Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716205825
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716205825.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Y.. M. T.,

C.. X.X.XXXX, S. M., U. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou so sídlom Poprad,
Murgašova 86/1, proti žalovaným v X/ U. D. Y., C.. XX.X.XXXX, S. M., T. O. XXXX/XX a v X/ U. Y. Y., C..
X.XX.XXXX, S. M., D. XX, o zaplatenie 1.280,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 280,- eur spolu
s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 320,- eur od 23.12.2015 do zaplatenia,
zo sumy 320,- eur od 23.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 320,- eur od 23.2.2016 do zaplatenia, zo sumy
320,- eur od 23.3.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným dňa 27.6.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým budú žalovaní
zaviazaní povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.280,- eur a príslušenstva.
Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že žalovaní si od žalobcu v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa
21.7.2015prenajalibytč.XXvbytovomdomenauliciQ.XXXX/XXA.M.azmluvnesazaviazalimesačne
hradiť nájomné v dohodnutej výške a tiež spotrebované médiá. Nájomný vzťah skončil k 13.4.2016,

pričom za obdobie od decembra 2015 do marca 2016 neuhradili ani pomernú časť dohodnutého
nájomného. Nakoľko zo strany žalovaných nedošlo k dobrovoľnej úhrade, domáha sa žalobca úhrady
dlhu podanou žalobou.

2.Vskrátenomkonanísúddňa9.12.2016vydalplatobnýrozkaz,ktorýmpodanejžalobevcelomrozsahu
vyhovel. Proti tomuto podala žalovaný v 1/ rade odpor, v ktorom namietal existenciu dlhu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi založenými v spise, z
čoho zistil tento skutkový stav:

4. Strany dňa 21.7.2015 uzavreli nájomnú zmluvu na prenájom bytu v bytovom dome na ulici Q. XXXX/
XX A. M. a žalovaní sa ako nájomcovia zmluvne zaviazali mesačne hradiť nájomné v dohodnutej výške
320,- eur. Nájomný vzťah skončil k 13.4.2016, kedy došlo k dobrovoľnému vyprataniu predmetu nájmu.
Za obdobie mesiaca december 2015 až marec 2016 žalobca ako prenajímateľ eviduje u žalovaný dlh

na nájomnom v žalovanej výške. Žalovaný v 1/ rade namietal, že bol z bytu vyprataný násilne, pričom
mu mala byť žalobcom spôsobená škoda cca 2.500,- eur. Je síce pravdou, že Žalovaná v 2/ rade sa
nevyjadrila. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k dobrovoľnej úhrade, domáha sa žalobkyňa úhrady
dlhu podanou žalobou. Žalovaná namieta výšku uplatneného nároku. Došlo k zániku nájmu výpoveďou,avšak podľa žalovaného v 1/ rade sa so žalobcom ústne dohodli na ďalšom pokračovaní nájmu. K týmto
svojim tvrdeniam nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy.

5. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

6. Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo

na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť. Záväzky vznikajú, okrem iného, aj zo zmlúv.

7. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

8. Podľa § 685 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

9. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený

jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

10. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje

inak.

11. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

12. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri
peňažnom plnení aj úrok z omeškania podľa § 517 Obč. zák., výška ktorého je podľa § 3 Nar. vl. č.
87/1995 Z.z.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

14. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany sporu na nedostatočné

dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne
podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8
C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve
je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení §
čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať

dôkazy je vecou strán sporu. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity
strán sporu.

16. Aby mohla ktorákoľvek zo strán sporu so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musí k
svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení

dospieť k záveru, že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha (žalobca), resp. že nárok voči nej
neexistuje (žalovaný). Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov,
ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že
neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.17. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že medzi stranami
sporu bola uzavretá nájomná zmluva, pričom predmetom nájmu bol byt č. XX. Dohodnuté nájomné

dobrovoľne zo strany žalovaných nebolo, čo žalovaní uznali.

18. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a skutkových zistení súd vyhovel žalobe v
plnom rozsahu s tým, že súd neprijal argumentáciu žalovaného v 1/ rade o tom, že nájomný vzťah
pokračoval, nakoľko tento sám uznal, že výpoveď z nájmu podpísal a v konaní nebola preukázaná

dohoda o pokračovaní nájomného vzťahu. Rovnako tak neboli preukázané tvrdenia žalovaných o
spôsobení akejkoľvek škody zo strany žalobcu. Nakoľko žalovaní nepreukázali súdu, že by zaplatili
žalovanú sumu, súd poukazujúc na obsah nájomnej zmluvy ako aj poukazujúc na § 671 ods. 1 ObčZ
zaviazal žalovaných povinnosťou podľa podanej žaloby. Priznaný poplatok z omeškania zodpovedá
právnej úprave platnej v čase uplatnenej doby omeškania.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 C.s.p., ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.