Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310225588
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2310225588.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: AUTOCENTRUM AAA
AUTO a.s., Bratislava, Panónska cesta 39, IČO: 35 858 699, zastúpený advokátom: Mgr. Marián Baláž,
Bratislava,Tešedíkova59,protižalovanému:M.U.,nar.XX.XX.XXXX,L.,Y.XXX,zastúpenýadvokátom:
JUDr. Vojtech Zuzák, Galanta, Mierové nám. 4, o zaplatenie 13.131,50 eur, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C 93/2011-312 zo dňa 16. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania vyslovil,
že bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 100 ods. 1, 2, 101, § 48
ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že medzi dodávateľom a
spotrebiteľom bola uzavretá kúpna zmluva ktorej obsah nemal možnosť spotrebiteľ meniť nakoľko sa
jednalo o formulárovú zmluvu do ktorej sa dopisovali len identifikačné údaje. Nesporne sa teda jedná

o spotrebiteľskú zmluvu. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žalobca svoj nárok opiera
o ustanovenie čl. 2 bod 2.6 kúpnej zmluvy v ktorom sa uvádza, že pokiaľ vyjdú najavo skutočnosti, že
automobilbolvokamihupredajavovlastníctveleasingovejspoločnostialeboakejkoľvekinejtretejosoby,
ktoré sú v rozpore s prehláseniami predávajúceho podľa čl. 1 a ods. 2.2 a 2.3 tohto článku až potom,
čo kupujúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti predá automobil ďalej novému vlastníkovi, je kupujúci
oprávnený po predávajúcom požadovať zmluvnú pokutu v plnej výške podľa čl. 1.3 ods. 3.1 tejto zmluvy
a to v prípade, že nový vlastník vydá automobil orgánom činným v trestnom konaní, prípadnej priamo

pôvodnému vlastníkovi. Žalobca listom zo dňa 3.9.2007, ktorý bol doručený žalovanému 11.9.2007
odstúpil od kúpnej zmluvy. Zmluvná pokuta v danom prípade bolo dojednaná písomne a je vo výške
kúpnej ceny motorového vozidla t. j. v žalovanej sume. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nastali okolnosti
pre uplatnenie zmluvnej pokuty. Žalovaný bol povinný do 3 dní od oznámenia kupujúceho (čl. 2 bod 8)
zaplatiť zmluvnú pokutu rovnajúcu sa kúpnej cene. Výzvu na zaplatenie žalovaný prevzal 11.9.2007 a
začala mu plynúť 3 dňová lehota na zaplatenie, ktorá skončila 14.9.2007. Od 15.9.2007 sa dostal do
omeškania a žalobcovi v tento deň začala plynúť trojročná doba v ktorej mohol uplatniť svoj nárok na

súde. Trojročná lehota žalobcovi skončila 14.9.2010. Žalobca však žalobu podal 15.12.2010, čiže svoj
nárok neuplatnil v zákonnej lehote a jeho nárok sa premlčal a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.
V súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom advokáta a to z dôvodu, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež z

dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p.). V napadnutom rozsudku súd uvádza, že žalobca svoj nárok opiera o článok
2 bod 2.6 kúpnej zmluvy. S takýmto právnym názorom nesúhlasí a považuje ho za prekvapivý.
Žalobca svoj nárok na zaplatenie požadovanej sumy neodvodzoval z povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu, ale počas celého konania požadoval vrátiť kúpnu cenu za motorové vozidlo

z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy resp. požadoval od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie,
keďže tento sa na jeho úkor obohatil. Žalobca poukazuje na obsah odstúpenia od kúpnej zmluvy v
ktorom výslovne požaduje vrátenie kúpnej ceny vo výške 365.000,- Sk kupujúcemu. Žalobcovi nie
je zrejmé z akého dôvodu súd posudzoval nárok žalobcu ako zmluvnú pokutu. Povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške kúpnej ceny je dojednaná proti povinnosti vrátiť kúpnu cenu za motorové
vozidlo a žalobca svoj nárok voči žalovanému nijako neupravoval. Žalobca požaduje vrátenie kúpnej

ceny, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
spočívajúcich v tom, že žalobca požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty, hoci toto žalobca nepožadoval.
Z tohto dôvodu je napadnutý rozsudok nesprávny. Súd pri posudzovaní právneho vzťahu vychádza zo
skutočnosti, že ide o spotrebiteľský vzťah a vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn.
3Mcdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, ktorý rozhodol, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa

použije aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Žalobca však s týmto právnym názorom
Najvyššieho súdu SR nesúhlasí. Podľa názoru žalobcu tomuto záveru odporujú ústavne konformná
zásada zákazu retroaktivity, ktorá bráni uplatňovaniu právnych noriem na právne vzťahy vzniknuté pred
ich prijatím. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že od kúpnej zmluvy so žalovaným odstúpil písomným
úkonom doručeným žalovanému dňa 11.09.2007 a v tomto prípade sa podľa žalobcu ešte výraznejšie

prejavia nelogické dôsledky aplikácie § 5b a § 52 ods. 2, ktoré urobil Najvyšší súd SR v citovanom
rozhodnutí. Podľa žalobcu sa preto javí ústavný konformný taký výklad, ktorý bude právnu normu
účinnú od 01.05.2014 aplikovať na právne vzťahy, ktoré vznikli po 01.05.2014 a to z hľadiska stability
občianskoprávnychvzťahov.Podľažalobcuvčaseuzavretiakúpnejzmluvynebolaúčinnážiadnaprávna
norma, ktorá by zakazovala právo dohodnúť pôsobnosť Obchodného zákonníka v spotrebiteľských

zmluvách. Preto má za to, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným sa má posudzovať podľa
ustanovení Obchodného zákonníka a to na základe dohody o voľbe Obchodného zákonníka obsiahnutej
v kúpnej zmluve. Rovnako poukazuje na to, že žalovaný ktorý pracoval v oblasti automobilizmu,
predal žalobcovi 8 až 10 motorových vozidiel v priebehu rokov 2005 až 2007 ako to sám uviedol na
pojednávaní a preto žalovaný nie je spotrebiteľom. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie tým, že na

záväzkový vzťah medzi účastníkmi použil ustanovenia Občianskeho zákonníka neprihliadol na dohodu
medzi žalobcom a žalovaným o pôsobnosti Obchodného zákonníka, vec nesprávne právne posúdil. V
prípade ak by súdy posúdili aj vzťah podľa Občianskeho zákonníka opätovne poukazuje na nemožnosť
prihliadnutiaknámietkepremlčaniauplatnenejžalovaným.Podľanázoružalobcusúdvprípadeaplikácie
Občianskeho zákonníka mohol kúpnu zmluvu posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka, žalovaný totiž v čase uzatvorenia a zamýšľaného prevodu vlastníckeho
práva nebol vlastníkom motorového vozidla a preto nemohol na žalobcu previesť vlastnícke právo v
zmyslezásadyniktonemôžepreviesťviacpráv,nežsámmá.Žalovanýprijalnazákladeneplatnejkúpnej
zmluvy kúpnu cenu na základe čoho sa bezdôvodne obohatil a to na úkor žalobcu a ten je preto povinný
obohatenie vydať. V tomto prípade vo výroku rozsudku by mal byť vyjadrený vzájomný synalagmatický

vzťah oboch účastníkov z takto neplatnej kúpnej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vydal
motorové vozidlo orgánom činným v trestnom konaní, ktoré bolo vydané jeho vlastníkovi je potrebné
vychádzaťzostanoviskaNajvyššiehosúduČSRzodňa29.09.1987č.j.Cpj41/87,podľaktoréhoplatí,že
účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec, splní povinnosť vrátiť plnenie z neplatnej zmluvy
podľa ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka tiež vtedy ak vydá vec poškodenému. V tomto

prípade poukazuje aj na § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka podľa ktorého súd prihliadne na námietku
premlčania, ak by aj druhá strana mohla vzniesť námietku premlčania, čo v tomto prípade nie je možné.
V tomto prípade oproti sebe stojí právo na vydanie peňažného plnenia, teda bezdôvodného obohatenia
predstavujúceho kúpnu cenu, ktorá sa premlčuje oproti povinnosti vydať vozidlo žalobcom žalovanému,
teda aj keď žalovaný uplatní námietku premlčania ohľadom svojho peňažného nároku, žalobca nemôže

voči žalovanému uplatniť rovnakú námietku premlčania v súvislosti s vrátením motorového vozidla
pretože toto vozidlo musel vydať orgánom činným v trestnom konaní. Preto súd nemôže na námietku
premlčania prihliadnuť. Z týchto dôvodov je žalobca toho názoru, že súd vec nesprávne právne posúdil,
pričomposudzovalnárokžalobcunazmluvnúpokutu,hocisadomáhalvráteniakúpnejcenynamotorovévozidlo. Poukázal na výpoveď svedka Zdeňka Vykydala z ktorej vyplýva, že žalobca pri kúpe motorového
vozidla postupoval úplne obvyklým spôsobom a pri preverení jeho technického a právneho stavu využil
všetky dostupné prostriedky. Žalobca v tomto prípade zaplatil žalovanému kúpnu cenu za vozidlo

ktorého vlastníkom sa nikdy nestal a preto podľa žalobcu neexistuje žiaden dôvod pre ktorý by nemohol
požadovať vrátenie kúpnej ceny. Na strane žalobcu vznikol majetkový úbytok, ktorý sa snaží získať od
žalovaného, ktorý v priebehu konania okrem námietky premlčania nijako nespochybnil. Navrhol preto,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil prípadne, aby tento zmenil tak, že žalobe vyhovie a uloží
žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho
súdneho poriadku, § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1

Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne
§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne
§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. d), f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktoré majú
ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.

1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúduminimálne5dnípredjehovyhlásením(§219ods.
3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Odvolací súd v prejednávanej veci v súlade s ustanovením § 382 Civilného sporového poriadku vyzval
strany, aby sa vyjadrili k aplikácii § 39 Občianskeho zákonníka.

8. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril písomne žalobca tak, že je potrebné dať prednosť takému
výkladukúpnejzmluvyuzavretejmedzistranamisporu,žetátobolaplatnáaskutočnosť,žepredávajúciv

čase jej uzavretia nebol vlastníkom motorového vozidla, nie je dôvodom pre aplikáciu § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalobca so žalovaným uzavreli ohľadne motorového vozidla platnú kúpnu zmluvu a žalobca
až následne, po zistení právnej vady na predmete kúpy, využil svoje právo a od kúpnej zmluvy odstúpil,
v dôsledku čoho vznikla medzi stranami povinnosť vydať si navzájom poskytnuté plnenia. Žalobca si
svoju povinnosť na rozdiel od žalovaného splnil a predmet kúpy vydal oprávnenej osobe. Podstatou

sporu je skutočnosť, že žalobca zaplatil žalovaného dohodnutú kúpnu cenu za vec, ku ktorej nikdy
nenadobudol vlastnícke právo. Žalovaný pritom žalobcovi predal 8-10 vozidiel, pričom mu odmietol
vrátiť kúpnu cenu, hoci žalobca žalovanému oznámil existenciu právnej vady na predmete kúpy. Je
preto spravodlivé, aby žalovaný žalobcovi túto kúpnu cenu vrátil. Pritom súd by nemal v zmysle §
107 ods. 3 Občianskeho zákonníka na námietku premlčania prihliadať. Napokon žalobca poukazuje na

právo žalovaného uplatňovať svoje nároky voči predchádzajúcemu „vlastníkovi“ motorového vozidla, od
ktorého toto vozidlo kúpil za účelom ďalšieho predaja žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.9. K výzve odvolacieho súdu sa žalovaný nevyjadril.

10. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd

prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či súd prvej inštancie právne správne posúdil
jeho nárok.

11. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 13.131,50 eur s príslušenstvom vzhľadom
na to, že medzi účastníkmi konania bola dňa 17.2.2007 uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej

žalobca kúpil od žalovaného motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia EČV: GA 392VB,
VIN: TMBDG41U 342895323 s príslušenstvom, pričom kúpna cena bola stanovená vo výške 365.000,-
Sk (12.115,78 eur). Vykonaním expertízy v Kriminalisticko-expertíznom ústave Policajného zboru SR v
Bratislavebolozistené,žeboliúmyselnepozmenenévýrobnéčíslakarosériearovnakobolopozmenené
výrobné číslo motora. Následne odstúpil od zmluvy Y. R., ktorý od žalobcu odkúpil motorové vozidlo a
dňa 3.9.2007 odstúpil od zmluvy žalobca. Žalobca si svojou žalobou uplatňoval jednak vrátenie kúpnej

ceny za motorové vozidlo a tiež ušlý zisk vo výške 1.015,70 eur. Žalobca však žalobu v časti o zaplatenie
1.015,70 eur vzal späť a v tejto časti súd konanie zastavil. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu,
že žalobca svoj nárok neuplatnil v zákonnej lehote a jeho nárok sa premlčal. Nárok na zaplatenie
žalovanej sumy súd prvej inštancie posúdil ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

12. Súd prvej inštancie vyhodnotil kúpnu zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú a aplikoval § 52 ods. 1 - 4
Občianskeho zákonníka. Otázkou platnosti kúpnej zmluvy sa súd prvej inštancie nezaoberal.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Právny úkon je charakterizovaný ako subjektívna právna skutočnosť aprobovaná právnym
poriadkom, pre ktorú sú charakterizované nasledovné znaky:
a) prejav vôle,
b) prejav vôle smeruje k vzniku, zmene a zániku práv a povinností
c) prejav vôle právny poriadok uznáva

d) právny poriadok s právnym úkonom spája tie následky, ktoré konajúci chcel.

18. Ustanovenie § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kladie požiadavky pre súladnosť vyššie
uvedených znakov pre to, aby určitý úkon fyzickej alebo právnickej osoby bol považovaný za platný
právny úkon. Nedostatky úkony považujeme za vady úkonu a v závislosti o aké vady ide, rozlišujeme ich

dôsledky, ktorými môže byť: absolútna a relatívna neplatnosť právneho úkonu, odstúpenie od zmluvy,
možnosť odporovať právnemu úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému a
neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne následky, ktoré boli týmto úkonom sledované, avšak vyvoláva
zodpovednostné vzťahy, a to zodpovednosť za náhradu škody, ale prípadne aj vznik povinnosti vydať
bezdôvodné obohatenie.

19. V súdenom prípade, žalobca ako kupujúci uzavrel so žalovaným ako predávajúcim 17.2.2007 kúpnu
zmluvu o predaji motorového vozidla Škoda Octavia za kúpnu cenu 395.599 Sk. Motorové vozidlo
následne žalobca predal. Motorové vozidlo bolo zaistené dňa 20.5.2007 ORPZ Bratislava II, obvodným
oddelením PZ Vrakuňa na zistenie skutkového stavu veci, na základe podozrenia, že vec pochádza

zo spáchaného trestného činu. Neskôr bolo expertízou preukázané, že na vozidle boli úmyselne
pozmenené výrobné čísla karosérie a motora.20. Zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v Slovenskej republike v zásade založené na princípe,
že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. Inak povedané, ani existencia platnej zmluvy
medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa,

ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by
ustanovovalo opak.

21. Vychádzajúc z uvedeného je dôvodný záver, že kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa
17.2.2007 je neplatná, pretože touto zmluvou žalovaný disponoval s vecou, ku ktorej mu nesvedčalo

vlastnícke právo. Prijatím žalovanej sumy na základe neplatnej zmluvy, potom došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vydať a to s ohľadom na § 457 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá účastníkovi neplatnej zmluvy povinnosť vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo
podľa nej dostal. Žalovaný uplatnil námietku premlčania. Žalobca tvrdí, že s poukazom na § 107 ods. 3
Občianskeho zákonníka súd nemôže na námietku premlčania prihliadnuť.

22. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

23. Nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona povinnosťou

vrátiť druhému účastníkovi to, čo sa získalo za kúpnu cenu. Zákon v § 107 ods. 3 vylučuje
vznik neprípustnej nerovnováhy, ktorá by mohla vzniknúť typicky pri kúpnej zmluve, kde vydanie
veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozené uplynutím doby, zatiaľ čo právo na
vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha. Citované ustanovenie však upravuje iba prípady
synalagmatických záväzkov, kde na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčuje, a na druhej strane

pravo nepremlčateľné. V posudzovanej veci proti sebe stojí právo žalobcu ako kupujúceho na vrátenie
kúpnej ceny z neplatnej zmluvy uplatnené voči žalovanému ako predávajúcemu, ktorý však nikdy
vlastníkom predmetnej veci nebol a nedisponuje žiadnym nepremlčateľným právom (pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 32 Odo 885/2003).

24. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že aplikácia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka
neprichádza do úvahy.

25. V odvolaní žalobca dôvodí, že súd pri posudzovaní právneho vzťahu vychádza zo skutočnosti, že ide
o spotrebiteľský vzťah a svoj názor opiera o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3MCdo 14/2014

zo dňa 21.04.2015, ktorý rozhodol, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa použije aj na právne
vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Žalobca však s týmto právnym názorom nesúhlasí.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok sa odvíja zo zmluvy, v ktorej jedným zo zmluvných
strán je spotrebiteľ, pričom odvolateľ namietal, že žalovaný nie je spotrebiteľ, pretože predal žalobcovi 8

až 10 motorových vozidiel, toto tvrdenie v konaní žalobca nepreukázal), premlčuje sa nárok na peňažné
plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech
spotrebiteľavšetkyustanovenia,ktorésúprespotrebiteľaakoslabšiuzmluvnústranupriaznivejšie.Preto
súd prvej inštancie pri skúmaní otázky premlčania správne aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom
dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani
skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným je tzv. absolútnym

obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh
zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

27. Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou
zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech
spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôžezhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej
právnej úpravy.

28. Je preto potrebné uzavrieť, že na otázku premlčania je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011
sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012,

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013,
v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa
na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa.

29. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne
vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že
Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia,

zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava
Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné
ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné
pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. V súvislosti
s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, že Najvyšší

súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v
zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

30. Riadiac sa rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (z ktorých vyplývala potreba aplikácie § 107

ods. 3 Občianskeho zákonníka a z toho vyvodený záver o nepremlčateľnosti práva žalobcu a zároveň
nepovažovať daný vzťah za spotrebiteľský) záver súdu prvej inštancie o premlčaní je správny, na
daný prípad treba aplikovať ustanovenia o premlčaní upravené v Občianskom zákonníku. Z uvedených
dôvodov tak musela byť žaloba zamietnutá a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správny.

31. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci v
zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd neaplikoval príslušnú

právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah právnej normy nesprávne interpretoval,
správne zvolenú a správne interpretovanú normu nesprávne aplikoval.

32. Hoci súd prvej inštancie v preskúmavanom prípade neaplikoval príslušnú právnu normu (§
39 Občianskeho zákonníka), je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v

celom rozsahu zamietnutá, vzhľadom na vyššie uvedené vo výroku vecne správny, čo je potom
dôvodom pre potvrdenie napadnutého rozsudku pre jeho vecnú správnosť z iného právneho dôvodu. V
preskúmavanom prípade tak nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku (§ 389 ods. 1 písm.
c) Civilného sporového poriadku), nakoľko žiadnou zo strán neboli navrhnuté ďalšie dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností ohľadne posúdenia neplatnosti zmluvy a skutkové zistenia v

prejednávanomsporeumožňovaliodvolaciemusúduvecpreskúmaťbezpotrebydoplneniaakéhokoľvek
dokazovania. Odvolací súd tak dospel k záveru, že sú dané dôvody pre potvrdenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, aj keď súd prvej inštancie nepoužil správny právny predpis, pretože
jeho závery vyjadrené v odôvodnení rozsudku sú použiteľné aj v prípade aplikácie ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka predostretej odvolacím súdom, teda toto pochybenie súdu prvej inštancie

nemohlo byť dôvodom na iné rozhodnutie odvolacieho súdu, ako potvrdenie napadnutého rozsudku.33.Spoukazomnauvedené,pokiaľsúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzamietolžalobužalobcu
v celom rozsahu, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387
ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnému žalovanému priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

35. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).