Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/283/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5398899707
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5398899707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ X. J., rod.
J., nar. X.X.XXXX, bytom I. C. I., H. č. XXX, 2/ L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. B., O. XXXX, 3/
Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R., ul. O. dobrovoľníkov XXXX, 4/ mal. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R.,
ul. O. Q. XXXX, zastúpenej navrhovateľkou v 3/ rade Y. J., všetci právne zastúpení JUDr. Róbertom

Slamkom, advokátom, so sídlom Q. I., U. XXXX/XX, proti odporcom: 1/ A. M., nar. X.X.XXXX, bytom
I. C. B., J. XXXX/XX, 2/ V. M., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom I. C. B., J. XXXX/XX, 3/ X. O., rod. O.,
nar. XX.X.XXXX, bytom I. C. B., J. XXXX/XX, 4/ B. T., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H., R. XX, všetci
právne zastúpení Advokátskou kanceláriou, s.r.o., JUDr. Milan Chovanec, so sídlom Žilina, V. Tvrdého
17, v konaní o určenie existencie práva prechodu a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na
odvolanie účastníkov proti rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 9C 471/1998-685 zo dňa 23.2.2012,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu, vo výroku, ktorým určil, že nehnuteľnosti KNC parcela č. 4032/96 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2 a KNC parcela 4032/193 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 200 m2 zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Čadca,
pre katastrálne územie I. C. I. v spoluvlastníckom podiele 1-ina patria do „novoobjaveného“ dedičstva
po neb. X. J., rod. O., zomr. 3.2.2008, z r u š u j e a v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

V ostatnej časti, pokiaľ bol návrh navrhovateľov vo zvyšku zamietnutý, rozsudok okresného súdu p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosti KNC parcela 4032/96 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 154 m2 a KNC parcela 4032/193 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2
patria v podiele 1-iny do „novoobjaveného“ dedičstva po neb. X. J., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
3.2.2008, naposledy bytom I. C. I. - H. XXX. Vo zvyšku, pokiaľ sa navrhovatelia domáhali
zriadenia vecného bremena - práva cesty spočívajúceho v práve prechodu pešo, koňmo a motorovým

vozidlom po časti pozemkov - KNC parcela č. 4032/96 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2 a
KNC parcela 4032/193 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, návrh navrhovateľov zamietol.

Pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého mal
preukázané, že právna predchodkyňa navrhovateľov X. J. - pôvodná navrhovateľka, sa stala vlastníčkou
pôvodnej parcely EN 4032/96 o výmere 412 m2 v podiele 1-iny na základe uznesenia Čd 0351/60,

nehnuteľnosti užívala pokojne, dobromyseľne v tom, že jej právo patrí, a preto nadobudla vlastnícke
právo vydržaním. Uvedené skutočnosti vyplývali z výpovede svedkov, evidenčného listu 1253, ako aj z
konania na súde pod č. 6C 494/95. Pokiaľ išlo o výšku podielu, v ktorom sa stala pôvodnánavrhovateľka vlastníkom pôvodnej EN parcely č. 4032/96, prvostupňový súd bol toho názoru, že tento
podiel získala v 1-ine, keďže 1/240-inu nadobudla na základe osvedčenia Čd 0351/60 k pôvodnej PKN
parcele 4032/1, pričom medzi spoluvlastníkmi tejto parcely došlo ku konkludentnej reálnej deľbe a

manželia Y. O. spolu so svojou manželkou sa stali výlučnými vlastníkmi každý v 1-ici reálne vyčlenenej
EN parcely č. 4032/96, ktorú užívali a z tejto parcely odstúpil Y. O. 1-icu svojej dcére, ku dňu smrti jej
svedčí vlastnícke právo v 1-ine.

V zamietavajúcej časti prvostupňový súd vychádzal z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (v

dôvodoch rozhodnutia na č.l. 16 predposledný odsek poukazujúc zrejme omylom na ust. O.s.p.), keď
konštatoval, že sa tu jedná o ustanovenie, ktoré možno použiť vo výnimočných prípadoch a len
za predpokladu, že od vlastníkov zaťaženého pozemku možno spravodlivo požadovať, aby ich právo
bolo takýmto spôsobom obmedzené. Odporcovia sú v súčasnosti vlastníkmi parciel 4032/193, ktorú
užívajúakodvor,4032/96,ktorúužívajúakodvornavrhovateliaaparciel4032/155,naktorejjepostavený
dom a 4032/194, na ktorej je hospodárska budova. V dome č. XXX na parcele 4032/155 v súčasnosti

nikto nebýva. Tento dom daroval pôvodný odporca súčasným odporcom, užívajú ho ako víkendovú
chalupu, kde majú vybudovaný krb a altánok, pričom sa jedná o jediný pozemok, ktorý môžu užívať na
spoločné stretávania sa v rodine. Naopak, navrhovatelia sú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi pozemkov
4032/156, 4032/170, kde je postavený dom a ostatných pozemkov - 4032/171, 172, 95. Zriadenie
cesty práve cez spoločný dvor odporcov by znamenalo závažnú ujmu do ich práv, nakoľko z ich dvora

by im zostala už len minimálna časť na spoločné užívanie. Navrhovatelia naviac majú zabezpečený
iný prístup k svojmu rodinnému domu, postavenému na parcele č. 4032/170, a to cez pozemok
4032/171, ktorý je najkratšou spojnicou pozemku KNC 4032/170 s verejnou komunikáciou. Parcela KNC
4032/141 je na základe Cestného zákona č. 135/1961 Zb. cestou, ktorá slúži ako verejná komunikácia
pre obyvateľstvo a obyvatelia túto komunikáciu využívajú ako prístupovú cestu k poľnohospodárskym

lesným nehnuteľnostiam, ako aj záhradám a stavbám. Táto cesta má síce nesplnený podklad, ale môže
byť charakterizovaná ako komunikácia, ktorá slúži na všeobecné užívanie, čo bolo preukázané
i na ohliadke na mieste samom, vykonanej v priebehu konania.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie všetci účastníci konania.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali rozsudok prvostupňového súdu vo
vyhovujúcej časti zmeniť, návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že
prvostupňový súd nesprávne rozhodol, keď priznal do dedičstva po X. J. 1-inu nehnuteľnosti označenej
vo výrokovej časti svojho rozsudku. Podľa dôvodov napadnutého rozhodnutia mala poručiteľka tieto

nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním, pričom pre takéto zistenia nebol vykonaný žiaden dôkaz a takýto
záveraninevyplývazvykonanéhodokazovaniaaužvôbecniezpozemkovejknihy.Akbybolavlastnícke
právo X. J. nadobudla vydržaním, tak by sa sama počas svojho života domáhala určenia nehnuteľnosti
v celosti, a to už pri podaní návrhu v roku 1998.

Navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali rozsudok prvostupňového súdu v
zamietavajúcej časti zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
dôvodiac tým, že sa nestotožňujú s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého v tomto konaní neboli
splnené podmienky na zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Prístup po KN-C parcele 4032/141 nie je podľa ich názoru vyhovujúcim prístupom, nakoľko uvedenú

komunikáciu ako poľnú cestu možno považovať za účelovú komunikáciu verejnú, avšak vo vzťahu k
účelovýmkomunikáciámneexistujezáväznánorma,ktorábyurčovalajejparametreazároveňpovinnosť
pre vlastníka, resp. správcu zabezpečiť jej riadnu zjazdnosť a schodnosť. Prístupová cesta cez spoločný
dvor je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu. Taktiež zriadenie a užívanie navrhovaného
vecného bremena bude podľa ich názoru priamo úmerné obmedzeniu práv odporcov, a preto ani tu sa

nemožno stotožniť s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu, vo vyhovujúcej
časti, podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 157 ods. 2, okrem iného, ukladá súdu v dôvodoch svojho rozhodnutia
stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo poprípadenevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé.
Ak nepostupuje v zmysle vyššie uvedeného, nielenže urobí svoje rozhodnutie nepreskúmateľným, ale

vždy takýmto postupom odníma i možnosť účastníkovi konať pred súdom, lebo tento sa nemôže
proti takémuto rozhodnutiu zákonným spôsobom brániť, najmä s prihliadnutím na ust. § 205 O.s.p., ale
môže vysloviť len nespokojnosť s takýmto rozhodnutím vo všeobecnej rovine.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom

možno konštatovať, že odporcovia tak, ako uvádzajú vo svojom odvolaní, sa môžu domnievať, že pre
rozhodnutie súdu vo vyhovujúcej časti nebol vykonaný žiadny dôkaz.
Súd síce rozsiahlym popisným spôsobom v dôvodoch svojho rozhodnutia cituje všetky vykonané dôkazy
(podrobné výpovede svedkov), ako aj na viacerých miestach cituje výpovede účastníkov a ich právnych
zástupcov k jednotlivým skutočnostiam, ale z dôvodov na druhej strane nie je zrejmé, aký význam mali
všetky tieto skutočnosti pre rozhodnutie súdu vo vyhovujúcej časti. Na strane 12 posledný odsek, na

strane 13 prvý odsek dôvodov napadnutého rozhodnutia súd konštatuje nadobudnutie vlastníckeho
práva právnej predchodkyne navrhovateľov vydržaním, čo mal preukázané z výpovede svedkov, ako aj
zo spisu č. 6C 494/95, pričom tu ale nekonkretizuje, z ktorých konkrétnych výpovedí svedkov vychádzal,
ani aký význam tieto výpovede pre rozhodnutie mali. Nie je zrejmé, ani z ktorých konkrétnych skutočností
z označeného spisu vychádzal (dôkaz celým spisom nie je prípustný bez oboznámenia konkrétnych

skutočností), a preto takéto rozhodnutie pôsobí arbitrárne.
Dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu v tejto časti neobsahujú ani právne posúdenie veci ako jednu
zozákladnýchnáležitostídôvodovsúdnehorozhodnutia,apretoaniniejezrejmé,zktoréhokonkrétneho
zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní vychádzal. Pokiaľ súd konštatuje, že v prejednávanej veci
bolisplnenépodmienkyprevydržanievlastníckehopráva,musíbyťzjehorozhodnutiazrejmé,kedymala

právna predchodkyňa navrhovateľov vstúpiť do držby nehnuteľnosti, kedy jej potom uplynula vydržacia
lehota a kedy sa teda stala vlastníčkou sporných nehnuteľností a najmä podľa ktorého právneho
predpisu.Aksanavrhovateliadomáhajúurčeniavlastníckehopráva,ktorépatrilovčasesmrtiichprávnej
predchodkyni, mali by súdu všetky tieto skutočnosti označiť tak, aby ich súd mohol v ďalšom konaní
posúdiť (bremeno tvrdenia).

Ak sa navrhovatelia ďalej domáhali zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o Občianskeho
zákonníka, v tomto smere prvostupňový súd postupoval správne, keď skúmal, či navrhovatelia majú
možnosť iného prístupu k svojmu rodinnému domu, než cez nehnuteľnosti doposiaľ vlastnícky patriacim
odporcom. V tejto časti vykonal vo veci dostatočné dokazovanie (keď vykonal i ohliadku na mieste

samom) a vyvodil z neho správny záver, keď návrh navrhovateľov v tejto časti zamietol.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany navrhovateľov v

odvolaní neboli uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia.
Je nepochybné, že navrhovatelia majú iný prístup k svojmu rodinnému domu tak, ako to podrobne
zdôvodnil súd prvého stupňa na č.l. 15 odsek 2 dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktorý i využívajú,
z čoho je zrejmé, že majú možnosť užívať rodinný dom obvyklým spôsobom. Pokiaľ sa teda domáhajú

zriadenia cestnej komunikácie cez nehnuteľnosti vlastnícky patriace odporcom, je takýto návrh i
podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodný a ani od odporcov nemožno spravodlivo požadovať,
aby takýto zásah do svojho vlastníckeho práva strpeli, a preto z týchto dôvodov odvolací súd
rozsudok prvostupňového súdu v zamietavajúcej časti ako vecne správny potvrdil (keďže rozhodnutie
prvostupňového súdu vo vyhovujúcej časti bolo zrušené. Ak by totiž navrhovatelia boli úspešní v konaní

o určenie vlastníckeho práva, neprichádzalo by do úvahy zriadenie vecného bremena cez sporné
nehnuteľnosti, keďže by sa stali spoluvlastníkmi tak, ako je to konštatované i v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 3, 4 O.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.