Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/218/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200539
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815200539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: M. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U., C. XX/XX, právne zastúpený advokátom Mgr. Gabriel Vons, advokátska
kancelária so sídlom F., P. XXX, proti žalovanej: O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., C. XX/XX, právne
zastúpená advokátom JUDr. Anton Slamka, advokátska kancelária so sídlom C. P., S. XXXX/XX, v
konaníovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,naodvolaniežalovanejprotirozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/42/2015-226 zo dňa 18. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vyporiadal BSM strán sporu, žalobcovi uložil zaplatiť
žalovanej na vyrovnanie hodnoty jej majetkového podielu 17.706,50 eur v lehote do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, žalobcovi i žalovanej
uložil zaplatiť súdny poplatok, každému po 552,80 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalovaná. Zastala názor,
že nehnuteľnosť, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu, zapísaná na LV č. XXXX pre
k. ú. U. ako dom č. XX, je možné po malej stavebnej úprave rozdeliť na 2 samostatné bytové jednotky,
ktoré by mohli byť jednotlivo prikázané do výlučného vlastníctva sporových strán. Na túto skutočnosť
navrhla vykonať znalecký posudok, ktorý však súd ako dôkaz nepripustil. Vytýkala, že sa prvoinštančný
súd nevysporiadal správne i s návrhom žalovanej, ktorá žiadala, aby do masy BSM bola zaradená i
parcela č. 1283 o výmere 1691 m2, ktorú žalobcovia kupovali spolu s rodinným domom, avšak z dôvodu

nevysporiadania vlastníctva k tomuto pozemku bola zapísaná len na žalobcu z titulu osvedčenia o držbe.
Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že o reálne rozdelenie domu začala žiadať
a navrhla s tým spojený znalecký posudok až vo vyjadrení zo dňa 03.04.2017, t. j. až po viac ako
2 rokoch od začatia sporu, po vykonaní 3 znaleckých posudkoch na stanovenie všeobecnej hodnoty

nehnuteľnosti. Zároveň uviedol, že blízke spolužitie so žalovanou by do budúcnosti vyvolávalo len
ďalšie spory, keďže strany sporu nevedia spolu vychádzať, rozumne sa dohodnúť, pričom v prípade
rozdelenej nehnuteľnosti je racionálna komunikácia medzi vlastníkmi nutná. Za správny považoval i
postup prvoinštančného súdu, keď v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie, v zmysle § 153CSP odmietol vykonať dôkazy, ktoré žalovaná navrhovala vykonať s časovým odstupom 2 rokov od
začatia sporu. Taktiež nesúhlasil so zahrnutím pozemku nachádzajúcim sa v k. ú. U., zapísanému
na LV č. XXXX, CKN 1283, záhrady o výmere 1691 m2 do masy BSM. Uviedol, že tento pozemok

mu bol darovaný jeho rodičmi, avšak nakoľko nedošlo k formálnemu zápisu jeho prevodu do katastra
nehnuteľností, žalobca svoje vlastníctvo k tomuto pozemku nadobudol postupom v súlade so zákonom
č. 293/92 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Za absolútne nepravdivé
označil tvrdenia žalovanej o tom, že predmetný pozemok nadobudli kúpou obaja manželia počas trvania
manželstva. V nadväznosti na uvedené žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť a

priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok prvoinštančného súdu ako
správny potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver,
svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Súc viazaný rozsahom podaného
odvolania, odvolacími dôvodmi, odvolací súd sa pri preskúmaní veci zaoberal iba námietkou žalovanej

uvedenou v podanom odvolaní o tom, že dom č. XX, zapísaný na LV č. XXXX prikázaný do výlučného
vlastníctva žalobcu by bolo pri malej stavebnej úprave možné reálne rozdeliť na 2 samostatné
bytové jednotky a tieto by mohli byť jednotlivo prikázané do výlučného vlastníctva sporových strán.
Prvoinštančný súd za podstatné pri rozhodovaní v tejto súvislosti považoval, že žalobca v nehnuteľnosti
trvale býva, nehnuteľnosť udržiava aj tým, že dlhodobo a pravidelne uhrádza prevažnú časť nákladov

s ňou spojených, naviac sa jedná o rodičovský dom jeho rodičov. Zohľadnil, že žalovaná pracuje,
žije v Rakúsku, hoci má v nehnuteľnosti trvalý pobyt, nezdržiava sa v nej pravidelne, naviac má inú
možnosť bývania v rodičovskom dome. Deti pochádzajúce z manželstva sú plnoleté, pracujú, prevažne
sazdržiavajúvzahraničí.Žiadnastranasporunemápovinnosťstaraťsaomaloletédetiastýmsúvisiacu
domácnosť. Medzi stranami sporu je minimálna komunikácia, ktorá je žiadaná pre prípad rozdelenej

nehnuteľnosti aspoň v súvislosti s údržbou a starostlivosťou o spoločné priestory. Nezistil žiadny vážny
záujem, pre ktorý by mala byť nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej. Rodinný dom
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.

6. Vychádzajúc z uvedeného, ani odvolací súd nemal dôvod opätovne prehodnocovať spôsob prikázania

rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobcu, resp. skúmať možnosť rozdelenia rodinného domu
na 2 samostatné bytové jednotky. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v rodinnom dome trvale
býva a nehnuteľnosť udržiava žalobca. Žalovaná sa v rodinnom dome zdržiava nepravidelne, má i
inú možnosť trvalého bývania, pričom za podstatné je tiež potrebné zohľadniť fakt, že strany sporu
vzhľadom na minimálnu komunikáciu nie sú spôsobilé starať sa o spoločnú nehnuteľnosť, podieľať sa

na jej údržbe a zhodnocovaní. Naviac žalovaná v podanom odvolaní ani neuviedla také okolnosti, z
ktorých by bolo možné vyvodiť vážny záujem a odkázanosť žalovanej na riešení bytovej situácie práve
takýmto spôsobom.

7. Za neopodstatnenú odvolací súd považoval i odvolaciu námietku žalovanej, ktorou žiadala, aby do

masy BSM bola zaradená i parcela č. 1283 o výmere 1691 m2 s odôvodnením, že tento pozemok
kupovali spolu s rodinným domom a že iba z dôvodu nevysporiadania vlastníctva k tomu pozemku bola
zapísaná na žalobcu z titulu osvedčenia o držbe. Tak ako v prvostupňovom konaní, ani v odvolacom
konaní žalovaná nepredložila jediný dôkaz o tom, že by bol čo i len sčasti predmetný pozemok
financovaný zo spoločných prostriedkov, patriacich do masy BSM. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu

naviac uviedol, že predmetný pozemok bol darovaný výlučne do jeho vlastníctva jeho rodičmi a iba z
dôvodu, že nedošlo k formálnemu zápisu jeho prevodu do katastra nehnuteľností, si vlastníctvo k tomuto
pozemku vyporiadal postupom v súlade so zákonom č. 293/1992 Zb. Za absolútne nepravdivé označil
tvrdenie žalovanej o tom, že by predmetný pozemok mali nadobudnúť kúpou obaja manželia. Nakoľko
žalovaná nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, odvolací súd sa plne stotožnil s

postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ predmetný pozemok do masy BSM nezahrnul.8. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany
prvoinštančného súdu, odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny podľa § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

9. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná. Žalobca doručil vyjadrenie k odvolaniu žalovanej,
vznikli mu preukázateľne trovy odvolacieho konania. V nadväznosti na uvedené odvolací súd žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)