Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 4, 2013

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 9C/471/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5398899707
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2013:5398899707.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i v právnej veci navrhovateľky 1) X. J., U.. J., C.. X. X. XXXX, bytom I. C. I., H. Č..

XXX, 2) L. J., C.. XX.XX.XXXX, bytom I. C. B., O. XXXX, 3) Y. J., nar. XX.X.XXXX, S. Č., P.. O. Q. XXXX,
4) mal. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., P.. O. Q. XXXX, zast. odporkyňou v 3) rade Y. J., všetci právne
zastúpení JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom, Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, proti odporcovi v
1) rade A. M., nar. X.X.XXXX, bytom I. C. B., J. XXXX/XX, 2) rade V. M., U.. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
I. C. B., J. XXXX/XX, 3) rade X. O. U.. O., nar. XX.X.XXXX, bytom I.. C. B., J. XXXX/XX, 4) rade B. T.
U.. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž., R. XX, právne zastúpení Advokátskou kanceláriou, s.r.o., JUDr. Milan
Chovanec, Žilina, V. Tvrdého 17, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e,že nehnuteľnosti KNC parcela č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 a KNC parcela č. XXXX/XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísané na LV č. 1XXX
vedenom Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Čadca, k.ú. a obec I. C. I. v spoluvlastníckom
podiele 1-ina p a t r i a do novoobjaveného dedičstva po neb. X. J. U.. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
X.X.XXXX, nap. bytom I. C. I. - H. XXX.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Čadci rozsudkom 9C/471/98-685 zo dňa 23.2.2012 určil, že nehnuteľnosti KNC parcela

XXXX/XX a KNC parcela XXXX/XXX k.ú. I. C. I. patria v podiele 1-iny do dedičstva po neb. X. J. U..
O.. Návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali zriadenia vecného bremena práva cesty spočívajúceho v
práve prechodu pešo, koňmo a motorovým vozidlom pre časti pozemkov KNC parcela č. XXXX/XX a
XXXX/XXX zamietol.

Proti rozsudku podali odvolanie všetci účastníci konania a KS v Žiline rozhodnutie vo vyhovujúcej časti
zrušil a v tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie. V časti, kde súd návrh zamietol, rozsudok potvrdil.

Krajský súd vytkol okresnému súdu, že nie je zrejme, z ktorých konkrétnych skutočnosti z označeného
spisu vychádzal, z ktorých konkrétnych výpovedi svedkov vychádzal, aký význam mali tieto výpovede
pre rozhodnutie. Dôvody prvostupňového súdu v tejto časti neobsahovali ani právne posúdenie veci, z
ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní vychádzal. Nie je zrejme, kedy mala
právna predchodkyňa navrhovateľov vstúpiť do držby nehnuteľnosti, kedy jej uplynula vydržacia lehota
a kedy sa stala vlastníčkou sporných nehnuteľnosti, najmä podľa ktorého právneho predpisu. Ak sa
navrhovatelia domáhajú určenia vlastníckeho práva, ktoré patrilo v čase smrti ich právnej predchodkyni,

mali by súdu všetky tieto skutočnosti označiť tak, aby ich súd mohol v ďalšom konaní posúdiť.

Právnyzástupcanavrhovateľovnapojednávaníuviedol,žesvojimnávrhomsadomáhajúdeklaratórneho
určenia, že nehnuteľnosti KNC parcele XXXX/XX a XXXX/XXX k.ú. I. C. I., ktoré predstavujúspoločný dvor, predtým KNC parcela XXXX/XX patria do dedičstva v spoluvlastníckom podiele 1-
iny po právnej predchodkyni Anne Chylej. Navrhovatelia majú právny záujem podľa § 80 písm.
c) Osp. na požadovanom určení z dôvodu, že takýmto určením sa odstráni spornosť právneho

vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam medzi účastníkmi konania a v prípade kladného určenia môžu
navrhovatelia, ako potencionálny dedičia po X. J. v konaní predmetné nehnuteľnosti prejednať, ako
novoobjavený majetok po poručiteľke. Navrhovateľom svedčí aktívna vecná legitimácia, keďže sú
zákonnými dedičmi po poručiteľke, odporcom svedčí pasívna vecná legitimácia, nakoľko im posledným
svedčí zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v katastri. Navrhovatelia si vlastnícke právo

ich právnej predchodkyne ku dňu jej smrti odvodzujú z právneho titulu nadobudnutia - písomného
osvedčenia spísaného 5.7.1957 intabulovaného do pozemkovej knihy Čd XXXX/XXXX, registrovaného
ŠN v KNM pod číslom PR XX/XX, ktorého predmetom bol prevod časti domovej nehnuteľnosti, ako
aj polovica pozemku, na ktorom táto nehnuteľnosť stála. Predmetné osvedčenie je právnym úkonom
perfektným podľa § 111 ods. l) Zák. č. 141/1950 Zb. a ustanovenia § 1 ods. l) Zák. 65/51 Z.b.,
keďže k tomuto prevodu bol daný súhlas príslušného ONV. Vzhľadom na užívanie reálne vyčlenenej

časti pôvodnej pkn. parcele pozemnoknižnými podielovými spoluvlastníkmi manželmi Y. X. O. O. sa
títo stali podielovými spoluvlastníkmi takto užívaného pozemku prislúchajúceho k nimi vybudovanej
predmetnej domovej nehnuteľnosti a to pre každého v podiele 1-ica titulom konkludentnej reálnej deľby
podľa práva platného v čase do 31.12.1950. Inštitút reálnej deľby je súdnou praxou a právnou teóriou
akceptovaný, ako riadny titul nadobudnutia vecného práva nehnuteľnosti. Podľa § 35 ods. 2) OZ v

znení novely 509/91 Z.b. a ustanovenia § 31 ods. l) Stredného občianskeho zákonníka platného v čase
spísania predmetného osvedčenia úmyslom zmluvných strán bolo realizovať prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti pozemku prislúchajúceho k domovej nehnuteľnosti v právnom stave po predmetnej
reálnej deľbe, t.j. Y. O. daroval polovicu pozemku jemu patriacemu, teda ideálny spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 1-iny, čomu nasvedčuje zistený skutkový a užívací stav predmetných nehnuteľnosti, ktorý

vyplynul z výpovedi svedkov, ako aj účastníkov tohto konania. Právna predchodkyňa vzhľadom na
uvedené okolnosti nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam už samotnou zmluvou,
t.j. uzatvorením osvedčenia zo dňa 5.7.1957, poťažme titulom tohto osvedčenia na základe vydržania
vlastníckeho práva v znení novely č. 509/91 Zb., t.j. ku dňu účinnosti, t.j. k 1.1.1992 uplatniac
intertemporálne ustanovenie § 872 ods. 6) OZ. Dlhotrvajúca oprávnená nerušená držba bola potvrdená

vypočutím svedkov, ktorí potvrdili spoločné užívanie tzv. spoločného dvora právnou predchodkyňou
navrhovateľov, ako aj rodičov. Zároveň potvrdili, že medzi týmito osobami neexistovali spory ohľadom
spoločného užívania. Že právnej predchodkyni svedčí spoluvlastnícke právo k spoločnému dvoru
nasvedčuje aj konanie samotného právneho predchodcu odporcov, ktorý podal na súd návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam proti právnej

predchodkyni navrhovateľov, v konaní riadne pokračoval, na podanom návrhu zotrvával. Predmetné
osvedčenie je objektívnym právnym titulom nadobudnutia, ktorý vzhľadom na okolnosti uzatvorenia,
predmetaokolnostináslednéhoužívaniazakladaloprávnejpredchodkynenavrhovateľovdobrúvieru,že
je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré predstavujú spoločný dvor, teda nehnuteľnosti, ktoré prislúchajú
k domovej nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti X. J. počas svojho nehnuteľnosti počas svojho života

nepreviedla, nescudzila, ostala spoluvlastníčkou ku dňu smrti. Námietku premlčania považujú za
nedôvodnú, nakoľko vlastnícke právo sa nepremlčuje a právny predchodca odporcov nemohol byť v
dobrej viere, že je výlučným vlastníkom spoločného dvora titulom dedenia po rodičoch vzhľadom na
uzavreté osvedčenia a taktiež po neb. Y. O. predmetom dedenia nebol spoločný dvor v celosti a po O.
O. nebol predmetom dedičského konania vôbec. Že sa právny predchodca odporcov nepovažoval za

výlučného vlastníka dvora nasvedčuje, že podal na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, pričom rozsudok v tomto konaní nemohol uňho založiť dobrú vieru vzhľadom na všetky
okolnosti, že je výlučným vlastníkom a to už aj na základe tej skutočnosti, že konanie o tomto návrhu
sa začalo na Okresnom súde v Čadci v r. 1998. Rovnako sa tak nemohol stať právny predchodca
žalovaných výlučným vlastníkom spoločného dvora po uplynutí 10-ročnej lehoty od zápisu notárskeho

osvedčenia o držbe aj vzhľadom na právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku 2Cdo/191/2009 zo
dňa 29.11.2010, na ktorý poukázali vo vyjadrení k odvolaniu, podľa ktorého v prípade spornosti o
okolnostiach držby a následného vydržania má všeobecný súd právo preskúmať naplnenie podmienok
na vydanie osvedčenia o držbe, t.j. najmä otázku dobromyseľnosti držiteľa a to aj po uplynutí 10-ročnej
lehoty podľa § 2 ods. 2) Zák. č. 293/92 Zb. Zotrvávajú v celom rozsahu a podanom návrhu a uplatňujú

si trovy konania.

Navrhovatelia v 1) a 2) rade sa na pojednávaní vyjadrovali najmä k zriadeniu práva cesty cez pozemok,
avšak o tomto výroku je už právoplatne rozhodnuté. Navrhovateľka v l) rade na ohliadke uviedla, že nie jepravdou, že by im chcel Y.. K. O. darovať pozemok pod domom, neskôr ho chcel predať za 100.000,-Sk,
ale bez cesty. Uvedený pozemok nepotrebovali darovať, keďže je napísaný na ich mamu. Navrhovateľ
v 2) rade na pojednávaní uviedol, že cez dvor navrhovateľov sa chodievalo stále, nová cesta, po ktorej

teraz chodia je poľná.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení,
predovšetkým podania zo dňa 14.1.2013, pričom poukázal nato, že pôvodný návrh znel na určenie
vlastníctva k nehnuteľnosti v podiele 1/240-ina, na základe podania zo dňa 30.8.2011 bol návrh zmenený

a navrhovatelia sa domáhajú určenia vlastníctva v podiele 1-iny. Nemožno teda konštatovať, že o
nároku na určenie vlastníckeho práva do dedičstva v podiele 1-iny sa koná od r. 1998. Pokiaľ by
písomné listiny z r. 1957 a dohoda z 5.4.1956, ktorá bola aj schválená bývalou radou ONV, tak táto
schváli len to, čo je predmetom dohody. Dohodu nemožno vykladať extenzívne, nemožno ju chápať
rozširujúco, že by predmetom prevodu podľa tejto dohody mali byť iné nehnuteľnosti, ako sú tam
výslovne uvedené a to bol rodinný dom, ktorý dnes tvoria dva domy, ktorý je rozdelený na dve polovice.

Jeden stojí na parcele 4032/155, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve odporcov a druhý na XXXX/
XXX, ktorý patrí navrhovateľom alebo ich právnym predchodcom. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa
argumentuje tzv. reálnou konkludentnou deľbou medzi spoluvlastníkmi, tak potom treba rozlíšiť titul
nadobudnutia vlastníckeho práva, či sa opiera o listinu z r. 1957 alebo reálnu konkludentnú deľbu,
lebo ak sa jedna o listinu z r. 1957, predmetom konania je teda podiel pod bodom 75a) pkn. vl. XXX)

a teda 1/240-ina nehnuteľnosti, avšak ak sa opiera o konkludentnú deľbu, tak sa domáhajú určenia
podielu nie 1-ice, ale iba 1-iny z nehnuteľnosti, ktoré patria výslovne len k domovej nehnuteľnosti
odporcov. V tomto je návrh navrhovateľov nezrozumiteľný, čiže buď sa opierajú o listinu o zmluvný
základ prevodu alebo o reálnu konkludentnú deľbu, ale potom by malo byť predmetom konania o určenie
vlastníckeho práva ku konkrétnym nehnuteľnostiam a v celosti, prípadne v polovičnom podiele, keď sa

jednalo o prevod nehnuteľnosti rozdelených na dve polovice. Toto sa nestalo a preto sa navrhovatelia
toho ani nedomáhajú. Pokiaľ ide o reálnu konkludentnú deľbu, navrhovatelia neprodukovali žiaden
dôkaz, ktorý by smeroval k tomu, že medzi podielovými spoluvlastníkmi v r. 1956 - 1957 malo dôjsť k
reálnej deľbe. Žiadne vyjadrenie týchto spoluvlastníkov, mnohí z nich sú už nebohí. V tomto prípade
navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno. Odporca bol dobromyseľný vo svojom vlastníckom práve a

to jednak na základe zmluvy z r. 1957, dedičského konania po právnych predchodcoch účastníkov, z
ktorého vyplynulo, že bol povinný vyplatiť navrhovateľku za určité nehnuteľnosti . Vo zvyšku si právna
predchodkyňa navrhovateľov X. J. nečinila nárok, nakoľko si bola vedomá, že tieto nehnuteľnosti
patria odporcovi. Až v r. 1994 vznikli nezhody medzi účastníkmi a pôvodný odporca sa domáhal
žalobou na súde zrušenia spoluvlastníctva. Súd ho opätovne usvedčil v tom a presvedčil, že je

dobromyseľný vo svojom vlastníckom práve. Následne začali navrhovatelia konanie v r. 1998 zbytočne,
pretože navrhovatelia kopali do otvorených dverí. Napriek tomu, že odporca bol dobromyseľný v tom,
že nehnuteľnosti sú jeho, že je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľnosti, ponúkol navrhovateľom
darovanie nehnuteľnosti, ktoré oni užívajú spolu so svojou domovou nehnuteľnosťou a ponúkol im
ich darovať tak, ako boli následne vytýčené GP Ing. Petra Mičíka číslo overovacie 85/2012 zo dňa

31.1.2012. Je pravdou, že navrhovatelia nehnuteľnosti, ktoré sú označené ako KNC XXXX/XXX, XXXX/
XX, XXXX/XXX, /., /. reálne užívajú. Odporca im ponúkol darovanie nehnuteľnosti s tým, že za prevod
nežiadal nič. Dnes po 15-rokoch súdneho konania, kedy odporcovi, resp. jeho právnym nástupcom
vznikli trovy konania, tento nemôže pristúpiť k bezplatnému prevodu nehnuteľnosti a minimálne sa
bude domáhať nároku na náhradu trov po skončení tohto konania, aj tak nakoniec nehnuteľnosti

navrhovateľom prevedie, pretože ich nechce a nepotrebuje. Pokiaľ sa však ma rozhodovať na základe
zákona je nesporné, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, bol dobromyseľným užívateľom
ako vlastník a nie je možné po uplynutí zákonom stanovenej lehoty domáhať sa vlastníckeho práva,
pretože je nesporné, že nastúpila ďalšia fikcia a to vydržanie vlastníckeho práva odporcom, aj keby v tom
pôvodnom konaní v r. 1957 alebo 1989 dobromyseľný nebol. Vzhľadom na to navrhujú návrh zamietnuť,

pretože nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu v r. 1957 tvoria nehnuteľnosť 4032/155, /156,
ktorá je reálne rozdelená tak, ako hovorí navrhovateľ. Pokiaľ ide o ostatné nehnuteľnosti, neuniesli
navrhovateliadôkaznébremeno,abypreukázalispoluvlastníckypodielktýmtonehnuteľnostiam.Žiadajú
návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Odporcovia 1-4) sa vo svojich vyjadreniach vyjadrovali najmä k prístupovej ceste, ktorú navrhovali
navrhovatelia a ktorá mala byť zriadená cez ich dvor, avšak o tomto výroku je už právoplatne rozhodnuté.
Odporcovia v 1-4) rade na pojednávaní uviedli, že sa prikláňajú k tomu, čo uviedol ich právny zástupca,
pričom odporkyňa v 2) rade poznamenáva, že súčasné rozdelenie pozemkov pokladá za správne.Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom
a oboznámením sa s celým spisovým materiálom.

Svedok Y.. K. O., právny predchodca odporcov na ohliadke uviedol, že pozemok pred domom
navrhovateľov im nechcel darovať, ale ponúkal im tento pozemok za odstránenie, resp. likvidáciu
hnojiska.

Svedkovia A. B., A. J., W. J., A. J., Y.. K. X. X. L. J. v konaní uviedli, že pôvodní navrhovatelia k svojmu
domu chodili miminálne 30-rokov cez dvor rodičov. Tento s rodičmi užívali ako spoločný, neboli medzi
nimi spory.

Svedkyňa K. O., švagriná navrhovateľky a svedok W. O., brat navrhovateľky a odporcu na pojednávaní
uviedli, že rodičia navrhovateľku vyzvali, aby si urobila samostatný vchod do domu. Z ich výpovedi

vyplýva, že neudržiavali vzťahy s pôvodnou navrhovateľkou X. J., ale naopak navštevovali sa s
pôvodným odporcom Ing. K. O..

Zo spisu Okresného súdu v Čadci D 803/87 súd zistil, že v dedičskom konaní po neb. O. O. sa
preberateľom domu č. XXX postaveného na parcele EN XXXX/XXX kat. územie I. C. I. ako aj 1-

ice drevárne pri dome stal odporca, ktorý bol zaviazaný vyplatiť ďalších súrodencov, medzi nimi aj
navrhovateľku v l) rade. Paracela EN XXXX/XX nebola v tomto konaní vysporiadaná.

Zo spisu D 675/89 súd zistil, že v dedičskom konaní po neb. Y. O. sa stal preberateľom celého dedičstva
pozostávajúceho z 1-ice domu č. XXX, oplotenia, polovice vedľajších stavieb 6/720-ín parcele č. XXXX/

XXX, 5/30-ín parcele č. XXXX, 5/30-ín parcele č. XXXX/X, 35/320-ín parcele EN XXXX/XX, 35/320-ín
parcele č. XXXX/XXm 35/320-ín parcele č. XXXX/XXX, 35/320-ín parcele č. 4032/96 syn poručiteľa Ing.
K. O. s povinnosťou vyplatiť ostatných spoludedičov medzi nimi aj navrhovateľku v l) rade.

Zo spisu Okresného súdu v Čadci 6 C 494/95 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Čadci 6 C

494/95zodňa12.12.1995bolzamietnutýnávrhnavrhovateľaIng.K.O.,abybolozrušenéjehopodielové
spoluvlastníctvo s odporkyňou X. J. ku parcele KN XXXX/XX tak, že on bude užívať severnú časť tejto
parcele a X. J. južnú časť tejto parcele Ako súd v odôvodnení uviedol, z vykonaného dokazovania mal
jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na
základe dedenia po svojom otcovi Y. O. a odporkyňa ako sestra bola vyplatená.

Z výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX súd zistil, že pod r.č. 75a) je uvedený otec navrhovateľov Y.
O. to v podiele 864/207360 účasti, pod r.č. 75b) matka účastníkov O. O. v podiele 1728/207360-ín a
pod r.č. 87 navrhovateľka X. J.. Pod B - vlastníctvo riadok 87) je zaznačené na polovicu Y. O. - V. b
75a) podľa osvedčenia daného v KNM dňa 5.7.1957 výroku ONV v KNM zo dňa 21.8.1957 vkladá sa

vlastnícke právo Anne J. U.. O..

Z dohody uzatvorenej medzi Y. O. X. W. J. zo dňa 5.4.1956 súd zistil, že Y. O. dal svojej dcére spolu s
manželom čiastku vena a to južnú časť domu č. XXX a to izbu a kuchyňu v tomto dome.

V spise Pr XX/XXXX bývalého ŠN KNM sú zažurnalizované originál Čd XXXX/XX a Rozhodnutie o
prevode nehnuteľnosti. Z osvedčenia Čd 0351/60 spísaného dňa 5.7.1957 urobeného medzi Y. O. V. X.
W. J. a manželkou X.. Súd zistil, že medzi účastníkmi je nesporné, že spoločnou prácou a spoločnými
finančnými nákladmi vybudovali rodinný dom č. XXX pozostávajúci z dvoch bytových jednotiek v
pozemkovej knihe nezapísaných, ako i maštaľ pozostávajúcu z dvoch od seba oddelených miestnosti.

V dôsledku týchto skutočnosti uznáva Y. O. V., že polovica domu č. XXX mimo chodby patrí vlastníckym
právom jeho dcére X. J. a to s polovicou pozemku, na ktorom je tento dom postavený v dôsledku
čoho dáva taktiež svoj súhlas k tomu, aby v pkn. vložke kat. úz. Obce I. C. I. č. XXX A. + r.č. l) me.
XXXX/X pod B 75/a) - bola polovica jeho účasti prepísaná vlastníckym právom na X. J. U.. O.. Ďalej sa
uzhodli, že polovica maštale uvedenej v bode l) patrí vlastníckym právom Y. O., zatiaľ čo druhá polovica

tejto maštale patrí výlučne vlastníckym právo jeho zaťovi W. J.. Odbor pre výstavbu rady ONV v KNM
svojím rozhodnutím o prevode nehnuteľnosti zo dňa 21.8.1957 dal privolenie na pozemnoknižný prevod
nehnuteľnosti. Z uznesenia Čd XXXX/XX bolo zistené, že súd povolil zápis v pkn. vložke kat. územiaI. C. I. č.XXX na polovicu účasti Y. O. V. pod B 75/a) na základe osvedčenia zo dňa 5.7.1957 a vložil
vlastníctvo X. J. U.. O..

Z pôvodného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že pôvodný odporca bol okrem iných parciel
aj vlastníkom parcele č. XXXX/XX a to v podiele 35/320-ín a 285/320-ín. Ako tituly nadobudnutia
sú uvádzané rozhodnutie D 675/89 a osvedčenie o vlastníckom práve Nz 122/94. V súčasnosti sú
odporcovia v 1-4) rade na základe darovacej zmluvy vlastníkmi KNC parcele XXXX/XX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX.

Z LV č. XXXX súd zistil, že navrhovatelia 1-2) a neb. W. J. sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného
domu č. XXX na KNC č. XXXX/XXX a parciel XXXX/XXX o výmere 82 m2 a KNC XXXX/XXX o výmere
199 m2.

Z LV č. 1XXX súd zistil, že pôvodná navrhovateľka X. J. je podielovou spoluvlastníčkou v 1-ine ku KNC

č. XXXX/XX, XXXX/XXX.

Z notárskej zápisnice N 574/93, Nz 122/94 spísanej dňa 16.3.1994 u notára JUDr. Kubaščíka súd zistil,
že notársky úrad osvedčil, že Ing. K. O. je oprávneným držiteľom okrem iných aj KN parcele XXXX/
XX - zastavaná plocha o výmere 206 m2 a zastavaná plocha o výmere 206 m2 v podiele 285/320-ín.

V osvedčení uviedol, že tieto nehnuteľnosti zdedil po rodičoch. Ešte za života rodičov došlo k reálnej
deľbe podielov medzi spoluvlastníkmi a v takomto stave to užívali oni a užíva to aj od dobromyseľne,
vlastnícke právo nadobudol vydržaním.

Na základe geometrického plánu č. 260/99 zo dňa 3.6.1999 vypracovaného Geodéziou Žilina a.s.

prevádzka Čadca súd zistil, že z pôvodných KN parciel XXXX/XX - XXXX/XX boli vytvorené parcele KN
XXXX/XXX o výmere 9 m2, KN XXXX/XXX o výmere 53 m2, KN XXXX/XXX o výmere 111 m2 a KN
XXXX/XX o výmere 188 m2.

Z geometrického plánu č. 21/11 overeného Správou katastra Čadca dňa 20.7.2011 pod č. 589/11

vyplýva, že sporný spoločný dvor predstavujú parcely KNC XXXX/XX, XXXX/XXX.

Zo spisu Katastrálneho úradu správa katastra Čadca, že na základe darovacej zmluvy V 341/2010
uzatvorenej medzi pôvodným odporcom Ing. K. O.I. a súčasnými odporcami súd povili vklad v ich
prospech okrem iných k parcele CKN XXXX/XXX o výmere 200 m2, XXXX/XXX o výmere 154 m2. Z

tejto darovacej zmluvy zo dňa 12.2.2010 súd zistil, že parcele KNC č. XXXX/XX, XXXX/XXX boli GP
Ing. Chládeka č. over. 884/03 z 30.9.2009 po zameraní skutočného stavu oddelené ako parcele KNC
č. XXXX/XX o výmere 154 m2, XXXX/XXX o výmere 71 m2, XXXX/XXX o výmere 200 m2, XXXX/XXX
o výmere 29 m2.

Podľa § 80 písm. c) Osp. - návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 OZ - vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky, nakladať s nimi.

Podľa § 129 ods. l) OZ - držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 134 ods. l) OZ - oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu 3-rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10-rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 872 ods. 6) OZ - ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok

nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Nakoľko navrhovatelia žiadali určiť, že sú spoluvlastníci sporných nehnuteľnosti súd skúmal, či v zmysle
§ 80 písm. c) Osp. preukázali naliehavý právny záujem. Súd má za to, že preukázali naliehavý právnyzáujem, nakoľko ten je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa
alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Taktiež naliehavý právny záujem je daný vždy vtedy,
pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom nehnuteľnosti a na LV je zapísaný

odporca. Deklarátorným určením, že nehnuteľnosti uvedené v žalobe patria v spoluvlastníckom podiele
do dedičstva po poručiteľke sa vyriešia sporné vzťahy medzi účastníkmi a právoplatné rozhodnutie bude
podkladom pre konanie o novoobjavenom majetku podľa § 175 písm. x) Osp.

Navrhovateľom svedčí aktívna vecná legitimácia, nakoľko sú právnymi nástupcami po poručiteľke, ktorá

zomrela dňa 3.2.2008 a na základe osvedčenia o dedičstva sú jej dedičmi v l) rade X. J., v 2) rade L.
J. X. C.. X. X. W. J.Ý.. Právnymi nástupcami po neb. X. J. sú jeho súrodenci navrhovatelia v 1-3) a
právnymi nástupcami po neb. W. J. sú jeho manželka Y. J. a mal. dcéra I. J.. Odporcom svedčí pasívna
vecná legitimácia, nakoľko pôvodný odporca Ing. K. O. darovacou zmluvou V 341/2010 daroval sporné
parcele súčasným odporcom, takže sú v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaní ako vlastníci týchto
sporných nehnuteľnosti.

Vydržanie je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona. Občiansky
zákon vyžaduje splnenie podmienok: spôsobilý predmet vydržania, titul, na základe ktorého uvedené
právo držiteľ nadobudol, preukázal, že je oprávneným držiteľom, vec má nepretržite v držbe 3-roky,
pokiaľ ide o hnuteľné veci, 10-rokov, pokiaľ ide o nehnuteľné veci. Oprávneným držiteľom je ten, kto

je dobromyseľný, že mu vec patrí so zreteľom na všetky okolnosti, fakticky ovláda vec alebo právo a
nakladá s ňou ako s vlastnou.

V danej veci sa súd stotožnil s právnym názorom navrhovateľov, že ešte pred rokom 1950, teda podľa
obyčajového práva došlo k reálnej deľbe pôvodnej pozemnoknižnej parcele XXXX/X zapísanej v pkn.

vl. č. XXX) kat. územie I. C. I., pričom podľa právneho poriadku platného do 31.12.1950 bolo bežným,
že pokiaľ išlo o nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve niekoľkých spoluvlastníkov, došlo ku
konkludentnej reálnej deľbe pôvodného celého spoločného pozemku, pretože bez takéhoto rozdelenia
by nebolo možné následné užívanie nehnuteľnosti, resp. výstavby rodinného domu alebo hospodárenia
na reálne vyčlenenej časti. Na Slovensku obzvlášť na Kysuciach bolo bežné, že u niektorých

nehnuteľnosti bolo vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov vedené v pozemkovej knihe v určitých
spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci už dlhší čas užívali nehnuteľnosť reálne
rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípady, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým
reálnym rozdelením nehnuteľnosti, ktoré však nebolo pozemnoknižne vykonané. Samotný pôvodný
odporca v osvedčení spísanom vo forme notárskej zápisnice N 574/93 uviedol, že ešte za života rodičov

došlo k reálnej deľbe podielov medzi spoluvlastníkmi a v takomto stave to užívali oni aj on. Právny
stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal aj takéto riešenie, netrval na tom, aby takéto zrušenie
spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa
rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého NS ČSR treba v dlhotrvajúcom stave
držby a užívania nehnuteľnosti zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych

podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľnosti majú vo výlučnej držbe
a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľnosti nielen čo do držby, ale
aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzatvorená aj mlčky (konkludentným konaním).
Nesprávne je stotožňovať takýto dlhotrvajúci stav držby s vydržaním. Manželia Y. O. a O. O. U.. Č. sa
stali podielovými spoluvlastníkmi každý v 1-ici reálne vyčlenenej časti tejto pkn. parcele, nakoľko pred

r. 1950 právo platné na území SR nepoznalo inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý
bol prvý krát upravený zákonom č. 265/1949. V priebehu konania vlastnícke právo Y. O. V. pod bodom
75a) v pkn. vl.č. XXX k sporným nehnuteľnostiam nikto nenamietal.

Osvedčením zo dňa 5.7.1957 pod Čd XXXX/XX Y. O. uznal, že spoločnou prácou a spoločnými

finančnými nákladmi vybudoval so svojou dcérou X. J. a jej manželom rodinný dom č. XXX, ktorý
pozostáva z dvoch bytových jednotiek a preto uznal, že polovica tohto domu spolu s polovicou pozemku,
na ktorom je tento dom postavený, patrí do vlastníctva jeho dcéry a manžela, v dôsledku čoho dal taktiež
súhlas k tomu, aby si jeho dcéra prepísala polovicu jeho účasti pod B 75a) k pkn. parcele č. XXXX/X
zapísanej vo vl.č. XXX) kat. územie I. C. I. na seba vlastníckym právom. Na základe tohto osvedčenia

bolo pod r.č. 87) vložené vlastnícke právo pôvodnej navrhovateľke X. J.. Uvedená zmluva bola taktiež
registrovaná bývalým ŠN KNM pod sp.zn. Pr XX/XX, pričom v tomto spise sa nachádza aj privolenie
prevodu nehnuteľnosti odborom pre výstavbu rady ONV v KNM zo dňa 21.8.1957.V konaní medzi účastníkmi sa stalo sporným, či na základe osvedčenia Čd XXXX/XX sa stala X. J.
spoluvlastníčkou len polovice domu č. 700 spolu s pozemkom pod domom tak, ako tvrdili odporcovia
alebo spoluvlastníčkou v podiele 1-ica účasti Y. O. k pkn. parcele č. XXXX/X zapísanej pod B 75a), t.j.

vrátane dvora, ako tvrdili navrhovatelia. Súd je toho názoru, že úmyslom otca X. J. Y. O. bolo darovať jej
1-inu jeho účasti, t.j. podielu zapísaného v pozemkovej knihe tak, že okrem polovice domu a pozemku
pod domom aj polovice dvora, nakoľko v tom čase ešte neboli vytvorené samostatné parcele KNC č.
XXXX/XXX X. XXXX/XXX pod rodinným domom. Tento pozemok v tom čase nebol rozčlenený, takže
pozemok pod domom, ako aj dvor, tvorili jednu súčasť, jeden pozemok, na ktorom dom stál. Nemalo

význam darovať dcére rodinný dom bez dvora. Dovtedy Y. O. spolu so svojou manželkou reálne
vyčlenené pozemky užívali spoločne napriek tomu, že ich vlastnili každý v 1/2-ici, pričom svedkovia v
konaní A. B., A. J., W. J., A. J.Á., Y.. K. X., ako aj L. J. v konaní potvrdili, že pôvodní navrhovatelia chodili
ku svojmu domu minimálne 30-rokov cez dvor rodičov, ktorý s nimi ako spoločný užívali a ohľadne dvora
neexistovali spory.

Súd sa v danej veci stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu navrhovateľov, že X. J.
nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe vydržania vlastníckeho práva podľa
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení novely 509/91 ku dňu jej účinnosti, t.j. k 1.1.1992
prihliadajúc na intertemporálne ustanovenie § 872 ods. 6) Obč. zákonníka a z tohto dôvodu skúmal aj
splnenie podmienok pre vydržanie u právnych predchodcov navrhovateľov, ako aj odporcov, keďže ich

právny zástupca tvrdil, že aj Ing. K. O. vydržal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.

Občiansky zákonník z r. 1964 v pôvodnom znení nadobudnutie práva vydržaním vôbec neupravoval.
Tento stav sa v praxi ukázal ako neudržateľný a preto bolo vydržanie opätovne zavedené novelou
Občianskeho zákonníka č. 131/82 Zb. účinnou od 1.4.1983, ktorá však priniesla len čiastočné riešenie

problémov, lebo obmedzila ako rozsah subjektu vydržania, ktoré boli obmedzené na fyzické osoby, tak aj
predmet vydržania, kedy nebolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemkom. Až novela Občianskeho
zákonníka č. 509/91 takmer všetky obmedzenia odstránila. V súčasnosti nie je z vydržania vylúčený
žiaden subjekt a predmet vydržania je obmedzený len okrajovo (§134 ods. 2) OZ), takže pozemok
je spôsobilým predmetom vydržania a vlastníkom vydržaného pozemku sa držiteľ stáva okamžikom,

kedy splnil podmienky vydržania, ďalšie právne skutočnosti pre nadobudnutie jeho vlastníckeho práva
vydržaním zákon nevyžaduje.

V danom prípade je právnym titulom, o ktorý sa opiera oprávnená držba, osvedčenie Čd XXXX/XX
spísanej dňa 5.7.1957, registrované ŠN KNM pod sp.zn. Pr XX/XX. Najvyšší súd vo svojom judikáte

2Cdon/1178/96 vyslovil, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že mu vec mu vec alebo právo prináleží, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo
vzniknúť, teda k právnemu dôvodu (titulu), ktorý mohol mať za následok vznik práva. Dobrá viera
musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno súdiť, že toto presvedčenie držiteľa je

opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul
uchopenia držby. Aj z ďalšieho judikátu NS ČR 22Cdo/1398/2000 vyplýva, že dobrá viera oprávneného
držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe
ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke práva. To však neznamená, že taký titul musí byť daný;

postačí, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu takýto titul je. Dňom 1.1.1951
nadobudol účinnosť nový Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., podľa ktorého sa vlastníctvo k veciam
jednotlivo určeným prevádzalo už samotnou zmluvou, pokiaľ nebolo uvedené inak alebo nevyplývalo nič
inéhozozvláštnychpredpisov(§111ods.l).Podľa§112Obč.zákonníkazr.1950saprevodvlastníctvak
nehnuteľnýmveciamzapísanýmvpozemkovejknihyzapísaldotýchtokníh,avšakupustilosaodzásady,

že prevod vlastníctva sa uskutočnil až zápisom do pozemkovej knihy a nastúpila zásada, že k prevodu
nehnuteľnosti došlo v okamihu, keď sa zmluva stala účinnou, t.j. zápis vlastníckeho práva sa ponecháva
len z dôvodov kontroly a evidencie, mal povahu iba deklaratórnu. Súd je jednoznačne toho názoru, že
osvedčenie Čd XXXX/XXXX, registrované ŠN KNM pod Pr XX/XXXX je právnym úkonom perfektným v
zmysle ustanovení § 111 ods. l) Zák. č. 141/50 Zb. a § 1 ods. l) Zák. č. 65/1951 Zb. Vlastnícke právo k

nehnuteľnosti, teda k polovici podielu svojho otca získala X. J. už samotnou touto zmluvou, t.j. dňom jej
účinnosti, keďže obligačno-právne účinky zmluvy boli totožné s účinkami vecno-právnymi podľa vtedy
platných právnych predpisov, napriek tomu je na LV vedený ako vlastník odporca. Súd je toho názoru,že táto písomná zmluva vzhľadom na všetky okolnosti jej uzatvorenia, predmet a okolnosti následného
užívania jednoznačne založili u X. J. dobrú vieru, že je spoluvlastníčkou sporných nehnuteľnosti.

Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je
dobromyseľný so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne.
Literatúra, ako aj judikatúra sa zhodujú v názore, že posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie,
je treba vždy hodnotiť objektívne, nielen z hľadiska subjektívneho, osobného presvedčenia samotného
účastníka a je treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom

na okolnosti a povahu daného prípadu možno od neho vyžadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Súd má zato, že uvedená
podmienka je jednoznačne splnená, nakoľko X. J. vstúpila do držby dňa 5.7.1957, t.j. podpísaním
Čd XXXX/XX a 10-ročná lehota uplynulá dňa 5.7.1967, avšak pôvodný Občiansky zákonník z r. 1964
nadobudnutie práva vydržaním vôbec neupravoval, získala X. J. vlastnícke právo vydržaním až na
základe novely Občianskeho zákonníka č. 509/91 Zb. s prihliadnutím na intertemporálne ustanovenie

§ 872 ods. 6) Obč. zákonníka ku dňu účinnosti tejto novely, t.j. k 1.1.1992 a to aj napriek tomu, že
sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992, avšak podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním boli dovŕšené, teda splnené až nadobudnutím účinnosti Zák. č. 509/91 Zb. (judikáty NS ČR
22Cdo/1193/98, NS SR 2Cdon/1134/96). Dobromyseľnosť X. J. jednoznačne vyplýva zo spísaného Čd
XXXX/XX, na základe ktorého bola polovica podielu Y. O. V. zapísaného v pozemkovej knihe pod B75a)

prevedená na X. J., ktorá bola taktiež zapísaná v pozemkovej knihe ako podielová spoluvlastníčka pod
B 87). Taktiež z výpisu z evidenčného listu č. XXXX kat. územie I. C. I. vyplýva, že X. J. bola vedená ako
užívateľka parcele č. 4032/96 - zast. plocha o výmere 206 m2 a svedkovia v konaní potvrdili nerušené
užívanie dvora spolu s rodičmi. Pôvodný odporca Ing. K. O., brat pôvodnej navrhovateľky v konaní
6C/494/95 svojim návrhom podaným na súd dňa 15.3.1995 žiadal zrušiť jeho podielové spoluvlastníctvo

s X. J. k parcele EN XXXX/XX o výmere 412 m2 tak, že by súd uvedenú parcelu rozdelil na dve
samostatnéparcele,pričomK.O.byboloprávnenývýlučneužívaťsevernúčasťparceleamaštale, ktoré
aj užíval a X. J. by bola oprávnená výlučne užívať južnú časť tejto parcele, ktorú aj užívala. Jeho návrh
bol však zamietnutý z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti,ktorúnadobudolnazákladededeniaposvojomotcovi,pričomodporkyňa,akosestra,bola

vyplatená. Teda súd mal zato, že uvedená nehnuteľnosť bola vo výlučnom vlastníctve Ing. K. O., avšak
súd v danom konaní už niekoľkokrát poukázal na to, že v tomto rozsudku sa stala veľká chyba, ktorá
zapríčinilaajtotoniekoľkoročnékonanie.Pokiaľbyvkonaní6C/494/95došlokvyporiadaniupodielového
spoluvlastníctva súrodencov, teda pôvodných navrhovateľov, predišlo by sa aj tomuto sporu a taktiež
sporom v celej ich rodine. Ing. K. O. sa na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi D/675/89

stal spoluvlastníkom parcele č. 4032/96 len v podiele 35/320-ín a podiel 285/320-ín si dal osvedčiť pred
Notárskym úradom JUDr. Kubaščíka, ako to vyplýva z notárskej zápisnice N 574/93, Nz 122/94 zo dňa
16.3.1994. V tejto výslovne uviedol, že nehnuteľnosti zdedil po svojich rodičoch a ešte za ich života došlo
k reálnej deľbe podielov medzi spoluvlastníkmi. V takomto stave to užívali ako oni, tak aj on to užíva
dobromyseľne, pokojne, nerušene, takže vlastnícke právo nadobudol vydržaním. Z takéhoto konania

pôvodného odporcu mal súd jednoznačne zato, že nebol dobromyseľným držiteľom celého dvora, ako
jeho výlučný vlastník už s prihliadnutím na spísanie osvedčenie Čd XXXX/XX, naopak, on samotný
nepreukázal žiaden titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Vedel, že tieto nehnuteľnosti po
svojich rodičoch nezdedil, po otcovi zdedil iba časť týchto nehnuteľnosti, po matke tieto nehnuteľnosti
vyporiadané vôbec neboli. Pokiaľ by ich bol zdedil, nebol by si dával osvedčiť svoje vlastnícke právo

k podielu 285/320-ín k parcele 4032/96. Dňa 3.9.1997 bol na Ob.ú. I. spísaný zápis vo veci žiadosti
odporcu Ing. K. O. o oplotenie parcele č. XXXX/XX a to od hranice parcele KN XXXX/XXX (spoločná
stena) až po časť hospodárskej budovy, ktorá sa nachádza vo vlastníctve X. J.. Ob.ú. nemal námietky
protioploteniu,nakoľkoX.J.prístupnaparceluč.XXXX/XXmalazkomunikácieč.XXXX/XXX.Následne
pôvodný odporca vybudoval v strede dvora oplotenie, čím rozdelil dvor na dve časti a tieto užívajú právni

nástupcovia pôvodných navrhovateľov takto až doteraz, ako mal súd možnosť zistiť aj na ohliadke.
Pokiaľ by bol dobromyseľný v tom, že je výlučným vlastníkom celého dvora, nebol by dvor rozdeľoval
oplotením a neužíval by len jeho polovicu. Samotný právny zástupca odporcov uviedol, že po skončení
tohto konania v prípade, že budú odporcovia úspešní, navrhovateľom tento dvor odpredajú, nakoľko
ho nechcú, nepotrebujú, ale v tomto konaní im už vznikli vysoké trovy. Súd je teda toho názoru, že

pôvodný odporca nemohol nadobudnúť výlučné vlastníctvo k parcele č. 4032/96 na základe osvedčenia
zo dňa 16.3.1994, keďže nebol dobromyseľný a taktiež nemohol nadobudnúť výlučné právo na základe
rozsudku 6C/494/95, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.2.1996, ktorým bol zamietnutý návrh nazrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva k spornej parcele, nakoľko takýto rozsudok
nemohol byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd teda jednoznačne preukázané, že X. J. nadobudla vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam vydržaním vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964
v znení novely č. 509/91 s prihliadnutím na ustanovenie § 872 ods. 6) ku dňu účinnosti tejto novely,
t.j. k 1.1.1992. Titulom nadobudnutia tohto vlastníckeho práva je osvedčenie zo dňa 5.7.1957 pod č.
Čd XXXX/XXXX registrované ŠN v Kysuckom Novom Meste pod Pr XX/XX, ktorého predmetom bola

polovica účasti, t.j. podielu Y. O. V. zapísaného v pozemkovej knihe pod B 75a) na základe ktorého bola
zapísaná pod B 87 a odo dňa spísania osvedčenia vstúpila do držby, uvedené nehnuteľnosti užívala
pokojne, dobromyseľne v tom, že jej právo patrí, nehnuteľnosť fakticky užívala, nakladala s ňou, ako so
svojou. Tieto skutočnosti potvrdili vo veci vypočutí svedkovia, ktorí svojimi výpoveďami potvrdili spoločné
užívanie spoločného dvora X. Chylou a jej rodičmi, taktiež potvrdili, že neexistovali spory ohľadne tohto
užívania. Pôvodná navrhovateľka bola vedená ako užívateľka aj na evidenčnom liste č. 1253 a pôvodný

odporca sám inicioval konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s pôvodnou
navrhovateľkou.Súdjetohonázoru,žepôvodnánavrhovateľkasastalavlastníkompôvodnejENparcele
č. XXXX/XX v podiele 1-ina na základe osvedčenia Čd XXXX/XX, ktorá bola vytvorená z pôvodnej pkn.
parcele č. XXXX/X. Táto parcela, ako už bolo vyššie konštatované bola zapísaná na viacerých pkn.
spoluvlastníkov, medzi ktorými ešte pred r. 1950 došlo ku konkludentnej reálnej deľbe a manželia O. sa

stali výlučnými vlastníkmi každý v 1-ici reálne vyčlenenej pkn. parcele č. XXXX/X, v dôsledku čoho si na
tomto pozemku mohli vybudovať svoju domovú nehnuteľnosť.

Pokiaľ právny zástupca odporcov tvrdil, že ak je titulom nadobudnutia vlastníckeho práva pôvodnej
navrhovateľky listina z r. 1957, tak v danom prípade je predmetom konania podiel Y. O. V. pod bodom

75a) pkn. vl. č. XXX a teda 1/120-ina a teda by mali byť žalovaní všetci pozemnoknižní spoluvlastníci
pôvodnej pkn. parcele č. XXXX/X. Súd sa s týmto názorom nestotožnil, nakoľko už Krajský súd v Žiline
vo svojom zrušujúcom uznesení 5Co/367/05 zo dňa 11.5.2006 konštatoval, že pokiaľ sa navrhovateľka
domáhala určenia len 1/240-iny, teda jej spoluvlastníckeho podielu, tak takúto žalobu mohla podať aj
samaalenprotiodporcovi,oktoromtvrdí,žejeneoprávneneevidovanýakospoluvlastníknehnuteľnosti.

Účastníci konania v tomto prípade nemusia byť všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti.

Námietku premlčania zo strany odporcov súd považuje za nedôvodnú, keďže vlastnícke právo sa podľa
§ 100 ods. 2) OZ nepremlčuje. Z judikátu NS SR 2Cdo/191/09 vyplýva, že v prípade spornosti o
okolnostiach držby a vydržania má súd právo preskúmať splnenie podmienok na vydanie osvedčenia,

najmä dobromyseľnosti aj po uplynutí lehoty podľa § 2 ods. 2) Zák. č. 293/92 Zb., keďže notár pravdivo
z dokladov, ani tvrdenia účastníkov neskúmal, ani nepotvrdzoval.

Z týchto dôvodov súd zmenenému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2) Osp., nakoľko každý z účastníkov mal čiastočný
úspech. Navrhovatelia boli úspešní, pokiaľ ide o určenie podielového spoluvlastníctva a odporcovia
úspešní, pokiaľ išlo o zriadenie vecného bremena a to práva cesty - návrh v tejto časti bol zamietnutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazypotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.