. Ide o zákonom určenú minimálnu sumu výživného, ktorú nemôžu ovplyvniť žiadne objektívne
alebo subjektívne skutočnosti.

6. 2. Za situácie, keď otec v predmetnom období poberal príjem v prvoinštančným súdom zistenej výške
a z takéhoto príjmu platil na maloleté deti výživné v súhrnnej výške 60 Eur, išlo o plne akceptovateľné
výživné a preto prvoinštančný súd rozhodol vecne správne, keď predmetný návrh matky zamietol.

7. Odvolací súd konštatuje, že matka ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne konkrétne okolnosti

alebo skutočnosti, z ktorých by bolo možno dôvodne vyvodiť pravdivosť jej (všeobecného) tvrdenia, že
otec mal v predmetnom období i iný príjem, ako bol v rámci konania zistený prvoinštančný súdom.8. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).