Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 9C/471/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5398899707
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5398899707.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci žalobcov 1/ X. J., U.. J., C..

X. X. XXXX, S. XXX XX I.O. C. I., H. Č.. XXX, X/ L. J., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX I. C. B., O. XXXX,
X/ Y. J., C.. XX.X.XXXX, S. XXX XX Č., P.. O. Q. XXXX, X/ B. I. J., C.. XX.X.XXXX, S. XXX XX Č., P..
O. Q. XXXX, zastúpenej odporkyňou v 3. rade Y. J., všetci právne zastúpení JUDr. Róbertom Slamkom,
advokátom, 036 01 Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, proti žalovaným 1/ A. M., C.. X.X.XXXX, S. XXX
XX I. C. B., J. XXXX/XX, X/ V. M., U.. O., C.. XX.X.XXXX, S. XXX XX I. C. B., J. XXXX/XX, X/ X. O. U..
O., C.. XX.X.XXXX, S. XXX XX I. C. B., J. XXXX/XX, X/ B. T.I. U.. O., C.. XX.X.XXXX, S. XXX XX Ž., R.
XX, právne zastúpení Advokátskou kanceláriou, s.r.o., JUDr. Milan Chovanec, 010 01 Žilina, V. Tvrdého

17, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. až 4. rade súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdvČadcirozsudkom9C/471/98-990zodňa22.10.2015určil,ženehnuteľnosťKNCparcela
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2 zapísaná na LV č. XXXX vedenom
Katastrálnym úradom Ž., Správou katastra Č., k.ú. a obec I. C. I. v spoluvlastníckom podiele 1/4-ina patrí
do novoobjaveného dedičstva po nebohej X. J. U.. O., C.. XX.XX.XXXX, H. Q. X.X.XXXX, naposledy

bytom I. C. I. - H. XXX. Vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľov v rade 1/ až 4/ zaviazal nahradiť
odporcom v rade 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne trovy konania.

2. Na základe odvolania oboch strán Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu v Čadci zrušil.
V zrušujúcom uznesení Krajský súd v Žiline uviedol, že aj po doplnení dokazovania zostalo medzi
účastníkmi sporným, či pôvodná navrhovateľka mohla byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľnou
v tom, že jej právo patrí. Dobromyseľnosť spochybnila samotným návrhom na začatie konania, kedy

sa domáhala výlučne práva prechodu cez spornú nehnuteľnosť. Takéto vyjadrenie pocitu nemožno
zdôvodniť pochybením právneho zástupcu, lebo tento už z titulu svojho povolania len prezentoval
vyjadrenia svojho klienta. V návrhu na začatie konania jednoznačne uviedla, že dlhoročne užívala svoje
právo prechodu cez pozemok, ktorý žalovaný nadobudol dedením do svojho vlastníctva až v roku 1989,
a teda vydržala právo prechodu, ktoré zodpovedá vecnému bremenu. Ak by bola presvedčená, že
nehnuteľnosti získala na základe osvedčenia Čd 0351/60, tak, ako tvrdí v dôvodoch prvostupňový súd,
bola by sa zrejme svojho práva domáhala už pri podaní návrhu. Konštatovanie súdu vychádzajúce zo

znaleckéhoposudkuvtom,ževdedičskomkonaníbolinesprávneustálenépodielynanehnuteľnostiach,
je pre posúdenie dobromyseľnosti právne irelevantné, keďže sa vlastníckeho práva navrhovateľka
domáha z dôvodu vydržania, a preto bezpochybne musela preukázať, že ich právna predchodkyňa bola
dobromyseľnou v tom, že jej vlastnícke právo patrí. Túto skutočnosť však výrazne spochybnila svojímvyjadrením priamo v návrhu na začatie konania, keď žiadala určiť len právo vecného bremena. V ďalšom
konaní nariadil krajský súd okresnému súdu skúmať, akým spôsobom bola nehnuteľnosť užívaná, či
právna predchodkyňa navrhovateľov sa správala ako vlastníčka nehnuteľnosti, alebo túto využívala len

v súvislosti s právom prechodu, ako to tvrdila, a ako sa to aj javí v zmysle doterajšieho dokazovania,
lebo len potom bude môcť ustáliť súd, či výkon práva zodpovedá vlastníckemu právu. Taktiež sa súd
bude zaoberať aj námietkou odporcov týkajúcu sa okruhu účastníkov konania.

3. Navrhovateľka v l. rade na ohliadke uviedla, že nie je pravdou, že by im chcel Ing. K. O. darovať

pozemok pod domom, neskôr ho chcel predať za 100.000,-Sk, ale bez cesty. Uvedený pozemok
nepotrebovali darovať, keďže je napísaný na ich mamu.

4. Navrhovateľ v 2. rade na pojednávaní uviedol, že cez dvor navrhovateľov sa chodievalo stále, nová
cesta, po ktorej teraz chodia je poľná.

5. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že z rozsiahleho dokazovania vyplýva, že
pôvodnou žalobou sa pôvodná žalobkyňa domáhala práva prechodu cez pozemok, ktorý bol evidovaný
na jej právneho predchodcu. Predmetný pozemok využívala na prechod k svojmu rodinnému domu,
tento využívali ešte aj jej rodičia z dôvodu, že im vlastnícky patril. Aj pôvodný žalovaný K. O. uviedol,
že išlo o jeho dvor, ktorý nadobudol na základe dedenia. Na ohliadke súd zistil, že predmetný dvor je

spoločný pre obidva rodinné domy číslo súpisné 700 a 921, majú rovnaký prístup cez dvor. Žaloba o
určenie vecného bremena bola na súd podaná dňa 30.3.1998, žaloba o určenie vlastníckeho práva v
1/2-ici dňa 16.10.2000, a uznesením zo dňa 29.7.2002 boli obidve veci spojené na spoločné konanie.
Pôvodný žalovaný následne po začatí konania sporný pozemok oplotil tak, že ku svojej domovej
nehnuteľnosti si priplotil časť ním vlastneného pozemku, ktorý zodpovedá približne polovici tejto výmery,

pričom krajský súd pri vyjadrení pochybnosti ohľadne dobromyseľnosti pôvodnej žalobkyne na to nebral
ohľad. Jej konanie, teda že pôvodne podala žalobu o určenie vecného bremena, považoval krajský
súd za takú skutočnosť, ktorá by vylučovala prípadnú jej dobromyseľnosť, keďže sa nedomáhala
určenia vlastníckeho práva. Na druhej strane ak sa pôvodný žalovaný cítil byť vlastníkom celého
pozemku pôvodné parcely číslo XXXX/XX, prečo potom oplotil iba časť pozemku približne v 1/2-

ici z celkovej výmery. Vybudovaním tohto oplotenia bola parcela rozdelená na dva pozemky, ktoré
boli neskôr zamerané geometrickým plánom číslo XX/XX na parcele KNC XXXX/XX X. XXXX/XXX,
teda v súčasnosti žalované nehnuteľnosti. Parcelu XXXX/XXX užívajú žalovaní, XXXX/XX užívajú
žalobcovia. Svedkovia na ohliadke zhodne potvrdili, že dvor je spoločný, že predtým ho užívali rodičia
pôvodných strán najmä ako prístup k domom a k hospodárskym budovám. V súvislosti s užívaním

dvora a posúdením prípadnej dobromyseľnosti poukázal na zápisy v evidenčných listoch z konca 80-
tych a začiatkom 90-tych rokov, z ktorých vyplýva, že užívateľmi jednej polovice dvora parcely 4032/96
o výmere 206 m2 sú O. X. Y. O., X. v 2. polovici X. J. s manželom. V oboch evidenčných listoch
bolo uvedené, že ide o spoločný dvor, ide o evidenčné listy číslo 615 a 1253 na čísle listu 797 až
805 súdneho spisu. Na evidenčné listy odkázala aj znalkyňa Ing. Tomašcová, a užívanie potvrdilo aj

Mesto I. C. I. listami zo dňa 24.10. a 3.11.2016. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetné
sporné nehnuteľnosti predstavovali spoločný dvor, ktorý bol primárne užívaný ako prístup k domom a
k hospodárskym budovám. Pohnútka, prečo pôvodná žalobkyňa podávala návrh o určenie vecného
bremena, bolo zabezpečiť prístup, pokiaľ medzi sporovými stranami nevznikli spory ohľadne užívania.
Týmto však nemožno trestať „pôvodnú“ žalobkyňu, že mala v úmysle zabezpečiť si pokojný prístup

k nehnuteľnostiam v tom zmysle, že by sa tým zbavila vlastníckeho práva, ktoré jej malo svedčať
na základe osvedčenia z roku 1957, ktorý mal všetky náležitosti podľa vtedajšieho platného práva.
Žaloba o určenie vecného bremena bola podaná na základe výzvy Mesta I. C. I., keďže začali vznikať
spory ohľadom ďalšieho užívania spoločného dvora, pôvodný žalovaný hodlal vybudovať oplotenie a
ohlasovať drobnú stavbu na príslušnom stavebnom úrade. Žalobkyňa sa touto žalobou bránila, lebo

pôvodný prechod a prejazd bol ohrozený. Žalobu o určenie vlastníckeho práva podala o dva roky neskôr,
a teda nemohlo ísť o skutočnosť, nemožno jednoznačne povedať, že by sa tým zbavila prípadnej
dobromyseľnosti, ak podľa ich názoru vlastnícke právo nadobudla na základe vydržania ešte skôr, ako
bola podaná žaloba o určenie vecného bremena. Pokiaľ právny zástupca žalovaných poukazoval, že v
tomto konaní by mali byť účastníkmi konania aj ostatní spoluvlastníci, respektíve ich právni nástupcovia

z pozemkovej knihy, a v tomto smere dostal okresný súd neurčitý pokyn zo strany krajského súdu,
poukázal na to, že v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je pasívne vecne legitimovaná
tá osoba, ktorej ako poslednej svedčí vlastnícke právo v katastri nehnuteľností. Žalobcovia boli teda
povinní ako žalovaných označiť iba tých, ktorým aktuálne svedčí vlastnícke právo. Pridržiavajú savšetkých svojich ústnych, písomných vyjadrení, preukázali, že predmetný dvor užívali obe sporové
strany ako prístup, nárok žalobcov je daný, žiadajú, aby súd návrhu vyhovel a priznal im náhradu trov
konania.

6. Odporcovia v 1. - 4. rade na pojednávaní uviedli, že sa prikláňajú k tomu, čo uviedol ich právny
zástupca, pričom odporkyňa v 2) rade poznamenáva, že súčasné rozdelenie pozemkov pokladá za
správne.

7. Právny zástupca odporcov na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení.
Poukázal nato, že pôvodný návrh znel na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti v podiele 1/240-ina, na
základe podania zo dňa 30.8.2011 bol návrh zmenený a navrhovatelia sa domáhajú určenia vlastníctva
v podiele 1/4-iny. Nemožno teda konštatovať, že o nároku na určenie vlastníckeho práva do dedičstva
v podiele 1/4-iny sa koná od r. 1998. Pokiaľ by písomné listiny z r. 1957 a dohoda z 5.4.1956, ktorá
bola aj schválená bývalou radou ONV, tak tento schváli len to, čo je predmetom dohody. Dohodu

nemožno vykladať extenzívne, nemožno ju chápať rozširujúco, že by predmetom prevodu podľa tejto
dohody mali byť iné nehnuteľnosti, ako sú tam výslovne uvedené a to bol rodinný dom, ktorý dnes
tvoria dva domy, ktorý je rozdelený na dve polovice. Jeden stojí na parcele XXXX/XXX, ktorá je v
podielovom spoluvlastníctve odporcov a druhý na XXXX/XXX, ktorý patrí navrhovateľom alebo ich
právnym predchodcom. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa argumentuje tzv. reálnou konkludentnou

deľbou medzi spoluvlastníkmi, tak potom treba rozlíšiť titul nadobudnutia vlastníckeho práva, či sa opiera
o listinu z r. 1957 alebo reálnu konkludentnú deľbu, lebo ak sa jedna o listinu z r. 1957, predmetom
konania je teda podiel pod bodom 75a) pkn. vl. 350) a teda 1/240-ina nehnuteľnosti, avšak ak sa opiera
o konkludentnú deľbu, tak sa domáhajú určenia podielu nie 1/2-ice, ale iba 1/4-iny z nehnuteľnosti, ktoré
patria výslovne len k domovej nehnuteľnosti odporcov. V tomto je návrh navrhovateľov nezrozumiteľný,

čiže buď sa opierajú o listinu o zmluvný základ prevodu alebo o reálnu konkludentnú deľbu, ale
potom by malo byť predmetom konania o určenie vlastníckeho práva ku konkrétnym nehnuteľnostiam
a v celosti, prípadne v polovičnom podiele, keď sa jednalo o prevod nehnuteľnosti rozdelených na
dve polovice. Toto sa nestalo a preto sa navrhovatelia toho ani nedomáhajú. Pokiaľ ide o reálnu
konkludentnú deľbu, navrhovatelia neprodukovali žiaden dôkaz, ktorý by smeroval k tomu, že medzi

podielovými spoluvlastníkmi v r. XXXX - XXXX malo dôjsť k reálnej deľbe. Žiadne vyjadrenie týchto
spoluvlastníkov, mnohí z nich sú už nebohí. V tomto prípade navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno.
Odporca bol dobromyseľný vo svojom vlastníckom práve a to jednak na základe zmluvy z r. XXXX,
dedičského konania po právnych predchodcoch účastníkov, z ktorého vyplynulo, že bol povinný
vyplatiť navrhovateľku za určité nehnuteľnosti. Napriek tomu, že odporca bol dobromyseľný v tom,

že nehnuteľnosti sú jeho, že je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľnosti, ponúkol navrhovateľom
darovanie nehnuteľnosti, ktoré oni užívajú spolu so svojou domovou nehnuteľnosťou a ponúkol im ich
darovaťtak,akobolináslednevytýčenéGPIng.PetraMičíkačíslooverovacie85/2012zodňa31.1.2012.
Je pravdou, že navrhovatelia nehnuteľnosti, ktoré sú označené ako KNC XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/
XXX, /., /. reálne užívajú. Odporca im ponúkol darovanie nehnuteľnosti s tým, že za prevod nežiadal nič.

Dnes po rokoch súdneho konania, kedy odporcovi, resp. jeho právnym nástupcom vznikli trovy konania,
tento nemôže pristúpiť k bezplatnému prevodu nehnuteľnosti a minimálne sa bude domáhať nároku na
náhradu trov po skončení tohto konania, aj tak nakoniec nehnuteľnosti navrhovateľom prevedie, pretože
ich nechce a nepotrebuje. Nesúhlasia s tým, že by Y.. K. O. nemal byť oprávneným držiteľom, v tejto časti
navrhujú návrh zamietnuť. X. J. sa v roku 1998 nedomáhala vlastníckeho práva, ale len práva prechodu,

na čo ju vyzval obecný úrad, aby takúto žalobu podala, čo aj urobila. Nebola teda dobromyseľná,
že by vlastnila nejakú nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania. V konaní 6C/494/95 Y.. K.
O. v dôsledku ideálnych vzťahov s X. J. jej chcel nechať nehnuteľnosť, ktorá je za plotom, ktorú si
neohradil, čo ona neakceptovala. Súd v tomto konaní potvrdil dobromyseľnosť samotného Y.. K. O.I.. Na
základe dedičského rozhodnutia bol Y.. K. O. zapísaný ako výlučný vlastník, a považovaný za výlučného

vlastníka. To, že v evidencii katastra bol neúplný zápis, ktorý sa napravil notárskym osvedčením, je úplne
štandardný postup. Žiadajú návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Na poslednom pojednávaní
uviedol, že sa pridržiavajú všetkých svojich písomných a ústnych vyjadrení, a žiadajú, aby súd rozhodol
v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline, keďže žalobkyňa, respektíve jej
právni nástupcovia nepreukázali dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva. Pokiaľ má byť titulom

nadobudnutia vlastníckeho práva číslo denníka 351 z roku 1960, toto nepovažujú za pravdivé tvrdenie,
keďže žalované nehnuteľnosti neboli predmetom darovacej zmluvy, ktorá bola zapísaná pod týmto
číslom. Ani výsluch poslednej svedkyne nepriniesol nové skutočnosti, skutkový a právny stav je totožnýs tým, keď rozhodoval krajský súd. Žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov
konania.

8. V konaní súd vykonával dôkazy smerujúce k sporným bodom výsluchom účastníkov, svedkov,
ohliadkou na mieste samom, oboznámením sa s celým spisovým materiálom, pretože nesporné body
nepovažoval za potrebné dokazovať, nemal dôvodnú pochybnosť o pravdivosti zhodných tvrdení strán
vychádzajúc aj z objektívnych zápisov v registroch.

9. Svedok Y.. K. O., právny predchodca odporcov na ohliadke uviedol, že pozemok pred domom
navrhovateľov im nechcel darovať, ale ponúkal im tento pozemok za odstránenie, resp. likvidáciu
hnojiska.

10. Svedkovia A. B., A. J., W. J., A. J., Y.. K. X. X. L. J. v konaní uviedli, že pôvodná navrhovateľka k
svojmu domu chodila minimálne 30-rokov cez dvor rodičov. Tento s rodičmi užívali ako spoločný, neboli

medzi nimi spory.

11. Svedkyňa K. O., švagriná navrhovateľky, a svedok W. O., brat navrhovateľky a odporcu na
pojednávaní uviedli, že rodičia navrhovateľku vyzvali, aby si urobila samostatný vchod do domu. Z ich
výpovedi vyplýva, že neudržiavali vzťahy s pôvodnou navrhovateľkou X. J., ale naopak, navštevovali sa

s pôvodným odporcom Y.. K. O..

12. Svedkyňa Y.. X. O. na pojednávaní uviedla, že je sesternica žalobcov v 1. a 2. rade, poznala Y. X.
O. O.. Chodievala k sesternici X., s ktorou sa hrávala, keďže bola dlhodobo na vozíčku, mali spoločný
dvor, vchod, bránu. Cez bránu sa vozili zemiaky, uhlie, materiál na stavbu, keď pristavovali k rodinnému

domu. Dvor užívala dcéra X., aj jej manžel W.. Cez dvor často chodievala aj sanitka. Bývali v rodinnom
dome, ktorý bol rozdelený. V jednej časti bývala X. J. s manželom a deťmi, v druhej časti jej rodičia. X. J.
spolu s manželom urobili ešte prístavbu k svojej časti rodinného domu, vozili materiál na túto stavbu po
dvore. Na dvore boli garáž, maštaľ, šopa, všetci chodievali cez jednu bránu, nikdy nebol problém, v tom
čase dvor nebol rozdelený. Od bránky sa chodievalo uhlopriečkou, každý mal k svojmu dvoru vyšliapaný

chodník. Nevie o tom, že by medzi týmito osobami boli nejaké spory ohľadne užívania dvora. X. J. jej
rozprávala, že O. K. nikdy nebude mať problém, že môžu mať spoločný dvor, aj bránu. Vie o tom, že
K. O. dal podpísať X. J. nejaké papiere, keď si prevádzal dedičstvo na seba po Imrichovi a Sidónii. Čo
bolo dôvodom sporov medzi K. O., to uviesť nevie.

13. Z uznesenia Okresného súdu v Čadci Čd 1838/37 zo dňa 16. 3. 1937 vyplýva, že súd povolil zápis v
pozemkovej knihe v protokole číslo 350 A.1.R.Č. pod B26 a pod B17 na podiele L. O. V.. Podľa D 760/35
sa vlastnícke právo vkladá Y. O. v 1/4-čiastke, O. Č.W., U.. O. V. A. X/X-Č., X. O., rod. Gundášovej, v
1/4-čiastke, D. O. V. v 1/4-čiastke.

14. Zo spisu Okresného súdu v Čadci D 803/87 súd zistil, že v dedičskom konaní po neb. O. O. sa
preberateľom domu č. XXX postaveného na parcele EN XXXX/XXX kat. územie I. C. I. ako aj 1/2-
ice drevárne pri dome stal odporca, ktorý bol zaviazaný vyplatiť ďalších súrodencov, medzi nimi aj
navrhovateľku v l. rade. Parcela EN XXXX/XX nebola v tomto konaní vysporiadaná.

15. Zo spisu D 675/89 súd zistil, že v dedičskom konaní po neb. Y. O. sa stal preberateľom celého
dedičstva pozostávajúceho z 1/2-ice domu č. XX0, oplotenia, polovice vedľajších stavieb 6/720-ín
parcele č. XXXX/XXX, 5/30-ín parcele č. XXXX, 5/30-ín parcele č. XXXX/X, 35/320-ín parcele EN XXXX/
XX, 35/320-ín parcele Č.. XXXX/XXm 35/320-ín parcele č. XXXX/XXX, 35/320-ín parcele č. XXXX/XX
syn poručiteľa Y.. K. O. s povinnosťou vyplatiť ostatných spoludedičov medzi nimi aj navrhovateľku v

l. rade.

16. Z výpisu z pozemkovej knihy vl. č. 350 súd zistil, že pod r.č. 75a) je uvedený otec pôvodnej
navrhovateľky Y. O. to v podiele 864/207360 účasti, a pod r.č. 87 navrhovateľka X. J.. Pod B - vlastníctvo
riadok 87) je zaznačené na polovicu Y. O. - V. b 75a) podľa osvedčenia daného v I. dňa 5.7.1957 výroku

ONV v I. zo dňa 21.8.1957 vkladá sa vlastnícke právo X. J. U.. O..

17. Z dohody uzatvorenej medzi Y. O. X. W. J. zo dňa 5.4.1956 súd zistil, že Y. O. dal svojej dcére spolu
s manželom čiastku vena a to južnú časť domu č. XXX X. to izbu a kuchyňu v tomto dome.18. V spise Pr 12/1957 bývalého ŠN KNM sú zažurnalizované originál Čd 0351/60 a Rozhodnutie
o prevode nehnuteľnosti. Z osvedčenia Čd 0351/60 spísaného dňa 5.7.1957 urobeného medzi Y.

O.Ý. V. X. W. J. a manželkou X., súd zistil, že medzi účastníkmi je nesporné, že spoločnou prácou
a spoločnými finančnými nákladmi vybudovali rodinný dom č. XXX pozostávajúci z dvoch bytových
jednotiek v pozemkovej knihe nezapísaných, ako i maštaľ pozostávajúcu z dvoch od seba oddelených
miestnosti. V dôsledku týchto skutočnosti uznáva Y. O. V., že polovica domu č. XXX mimo chodby patrí
vlastníckym právom jeho dcére X. J., a to s polovicou pozemku, na ktorom je tento dom postavený, v

dôsledku čoho dáva taktiež svoj súhlas k tomu, aby v pkn. vložke kat. úz. Obce I. C. I. č. XXX A. + r.č.
l) mč. 4032/1 pod B 75/a) - bola polovica jeho účasti prepísaná vlastníckym právom na X. J. U.. O..
Ďalej sa uzhodli, že polovica maštale uvedenej v bode l) patrí vlastníckym právom Y. O., zatiaľ čo druhá
polovica tejto maštale patrí výlučne vlastníckym právo jeho zaťovi W. J.. Odbor pre výstavbu rady ONV
v I. svojím rozhodnutím o prevode nehnuteľnosti zo dňa 21.8.1957 dal privolenie na pozemnoknižný
prevod nehnuteľnosti. Z uznesenia Čd 0351/60 bolo zistené, že súd povolil zápis v pkn. vložke kat.

územia I. C. I. Č..XXX na polovicu účasti Y. O. V. pod B 75/a) na základe osvedčenia zo dňa 5.7.1957
a vložil vlastníctvo X. J. U.. O..

19. Z pôvodného výpisu z listu vlastníctva č. 1646 súd zistil, že pôvodný odporca bol okrem iných
parciel aj vlastníkom parcele č. XXXX/XX a to v podiele 35/320-ín a 285/320-ín. Ako tituly nadobudnutia

sú uvádzané rozhodnutie D 675/89 a osvedčenie o vlastníckom práve Nz 122/94. V súčasnosti sú
odporcovia v 1. - 4. rade na základe darovacej zmluvy vlastníkmi KNC parcele XXXX/XX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX.

20. Z LV č. XXXX súd zistil, že navrhovatelia 1-2) a neb. W. J. sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného

domu č. XXX na KNC č. XXXX/XXX a parciel XXXX/XXX o výmere 82 m2 a KNC XXXX/XXX o výmere
199 m2.

21. Z LV č. 1755 súd zistil, že pôvodná navrhovateľka X. J. je podielovou spoluvlastníčkou v 1/4-ine ku
KNC č. XXXX/XX, XXXX/XXX.

22. Z notárskej zápisnice N 574/93, Nz 122/94 spísanej dňa 16.3.1994 u notára JUDr. Kubaščíka súd
zistil, že notársky úrad osvedčil, že Y.. K. O. je oprávneným držiteľom okrem iných aj KN parcele XXXX/
XX - zastavaná plocha o výmere 206 m2 a zastavaná plocha o výmere 206 m2 v podiele 285/320-ín.
V osvedčení uviedol, že tieto nehnuteľnosti zdedil po rodičoch. Ešte za života rodičov došlo k reálnej

deľbe podielov medzi spoluvlastníkmi a v takomto stave to užívali oni a užíva to aj od dobromyseľne,
vlastnícke právo nadobudol vydržaním.

23. Z geometrického plánu č. 21/11 overeného Správou katastra Č. dňa 20.7.2011 pod č. 589/11 vyplýva,
že sporný spoločný dvor predstavujú parcely KNC XXXX/XX, XXXX/XXX.

24. Zo spisu Katastrálneho úradu správa katastra Č. súd zistil, že na základe darovacej zmluvy V
341/2010 uzatvorenej medzi pôvodným odporcom Y.. K. O. a súčasnými odporcami súd povili vklad v
ich prospech okrem iných k parcele CKN XXXX/XXX o výmere 200 m2, XXXX/XXX o výmere 154 m2.
Z tejto darovacej zmluvy zo dňa 12.2.2010 súd zistil, že parcele KNC č. 4032/96, 4032/155 boli GP

Ing. Chládeka č. over. 884/03 z 30.9.2009 po zameraní skutočného stavu oddelené ako parcele KNC
č. XXXX/XX o výmere 154 m2, XXXX/XXX o výmere 71 m2, XXXX/XXX o výmere 200 m2, XXXX/XXX
o výmere 29 m2.

25. Zo znaleckého posudku č. 1/2014 Ing. Anny Tomašcovej súd zistil, že prílohou číslo 1. posudku je

pkn mapa, na ktorej je farebne vyznačená pkn parcela XXXX/X. Prílohou číslo 2. je mapa EN, na ktorej
je vyznačená reálna deľba v roku 1957, na mape je farebne vyznačená parcela EN XXXX/XX, ktorá
je predmetom sporu. Prílohu číslo 3 tvorí katastrálna mapa, ktorá je platná v súčasnosti - stav KNC. Z
prílohy číslo 4. vyplýva, že Imrich Sýkora, a následne jeho manželka O. mali evidenčný list EL 615. Z
tohto vyplýva, že z parcely EN XXXX/XX užívali diel o výmere 206 m2. Ostatné parcely sú v EL podľa

reálnej deľby. Z prílohy číslo 5. vyplýva, že X. J. mala EL 1253, z ktorého vidno, že užívala druhý diel
o výmere 206 m2. Ostatné parcely sú v EL podľa reálnej deľby. Užívací stav, tzv. reálna deľba vyplýva
z pkn vložky 350 (príloha číslo 6). Pkn parcela 4032/1 bola veľká, nie je uvedená jej výmera, a Y. O.
bol vo vložke pkn 350 zapísaný pod B75 na základe Čd 1838/1937, dedičstvo po L. O. V.. Na základeČd 351/60 prepísal polovicu svojho podielu z celej pkn parcely 4032/1 na dcéru X. J., ktorá je zapísaná
pod B87. Obaja mali teda rovnaký podiel v pkn parcele 4032/1, a to 864/207360. Z tohto podielu sa
odvíjala aj reálna deľba. Na podklade Čd 351/60 a dohody zo dňa 5. 4. 1956 Y. O. daroval dcére X. J.

polovicu domu a polovicu pozemku EN 4032/96. Do roku 1964 neexistovala geodézia, nezakladali sa
LV. Vlastníctvo sa zapisovalo len do pkn vložiek. Imrich Sýkora mal reálne vydelenú parcelu EN 4032/96,
na ktorej bol postavený dom číslo súpisné 700, a daroval 1/2-icu z domu, aj parcely dcére, to znamená
na podklade reálnej deľby s ňou nakladala ako s vlastnou. Nebohá O. O. nebola vlastníčkou parciel EN
XXXX/XXX X. XXXX/XX, predmetom dedičstva D 803/87 (príloha číslo 7) boli len stavby, ktoré postavila

s manželom Imrichom. V roku 1989 na podklade D 675/89 (príloha č. 8) po nebohom Y. O. jeho syn Y.. K.
O. nadobudol druhú polovicu domu číslo súpisné XXX postaveného na parcele EN XXXX/XXX, 1/2-icu
humna, a 6/720-in parcely XXXX/XXX a 35/320-in parcely EN XXXX/XX. Tieto podiely v dedičstve nie sú
správne, keďže mali byť rovnaké tak, ako sú uvedené vo vložke 350 pod B75a pri Y. O. XXX/XXXXXX,
pretože obidve parcely EN XXXX/XXX a XXXX/XX sú identické s časťou pkn XXXX/X. Na podklade D
675/89 bol založený LV XXXX (príloha č. 9), kde bol Y.. K. O. pod A1 zapísaný v podiele 35/320-in. V roku

1994 na podklade NZ 122/94 (príloha č. 10) Y.. K. O. osvedčením o vlastníckom práve osvedčil podiely
parciel EN XXXX/XXX a XXXX/XX tak, aby bol vlastníkom v 1/1-ine (príloha č. 10). Podkladom okrem
iného bola aj identifikácia parciel (príloha č. 11). Z tejto vyplýva, že parcela EN XXXX/XX sa skladala z
dvoch dielov, užívali ju dvaja užívatelia: EL 615 - Y.. K. O., a EL 1253 - X. J., U.. O.. Napriek tomu Y.. K. O.
v osvedčení vyhlásil, že všetky parcely užíva dobromyseľne, pokojne a nerušene, pričom X. J. už vtedy

bola nielen užívateľkou parcely EN XXXX/XX v 1/2-ici, to znamená o výmere 206 m2, ale aj podielovou
vlastníčkou na podklade vložky 350. Osvedčenie parcely EN 4032/96 by bolo možné len vtedy, ak by
sa rozdelila GP. Na podklade osvedčenia bol Y.. K. O. zapísaný na LV č. XXXX ako vlastník zvyšného
podielu 285/320-in, tzn. po sčítaní s podielom D 675/89 má vlastnícky podiel 1/1-ina. Osvedčením získal
aj tú časť parcely XXXX/XX, ktorú užívala X. J., t.j. 412 m2, a stal sa výlučným vlastníkom parcely. V

roku 2009 dal Y.. K. O. vyhotoviť GP 87/2009 (príloha č. 12), ktorý odzrkadľuje skutočný stav, ako ho
Y.. K. O. a jeho právni nástupcovia užívajú. Stav overila meraním na mieste samom, pričom spojnica
bodov 12 a 22 v GP 871/2009 (príloha č. 12) v teréne predstavuje oplotenie. Na podklade darovacej
zmluvy V 341/10 Y.. K. O. previedol svoje vlastníctvo na svojich právnych nástupcov tak, ako sú v LV
XXXX vedení pod A3. Tento stav na LV XXXX trvá dodnes (príloha č. 16). Parcela EN XXXX/XX je v

stave CKN na LV XXXX. Ide o parcely CKN XXXX/XX o výmere 154 m2, CKN XXXX/XXX o výmere 200
m2, CKN XXXX/XXX o výmere 29 m2, a časť CKN XXXX/XXX o výmere 11 m2. Parcely XXXX/XX X.
XXXX/XXX sú identické s pkn parcelou XXXX/X v celom rozsahu. Y.. K. O. mal na podklade D 675/89
len spoluvlastnícky podiel 35/320-in, pričom správne mal byť 864/207360. Rovnaký podiel mala X. J.
podľa pozemkovej knihy. Spornú parcelu 4032/96 o výmere 412 m2 mal nebohý Y. O. reálne vydelenú

na podklade podielu z pozemkovej knihy.

26. Zo správy Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor súd zistil, že zaujímavá časť k.ú. I. C. I. je
zjednotený operát parcela CKN XXXX/XX zodpovedá parcele EN pred THM XXXX/XX. Parcela CKN
XXXX/XXX podľa GP č. 21/2011 vznikla z časti parcely EN pred THM XXXX/XX, užívateľom na základe

zoznamu z roku 1982 bol vedený O. Y. a O. Č. XXX.

27. Zo spisu Okresného súdu v Čadci 6 C 494/95 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Čadci 6 C
494/95 zo dňa 12.12.1995 bol zamietnutý návrh navrhovateľa Y.. K. O., aby bolo zrušené jeho podielové
spoluvlastníctvo s odporkyňou X. J. ku parcele KN XXXX/XX tak, že on bude užívať severnú časť tejto

parcele a X. J. južnú časť tejto parcele Ako súd v odôvodnení uviedol, z vykonaného dokazovania mal
jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudol na
základe dedenia po svojom otcovi Y. O. a odporkyňa ako sestra bola vyplatená.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný tento nesporný a sporný skutkový stav:

29. Nesporné medzi stranami bolo, že X. J. nadobudla po otcovi L. O. V. 1/4-inu z jeho podielu pod
B 26 v 1/60-ine, t.j. 1/240-ine. Taktiež že žalobcovia reálne užívajú nehnuteľnosti, ktoré sú označené
ako parcely KNC XXXX/XXX, /., /XXX, /., /.. X. J. sa pôvodným návrhom domáhala len určenia práva
prechodu cez sporný pozemok. Žaloba bola podaná na súd dňa 30.3.1998, až dňa 16.10.2000 podala

na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k 1/2-ici k sporným nehnuteľnostiam.

30. Sporným medzi stranami ostalo, či je pôvodná navrhovateľka so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľná, že jej právo patrí, keď svoju dobromyseľnosť spochybnila samotným návrhom na začatiekonania, ktorým sa pôvodne domáhala výlučne práva prechodu, žalobu menila až neskôr na žalobu
o určenie vlastníckeho práva, t.j. ide o zásadnú zmenu, ktorá má význam pri posudzovaní otázky
dobromyseľnosti. Sporná medzi stranami bola aj výška podielu, ktorý by mala X. J. vydržať, pokiaľ by

splnila podmienky vydržania.

31. Podľa § 137c CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

33. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

34. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom

vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125 Obč. zákonníka).

35. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

36. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená.

37. Podľa § 854 OZ pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

38. Podľa § 872 ods. 6 OZ ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde

na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal
pozemok v nepretržitej držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

39. Nakoľko navrhovatelia žiadali určiť, že sú spoluvlastníci sporných nehnuteľnosti súd skúmal, či v

zmysle § 137c CSP preukázali naliehavý právny záujem. Súd má za to, že preukázali naliehavý právny
záujem na určenie vlastníckeho práva k reálne vydeleným nehnuteľnostiam. Ten je daný najmä vtedy,
ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo
neistým. Taktiež naliehavý právny záujem je daný vždy vtedy, pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že je vlastníkom,
resp. spoluvlastníkom nehnuteľnosti a na LV je zapísaný odporca.

40. Navrhovateľom svedčí aktívna vecná legitimácia, nakoľko sú právnymi nástupcami po poručiteľke,
ktorá zomrela dňa 3.2.2008, a na základe osvedčenia o dedičstva sú jej dedičmi v l. rade X. J., v 2. rade
L. J., a neb. X. a W. J.. Právnymi nástupcami po neb. X. J. sú jeho súrodenci navrhovatelia v rade 1.-
3., a právnymi nástupcami po neb. W. J. sú jeho manželka Y. J. a mal. dcéra I. J.. Odporcom svedčí

pasívna vecná legitimácia, nakoľko pôvodný odporca Ing. Emil Sýkora darovacou zmluvou V 341/2010
daroval sporné parcele súčasným odporcom, takže sú v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaní ako
vlastníci týchto sporných nehnuteľnosti. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu navrhovateľov,
že boli ako pasívne legitimované osoby povinní označiť tých, ktorým aktuálne svedčí vlastnícke právo
na liste vlastníctva.

41. Predmetom sporu je určiť, že 1/4-ina CKN parcely 4032/96 o výmere 154 m2 a 1/4-ina parcely CKN
4032/193 o výmere 200 m2 zapísaných na LV č. 1646 patria do dedičstva po X. J.. Žaloba je pozitívna,určovacia,ztohovyplýva,ženavrhovateliabolipovinnítvrdiťapreukázaťtitulnadobudnutiavlastníckeho
práva, dobromyseľnosť a uplynutie vydržacej doby.

42. Podľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené, a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

43. Podľa § 391 ods. 2, 3 CSP Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd

zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný
v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

44. Pri zrušení rozhodnutia a následnom vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie je odvolací
súd povinný vysloviť v odôvodnení svojho zrušovacieho uznesenia právny názor na danú vec, ktorý
slúži provstupňovému súdu na usmernenie jeho ďalšej činnosti. Odvolací súd vychádza zo stavu, ktorý

existuje v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia. Vysloveným právnym názorom, a to či už vo vzťahu
iba hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho charakteru je prvostupňový súd viazaný. Výnimočne
však prvostupňový súd nebude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v zrušujúcom
uznesení, ak v ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa dôjde na základe vykonaného dokazovania k
takej zmene skutkového stavu oproti stavu veci, z ktorého vychádzal odvolací súd pri vyslovovaní svojho

právneho názoru, že právny názor odvolacieho súdu už popri novom skutkovom stave nemôže obstáť.
V danom prípade ani po doplnení dokazovania súd nedospel k názoru, že by došlo k zmene skutkového
stavu, a teda v ďalšom konaní nepostupuje už len podľa vlastnej úvahy, ale vychádza z právneho názoru
odvolacieho súdu.

45. Rozsudkom zo dňa 22.10.2015 okresný súd určil, že parcela KNC 4032/96 patrí v 1/4-ine do
novoobjaveného dedičstva po nebohej X. J., U.. O.. Pokiaľ išlo o jej dobromyseľnosť, súd konštatoval,
že pri pôvodne podanom návrhu pochybil právny zástupca vtedajšej navrhovateľky, keďže žiadal určiť
len právo prechodu, a navrhovateľka nemohla vedieť, že sa môže domáhať priamo určenia vlastníctva.
Pokiaľ ide o zvyšok návrhu navrhovateľov určiť, že parcela CKN XXXX/XXX patrí v podiele 1/4-ina do

novoobjaveného dedičstva po nebohej X. J., súd návrh v tejto časti zamietol, keďže mal jednoznačne
preukázané, že ani X. J., ani jej právni predchodcovia nikdy túto parcelu nevlastnili, neužívali, a to ani
jej časť, po otcovi ju zdedil len Y.. K. O.. Krajský súd v Žiline však vo svojom poslednom zrušujúcom
uznesení zo dňa 23.6.2016 jednoznačne konštatoval, že medzi účastníkmi sporu zostalo sporným, či
pôvodná navrhovateľka mohla byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľnou v tom, že jej právo

patrí. Keďže svoju dobromyseľnosť spochybnila už samotným návrhom na začatie konania, kedy sa
domáhala výlučne práva prechodu cez svoju spornú nehnuteľnosť. Takéto vyjadrenie pocitu nemožno
aj podľa názoru krajského súdu zdôvodniť pochybením právneho zástupcu, keďže tento už z titulu
svojho povolania pred súdom len prezentuje vyjadrenia svojho klienta. V pôvodnom návrhu z roku
1998 jednoznačne uvádzala, že dlhoročne užíva svoje právo prechodu cez pozemok, ktorý žalovaný

nadobudol dedením do svojho vlastníctva až v roku 1989, a teda vydržala právo prechodu, ktoré
zodpovedá vecnému bremenu. Ak by bola presvedčená, že nehnuteľnosti získala už na základe
osvedčenia Čd 0351/60 tak, ako to tvrdí v dôvodoch okresný súd, bola by sa domáhala určenia
vlastníckeho práva už pri podaní návrhu.

46. Okresný súd v Čadci poukazuje na to, že Krajský súd v Žiline už v zrušujúcom uznesení zo dňa
22.8.2013 konštatoval, že prvostupňový súd nevenoval náležitú pozornosť dôkazom a skutočnostiam,
ktoré svedčia o opaku ním prijatého skutkového záveru. V prvom rade zdôraznil to, že navrhovatelia
sa domáhajú svojím návrhom určenia, že vec patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi, a
dôkazné bremeno je na ich strane, je teda výlučne na nich, aby preukázali splnenie zákonných

podmienok potrebných pre vydržanie vlastníckeho práva. Súd bez ďalšieho konštatoval na strane
právnej predchodkyne navrhovateľov dobromyseľnú držbu, pričom sa nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami tvrdenými v priebehu konania, a vyplývajúcimi zo spisu. Právnemu predchodcovi
odporcov vytkol, že podal návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo malo
svedčiť o jeho nedobromyseľnosti, ale nijakým spôsobom nevyhodnotil postup samotnej právnej

predchodkyne navrhovateľov, ktorá sa pôvodným návrhom domáhala len práva prechodu, a netvrdila, že
je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, a už len z tohto dôvodu musel odvolací súd rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia by malo
byť zrejmé okrem iného, akými úvahami sa riadil, keď na túto okolnosť napriek námietkam odporcovneprihliadol, lebo len vtedy jeho rozhodnutie bude znieť presvedčivo. Pokiaľ súd konštatoval vedomosť
pôvodného odporcu o jeho nedobromyseľnosti, krajský súd má zato, že práve skutočnosť, kedy súd v
inomkonanízamietolnávrhprávnehozástupcunazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva

konštatujúc, že on je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, mohla dôvodne vzbudiť v tejto osobe
presvedčenie, že mu vlastnícke právo patrí, bez ohľadu na to, či sa jednalo o správne alebo nesprávne
rozhodnutie. Aj na túto okolnosť mal súd v súvislosti s postupom právnej predchodkyne navrhovateľov
prihliadať.

47. Parcely CKN XXXX/XX, XXXX/XXX sú v celosti vytvorené podľa znaleckého posudku Ing.
Tomašcovej z pkn číslo 4032/1, pôvodným vlastníkom bol Y. O., ktorý 1/2-icu tejto parcely previedol na
svoju dcéru X. J. osvedčením zo dňa 5.7.1957 pod Čd 0351/60, na základe ktorého Y. O. uznal, že
spoločnou prácou a spoločnými finančnými nákladmi vybudoval so svojou dcérou X. J. a jej manželom
rodinný dom č. XXX, ktorý pozostáva z dvoch bytových jednotiek a preto uznal, že polovica tohto
domu spolu s polovicou pozemku, na ktorom je tento dom postavený, patrí do vlastníctva jeho dcéry a

manžela, v dôsledku čoho dal taktiež súhlas k tomu, aby si jeho dcéra prepísala polovicu jeho účasti
pod B 75a) k pkn. parcele č. XXXX/X zapísanej vo vl.č. 350) kat. územie I. C. I. na seba vlastníckym
právom. Na základe tohto osvedčenia bolo pod r.č. 87) vložené vlastnícke právo pôvodnej navrhovateľke
X. J.. Uvedená zmluva bola taktiež registrovaná bývalým ŠN I. pod sp.zn. Pr 12/57, pričom v tomto
spise sa nachádza aj privolenie prevodu nehnuteľnosti odborom pre výstavbu rady ONV v I. zo dňa

21.8.1957.Týmsastalapodielovouspoluvlastníčkoupodielu864/207360kpknparceleXXXX/X,zktorej
sú sporné nehnuteľnosti vytvorené. Je zapísaná ako pkn spoluvlastníčka v pkn vložke 350 na základe
zmluvy, teda ide o platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Druhú polovicu podielu Y. O. v rovnakej
výške 864/207360 nadobudol dedením syn Y.. K. O. na základe D 675/89. Podľa vyjadrenia znalkyne
v dedičskom rozhodnutí D 675/89 bol podiel, v ktorom mal spornú nehnuteľnosť nadobudnúť Y.. K. O.

35/320-ín, nesprávne uvedený. Až na základe osvedčenia Nz 122/94 si dal sporné nehnuteľnosti zapísať
v celosti - 1/1 na LV č. XXXX.

48. Súd teda v zmysle pokynu krajského súdu v zrušujúcom uznesení skúmal, akým spôsobom bola
nehnuteľnosť užívaná, či právna predchodkyňa navrhovateľov sa správala ako vlastníčka nehnuteľností,

alebo túto využívala len v súvislosti s právom prechodu, a z toho súd ustálil, či výkon práva zodpovedá
vlastníckemu právu.

49. Pôvodný Občiansky zákonník 40/1964 Zb. nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec
neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou

vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb, účinnou od 1.4.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však
obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov), a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov
vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho
zákonníkavykonanouzákonomč.509/1991Zb.,účinnouod1.1.1992,bolitietoobmedzeniaodstránené.
V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie

nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne
v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom
nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov,
a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.

50.Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vydržanie akoosobitnýoriginálnyspôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti
ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie

vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto
dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom
ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický
stav so stavom právnym.

51. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej
doby, pri nehnuteľnostiach 10 rokov.52. V zmysle citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Obč. zákonníka oprávneným držiteľom
je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,

čidržiteľjealeboniejedobromyseľný,trebahodnotiťvždyobjektívne,anieibazosubjektívnehohľadiska
(osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti,ktorú možnosohľadomnaokolnostiapovahudanéhoprípaduodkaždéhopožadovaťnemal,
resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

53. Súd skúmal, či X. J. splnila podmienky pre nadobudnutie vlastníckehopráva vydržaním. Titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva je zmluva Čd 350/1960 z 5. 7. 1957. Zmluva bola registrovaná ŠN
pod Pr 12/1957, išlo o perfektný právny úkon podľa § 111 ods. 1 Zákona č. 141/1950 Zb. a § 1
ods. 1 Zákona č. 65/1951, k prevodu bol daný súhlas ONV. Faktické nerušené, dlhodobé, od roku
1957 užívanie nehnuteľností vyplýva z evidenčného listu č. 1253. Svedkovia v konaní potvrdili, že
právni predchodcovia navrhovateľov chodili k svojmu domu cez dvor rodičov minimálne 30 rokov. Dvor

užívali ako spoločný, neboli medzi nimi nezhody. Užívanie parcely KN-C XXXX/XX navrhovateľmi a ich
právnymi predchodcami bolo v konaní nesporné medzi stranami. Počas ohliadky bolo preukázané, že
stredom spoločného dvora je vystavený plot, ktorý oddeľuje parcely KN-C XXXX/XX X. XXX, teda dvor
je rozdelený na dve časti, pričom právni nástupcovia pôvodnej navrhovateľky užívajú parcelu XXXX/XX,
a právni nástupcovia pôvodného odporcu XXXX/XXX. Samotný právny zástupca odporcov sa vyjadril,

že ak budú odporcovia úspešní, dvor navrhovateľom prevedú, lebo ho nechcú a nepotrebujú, v tomto
konaní im ide už iba o veľké trovy, ktoré im vznikli.

54. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť pôvodnej navrhovateľky X. J., ako aj pôvodného odporcu Y.. K. O.,
súd pri ich hodnotení vychádzal z právneho názoru vysloveného v zrušujúcich uzneseniach Krajského

súdu v Žiline zo dňa 22.8.2013, ako aj zo dňa 23.6.2016, a skutočne je pravdou, že pôvodným
návrhom doručeným na súd dňa 30.3.1998 sa navrhovateľka domáhala len práva prechodu na základe
výzvy obecného úradu na podanie takejto žaloby, keďže v opačnom prípade by úrad vyhovel v celom
rozsahu žiadosti odporcu o oplotenie celého pozemku parcely 4032/96. Bez tejto výzvy by takúto žalobu
nepodala. V tejto žalobe vyslovene uviedla, že dlhoročne využívala svoje právo prechodu cez pozemok,

ktorý žalovaný nadobudol dedením do svojho vlastníctva až v roku 1989, a v zmysle § 130 ods. 1
OZ bola držba práva dobromyseľná a oprávnená. Aj naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že bez
určenia súdu by bolo ohrozené jej právo prechodu cez pozemok žalovaného. Nijakým spôsobom sa
v pôvodnej žalobe nevyjadrila, že je spoluvlastníčkou tohto dvora. Súd sa v tomto prípade zhoduje s
názorom krajského súdu, že pokiaľ by bola presvedčená, že tieto nehnuteľnosti získala už na základe

osvedčenia Čd 0351/60, tak by sa už týmto návrhom domáhala určenia vlastníckeho práva. Súd je teda
toho názoru, že aj keď mal preukázané, že X. J. nehnuteľnosť užívala spolu s manželom, necítila sa a
nesprávala sa byť ako spoluvlastníčka týchto nehnuteľností, čo jednoznačne vyplýva z pôvodne podanej
žaloby v roku 1998. Jej nedobromyseľnosť sa prejavila aj v konaní 6C/494/95, kde ako odporkyňa
prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu žiadala návrh navrhovateľa Y.. K. O. na zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele KN 4032/96 o výmere 412 m2 zamietnuť. Pokiaľ
by sa cítila ako spoluvlastníčka tejto nehnuteľnosti, jednoznačne by žiadala návrhu vyhovieť. Taktiež
nepodala odvolanie proti tomuto rozsudku napriek tomu, že súd konštatoval, že navrhovateľ je výlučným
vlastníkom tejto nehnuteľnosti, táto nie je v podielovom spoluvlastníctve, a z tohto dôvodu bol aj návrh
zamietnutý. Naopak, práve tento rozsudok, ktorým bol zamietnutý návrh Y.. K. O. na jeho zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu, že u nich ako
účastníkov konania nejde o podielové spoluvlastníctvo, ale je výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti,
mohol teda dôvodne vzbudiť presvedčenie, že mu patrí vlastnícke právo k celej parcele KNC č. 4032/96.

55. Nakoľko žalobcovia v konaní nepreukázali oprávnenú dobromyseľnú držbu svojej právnej

predchodkyne, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

56. Pokiaľ išlo o parcelu pkn 4032/193, v konaní bolo jednoznačne preukázané, že ani X. J., ani je právni
nástupcovia nikdy túto parcelu nevlastnili, neužívali, a to ani jej časť, zdedili ju po otcovi Y.. K. O.. Preto
súd návrh v tejto časti aj z tohto dôvodu zamietol.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP. Keďže mali žalovaní v konaní plný úspech, súd
im priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcom. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku vyššia súdna úradníčka samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,

nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.