Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2012

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 9C/471/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5398899707
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2012:5398899707.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i v právnej veci navrhovateľky 1) X. J., U.. J., nar. 5. 7. 1954, bytom I. C. I., H.
č. XX1, 2) L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. B., O. XXXX, 3) Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., P..
O. Q. XXXX, 4) mal. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., P.. O. Q. XXXX, zast. odporkyňou v 3) rade Y.
J., všetci právne zastúpení JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom, Dolný Kubín, Radlinského 1735/29,
proti odporcovi v 1) rade A. M., nar. X.X.XXXX, bytom I. C. B., J. XXXX/XX, 2) rade V. M., U.. O., C..

XX.X.XXXX, bytom I. C. B., J. XXXX/XX, 3) rade X. O. U.. O., nar. XX.X.XXXX, bytom I.. C. B., J. XXXX/
XX, 4) rade B. T. U.. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž., R. XX, právne zastúpení Advokátskou kanceláriou,
s.r.o., JUDr. Milan Chovanec, Žilina, V. Tvrdého 17, v konaní o určenie existencie práva prechodu a
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti KNC parcela č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere
154 m2 a KNC parcela XXXX/XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 200 m2 zapísané na LV č. XXXX
vedenom Katastrálnym úradom Ž., Správou katastra Č., k.ú. a obec I. C. I. v spoluvlastníckom podiele 1-

ina p a t r i a do novoobjaveného dedičstva po neb. X. J. U.. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX,
nap. bytom I. C. I. - H. XXX.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

O trovách konania b u d e rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Čadci rozsudkom 9 C 471/1998-307- v spojení s doplňujúcim rozsudkom 9C
471/1998-423 zo dňa 4.6.2009 určil, že pôvodná navrhovateľka X. J. X. Alojz nadobudli vydržaním
právo zodpovedajúce vecnému bremenu pozostávajúce z práva prechodu, používania cesty označenej
GP Geodézie Žilina a.s. č. 260/99 zo dňa 3.6.1999 ako KNC č. XXXX/XXX o výmere 111 m2 a KNC č.
XXXX/XX o výmere 412 m2. Zároveň uložil odporcovi cez uvedenú cestu trpieť výkon práva prechodu
navrhovateľov, ako aj obyvateľov rodinného domu č. XXX a na vlastné náklady odstrániť murované
oplotenie, ktoré bráni tomuto prechodu. Pôvodnú navrhovateľku X. J. U.. O. určil za spoluvlastníčku

1/240-iny pozemkov, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom Geodézie Žilina a to parcele KNC č.
XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľom trovy konania a trovy
právneho zastúpenia. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie odporca, na základe ktorého, ako
základný, tak aj doplňujúci rozsudok KS v Žiline uznesením 10Co 297/09 zo dňa 19.11.2010 zrušil z
dôvodu, že súd konal s účastníkmi, ktorí už nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania. Doplňujúci
rozsudok, ktorým súd určil pôvodnú navrhovateľku za spoluvlastníčku parcele KN XXXX/XX v rozsahu

1/240-ina účasti z celku vydala skôr, ako nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým toto rozšírenie
návrhu pripustil. Doplňujúci rozsudok nebol vyhlásený verejne, pričom poukázal na to, že pokiaľ okresný
súd konštatoval, že pôvodná navrhovateľka v l) rade, ako aj navrhovateľ v 2) rade nadobudli vydržanímprávo zodpovedajúce vecnému bremenu pozostávajúce z práva prechodu používania cesty KNC XXXX/
XXX cez pozemok KNC XXXX/XX a zároveň určil, že pôvodná navrhovateľka je spoluvlastníčkou
1/240-iny k účasti k celku KN parcele č. XXXX/XX, je určenie spoluvlastníckeho podielu ku konkrétnej

nehnuteľnosti a súčasne určenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu pre tých istých navrhovateľov
zmätočné, pretože vlastník alebo spoluvlastník nehnuteľnosti nemôže byť nositeľom vecného bremena
k nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom alebo spoluvlastníkom.

Uznesením 9 C 471/98-544- zo dňa 21.3.2011 súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho

odporcu Y.. K. O. vstúpili ako odporcovia v l) U. A. M., A. 2) U. V. M., A. 3) U. X. O., A. 4) U. B. T..

Uznesením 9 C 471/98 zo dňa 7.4.2011 súd pripustil, aby do konania na strane navrhovateľov, ako
navrhovateľka v 3) rade vstúpila Y. J. a navrhovateľka v 4) rade B.. I. J..

Uznesením 9 C 471/98-609 zo dňa 5.9.2011 súd pripustil zmenu rozsudočného návrhu tak, že súd

zriaďujevecnébremeno-právocestyspočívajúcevpráveprechodupešo,koňmoamotorovýmvozidlom
a to po tej časti pozemkov zobrazených ako KN-C parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 154 m2 a KN-C parcela č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, zapísané
na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Ž., Správou katastra Č. pre k.ú. a obec I. C. I. ako bola
táto zameraná geometrickým plánom č. 21/2011 vyhotoveným Ing. Petrom Mičíkom - GEODETING,

Gaštanová 3078/2, Žilina a overeným Správou katastra Č. dňa 20.7.2011 pod č.: 589/2011 v prospech
vlastníctva stavby - rodinného domu so súp. č. XXX postavenom na pozemku KN-C parcela č. XXXX/
XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 82 m2, zapísanom na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym
úradomŽ.,SprávoukatastraČ.prek.ú.aobecI.C.I..VlastníkpozemkovzobrazenýchakoKN-Cparcely
č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2 a KN-C parcela č. XXXX/XXX, zastavané

plochy a nádvoria o výmere 200 m2 je povinný strpieť výkon tohto vecného bremena vlastníkom stavby
- rodinného domu so súp. č. XXX postavenom na pozemku KN-C parcela č. XXXX/XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 82 m2. Súd určuje, že nehnuteľnosti - pozemky zobrazené ako KN-C
parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2 a KN-C parcela č. XXXX/XXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom

Ž., Správou katastra Č. pre k.ú. a obec I. C. I. v spoluvlastníkom podiele 1-ina patria do novoobjaveného
dedičstva po neb. X. J., U.. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom I. C. I., H. XXX.
Odporcovia v l) - 4) rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľom trovy konania na
účet právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. Róberta Slamku, advokáta so sídlom v Dolnom Kubíne.

Uznesením 9 C 471/1998 zo dňa 2.2.2012 súd pripustil zmenu rozsudočného návrhu, pokiaľ ide o
výrok č. 1) zmeny, ktorá bola pripustená uznesením 9C 471/98-609 zo dňa 5.9.2011, pokiaľ ide o číslo
geometrického plánu, ktoré v súčasnosti je 45971587-29/2011 a taktiež pokiaľ ide o dátum overenia
správou katastra, ktorý je 31.1.2012 pod č. 85/2012.

Navrhovateľka v l) rade na ohliadke uviedla, že cestu, ktorú navrhujú ako prechod, po tejto chodievali
47-rokov, predtým tam bola iba tráva, sanitka sa dostala až pred ich dvor. V súčasnosti, pokiaľ príde
po ňu sanitka, zostane na uvedenej poľnej ceste pred bránou, nemôžu bokom vytiahnuť nosítka, takže
sanitka sa musí vrátiť až na vybetónovanú cestu pred bránu odporcov a tam ju naložia. Musela si
zabezpečiť 3-4-chlapov, aby ju tam naložili. Na tej ceste, ktorú navrhujú ako prístupovú odporcovia, sa

vytočiť nedá. Žiadajú prístup do oboch ich domov. Nie je pravdou, že by im chcel Y.. K. O. darovať
pozemok pod domom, neskôr ho chcel predať za 100.000,-Sk bez cesty. Ona však jednoznačne sanitku
potrebuje,jenavozíku.Sanitkabysaneotočila,anipokiaľbysazbúralplotaodbagrovalasačasťzeminy
z ich pozemku. Nevie koľko by stálo vybudovanie cesty cez pozemok odporcov. Uvedený pozemok
nepotrebovali darovať, nakoľko je napísaný na ich mamu.

Navrhovateľ L. J. na pojednávaní uviedol, že cez dvor navrhovateľov sa chodievalo stále, nová cesta, po
ktorej teraz chodia je poľná, je vecou obecného úradu, aby túto cestu urobilo. Keď sa asfaltovala cesta,
jeho rodičia už nežili a nevie o návrhu, ako to uvádzala odporkyňa B. T.. Po ceste, po ktorej chodievali
sa dostanú až priamo ku dverám aj sanitkou. Cestu cez pozemok odporcov bude sa musieť posunúť

doprava, ale na poľnej ceste je tak žumpa, je tam plynomer. Má predstavu koľko bude stáť zriadenie
takejto cesty a zaplatí za to toľko, koľko zaplatí. Druhá poľná cesta pre neho nie je výhodnejšia, pretože
tam sa tak isto musí búrať plot, musí sa prepájať plynová prípojka a šírka tejto cesty nevyhovuje. Na
tejto ceste sa sanitka nevytočí.Právny zástupca navrhovateľov vo svojich vyjadreniach a na pojednávaní uviedol, že predmetné
domové nehnuteľnosti boli postavené na pôvodnej pkn. parcele č. XXXX/X, ktorá bola podstatne väčšia,

bola v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov a v pozemnoknižnom
práve bolo bežné, hlavne čo sa týka nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali v intraviláne a ktoré boli v
podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, že došlo v minulosti medzi nimi k ústnej dohode
o reálnej deľbe, to znamená, každý z týchto spoluvlastníkov na mieste samom užíval jeho reálne
vyčlenenú časť. Manželia Y. O. a O. O., ako podieloví spoluvlastníci predmetnej celej pkn. parcele

užívali jej časť reálne vyčlenenú, oni výlučne ako manželia, na ktorej si postavili rodinný dom so súp.
č. pôvodne XXX, čo aj medzi účastníkmi sporné nie je. V tomto prípade bežne bývalo, že dohoda o
reálnej deľbe nebola pozemnoknižne písaná, to znamená, pôvodný pozemnoknižný stav bol taký, aký
je v súčasnosti, ako vyplýva z pkn. vložky, avšak nebol totožný so stavom skutočným, to znamená na
základe osvedčenia zapísaného do pozemkovej knihy, nakoľko v tom čase pozemková kniha viedla
zápisy, ale neboli povinné, keďže už platil Stredný občiansky zákonník, tak vlastníctvo nadobudla právna

predchodkyňa navrhovateľov s tým, že predmetom tejto dohody je vlastne domová nehnuteľnosť, resp.
polovica tejto domovej nehnuteľnosti vrátane pozemku, na ktorom táto nehnuteľnosť stála a spoločného
dvora.Nesúhlasiastvrdením,žebysamalojednaťlenoparceluXXXX/XXXvsúčasnosti,pretožetakéto
parcelné číslo v tom čase neexistovalo, v podstate z predložených máp evidencie nehnuteľnosti vyplýva,
že celá táto domová nehnuteľnosť usadlosť bola postavená na parcele ešte pôvodnej EN s jedným

parcelným číslom XXXX/XX až neskôr dochádzalo k oddeleniu jednotlivých parciel, teda nie v čase,
kedy došlo k uzatvoreniu predmetného osvedčenia. Imrich Sýkora, ako predávajúci previedol na svoju
dcéru polovicu svojho podielu už v reálne vyčlenenom pozemku, to znamená polovicu z jednej polovice,
t.j. 1-inu. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že predmetná nehnuteľnosť bola
zapísaná na viacerých spoluvlastníkov, medzi ktorými došlo ku konkludentnej reálnej deľbe a manželia

Y. O. spolu s manželkou sa stali výlučnými vlastníkmi každý v 1-ici tejto spornej parcele a Y. O. 1-inu
tohto podielu odstúpil dcére. Ku dňu smrti jej svedčí vlastnícke právo v 1-ine. Poukázal na notársku
zápisnicu N 574/93 zo dňa 16.3.1994, ktorú si právny predchodca notársky osvedčil predmetný spoločný
dvor v celosti, kde ako titul nadobudnutia výslovne uviedol, že ešte za života rodičov došlo k reálnej
deľbe podielov medzi spoluvlastníkmi a v takomto stave to užívali oni. Taktiež to užíval on dobromyseľne,

pokojne, nerušene. Dobromyseľnú držbu Y.. K. O. spochybňujú. Následne potom spoločný dvor zostal
v spoluvlastníctve X. J. na základe ČD a Y.. K. O., na základe dedenia. Plnil funkciu spoločného dvora a
tak to bolo užívané ako aj prístup. Prístup po KNC parcele č. XXXX/XXX nie je vyhovujúcim prístupom
k rodinnému domu navrhovateľov, nakoľko komunikácia nie je spevnená, nezabezpečuje riadny prístup
osobným motorovým vozidlom v každom ročnom období. Nie je miestnou komunikáciou a teda v zmysle

cestného zákona neexistuje legálna povinnosť zabezpečovať jej zjazdnosť a schodnosť. Zriadenie
prístupovej cesty po parcele KNC XXXX/XXX by si vyžadovalo súhlas 37-podielových spoluvlastníkov
a vzhľadom na umiestnenie plynomera a žumpy navrhovateľov na pozemku KN XXXX/XXX by bolo
zriadenie tejto cesty neporovnateľne nákladnejšie, ako po pozemkoch parcelách XXXX/XXX, XXXX/
XXX, po ktorých táto cesta predtým bola zriadená a riadne užívaná. Taktiež zriadenie prístupovej cesty

cez KNC parcelu XXXX/XX nie je možné, nakoľko by muselo dôjsť k asanácii hospodárskej budovy,
keďže KNC parcela XXXX/XXX je priúzka, na parcele KNC XXXX/XXX je umiestnená žumpa, ku ktorej
musí byť zabezpečený prístup a medzi garážou a žumpou je priúzky priestor na zriadenie cesty, ďalej
medzi plynomerom navrhovateľov a hranicou KNC č. XXXX/XXX je priúzky priestor, nakoľko je potrebné
zabezpečiť vytáčanie osobných vozidiel, čo je problematické a nebezpečné vzhľadom na umiestnený

plynomer. Pokiaľ ide o druhú možnosť, od miestnej prístupovej komunikácie na KNC parcele č. XXXX/
XXX by museli navrhovatelia až kolo KNC parcele č. XXXX/XX prechádzať aj cez KNC parcele XXXX/
XXX, ktorá nie je miestnou komunikáciou a nie je na nej legálne zabezpečená istota, že bude zjazdná
a schodná. Zriadenie a užívanie navrhovaného vecného bremena bude priamo úmerné obmedzeniu
práv odporcov.

Odporca v l) rade na pojednávaní uviedol, že súhlasí v celom rozsahu s tým, čo povedal ich právny
zástupca.

Odporkyňav2)radenapojednávaníuviedla,žesastotožňujesvyjadrenímprávnehozástupcu.Súčasné

rozdelenie pozemkov pokladá za správne, každý má svoje súkromie, svoj prístup k domu. Pokiaľ by
sa navrhovatelia chceli dostať k svojmu domu nákladným autom alebo sanitkou, nie vždy ku každému
domu sa dá takto dostať. Chceli si nechať pozemok, ktorý zdedil ich otec. Navrhujú ideálny prístup obom
stranám.Keďžesastranydohodnúťnemôžu,musísatoriešiťsúdnoucestou.Navrhovateliamajúprístupz oboch bokov ako aj zozadu, oni majú prístup jedine zpredu. Pokiaľ by aj tento dostali navrhovatelia,
tak oni by mali prístup z každej strany a odporcovia nemali žiaden. Plynová prípojka navrhovateľov bola
postavená až po tom, čo bola postavená plynová prípojka odporcov až po začatí tohto konania zámerne

v týchto priestoroch, aby sa tam nedalo vojsť. Navrhovatelia sa domáhajú práva prechodu cez ich dvor,
ktorý si celý vybudovali. Predtým tam bola narastená len poľná tráva. Dvor si zhodnotili, celý ho prerobili
na vlastné náklady. V hospodárskych budovách na parcele XXXX/XXX majú drahé veci, napr. traktor
a pokiaľ by bolo určené právo prechodu, museli by sa tieto budovy oddeliť, po celý čas by to muselo
byť otvorené a mohlo by dochádzať ku škodám na ich majetku. Tiež mali pred hospodárskou budovou,

ktorá hraničí s parcelou XXXX/XXX žumpu, túto ich otec upravil, vyspravil, dal tam rúru, urobil betónový
múrik, ostatné sa zatrávnilo, takže je to urobené úplne inak a takto by to mohli urobiť aj navrhovatelia,
avšak oni schválne nechcú. Uvedená cesta slúži aj na prechod traktorom. Majú za to, že je dostatočne
široká. Za dvor, ktorý celý čas užívajú navrhovatelia a je zapísaný na LV odporcov, ich otec nikdy nepýtal
sumu 100.000,-Sk, až teraz im oni ponúkli na odpredaj tento pozemok. Navrhovatelia by sa dostali aj
na pozemok XXXX/XX, avšak by si museli odbagrovať zeminu v mieste, kde sa nachádza plot.

Odporkyňa v 3) rade na pojednávaní uviedla, že sa prikláňa k tomu, čo uviedla odporkyňa v 2) rade,
ako aj ich právny zástupca.

Odporkyňa v 4) rade na pojednávaní uviedla, že tvrdenie navrhovateľov, že cesta, po ktorej teraz chodia

nie je obecná alebo príjazdová, tak by sa ich chcela opýtať, kto by im cestu odhrabával, pokiaľ by im bola
umožnená cesta cez ich pozemok. Naďalej by existovali spory medzi týmito dvoma rodinami. Rodiny si
už v minulosti robili prieky, takže navrhovatelia auto zastavili a nedalo sa dostať napr. dobre do dielne.
Ich matka na to upozornila. V budúcnosti sa opätovne obáva takýchto sporov. Navrhovatelia majú kadiaľ
chodiť a dlho tadiaľ už aj chodia. Keď sa asfaltovala obecná cesta, jej rodičia dali návrh predchodcom

navrhovateľov, že s ich pomocou by sa dala cesta vyasfaltovať. Navrhovatelia takúto možnosť odmietli.
Uvedená cesta sa dá rozšíriť, dá sa tam urobiť prístup. Takto urobili aj jej rodičia, tiež si cestu rozšírili.
Chce poukázať na to, že ako navrhovatelia, tak aj odporcovia si vybudovali na dvore oddychovú zónu.
Pokiaľ by bola umožnená navrhovateľom cesta cez pozemok odporcov, išla by práve cez túto oddychovú
zónu, ich dvor by stratil akúkoľvek hodnotu, nemali by žiadne miesto na stretávanie sa rodiny. Ak by bola

umožnená táto cesta, dvor by sa otvoril, bolo by to nebezpečné ako pre jej dieťa, tak aj pre iné kvôli tomu,
že navrhovatelia majú psa na reťazi. Pripája sa k vyjadreniu ostatných odporcov aj právneho zástupcu.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní a vo svojich vyjadreniach uviedol, že zmeneným návrhom sa
odporcovia domáhajú, aby súd zriadil právo cesty cez nehnuteľnosť XXXX/XX X. 4032/193 za účelom

prístupu k ich domovej nehnuteľnosti. Pôvodný návrh od súčasného je úplne odlišný. Pôvodný návrh
sa uplatňoval titulom vydržania, čiže reálneho výkonu, ktorému začal niekto nejakú dobu brániť. Druhý
návrh na zriadenie vecného bremena je novým právnym inštitútom vnesený novelou Občianskeho
zákonníka. Podľa § 151 písm. o) ods. 3) je možné zriadiť prístup k nehnuteľnostiam, ku ktorým nie je
možný vhodný alebo účelný iný prístup. Navrhovatelia sa nedomáhajú zriadenia práva cesty k pôvodnej

časti rodinného domu postaveného v r. 1951 Y. O. a následne rozdeleného medzi právneho predchodcu
odporcov a navrhovateľov W. X. Annu , ale domáhajú sa zriadenia vecného bremena práva cesty k
domu č. XXX na pozemku č. XXXX/XXX, ktorému prislúcha aj dvor, pozemok XXXX/XXX. Domáhajú sa
teda zriadenia cesty k nehnuteľnosti, ktorá nemá s minulosťou a vzťahmi k ich rodine žiadnu súvislosť,
ani k právnemu predchodcovi odporcov, či k odporcom samotným. V konaní predložili snímok GP s

farebným vyznačením jednak prístupových komunikácii oranžovou farbou s vyznačením nehnuteľnosti
vo vlastníctve odporcov žltou farbou a nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov alebo v niektorých
častiach spoluvlastníckych podielov ešte ich právnych predchodcov vyznačených zelenou farbou. Z
tejto snímky s farebným odlíšením vyplýva, že je nesporné, že nehnuteľnosti so zelenou farbou majú
priamy prístup k pozemku vyznačenom oranžovou farbou, čo je parcela č. XXXX/XXX - prístupová

komunikácia. Počas ohliadky na mieste samom mali možnosť sa presvedčiť, že prístupová komunikácia
neslúžili len navrhovateľom, ale aj vlastníkom ostatných nehnuteľnosti rodinných domov alebo chát,
ktorésanachádzalizazákrutouaktorébolozmiestaohliadkyvidieť.Inýmtentopozemokakoprístupová
komunikácia postačuje k prístupu k rodinnému domu a navrhovateľom nepostačuje. Prístup k rodinnému
domu č. XXX môže byť omnoho konfortnejší ako v súčasnosti a toto si vyžaduje skutočne malý stavebný

zásah do terénnych úprav pozemku ako skosenie medze na úroveň cesty a vyloženie či už zámkovou
dlažbou alebo nejakou formou spevniť povrch tak, aby sa na ňom dalo dokonca chodiť aj na vozíku.
Na mieste samom sme sa mali možnosť presvedčiť, že v prípade, ak by súd zriadil vecné bremeno,
právo cesty odo dňa právoplatnosti rozsudku, čiže nie práva prechodu nadobudnutého vydržaním, alezriadenia novej cesty cez pozemok odporcov, technické náklady, či už stavebné by boli neporovnateľné
vyššie ako tie, ktoré si vyžadujú terénne úpravy na pozemku vo vlastníctve navrhovateľov, aby mohli
mať prístup z hlavnej cesty. Sám navrhovateľ v 2) rade zostal zaskočený, keď mu bolo vysvetlené,

akú investíciu si práve zriadenie cesty cez pozemok odporcov malo vyžadovať. Navrhovatelia prístup
z parcele XXXX/XXX a XXX na miestnu komunikáciu č. XXXX/XXX využívajú najmenej 13-14-rokov.
Pokiaľbyprístupnebolmožný,nevyužívalibyhoato,abyimbolazriadenácestacezpozemokodporcov,
musí dôjsť k odstráneniu plota s betónovým základom, musí dôjsť k spevneniu komunikácie, pretože
nie je možné chodiť len tak po hriadkoch, muselo by dôjsť k odstráneniu stromov. Nie sú žiadne dôvody,

či už zákonné alebo dobré mravy alebo akákoľvek vôľa, aby právo cesty cez pozemok odporcov bolo
zriadené, s poukazom na vyjadrenie Mesta I. C. I., ktoré potvrdilo, že cesta je miestnou komunikáciou,
je nespevneným povrchom, o čom bolo možné presvedčiť sa na ohliadke a je dokonca zámerom mesta
tieto miestne komunikácie skvalitňovať práve spevňovaním ich povrchu. Pokiaľ ide o výrok určenia
vlastníckeho práva, dohoda, ktorú uzatvoril Y. J. O. J X. Annou , či už 5.4.1956 alebo následne v r.
1957 a ktorá bola vložená do pozemkovej knihy, sa týkala výhradne rozdelenia domu na dva a výslovne

sa v liste uvádza, že sa prevádza nielen polovica domu X. J., ale aj polovica pozemku, ktorý stoji pod
domom. V žiadnom prípade sa nehovorí o nejakom pozemku prislúchajúcom, ktorý by mal tvoriť dvor
a pod. Sú presvedčení, že práve Y. J. Q. X. J. preto len pozemok pod domom, lebo predpokladal,
že vedľajšia nehnuteľnosť, ktorá je na mape vyznačená zelenou farbou, bude patriť X. J. a práve cez
túto mal byť zabezpečený prístup z hlavnej komunikácie. Nevidel preto dôvod, aby na ňu prevádzal aj

nehnuteľnosti, ktoré tvoria spoločný dvor. Imrich previedol na X. J. polovicu svojho podielu vedeného v
pozemkovej knihe pod bodom 75a) a nie teda polovicu, resp. polovicu svojej polovice, čiže 1-inu celej
nehnuteľnosti, ktorá dnes patrí odporcom. Pokiaľ právny predchodca odporcov v osvedčení vyhlásenia
o vydržaní konštatoval, že v minulosti došlo k reálnej deľbe, na ktorú skutočnosť dnes poukázal právny
zástupca navrhovateľov, áno, súhlasia s jeho tvrdením a on práve v tomto vyhlásení o tom, že došlo

v minulosti k reálnej deľbe, poukázal na rozdelenie domovej nehnuteľnosti a pozemku pod rodinnými
domami, nie ostatnými nehnuteľnosťami. Bolo by nelogické, aby v osvedčení vyhlásenia o vydržaní
uvádzal, že došlo k deľbe nehnuteľnosti, ku ktorým on vyhlásil svoje právo vydržania. Pokiaľ aj hovoril o
reálnej deľbe, tak k nehnuteľnostiam, ktoré jemu na základe tejto reálnej deľby patriť nemali, si vlastnícke
právo neuplatňoval. Návrh na určenie vlastníckeho práva k podielu, ktorý presahuje 1/240-inu do podielu

1-iny, o ktorom sa dnes koná je premlčaný, bol uplatnený v čase, keď túto skutočnosť už nebolo možné
spochybniť. Preto sa stal právny predchodca odporcov výlučným vlastníkom dobromyseľne na základe
orginárneho právneho titulu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva a toto právo po nerušenú dobu
najmenej 10-rokov vykonával. Z tohto dôvodu, aj keby nebol nadobudol vlastnícke právo vydržaním ku
dňu podania pôvodnej žaloby, ale v podiele, ktorý presahoval pôvodne uplatnený nárok 1/240-ina sa tak

určite stalo v tomto prípad jeho nárok nespochybniteľný, podaný oneskorene a je nedôvodný v celom
rozsahu, nielen čo do podielu nad 1/240-inu, ale aj čo do celého uplatneného nároku výrokom č. 2).
Navrhujú, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľov k náhrade trov konania.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom

a oboznámením sa s celým spisovým materiálom.

Svedok Y.. O., právny predchodca odporcov na ohliadke uviedol, že pozemok pred domom
navrhovateľov im nechcel darovať, ale ponúkal im tento pozemok za odstránenie, resp. likvidáciu
hnojiska. Keď robili poter pred jeho bránou, bolo to už v čase konania tohto sporu chcel, aby poter

bol potiahnutý až k plotu navrhovateľov, avšak ich najmladší syn W. si tam postavil auto a nechcel ho
odstaviť, čím zabránil urobeniu cesty.

Svedkovia A. B., A. J., W. J., A. J., Y.. K. X. X. Ondrej v konaní uviedli, že pôvodní navrhovatelia k
svojmu domu chodili miminálne 30-rokov cez dvor rodičov. Tento s rodičmi užívali ako spoločný.

Svedkyňa K. O., švagriná navrhovateľky a svedok W. O., brat navrhovateľky a odporcu na pojednávaní
uviedli, že rodičia navrhovateľku vyzvali, aby si urobila samostatný vchod do domu. Z ich výpovedi
vyplýva, že neudržiavali vzťahy s pôvodnou navrhovateľkou X. J., ale naopak navštevovali sa s
pôvodným odporcom Y.. K. O..

Zo spisu Okresného súdu v Čadci D 803/87 súd zistil, že v dedičskom konaní po neb. O. O. sa
preberateľom domu č. XXX postaveného na parcele EN XXXX/XXX kat. územie I. C. I. ako aj 1-ice drevárne pri dome stal odporca, ktorý bol zaviazaný vyplatiť ďalších súrodencov, medzi nimi aj
navrhovateľku v l) rade. Paracela EN XXXX/XX nebola v tomto konaní vysporiadaná.

Zo spisu D 675/89 súd zistil, že v dedičskom konaní po neb. Y. O. sa stal preberateľom celého dedičstva
pozostávajúceho z 1-ice domu č. XXX, oplotenia, polovice vedľajších stavieb 6/720-ín parcele č. XXXX/
XXX, 5/30-ín parcele č. XXXX, 5/30-ín parcele č. XXXX/X, 35/320-ín parcele EN XXXX/XX, 35/320-ín
parcele č. XXXX/XXm 35/320-ín parcele č. XXXX/XXX, 35/320-ín parcele č. XXXX/XX syn poručiteľa Y..
K. O. s povinnosťou vyplatiť ostatných spoludedičov medzi nimi aj navrhovateľku v l) rade.

Zo spisu Okresného súdu v Čadci 6 C 494/95 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Čadci 6 C
494/95 zo dňa 12.12.1995 bol zamietnutý návrh navrhovateľa Y.. K. O., aby bolo zrušené jeho podielové
spoluvlastníctvo s odporkyňou X. J. ku parcele KN XXXX/XX tak, že on bude užívať severnú časť tejto
parcele a X. J. južnú časť tejto parcele Ako súd v odôvodnení uviedol, z vykonaného dokazovania mal
jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na

základe dedenia po svojom otcovi Y. O. a odporkyňa ako sestra bola vyplatená.

Z výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX súd zistil, že pod r.č. 75a) je uvedený otec navrhovateľov Y.
O. to v podiele 864/207360 účasti, pod r.č. 75b) matka účastníkov O. O. v podiele 1728/207360-ín a
pod r.č. 87 navrhovateľka X. J.. Pod B - vlastníctvo riadok 87) je zaznačené na polovicu Y. O. - V. b

75a) podľa osvedčenia daného v KNM dňa 5.7.1957 výroku ONV v KNM zo dňa 21.8.1957 vkladá sa
vlastnícke právo X. J. U.. O..

Z dohody uzatvorenej medzi Y. O. X. J J. zo dňa 5.4.1956 súd zistil, že Y. O. dal svojej dcére spolu s
manželom čiastku vena a to južnú časť domu č. XXX a to izbu a kuchyňu v tomto dome.

Z osvedčenia Čd 0351/60 spísaného dňa 5.7.1957 urobeného medzi Y. O. V. X. J J. X. man X.. Súd zistil,
že medzi účastníkmi je nesporné, že spoločnou prácou a spoločnými finančnými nákladmi vybudovali
rodinný dom č. XXX pozostávajúci z dvoch bytových jednotiek v pozemkovej knihe nezapísaných, ako i
maštaľ pozostávajúcu z dvoch od seba oddelených miestnosti. V dôsledku týchto skutočnosti uznáva Y.

O. V., že polovica domu č. XXX mimo chodby patrí vlastníckym právom jeho dcére X. J. a to s polovicou
pozemku, na ktorom je tento dom postavený v dôsledku čoho dáva taktiež svoj súhlas k tomu, aby v
pkn. vložke kat. úz. Obce I. C. I. Č.. XXX A. + r.č. l) me. XXXX/X pod B 75/a) - bola polovica jeho účasti
prepísaná vlastníckym právom na X. J. U.. O.. Ďalej sa uzhodli, že polovica maštale uvedenej v bode l)
patrí vlastníckym právom Y. O., zatiaľ čo druhá polovica tejto maštale patrí výlučne vlastníckym právo

jeho zaťovi W. J.. Z uznesenia Čd 0351/60 bolo zistené, že súd povolil zápis v pkn. vložke kat.
územia I. C. I. č.XXX na polovicu účasti Y. O. V. pod B 75/a) na základe osvedčenia zo dňa 5.7.1957
a vložil vlastníctvo X. J. U.. O..

Z pôvodného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že pôvodný odporca bol okrem iných parciel

aj vlastníkom parcele č. XXXX/XX a to v podiele 35/320-ín a 285/320-ín. Ako tituly nadobudnutia
sú uvádzané rozhodnutie D 675/89 a osvedčenie o vlastníckom práve Nz 122/94. V súčasnosti sú
odporcovia v 1-4) rade na základe darovacej zmluvy vlastníkmi KNC parcele XXXX/XX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX.

Z LV č. XXXX súd zistil, že navrhovatelia 1-2) a neb. W. J. sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného
domu č. 921 na KNC č. XXXX/XXX a parciel XXXX/XXX o výmere 82 m2 a KNC XXXX/XXX o výmere
199 m2.

Z LV č. XXXX súd zistil, že pôvodná navrhovateľka X. J. je podielovou spoluvlastníčkou v 1-ine ku KNC

č. XXXX/XX, XXXX/XXX.

Z notárskej zápisnice N 574/93, Nz 122/94 spísanej dňa 16.3.1994 u notára JUDr. Kubaščíka súd zistil,
že notársky úrad osvedčil, že Y.. K. O. je oprávneným držiteľom okrem iných aj KN parcele XXXX/XX
- zastavaná plocha o výmere 206 m2 a zastavaná plocha o výmere 206 m2 v podiele 285/320-ín. V

osvedčení uviedol, že tieto nehnuteľnosti zdedil po rodičoch. Ešte za života rodičov došlo k reálnej deľbe
podielov medzi spoluvlastníkmi a v takomto stave to užívali oni a užíva to aj od dobromyseľne, vlastnícke
právo nadobudol vydržaním.Z geometrického plánu č. 21/11 overeného Správou katastra Č. dňa 20.7.2011 pod č. 589/11 vyplýva,
že sporný spoločný dvor predstavujú parcely KNC XXXX/XX, XXXX/XXX.

Zo spisu Katastrálneho úradu správa katastra Č., že na základe darovacej zmluvy V 341/2010
uzatvorenej medzi pôvodným odporcom Y.. K. O. a súčasnými odporcami súd povili vklad v ich prospech
okreminýchkparceleCKNXXXX/XXXovýmere200m2,XXXX/XXXovýmere154m2.Ztejtodarovacej
zmluvy zo dňa 12.2.2010 súd zistil, že parcele KNC č. XXXX/XX, XXXX/XXX boli GP Ing. Chládeka
č. over. 884/03 z 30.9.2009 po zameraní skutočného stavu oddelené ako parcele KNC č. XXXX/XX o

výmere 154 m2, XXXX/XXX o výmere 71 m2, XXXX/XXX o výmere 200 m2, XXXX/XXX o výmere
29 m2.

Zo správy Mesta I. C. I. súd zistil, že na parcelu KN XXXX/XX k domovej nehnuteľnosti navrhovateľky
je možný vstup z parcely KN XXXX/XXX pešo alebo vozíkom, nie motorovými vozidlami. Táto parcela
má obmedzenú šírku cca 2 metre a je chodníkom pre prechod s vozíkom alebo pešo. Komunikáciou je

parcela XXXX/XXX, vedľa ktorej má aj navrhovateľka garáž, lebo vstup motorovým vozidlom na parcelu
č. XXXX/XXX nie je možný. Parcela č. XXXX/XXX nie je vo vlastníctve mesta, ale v spoluvlastníctve 37
podielových spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XXXX - stav E. Pokiaľ by spoluvlastníci chodníka dali
súhlas navrhovateľky k jeho úprave, mesto môže prispieť návozom drte a jej úpravou.

Z odpovede na žiadosť od Mesta I. C. I. zo dňa 5.5.2011 vyplýva, že plynofikácia ulice v mestskej časti
V., ktorá sa nachádza na parcele KN XXXX/XXX v kat. území I. C. I. sa vykonávala v r. 1998-1999.
Cesta nachádzajúca sa na parcele KNC XXXX/XXX je verejne prístupná komunikácia. Na parcele č.
KNC XXXX/XXX sa nachádza účelová komunikácia, ktorá slúži na prechod k nehnuteľnostiam a má
nespevnený podklad.

Z odpovede na žiadosť od primátora mesta I. C. I. Y.. W. V. vyplýva, že parcela KNC XXXX/
XXX je na základe cestného zákona 135/1961 Zb. cestou, ktorá slúži ako verejná komunikácia
slúžiaca pre obyvateľstvo a ktorí túto komunikáciu využívajú ako prístupovú cestu k nehnuteľnostiam,
k poľnohospodárskym, lesným, ako i prístup k záhradám a stavbám nachádzajúcim sa v tejto lokalite.

Táto stavba môže byť charakterizovaná podľa cestného zákona § 6 ods. l) ako komunikácia slúžiaca
na všeobecné užívanie. Táto komunikácia tak, ako niekoľko ďalších verejných komunikácii má síce
nespevnený podklad, ale v rámci rozvojových zámerov, pripravujú v meste I. C. I. zrekonštruovať i ďalšie
verejné komunikácie podobného typu.

Okresný súd v Čadci uznesením 9 C 471/98 zo dňa 2.9.2002 predbežne uložil odporcovi povinnosť trpieť
právo prechodu titulom vecného bremena cez sporné nehnuteľnosti. Ako mal súd preukázané, odporca
predbežné opatrenie nerešpektoval, právo prechodu navrhovateľom neumožnil.

Podľa § 80 písm. c) Osp. - návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 OZ - vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky, nakladať s nimi.

Podľa § 129 ods. l) OZ - držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 134 ods. l) OZ - oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3-rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10-rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 151n ods. l) OZ - vecné bremena obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného
tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú buď spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2) OZ - vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.Podľa § 151o ods. l) OZ - vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na základe závete v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva

(vydržaním), ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti.

Podľa § 151o ods. 3) OZ - ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemôže zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno

v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Aj keď navrhovatelia svojou zmenou rozsudočného návrhu prvým výrokom najprv žiadali zriadiť
právo vecného bremena a až druhým výrokom žiadali určiť spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti a právny
zástupca odporcov žiadal, pokiaľ ide o druhý petit zmeneného návrhu, teda návrh žalobcov na určenie
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vylúčiť tento návrh na samostatné konanie, súd mal za to, že v danej

veci je najskôr potrebné zaoberať sa určením vlastníckeho práva a až následne zriadením vecného
bremena.

Nakoľko navrhovatelia žiadali určiť, že sú spoluvlastníci sporných nehnuteľnosti súd skúmal, či v zmysle
§ 80 písm. c) Osp. preukázali naliehavý právny záujem. Súd má za to, že preukázali naliehavý právny

záujem, nakoľko ten je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa
alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Taktiež naliehavý právny záujem je daný vždy vtedy,
pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom nehnuteľnosti a na LV je zapísaný
odporca.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pôvodná KNC parcela č. XXXX/XX o výmere 412 m2
vznikla z pôvodnej pkn. parcele č. XXXX/X, ktorá bola zapísaná v pkn. vl. č. XXX kat. územie I. C. I.,
ktorej vlastníkmi boli pod B 75a v podiele 1728/207360-ín, t.j. 1/120 neb. Y. O. a pod B 75b v podiele
1728/207360-ín, t.j. 1/120-ina jeho manželka neb. O. O. U.. Č..

Súd sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľov, že ešte pred r. 1950 došlo k reálnej deľbe pôvodnej
pozemnoknižnej parcele XXXX/X zapísanej v pkn. vl. Č. XXX kat. územie I. C. I. medzi jednotlivými
podielovými spoluvlastníkmi tak, že manželia Y. O. X. Sid O. U.. Č. sa stali podielovými spoluvlastníkmi
každý v 1-ici reálne vyčlenenej časti tejto pkn. parcele. Súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu
ČSR z r. 1932 uverejnený v Úradnej zbierke rozhodnutí pod č. 911, podľa ktorého v dlhotrvajúcom stave

držby a užívania nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkom v ideálnych
podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľnosti majú vo výlučnej držbe
a užívaní, treba vidieť dohodu strán o deľbe, poprípade o zámene týchto nehnuteľnosti nielen čo do
držby, ale aj do vlastníckeho práva. Takáto dohoda mohla byť uzatvorená aj mlčky. Ako Y. O., tak aj
jeho manželka nadobudli spoluvlastníctvo každý v podiele 1-ici, keďže pred rokom 1950 právo platné

na území SR, nepoznalo inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Prvý krát bol inštitút BSM
upravený zákonom č. 265/1949.

Je nepochybné, že hospodársku usadlosť na pozemku EN parcele č. XXXX/XX si manželia Y. X. Sid
O. vybudovali ešte pred rokom 1950 a takto túto nehnuteľnosť naďalej aj držali a užívali. Osvedčením

zo dňa 5.7.1957 pod Čd 0351/60 Y. O. uznal, že spoločnou prácou a spoločnými finančnými nákladmi
vybudoval so svojou dcérou X. J. a jej manželom rodinný dom č. XXX pozostávajúci z dvoch bytových
jednotiek a preto uznal, že polovica domu č. XXX spolu s polovicou pozemku, na ktorom je tento dom
postavený patrí do vlastníctva jeho dcéry a manžela, v dôsledku čoho dal taktiež svoj súhlas k tomu,
aby si jeho dcéra prepísala polovicu jeho účasti vo vl.č. XXX kat. územie I. C. I. k pkn. parcele č. XXXX/

X pod B 75/a na seba vlastníckym právom. Toto osvedčenie bolo zapísané do pozemkovej knihy pod
Čd 351/60 a registrované Štátnym notárstvom v Kysuckom Novom Meste pod sp.zn. Pr 12/57.

Základným poslaním pozemkovej knihy ako knihy verejnej bolo, že ktokoľvek sa mohol z nej informovať
o právnom stave nehnuteľnosti v nej zapísanej, teda zistiť kto je vlastníkom, príp. ako a čím je toto

jeho právo obmedzené, aké bremena na nehnuteľnosti viaznu. Podľa pôvodnej právnej úpravy, ktorá
sa týchto kníh týkala platila totiž zásada, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej do pozemkovej knihy
bol ten, kto bol ako vlastník tejto veci zapísaný. Zápis v pozemkovej knihe mal teda nielen registračný,
ale aj hmotnoprávny charakter. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti veci zapísanej v pozemkovej knihesa prevádzalo až zápisom prevodu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Ide o tzv. konštitutívny
charakter zápisu do pozemkovej knihy. Účinnosťou zákona č. 141/1950 Zb. ale zanikol tento význam
pozemkovej knihy na úseku prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V zmysle ustanovenia §

111 ods. l) sa prevádzalo vlastníctvo už samou zmluvou, pričom zápis nadobudnutia vlastníctva v
pozemkovej knihe už nebol podmienkou prevodu vlastníctva a zostal mu iba deklaratórny význam. V
nemalo prípadoch sa stávalo, že nehnuteľnosť, ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe ako jeden celok,
bola reálne rozdelená medzi jej spoluvlastníkov na samostatné časti a nimi bola počas ďalšej doby aj
nerušene užívaná.

V konaní bolo sporným medzi účastníkmi, či na základe osvedčenia Čd 0351/60 sa stala dcéra Y. O. X.
J. spoluvlastníčkou len polovice domu č. 700 spolu s pozemkom pod domov tak, ako tvrdili odporcovia
alebo spoluvlastníčkou v podiele 1-ice účasti Y. O. v pkn. parcele č. XXXX/X zapísanej pod č. 75a),
t.j. vrátane dvora. Súd je toho názoru, že keďže táto zmluva medzi otcom a dcérou je sporná medzi
účastníkmi, že túto spornosť možno odstrániť jedine skúmaním ďalších prejavov vôle, resp. konaním

právnych predchodcov účastníkov, resp. účastníkov tohto konania. Ešte pred vyhlásením rozsudku zo
dňa 11.2.2005 uviedli svedkovia v konaní A. B., A. J., W. J., A. J., Y.. K. X. X. Ondrej , že pôvodní
navrhovatelia ku svojmu domu chodili minimálne 30-rokov cez dvor rodičov, tento dvor s rodičmi užívali
ako spoločný. Pokiaľ v konaní vypovedala svedkyňa K. O., švagriná navrhovateľky a svedok W. O., brat
navrhovateľky a odporcu, ktorí uviedli, že samotná navrhovateľka si mala urobiť samostatný vchod do

domu. Z ich výpovedi vyplýva, že s X. J. neudržiavali vzťah, nenavštevovali sa, naopak navštevovali
sa s K. O., teda ich bratom. Z výpisu z evidenčného listu č. XXXX kat. územie I. C. I. vyplýva, že X.
J. bola vedená ako užívateľka parcele XXXX/XX - zast. plocha o výmere 206 m2. Taktiež zo spisu
OS v Čadci 6 C 494/95 vyplýva, že Y.. K. O. svojim návrhom podaným na súd dňa 15.3.1995 žiadal,
aby súd zrušil jeho podielového spoluvlastníctvo s X. J. k parcele EN XXXX/XX o výmere 412 m2 tak,

že by túto parcelu súd rozdelil na dve samostatné parcele, pričom K. O. by bol oprávnený výlučne
užívať severnú časť parcele a maštale ktorú aj užíval s tým, že si vybuduje na hranici trvalé oplotenie,
rozdeľujúce parcelu na dve časti so samostatným vstupom k rodinnému domu č. XXX a X. J. by bola
oprávnená výlučne užívať južnú časť tejto parcele, ktorú aj užívala s tým, že si zriadi cez svoj pozemok
vstup k rodinnému domu č. XXX. Z rozsudku 6C 494/95-46 zo dňa 12.2.1995 vyplýva, že jeho návrh

bol zamietnutý z toho dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na základe dedenia po svojom otcovi Y. O. a odporkyňa, ako je sestra,
bola vyplatená. Táto nehnuteľnosť podľa uvedeného rozsudku nebola v podielovom spoluvlastníctve
účastníkov, ale vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Súd poukazuje na to, že v tomto rozsudku sa stala
chyba, keďže Y.. K. O. sa na základe dedičského konania po svojom otcovi D 675/89 stal vlastníkom

parcele č. XXXX/XX v podiele 35/320-ín, takže súd urobil chybu, pokiaľ konštatoval v tomto konaní, že
je Y.. K. O. výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti. Zvyšok tento nehnuteľnosti v podiele 285/320-
ín si dal osvedčiť pred Notárskym úradom JUDr. Kubaščíka, ako to vyplýva z notárskej zápisnice N
574/93, Nz 122/94 zo dňa 16.3.1994. V zápisnici výslovne uviedol, že tieto nehnuteľnosti zdedil
po rodičoch, kedy ešte za ich života došlo k reálnej deľbe podielov medzi spoluvlastníkmi, v takomto

stave to oni užívali a on to taktiež užíva dobromyseľne, pokojne a nerušene, takže nadobudol vlastnícke
právo vydržaním. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ si právny predchodca súčasných odporcov K. O.
dal osvedčiť svoje vlastnícke právo k pôvodnej parcele EN č. XXXX/XX na základe vydržania, nemohol
byť dobromyseľný, keďže po svojom otcovi zdedil iba 35/320-ín z pôvodnej EN parcele XXXX/XX v
dedičskom konaní po matke táto parcela nebola predmetom dedenia. Zvyšný spoluvlastnícky podiel

si vysporiadal práve predmetným notárskym osvedčením, pričom si bol vedomý, že jeho sestra bola
ako k polovici domu, pozemku pod domom, tak aj parcele č. XXXX/XX v pozemkovej knihe pod č. 87
zapísaná ako spoluvlastníčka. Súd je toho názoru, že pokiaľ by v konaní 6 C 494/95 došlo k vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva, predišlo by sa tomuto sporu a taktiež k sporom v celej rodine.

Y.. K. O. tak nemohol nadobudnúť výlučné vlastníctvo k parcele XXXX/XX ani na základe osvedčenia
zo dňa 16.3.1994, keďže nebol dobromyseľný a pôvodná navrhovateľka podala návrh v tomto konaní
už v r. 1998, takže 10-ročná vydržacia lehota bola prerušená a taktiež nemohol nadobudnúť výlučné
vlastníctvo na základe rozsudku 6C 494/1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.2.1996,
keďže v tomto konaní išlo o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva k spornej parcele,

tento návrh bol zamietnutý a takýto rozsudok nemohol byť podkladom pre zápis do katastra.

Pôvodná KNC parcela č. XXXX/XX o výmere 412 m2 predstavuje v súčasnosti po tom, čo predmetné
pozemky daroval pôvodný odporca Y.. K. O. svojim právnym nástupcom okrem iných aj parcele č.XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 154 m2, č. XXXX/XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere
200 m2. Keďže pôvodná navrhovateľka X. J. U.. O. zomrela dňa X.X.XXXX a na základe osvedčenia
o dedičstve sú jej právnymi nástupcami navrhovatelia v 1) U. X. J., A. 2) U. L. J. X. neb. X. J. X. J J..

Právnymi nástupcami po neb. X. J. sú jeho súrodenci, navrhovatelia v 1-3) rade a právnymi nástupcami
po neb. W. J. sú jeho manželka Y. J. a mal. dcéra I. J.. Keďže mal súd v konaní preukázané, že pôvodná
navrhovateľka X. J. sa stala vlastníčkou pôvodnej parcele EN XXXX/XX o výmere 412 m2 v podiele
1-iny na základe uznesenia Čd 0351/60, na základe ktorého bola zapísaná do pozemkovej knihy vl.č.
XXX kat. územie I. C. I. pod B 87, pričom odo dňa darovania uvedené nehnuteľnosti užívala pokojne,

dobromyseľne v tom, že jej právo patrí, nehnuteľnosť fakticky užívala a nakladala s ňou ako so svojou,
nadobudla vydržaním vlastnícke právo. Uvedené skutočnosti potvrdili výpovede svedkov, evidenčný
list č. XXXX, ako aj konanie na súde pod č. 6C 494/95. Pokiaľ ide o výšku podielu, v ktorom sa stala
pôvodná navrhovateľka vlastníkom pôvodnej EN parcele č. XXXX/XX súd je toho názoru, že tento podiel
získala v 1-ine, keďže v 1/240-ine nadobudla na základe osvedčenia Čd 0351/60 podiel k pôvodnej pkn.
parcele XXXX/X. Táto pkn. parcela bola zapísaná na viacerých spoluvlastníkov, medzi ktorými došlo ku

konkludentnej reálnej deľbe a manželia Y. O. spolu so svojou manželkou sa stali výlučnými vlastníkmi
každý v 1-ici v reálne vyčlenenej EN parcele č. 4032/96, ktorú užívali a z tejto parcele odstúpil Y. O. 1-
icu svojej dcére, teda ku dňu smrti jej svedčí vlastnícke právo v 1-ine.

Právny zástupca odporcov namietal premlčanie nároku navrhovateľov, ktorí si uplatnili zmenou

rozsudočného návrhu v podiele, ktorý presahuje pôvodne uplatnený nárok vo výške 1/240-ín, keďže
tento nárok je premlčaný, podaný oneskorene a nedôvodný a pôvodný odporca parcelu XXXX/XX
vydržal. Podľa § 100 ods. 2) Obč. zákonníka sa však premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Teda vlastnícke právo je nepremlčateľné, chránené ako zákonom, tak aj ústavou.
Pôvodný odporca uviedol pred notárkou nepravdivé skutočnosti, ktoré ani notárka nebola povinná

skúmať, t.j., že p. KN XXXX/XX zdedil po rodičoch, pričom zdedil podiel len po otcovi vo výške 35/320-
ín, kde na základe D 675/89 bol na LV XXXX zapísaná ako vlastník. Pokiaľ by zdedil celú parcelu
po rodičoch, bol by na základe týchto rozhodnutí zapísaný ako vlastník a nemusel by si 285/320-ín
osvedčovať. Taktiež uviedol, že celú parcelu užíva pokojne a nerušene, čo nebolo pravdou, lebo 1-icu
parcele užívala X. J., o čom svedčí aj evidenčný list o užívaní č. XXXX. Vyplývalo to aj z jeho konania,

keď pôvodný odporca podal návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so svojou
sestrou neb. X. J. z dôvodu sporov pri užívaní.

Prvým výrokom žiadali navrhovatelia, aby súd zriadil vecné bremeno a to právo cesty spočívajúce v
práve prechodu pešo, koňmo a motorovým vozidlom po tej časti parciel KNC č. XXXX/XX X. 4032/193

ako bola cesta zameraná geometrickým plánom č. 45971587-29/2011 overeným Správou katastra dňa
31.1.2011 pod č. 85/2012 v prospech vlastníctva stavby a to rodinného domu č. XXX, postaveného na
parcele KNC XXXX/XXX a zároveň, aby súd rozhodol, že vlastník parciel KNC XXXX/XX X. 4032/193 je
povinný trpieť výkon tohto vecného bremena vlastníkom stavby rodinného domu č. XXX. Navrhovatelia
žiadali, aby súd takto rozhodol podľa § 151o ods. 3) OZ, nakoľko sú vlastníkmi stavby a nemajú iný

prístup k rodinnému domu.

V danom prípade je súd toho názoru, že nie sú splnené podmienky na zriadenie vecného bremena v
prospech vlastníka stavby, ktoré spočívajú v práve cesty cez priľahlý pozemok, keďže § 151o ods. 3)
Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby vlastník stavby nebol aj vlastníkom priľahlého pozemku. Súd

všakvýrokomurčil,žeparceleKNCč.XXXX/XXXaKNCč.XXXX/XXXpatriavspoluvlastníckompodiele
1-ina do novoobjaveného dedičstva po neb. X. J.. V prípade, že rozsudok v tejto časti nadobudne
právoplatnosť, bude tento spoluvlastnícky podiel prejednaný v dedičskom konaní a spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľnosti sa stanú práve navrhovatelia ako právni nástupcovia po neb. X. J.. Z tohto
dôvodu súd považoval za potrebné najskôr vyporiadať sa s otázkou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať
s ním. Podstata spoluvlastníctva je rovnaká, ako podstata vlastníckeho práva. Rozdiel je len v tom, že
tie isté práva a povinnosti patria viacerým subjektom spoločne.

Navrhovatelia v konaní tvrdili, že ako vlastníci stavby, nemajú zabezpečený iný riadny prístup k

svojmu rodinnému domu jedine cez parcele XXXX/XXX X. 4032/96 ako je to vyznačené na priloženom
geometrickom pláne. Navyše poukázali na to, že takto bol prístup zriadený aj v minulosti ich právnymi
predchodcami až do času, kým pôvodný odporca prestal túto skutočnosť rešpektovať. Teda cesta
vyznačená v GP je jedinou prístupovou cestou k ich rodinnému domu a zriadenie prístupovej cesty lencez parcelu KNC XXXX/XX nie je možné, nakoľko by muselo dôjsť k asanácii hospodárskej budovy, lebo
cesta je priúzka, inak by sa po nej prechádzať nedalo, navyše je na nej postavená garáž, na parcele KNC
XXXX/XXX je umiestnená žumpa, ku ktorej musí byť zabezpečený prístup. Medzi garážou a žumpou je

priúzky priestor na zriadenie cesty a ďalej medzi plynomerom navrhovateľov a hranicou KNC č. XXXX/
XXX je priúzky priestor na otáčanie sa osobných vozidiel a od miestnej prístupovej komunikácie na KNC
parcele č. XXXX/XXX by museli navrhovatelia až ku KNC parcele č. XXXX/XX prechádzať aj cez KNC
parceluXXXX/XXX,ktorániejemiestnoukomunikáciou,niejeistota,žebudezjazdnáaschodná,jeúzka
a nachádza sa na nej žumpa. Navyše táto cesta je v podielovom spoluvlastníctve 37-spoluvlastníkov

a vzhľadom na umiestnenie plynomera a žumpy navrhovateľov jej zriadenie, ako prístupovej cesty by
bolo nepomerne nákladnejšie, ako navrhovaný prístup. Odporcovia v konaní žiadali návrh na zriadenie
prístupovej cesty zamietnuť z dôvodu, že navrhovatelia majú možný prístup k domu cez parcelu KNC
XXXX/XX, cez ktorú im dnes ani nikto v prechode, či prejazde nebráni, ani do budúcnosti brániť
nebude. Navrhovatelia vo svojom zmenenom návrhu, ako aj vyjadreniach obchádzajú tú skutočnosť,
že sú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi parciel KNC č. XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX X. 4032/172.

Taktiež majú navrhovatelia ďalší možný prístup cez parcelu KNC XXXX/XXX, kde z vyjadrenia primátora
mesta I. C. I. vyplýva, že ide o verejnú komunikáciu, ktorá slúži pre obyvateľstvo a využíva sa ako
prístupová cesta k nehnuteľnostiam, pričom podľa cestného zákona sa jedna o komunikáciu slúžiacu
na všeobecné užívanie. Takže navrhovatelia by si mohli prístup k rodinnému domu č. XXX zabezpečiť
prechodom cez parcelu KNC XXXX/XXX na verejnú komunikáciu KNC XXXX/XXX. Takýto prístup by

bol omnoho konfortnejší a v súčasnosti by si vyžadoval skutočne malý stavebný zásah do terénnych
úprav pozemku, skosenie medze na úroveň cesty a spevnenie povrchu tejto cesty. Ak by súd zriadil
právo cesty podľa návrhu navrhovateľov, technické alebo stavebné náklady na zriadenie tejto cesty
by boli neporovnateľné vyššie, ako odstránenie betónového plota, prekládka plynovej prípojky, terénne
úpravy pozemku, spevnenie komunikácie, odstránenie stromov, odstránenie plota medzi pozemkami,

ktoré užívajú navrhovatelia a odporcovia. Nimi navrhovaný prístup cez parcele XXXX/XXX X. 4032/171
na miestnu komunikáciu XXXX/XXX užívajú navrhovatelia už najmenej 13-14-rokov. Ak by tento prístup
možný nebol, tak by ho nevyužívali.

Súd sa v tejto veci stotožnil s názorom právneho zástupcu odporcov, nakoľko má za to, že nie sú

splnenépodmienkynazriadeniecestyzdôvodu,žeprístupkrodinnémudomuč.XXXmožnozabezpečiť
aj inak, ako ho navrhujú navrhovatelia svojim návrhom. Ide o jednu zo základných podmienok pre
zriadenie práva cesty, pričom priľahlým pozemkom sa nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý
k pozemku vlastníka, ale všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie tejto cesty potrebné, teda aj pozemky
vzdialenejšie. Prístup musí byť zaistený k verejnej ceste, resp. miestnej či účelovej komunikácii, pričom

ak je možnosti niekoľko, musí byť vybratá tá cesta, ktorá najmenej zaťažuje vlastníka pozemku, cez ktorý
má cesta viesť. Cestu možno zriadiť len v takom rozsahu, bez ktorého by obvykle užívanie stavby bolo
znemožnené alebo značne sťažené. Zriadenie práva cesty predstavuje vážny zásah do práva vlastníka
pozemku a preto je treba vždy dávať do pomeru výhodu, ktorú cesta poskytuje s ujmou, ktorá by vznikla
zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Súd musí zaistiť, aby bolo možné stavbu riadne

užívať, predovšetkým však dbať, aby vlastník pozemku bol obmedzený čo najmenej, preto možno zriadiť
cestu len v rozsahu, ktorý zaisťuje objektívne riadne užívanie, aj keď nepôjde o užívanie konfortné.
Možnosť zriadiť cestu, patrí medzi prípady, kedy z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania
sa vzťahu medzi účastníkmi a preto súd nie je viazaný návrhom a pokiaľ navrhovateľ navrhuje nevhodné
umiestnenie cesty, môže ju súd zriadiť v inom mieste. Za zriadenie cesty prislúcha vlastníkovi pozemku

náhrada, pri ktorej stanovení treba prihliadať na obmedzenie vlastníka pozemku a o náhrade musí byť
rozhodnuté aj bez návrhu.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd má za to, že navrhovatelia majú zabezpečený iný prístup
k svojmu rodinnému domu č. XXX postaveného na parcele č. XXXX/XXX a to cez pozemok parcelu

č. XXXX/XXX, ktorý je najkratšou spojnicou pozemku KNC XXXX/XXX s verejnou komunikáciou KNC
XXXX/XXX. Medzi hranicou pozemku XXXX/XXX a plynomerom (čl.l.644) spisu) je vzdialenosť 630 cm.
Z vyjadrenia primátora mesta I. C. I. jednoznačne vyplýva, že parcela KNC XXXX/XXX je na základe
cestného zákona č. 135/1961 Zb. cestou, ktorá slúži ako verejná komunikácia slúžiaca pre obyvateľstvo
aktorítútokomunikáciuvyužívajúakoprístupovúcestukpoľnohospodárskym,lesnýmnehnuteľnostiam,

ako aj k záhradám a stavbám. Táto cesta má síce nespevnený podklad, ale podľa cestného zákona
§ 6 ods. l) môže byť charakterizovaná ako komunikácia, ktorá slúži na všeobecné užívanie. Sudkyňa
sa na mieste samom na ohliadke presvedčila, že uvedená cesta slúži ako prístupová cesta k ostatným
nehnuteľnostiam vrátane budov, ktoré sa nachádzali za zákrutou a ktoré bolo z miesta ohliadky ajvidieť. Súd je toho názoru, že náklady na zriadenie cesty cez prístupovú komunikáciu XXXX/XXX by boli
nepomerne nižšie, ako náklady na zriadenie prístupovej cesty tak, ako to navrhujú navrhovatelia a takáto
cesta sa vždy zriaďuje aj za náhradu, ktorej výšku však súd v danom prípade ani neskúmal, nakoľko mal

za to, že nie sú splnené podmienky pre zriadenie takejto cesty. Navrhovatelia tvrdia, že parcela č. XXXX/
XXX je úzka, nemožno sa na nej vytočiť s motorovým vozidlom. Súd poukazuje na náčrt z ohliadky na
čl.l. 644) spisu, z ktorého vyplýva, že táto parcela je široká 3,5 m tak, ako to bolo vymerané na ohliadke,
pričom navrhovaný prechod navrhovateľmi je tak isto v šírke 3,5 m. Ak by odbagrovali časť zeminy
- medzu medzi parcelami XXXX/XXX X. 4032/171, vytvorili by si dostatočný priestor na otáčanie sa

osobných vozidiel, ako aj sanitky. Pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že na tejto ceste je žumpa, súd poukazuje
na to, že táto sa nachádza aj na pozemku odporcov, ktorú pôvodný odporca upravil, vyspravil, dal tam
rúru, urobil betónový múrik, je upravená. Aj v časti, kde sa nachádza žumpa navrhovateľov, by nebol
problém takto žumpu upraviť, poprípade urobiť cez ňu prejazd. Navrhovatelia taktiež poukazujú na to,
že na parcele XXXX/XXX nie je spevnený povrch, táto býva v čase, keď prší zamokrená, pričom súd
poukazuje, že pokiaľ by si neupravili povrch aj na nimi navrhovanom prechode, taktiež je v častiach

tento povrch nespevnený, v častiach je dlažba odporcov, teda tiež bude potrebovať terénne úpravy.
Prístupová cesta XXXX/XXX bola vyasfaltovaná počas tohto konania, pričom bola možnosť vyasfaltovať
aj parcelu č. XXXX/XXX, čomu príbuzný navrhovateľov zabránil postavením auta do cesty. Navrhovateľ
2) tvrdil, že takéto asfaltovanie by nemalo význam, lebo asfalt by na trávu nechytil. Je však logické,
že pokiaľ by bola snaha zo strany navrhovateľov, aby sa táto cesta vyasfaltovala, tak by skôr nejakým

spôsobom spevnili povrch tejto cesty, aby sa mohol dať naň asfalt. Navrhovatelia nepovažujú parcelu
č. XXXX/XXX za vyhovujúci prístup z dôvodu, že aj keď ju ako poľnú cestu možno považovať za verejnú
účelovú komunikáciu, neexistuje predpis, ktorý by zaväzoval vlastníka, resp. správcu zabezpečovať jej
riadnu zjazdnosť a schodnosť. Súd poukazuje na to, že podľa nimi navrhovaného prístupu, táto cesta
by išla cez súkromné pozemky, na ktorých taktiež nikto nezabezpečuje zjazdnosť a schodnosť cesty,

ostalo by to na nich. Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na to, že nimi navrhovaná cesta sa používala
dlhé roky ako prístupová cesta k ich rodinnému domu, súd udáva, že sa zmeneným návrhom domáhajú
zriadenia vecného bremena a nie určenia existencie vecného bremena, súd nemá žiaden dôvod, aby
sa zaoberal otázkou, či navrhovateľ nadobudol vecné bremeno vydržaním, pričom súd poukazuje aj na
vyjadrenie Krajského súdu v Žiline v zrušujúcom uznesení, z ktorého vyplýva, že je zmätočné, pokiaľ

okresný súd konštatoval, že pôvodná navrhovateľka v l) rade, ako aj navrhovateľ v 2) rade nadobudli
vydržaním právo cesty zodpovedajúcu vecnému bremenu cez sporný pozemok, pričom súd zároveň
určil, že pôvodná navrhovateľka je spoluvlastníčkou tohto pozemku.

Z týchto dôvodov súd návrh na zriadenie práva cesty cez parcele č. XXXX/XX, XXXX/XXX zamietol,

nakoľko navrhovatelia už aj tak napriek vydanému predbežnému opatreniu, ktorým uložil pôvodnému
odporcovi trpieť právo prechodu cez sporný pozemok už takmer 14-rokov užívajú prístup cez p. XXXX/
XXX. Napriek tomu trvali ako na pôvodnom, tak aj na zmenenom návrhu podľa názoru súdu aj pre zlé
rodinné vzťahy medzi účastníkmi, ktoré by sa ešte viac vyostrili aj medzi ďalšími generáciami v tejto
rodine práve z dôvodu, že by súd rozsudkom takúto cestu zriadil. Podľa judikatúry českých súdov (ust.

§ 151o ods. 3) Osp. je totožné aj v OZ ČR) sa prechod cez uzatvorený dvora a záhradu rodinných
domov zabraňujúci prístup cudzím osobám zriadi vo výnimočných prípadoch, ak možno od vlastníkov
zaťaženého pozemku spravodlivo požadovať, aby ich právo bolo takto obmedzené. Odporcovia sú
v súčasnosti vlastníkmi parciel XXXX/XXX, ktorú užívajú ako dvor, XXXX/XX, ktorú užívajú ako dvor
navrhovatelia (preukázané aj na ohliadke na mieste samom) a parciel XXXX/XXX, na ktorej je postavený

dom a XXXX/XXX, na ktorej je hospodárska budova. V dome č. XXX na p. XXXX/XXX v súčasnosti nikto
stále nebýva, tento dom spolu s dvorom p.č. XXXX/XXX daroval pôvodný odporca súčasným odporcom
a tento užívajú ako víkendovú chalupu, dvor na spoločné posedenie, kde majú vybudovaný krb a
altánok. Dvor u nich je jediný pozemok, ktorý môžu užívať na spoločné stretávania sa v rodine. Naopak,
navrhovatelia sú vlastníci alebo spoluvlastníci pozemkov XXXX/XXX, XXXX/XXX, kde je postavený

dom a ostatných pozemkov XXXX/XXX,XXX,XX. Zriadenie cesty práve cez spoločný dvor odporcov by
znamenalo závažnú ujmu do ich práv, nakoľko z ich dvora by im zostalo už len minimum na spoločné
užívanie, stratil by svoj význam a navrhovatelia si môžu prístup zriadiť inak. Z týchto dôvodov súd vo
zvyšnej časti návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3) Osp.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.