Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/227/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817203964
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817203964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu R., proti žalovanému Y., o zaplatenie sumy
564,26 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
17. mája 2017, č.k. 5Csp/38/2017-48, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu

564,26 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 27.03.2017 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobcovi priznáva
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 99,38 %.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 564,26 Eur s 5% ročným

úrokom z omeškania od 27.03.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť
na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 33,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyškužalobuzamietol. Žalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.Vodôvodnení
súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 564,26 Eur spolu s
5%ročnýmúrokomzomeškaniaod03.03.2017dozaplateniaauplatnilsinároknanáhradutrovkonania,
pretože so žalovaným uzavrel dňa 29.10.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na

základe ktorej mu žalovaný mal poskytnúť sumu 1.500 Eur, z ktorej bola odpočítaná suma 215,75 Eur,
žalovaný mu teda vyplatil sumu 1.284,25 Eur a on mu splatil sumu celkom 1.848,51 Eur. Žalobca úver
považoval za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm.
g/ a i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku zistil, že žalovaný v bode zmluvy o revolvingovom úvere označenom ako „údaje o
schválenom revolvingovom úvere“ uviedol odlišné údaje oproti návrhu zmluvy v bode 5., napr. nachádza
sa iný údaj - iná RPMN za úver, iná predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Z údajov v

zmluve vyplýva, že žalovaný takto upravený návrh zmluvy podpísal dňa 29.10.2013. V súlade s § 44
Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jeho návrhu, avšak ak prijatie
návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v
súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v
tomto prípade dlžníkom - žalobcom). Zo zmluvy je zrejmé, že veriteľ ako osoba, ktorá mala prijať žiadosť
žalobcu o poskytnutie úveru, schválil túto žiadosť až následne po podaní žiadosti, avšak s určitými

zmenami. Súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný po podpise zmluvy zasielal svojim dlžníkom aj
oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré malo tvoriť súčasť zmluvy a v tomto oznámení
uvádza i ďalšie údaje, ako napr. dátum splatnosti prvej splátky, konečnú splatnosť úveru, teda náležitosti,ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, aby boli obsahom zmluvy. Takéto oznámenie veriteľa
o schválení úveru však tiež nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom vzhľadom
na to, že obsahuje aj nové, doplnené údaje, ktoré už dlžník (t.j. v tomto prípade žalobca) následne

neakceptoval. Z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol. Vec právne posúdil podľa § 43c
ods. 2, 3, § 44 ods. 1 , 2, § 46 ods. 1, 2 § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 9
ods. 1 zákona č. 129/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V konaní mal
podľa jeho názoru žalobca iba nepatrný neúspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v

celom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobu zamietne. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Namietal, že súd prvej inštancie nevysvetlil z
akého ustanovenia zákona vychádzal a na základe čoho považuje údaj o RPMN za dohodnuteľný údaj.
Z § 2 písm. i/, § 9 ods. 2 písm. j/ a § 19 aj z prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že údaj o
RPMN sa nedá dohodnúť, lebo ide o vypočítaný ukazovateľ, ktorý sa má vypočítať v čase uzavretia
zmluvy o úvere, nie v čase podania žiadosti o úver, čo sa súd mylne domnieval, že medzi stranami

nedošlo k dohode o RPMN, pretože žalobca navrhol iný údaj a žalovaný v prijatí návrhu iný. Ak sa tento
údaj nedá dohodnúť, nedá sa použiť ani § 44 ods. 2 Obč. zákonníka. Z rozsudku súdu prvej inštancie
nevyplývajú žiadne dôvody, podľa ktorých mal preukázané, že ide o dohodnuteľný údaj, kedy by mohol
pristúpiť k aplikácii § 44 ods. 2. Aj únijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy a ako sa má určiť
hodnota RPMN, keď smernica Rady č. 2008/48/S z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere v

čl. 10 ods. 2 písm. g/ určuje, že údaj o RPMN bude vypočítaný (teda nie dohodnutý) v čase uzavretia
zmluvy. Výrok o náhrade trov konania je nesprávny, pretože žaloba bola v časti aj zamietnutá. Spôsob,
akým súd aplikoval § 255 ods. 1 CSP nie je z rozsudku ani len zistiteľný.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a

uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Námietku žalovaného v odvolaní, že súd sa mal
vysporiadať s dohodnuteľnosťou údaju o RPMN a udania právnej normy, ktorá stanovuje jej výpočte,
označil za neopodstatnenú a neodôvodnenú. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva
nebola platne uzavretá, pretože absentovali zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný neakceptoval
návrh žalobcu na uzavretie zmluvy, ale doplnením iných odlišných údajov vytvoril nový návrh, ktorý

žalobca neakceptoval.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v

napadnutej časti podľa 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel
k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo

i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s
právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na
ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už

v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania.
Odvolací súd preto v odpovedi na vznesené námietky odvolateľa odkazuje na odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie.

7. Žalobcom predložená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o

poskytnutí revolvingového úveru je z 29.10.2013. Žalobca ako žiadateľ o úver v bode 5 Údaje o
požadovanom revolvingovom úvere, ktorý vypĺňal, žiadal o úver 1.500 Eur, predpokladanú RPMN za
úver 70,01%, RPMN po poskytnutí revolvingu 63,32%. V bode 6 Údaje o schválenom revolvingovom
úvere s poznámkou „nevyplňuje“ poskytovateľ úveru uviedol RPMN za úver 69,52% a RPMN poposkytnutí revolvingu 70,01%. Keďže medzi žalobcom navrhovanou a žalovaným vyplnenou výškou
RPMN je rozdiel, bod 6. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru predstavuje nový návrh na uzavretie zmluvy, a nie prijatie návrhu zmluvy. Žalobca podľa zisteného

skutkového stavu, ktorý nebol žalovaným namietaný, nový návrh žalovaného na uzavretie zmluvy
neakceptoval.

8. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobcovi úver na základe podmienok iných, ako boli uvedené
v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové

podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov bodu 6 zmluvy označeného ako „údaje o
schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“.

9. Je zrejmé, že žalobca v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru nemal vedomosť
o výške RPMN, ktorú žalovaný uviedol v bode 6 zmluvy.

10. Návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1), pričom podľa § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. V tejto súvislosti neobstojí odvolacia námietka, že
RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený. Jej výška musí byť riadne
určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Ako zákonom požadovaný údaj

nemôže byť menená jednostranným úkonom žalovaného.

11. V danom prípade nejde o chýbajúci údaj o RPMN v zmluve. Nový návrh žalovaného nebol žalobcom
prijatý, čo znamená, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, zmluva nebola hotová, perfektná, nevznikla. Ide
o ničotný (žiadny, zdanlivý) právny úkon (negotium nullum, non negotium). Ničotnosť nedáva vzniknúť

žiadnemu právu. Právny úkon, zmluva o revolvingovom úvere, nevznikla. Ako právny
úkon označujeme prejav vôle subjektu, ktorý smeruje k zmene, vzniku nebo zániku práv či povinností.
V danom prípade chýba prejav aj vôľa žalobcu - akceptácia nového návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Súčasný Občiansky zákonník však pojem ničotného právneho úkonu nepozná, a takéto právne konanie
sankcionuje absolútnou neplatnosťou v zmysle súdom prvej inštancie citovaného § 39 Občianskeho

zákonníka.

12. V prípade neplatného právneho úkonu nastupuje režim bezdôvodného obohatenia (§ 451
Občianskeho zákonníka), ako správne posúdil súd prvej inštancie.

13. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
potvrdiť.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

16.Odvolacísúdpreskúmalvrozsahuodvolaniaajvýroknapadnutéhorozsudkuonáhradetrovkonania.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil pojmom „nepatrný neúspech
žalobcu“ (neúspech žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 564,26 Eur od
03.03.2017do26.03.2017).Ideopojempoužívanývzrušenomprocesnompredpise(§142ods.3O.s.p.,
„neúspech v pomerne nepatrnej časti“). Súdom prvej inštancie aplikovaný CSP takýto pojem nepozná,

preto sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje
každýneúspech,atovrátaneneúspechuvčastipríslušenstvapohľadávky.Správnemalpretosúdpoužiť
ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Keďže úspech žalovaného predstavoval 1,78 Eur (5% ročne zo sumy 564,26 Eur od 03.03.2017 do

26.03.2017) - t.j. 0,31% a úspech žalobcu 564,26 Eur + 3,94 Eur t.j. 568,20 Eur (5% ročne zo sumy
564,26 Eur od 27.03.2017 do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie) t.j. 99,69% je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi 99,38% trov.17. Keďže neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie rozhodnutia, odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vo veci samej vyplýva, že žalobca
bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí právo na náhradu trov
tohto odvolacieho konania voči žalovanému. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).