Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/488/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716202277
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716202277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

NagypálovejasudcovJUDr.RenátyDeákovejaMgr.DušanaĎurianaakočlenovsenátuvsporežalobcu
B. X., nar. XX. N. XXXX, trvale bytom J. D. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému CD Consulting s. r. o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, IČO: 264 29 705, v konaní o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/45/2016 - 52
zo dňa 16. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie

- v I. a II. výroku p o t v r d z u j e,
- v III. výroku z r u š u j e.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštačný
súd“, event. „okresný súd“) návrh o prerušenie konania k veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod
sp. zn. 6C/159/2013 zamietol (I. výrok), určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa

26.03.2010, ktorú žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 je neplatná (II. výrok), určil, že zmluvná podmienka
v bode 14 Všeobecných podmienok poskytovania úveru k Zmluve o úvere č. 601100828 (správne
číslo zmluvy o úvere je 601 100 754 - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 26.03.2010 v znení:
„Dohoda o vyplnení zmenky: na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
(ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako
remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany
a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stane celý dlh splatným okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh

je neprijateľná“ (III. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške
100 % (IV. výrok).
1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzavrel s
právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava (ďalej ako „právnypredchodca žalovaného“) dňa 26. marca 2010 Zmluvu o úvere (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe
ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver v sume 350,- eur a žalobca sa zaviazal
vrátiť sumu 696,- eur v 12-tich mesačných splátkach vo výške 58,- eur. Dňa 26. marca 2010 bola

žalobcom vystavená zmenka, na základe ktorej sa zaviazal žalobca zaplatiť za zmenku pri predložení
na rad právneho predchodcu žalovaného sumu 833,17 eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne
od 30. septembra 2010. Právny predchodca žalovaného dňa 26. marca 2010 zároveň uzavrel so
žalobcom Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (ďalej aj „Dohoda o zrážkach zo mzdy“,
event. „Dohoda“) uzatvorenú podľa ustanovenia § 551 zákona č 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

(ďalej ako „Občiansky zákonník“), prostredníctvom ktorej žalobca súhlasil s tým, aby sa uspokojenie
pohľadávkyveriteľa(právnehopredchodcužalovaného)zoZmluvyzabezpečilovykonanímpravidelných
mesačných zrážok zo mzdy vo výške 384,- eur, ktoré budú vykonávané u jeho zamestnávateľa Železníc
Slovenskej republiky, so sídlom Kasárenské námestie 11, Košice (ďalej ako „zamestnávateľ žalobcu“).
Právny predchodca žalovaného listom zo dňa 15. novembra 2010 požiadal zamestnávateľa žalobcu
o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka (žalobcu). Listom zo dňa 14. januára 2013 bolo žalobcovi

oznámené,žejehoneuhradenápohľadávkavsume3.080,-eurspríslušenstvombolakudňu04.januára
2013 postúpená z právneho predchodcu žalovaného na žalovaného.
1.2 Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/159/2013-110 zo dňa
29. septembra 2014, ktorým bol Ondrej Chovanec zaviazaný zaplatiť spoločnosti CD Consulting s.r.o.
zmenkovú sumu 833,17 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 833,17 eur od 30.

septembra 2010 do zaplatenia, úrok vo výške 6 % zo zmenkovej sumy 83,17 Eur od 29. októbra
2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 1/3 zmenkovej sumy vo výške 2,78 eur. Uvedený rozsudok bol
zmenený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 43Cob/222/2015-188 zo dňa 02. júna 2016,
ktorým bolo vyhovené čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie zmenkových úrokov 0,19 %
denne zo sumy 833,17 Eur od 30. septembra 2010 do zaplatenia a rozsudok Okresného súdu Zvolen

č.k. 6C/159/2013-110 bol v tejto časti zrušený a konanie zastavené. V prvej výrokovej vete odvolací
súd predmetný rozsudok zmenil tak, že žalobu spoločnosti CD Consulting s.r.o. zamietol, Ondrejovi
Chovancovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a spoločnosti CD Consulting s. r. o. uložil
povinnosť nahradiť Ondrejovi Chovancovi trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške
444,48 eur.

1.3 Prvoinštančný súd v prejednávanej veci v prvom rade posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov zo dňa 26. marca 2010 uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom ako
neplatnú. V rozhodnutí argumentoval skutočnosťou, že dohodou o zrážkach zo mzdy je možné postihnúť
majetok dlžníka ako spotrebiteľa bez akejkoľvek súdnej kontroly. Spotrebiteľ v postavení dlžníka pritom
takýmto zrážkam nemôže nijak zabrániť, čo prehlbuje nerovnováhu medzi právami spotrebiteľa a

dodávateľa. Výška pohľadávky je navyše výlučne závislá na subjektívnej predstave veriteľa. Na základe
uvedenéhosúdprvejinštancieposúdildohoduozrážkachzomzdyakoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,
ktorá je neplatná.
1.3.1 Podľa názoru prvoinštančného súdu je zmluvná podmienka uvedená v bode 14 Všeobecných
obchodných podmienok úveru k Zmluve, ktorý obsahuje dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve

neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dohoda o vyplnení zmenky, tak ako je upravená v bode 14
Všeobecných obchodných podmienok je v priamom v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č.
258/2001 Z.z.“), podľa ktorého je umožnené veriteľovi prijať zmenku od dlžníka na zabezpečenie

svojich záväzkov, avšak zmenková suma v čase vyplnenia by mala byť maximálne vo výške 30 %
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Celá takáto zmluvná podmienku je potom podľa súdu prvej
inštancie v zmysle ustanovenia § 53d Občianskeho zákonníka neprijateľná. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že dôsledkom dohody o zmenkovom vyplňovacom
práve je, že sa mení vzťah medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, ktorý je kauzálneho charakteru na

vzťah zmenky, ktorá nie je kauzálny, teda nepožíva žiadnu ochranu v rámci režimu spotrebiteľského
práva. Na základe takto dojednanej zmluvnej podmienky má potom veriteľ možnosť rozhodnúť o tom,
že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je v priamom v rozpore s ustanovením § 53 ods.
4 písm. o) Občianskeho zákonníka; Dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve je preto neplatná. Na
základe neplatnej Dohody o zmenkovom vyplňovacom práve nemohla byť následne platne vystavená

ani zmenka. Ak je neplatný hlavný záväzok, t.j. vystavená zmenka je následne neplatná ako akcesorický
inštitút aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá mala zabezpečovať zmenkový nárok vyplývajúci z danej
zmenky. Súd prvej inštancie v závere skonštatoval, že Zmluva o úvere nespĺňa zákonné kritériá podľa
zákona č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho je úver bezúročný a žalovaná strana resp. právny predchodcamal nárok iba na zaplatenie istiny úveru, ktorú už žalobca v sume 350,- zaplatil; napriek tomu žiadal
žalovaný od žalobcu uhrádzať ďalšie splátky úveru prostredníctvom zrážok zo mzdy.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej ťažiskovo s poukazom na ustanovenie § 162 ods. 3

C.s.p., ďalej ustanovenia § 53 ods. 4 písm. d), e) Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom
rozsahu, preto mu okresný súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.
Podanie odvolania odôvodnil v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ C. s. p. a to tým, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Žalovaný v prvom rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore.
Poukázal na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno uspokojenie pohľadávky
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom. V predmetnom prípade boli zrážky zo mzdy
vykonané zamestnávateľom žalobcu na základe dohody žalobcu a právneho predchodcu žalovaného,
a nie na základe dohody medzi žalovaným a zamestnávateľom žalobcu.

2.1 Žalovaný ďalej namietal záver prvoinštančného súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve
blankozmenky predstavuje pri poskytovaní spotrebiteľských úverov neprijateľnú zmluvnú podmienku
a k tejto veci uviedol, že samotný zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov
zo spotrebiteľských úverov bola vystavená zmenka, pričom limitovaná bola iba výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zo znenia zákona č. 258/2001 Z.z. je podľa

žalovaného zrejmé, že v spotrebiteľských veciach sú prípustné akékoľvek zmenky, doložky a zároveň
aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z ustanovenia § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z. vyplýva, že zákonodarca použitím slovného spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj
zo slov „vyplnenú veriteľom“ pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení; v opačnom
prípade by použil zákonodarca slovné spojenie „v čase vystavenia“. Žalobca v závere skonštatoval, že

dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou
ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava pripúšťala používanie blankozmeniek.
Na základe uvedeného navrhol žalovaný odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvoinštančného súdu zmenil
tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. V prvom rade poukázal na to, že aktívna otázka pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného, ktorú tento opakovane namieta už nie je aktuálna a žalovaný navyše
svoje tvrdenia nedostatočne argumentačne podložil.
3.1 K otázke použitia zmenky v spotrebiteľskom prostredí žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného
ohľadom možného použitia zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru na základe

ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. je pravdivé, avšak žalovaný opomenul, že v takomto
prípade musí ísť o zabezpečovaciu zmenku, ktorej maximálna výška zmenkovej sumy je limitovaná a
cielene sa k tejto podmienke nevyjadril. Zmenková suma mala podľa Dohody o vyplnení zmenky, ktorá
bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytovania úveru pozostávať „zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“. Na základe Dohody o

vyplnení zmenky bolo možné vystavenie blankozmenky pričom výška zmenkovej sumy bola ponechaná
na vôli veriteľa, ktorý do nej zahrnul sumy položiek, na ktoré nemal po právnej stránke nárok. Žalobca
je toho názoru, že žalovaný uviedol v zmenke zmenkovú sumu v rozsahu vyššom ako bolo zákonom
dovolené, a to aj na základe záveru prvoinštančného súdu, ktorý uviedol, že poskytnutý úver je
bezúročný a že žalobca si svoj dlh voči žalovanému splnil už v momente zaplatenia úveru. Žalovaný sa k

uvedenému záveru o bezúročnosti úveru nevyjadril, čím túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepopieral.
Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 43Cob/222/2015-188 zo dňa
02. júna 2016, podľa ktorého smel veriteľ od dlžníka prijať zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, avšak súčasne mal postupovať tak, aby boli zachované všetky práva dlžníka
ako spotrebiteľa.

3.2 V závere žalobca skonštatoval, že Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne
a preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky, tak ako ich predpokladá úprava
v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetnú Dohodu je potrebné považovať s
poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú, nakoľko bola vyplnená v rozpores ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Na základe uvedeného navrhol žalobca odvolaciemu
súdu, aby napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil a zároveň zaviazal
žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v
rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok
súdu prvej inštancie v I. a II. výroku podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil v III. výroku
podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

7. Uspokojenie pohľadávky možno v zmysle ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú

byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

8. Odvolací súd po preskúmaní spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie konštatuje, že je nepochybné,
že Zmluva o úvere zo dňa 26. marca 2010 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou uzatvorenou podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde na jednej

strane vystupoval právny predchodca žalovaného ako dodávateľ - osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na
druhej strane žalobca ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8.1 Nespornou je aj skutočnosť, že dňa 26. marca 2010 žalobca vystavil zmenku na sumu 833,17 eur,

v ktorej bolo uvedené, že žalobca zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad právneho predchodcu
žalovaného sumu 833,17 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 30. septembra 2010.
Zmenka bola vystavená s poznámkou „bez protestu“, s lehotou platenia určenou na 4 roky od jej
vystavenia. Zmenka a tým zároveň aj spotrebiteľský úver zo Zmluvy boli zabezpečené Dohodou o
zrážkach zo mzdy zo dňa 26. marca 2010 uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalovaného a

žalobcom; existenciu predmetnej Dohody žiadna zo strán nespochybňovala. Jej uzavretie je preukázané
aj žiadosťou žalovaného zo dňa 15. novembra 2010 adresovanou zamestnávateľovi žalobcu, ktorou
si žalovaný uplatnil nároky z dohody o zrážkach zo mzdy. Okresný súd Zvolen uznesením č. k.
12C/45/2016-32 zo dňa 22. marca 2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi
žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného a súčasne

žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.
8.1.1 Posudzovanie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy spadá do rámca kontroly dodržania predpisov
na ochranu spotrebiteľa, ktorú súd s poukazom na následky neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka vykonáva z vlastnej iniciatívy. Súdna kontrola platnosti dohody o

zrážkach zo mzdy je odôvodnená skutočnosťou, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy možno bez
súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v
sporovom konaní dosiahnuť uspokojenie všetkých nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy bez ohľadu na to,
či prípadne nemajú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach.
8.1.2 Ustanovenie § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevylučuje zabezpečenie splnenia

spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, musia však byť rešpektované zákonné
ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany z tohto právneho vzťahu. Táto ochrana
sa neskôr premietla aj do ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa
ktoréhojeneprípustnézabezpečenieuspokojeniapohľadávkyalebosplneniezáväzkuzospotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,

ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, ktoré s účinnosťou od 01. mája 2014 zakotvilo osobitný prístup
pri zabezpečovaní splnenia záväzkov spotrebiteľa dohodou o zrážkach zo mzdy.8.1.3 Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch v
zmysle ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v

občiansko-právnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Odvolací
súd konštatuje, že v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka
presneaúplnekonkretizovaná,inakbydlžníknemoholplatneprejaviťvôľuuspokojiťpohľadávkuveriteľa
prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o
uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Predmetná Dohoda vymedzenie výšky pohľadávky,

ktorá má byť zabezpečená neobsahovala; z čl. II. Dohody je zrejmá len výška zrážok. Zabezpečovaná
pohľadávka bola vymedzená v Čl. I. nasledovne: ,,Dlžník (vystaviteľ zmenky) vystavil v (pozn.
odvolacieho súdu - miesto vystavenia nebolo v Dohode uvedené) dňa (pozn. odvolacieho súdu - mesiac
a deň vystavenia v Dohode neuvedený, rok nečitateľný) zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad
veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej
sumy a súčasne mu podľa ustanovenia § 48 Zákona č. 191/50 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v

prípade omeškania povinnosť platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa
omeškania dlžníka“. Podľa uvedeného znenia Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovala pohľadávku
zo zmenky, v skutočnosti však zároveň zabezpečovala pohľadávku zo samotného spotrebiteľského
úveru zo Zmluvy. Citované znenie Dohody je podľa názoru odvolacieho súdu neurčité, nakoľko na
tomto základe mohol žalovaný od zamestnávateľa žalobcu požadovať zrážky v akomkoľvek rozsahu.

Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je z uvedeného dôvodu neurčité a teda podľa ustanovenia §
37ods.1ObčianskehozákonníkaneplatnéaceláDohodaozrážkachzomzdyneprijateľná.Odvolacísúd
sa ergo stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
inštitútumožňujedodávateľovisiahnuťnamajetkovéprávaspotrebiteľaajzapredpokladu,žesiuvedené
nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú

nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez
predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl.
8.1.4 Odvolací súd ma ďalej za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola medzi stranami dohodnutá
individuálne a žalovaný v konaní nepreukázal ani skutočnosť, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia
takejto Dohody. Pod pojmom „individuálne dojednanie“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva

a povinnosti zmluvných strán, teda prípady, keď o právach a povinnostiach obsiahnutých v zmluve obe
zmluvné strany rokujú a najmä majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Ak sú zmluvné
podmienky dodávateľom vopred pripravené a naformulované a spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže,
nejde o individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia. Je nepochybné, že Dohoda uzatvorená medzi
právnym predchodcom žalovaného a žalobcom predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola stranami

individuálne dojednaná a svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán
v neprospech spotrebiteľa (žalobcu). Pri uzatváraní dohody spotrebiteľ musí vedieť, akú pohľadávku a
v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že žalobca mal možnosť odmietnuť takýto zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru; žalovaný
nepreukázalaniskutočnosť,žežalobcupoučilonásledkochuzavretiaDohody.Lensamotnáskutočnosť,

že žalobca Dohodu o zrážkach zo mzdy osobitne podpísal ešte neznamená, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy bola individuálne dojednaná. Na základe horeuvedených skutočností odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie rozhodol správne keď určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená dňa 26.
marca 2010 medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán a je z tohto dôvodu neplatná.

8.2 Nakoľko žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, zaoberal
sa odvolací aj správnosťou rozsudku v I. výroku. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd návrh
na prerušenie konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6C/159/2013 správne zamietol a to
z dôvodu, že predmetné konanie bolo v čase rozhodovania na súde prvej inštancie už preukázateľne
právoplatne skončené.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo I. a II.
výroku posúdil ako vecne správny a potvrdil ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

10. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného týkajúcej sa vyhlásenia neprijateľnosti

zmluvnej podmienky uvedenej v bode 14 Všeobecných podmienok poskytovania úveru k Zmluve (ďalej
aj „VP“). V úvode musí odvolací súd podotknúť, že v petite žaloby zo dňa 24. februára 2016 sa žalobca
nedomáhal takéhoto vyhlásenia neplatnosti; pôvodne navrhoval prvoinštančnému súdu iba vyhlásenie
Dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Prvýkrát sa zmienka o vyhlásení neprijateľnosti predmetnejzmluvnej podmienky objavila až na pojednávaní zo dňa 16. septembra 2016, kedy zástupca žalobcu
podľa rozsudku okresného súdu na str. 3 vyhlásil, že žiada o vyslovenie predmetnej zmluvnej podmienky
za neprijateľnú. Súd prvej inštancie potom postupoval v zmysle § 298 C. s. p. a rozhodol z úradnej

moci (ex offo) v III. výroku rozhodnutia tak, že vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v bode 14 VP za
neprijateľnú. Odvolací súd je toho názoru, že v uvedenej veci bolo už rozhodnuté ako o predbežnej
otázke pri posudzovaní žaloby na plnenie, a to rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 02. júna 2016 pod č.k. 43Cob/222/2015-188, ktorý zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k.
6C/159/2013-110 zo dňa 29. septembra 2014. Krajský súd v Banskej Bystrici v uvedenom rozsudku

ustálil, že dohoda uzavretá v čl. 14 VP umožnila vystaviť žalobcovi zmenku, v ktorej nebola vyplnená
zmenková suma a ani dátum začiatku jej úročenia. Zmenka bola vystavená ako zmenka vlastná;
spĺňala všetky formálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového.
Krajský súd v Banskej Bystrici skonštatoval, že Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a zároveň
je spotrebiteľskou zmluvou aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky
začlenenej do čl. 14 VP, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej poukázal na to, že „Aj keď právna úprava týkajúca sa vystavenia
zabezpečovacích zmeniek vyplývajúca z § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v čase vystavenia zmenky nezakazovala ich vystavenie, je možné nepriamo odvodiť nemožnosť
veriteľa uzatvárať takú zmenkovú dohodu, účelom ktorej bolo použitie zmenky „na rad“ zo zákazu
stanoveného v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľné podmienky.“
10.1 Na základe uvedeného potom Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 43Cob/222/2015
uviedol, že „Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné
predpoklady neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a §

53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide
o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré
umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že odporca musel na zabezpečenie návratnosti
úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ
nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne

námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ nebol mohol
zmenku previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi
zmenky vzniesť, posúdil odvolací súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa“. Krajský súd v Banskej Bystrici potom dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode
obsiahnutej v Dohode o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto

dohoda (zmluva) obsahovala dojednanie, ktoré spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, nemôže spĺňať náležiosti individuálne dohodnutej podmienky
úverovej zmluvy, a preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná; nakoľko bola zmenka vyplnená v rozpore s ustanovením §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu 26. marca 2010 je neplatná aj podľa § 39

Občianskeho zákonníka. Uvedený záver vyslovil odvolací súd v konaní o žalobe na plnenie, v ktorom sa
spoločnosť CD Consulting s.r.o. proti Ondrejovi Chovancovi (strany totožné v tomto konaní) domáhala
zaplatenia sumy 833,17 eur práve na základe zmenky vystavenej za účelom zabezpečenia úveru zo
dňa 26. marca 2010 č. 601 100 754. Ak súd právoplatne rozhodol, že spoločnosť CD Consulting s.r.o.
nárok na plnenie zo zmenky č. 601 100 754 nemá, nebol dôvod ex offo opätovne posudzovať zmluvnú

podmienku umožňujúcu vystavenie (vyplnenie) zmenky.
10.2 S poukazom na uvedené považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v III. výroku za
nadbytočné a preto rozsudok prvoinštančného súdu v III. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil.

11. Odvolací súd v závere konštatuje, že sa nestotožňuje s námietkou žalovaného týkajúcej sa jeho

pasívnej vecnej legitimácie. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný v odvolaní nezrozumiteľnou
formuláciou namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu a nie je ani zrejmé na základe akých skutočností
uvedené namietal. Je navyše preukázané, že práva zo spotrebiteľského úveru zo Zmluvy, ako
aj zo zmenky zo dňa 26. marca 2010 boli z právneho predchodcu žalovaného na žalovaného
prevedené v celom rozsahu; na žalovaného potom prešlo aj právo na vykonanie zrážok zo mzdy

ako zabezpečovacieho inštitútu k zmenke resp. úveru zo Zmluvy. S poukazom na uvedené je potom
nesporné, že v konaní je pasívne vecne legitimovaný práve žalovaný.12. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. použijú aj
naodvolaciekonanie.Vodvolacomkonaníbolúspešnoustranoužalobca,ktorémuzdôvodujehoplného
úspechu v odvolacom konaní podľa § 255 ods. 1 C. s. p. patrí voči žalovanému náhrada trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).