Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202690
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814202690.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so
sídlom Novodvorská 994/138, Braník, 142 00 Praha, Česká repbublika, IČO: 251 17 483, zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: T. S.,
T.. XX.X.XXXX, H. D. Č. XXX, o zaplatenie 120.121,63 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13C/261/2014-68 z 28.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 120.121,63 Kč s prísl. a náhrady trov konania. Náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného
práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok
NS SR vo veci 5MCdo/20/2009). Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej
republike predstavuje ustanovenie § 52 a nasl. Českého Občianskeho zákonníka. Prípadné použitie

najvýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania,
predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
brania uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby
sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Pre posúdenie či citované ustanovenie je možné aplikovať

aj na konanie začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má
aj procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu, ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv, ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie v prípade absencie

prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto, ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona,
súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konania začalo skôr, t.j. pred účinnosťou zákona.
Vzhľadom na to súd z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadol na premlčanie. Čo sa týka začiatku plynutiavšeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v zmysle § 101
českého Občanského zákonníka a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz,
v prejednávanej veci sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovanej plnenia dňom nasledujúcim

po dni zosplatnenia pohľadávky, t.j. dňom 10.5.2010, ako to vyplýva z výzvy právneho predchodcu
žalobcu, v zmysle ktorej vyzval žalovanú k okamžitej úhrade dlžnej čiastky najneskôr do 9.5.2010, inak
sa celý zostatok úveru s príslušenstvom stane splatným dňom nasledujúcim po márnom uplynutí tohto
termínu, pričom z predloženého výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že v uvedenom období nevykonala na
účet žiadnu kreditnú operáciu. Všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula dňom 10.5.2013. Keďže

žaloba bola doručená na súd prvej inštancie až 31.3.2014, je žalobcom uplatnený nárok, nárokom, ktorý
bol uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu

vyhovel.

4. Poukázal na to, že medzi jeho právnym predchodcom (postupcom) na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok z 19.11.2010, uzavretej medzi žalobcom a Č. G., Z..G.. vznikol obchodný záväzkový vzťah
podľa § 497 až § 507 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákonník).

5. Aj keby bolo pripustené s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy v určitých smeroch, že možno
aplikovať Občiansky zákonník v prejednávanej veci, tak táto aplikácia v žiadnom prípade nemôže sa
vzťahovať na posudzovanie premlčania, nakoľko predmetná zmluva je absolútnym obchodom a je
potrebné použiť úpravu českého Obchodního zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter takejto

zmluvy.

6. Aplikáciou § 5b Zákona na ochranu spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípu právneho
štátu podľa čl. I ods. 1, 2 Ústavy SR. Právna úprava platná v SR do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom
sa brániť proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby v znesením námietky premlčania. Za

účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa bol prijatý § 5b Zákona na ochranu spotrebiteľa, v ktorom bolo
prikázané orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo
inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré
by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového

režimu. Aplikáciou § 5b Zákona na ochranu spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na
to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu
došlo k podaniu žaloby, došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

10. Vychádzajúc z čl. 3 bod 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.6.1980 (tzv.
Rímsky dohovor) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy, pričom v
prejednávanej veci v zmysle bodu 29 Všeobecných obchodných podmienok si účastníci zvolili ako
právny poriadok, ktorým sa riadi ich zmluvný vzťah, právny poriadok Českej republiky a rozhodným

právom je preto právo Českej republiky.11. Podľa § 497 Obchodního zákonníku, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, sa zmluvou o úvere
zaväzujeveriteľ,ženapožiadaniedlžníkaposkytnevjehoprospechpeňažnéprostriedkyvurčitejčiastke
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákonníku, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými
stranami na jednej strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

13. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákonníku, sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon
poskytuje alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákonníku dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

15. Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku, vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených
Obchodnímu zákonníku dohodou podľa ods. 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných

právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia
Občanského zákonníku alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych
zmluvách zneužívajúcich klauzulu a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa, je však treba
použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá
nie je podnikateľom nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského

zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

16. Podľa § 387 ods. 1, 2 Obchodního zákonníku, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

17. Podľa § 100 Občanského zákonníku, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 101 Občanského zákonníku, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19.Odvolateľobhajujedôvodnosťaplikácieobchodnoprávnejúpravyspoukazom naúverakoabsolútny
obchod.

20. Odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného
zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52
a nasl. Českého Občanského zákonníku (ďalej len „OZ“).

21.Otom,žeideospotrebiteľskúzmluvu,bynemalibyťžiadnepochybnostitak,akosprávnekonštatoval
prvostupňový súd. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 6.3.2009.

22. Právny predchodca žalobcu (Č. G., Z..G..) pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak žalovaná nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právnemu predchodcovi žalobcu ako aj
samotnému žalobcovi ako jeho právnemu nástupcovi je preto dôvodné priznať postavenie dodávateľa
a žalovanej postavenie spotrebiteľa.

23. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,Smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výbersumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii

je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza
Claro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 Océano).

24. Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 OZ s právom Európskej únie,
ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké

odporúča Smernica Rady 93/13/EHS (čl. 8 Smernice Rady 93/123 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa“, porov. tiež rozsudok súdneho dvora vo veci C-484/08).

25. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§

153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú
kvalitu života a tak naplniť cieľ čl. 6 citovanej smernice ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné
klauzuly v zmluvách nezaväzovali“.

26. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej

typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave
podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi
jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných
typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009, str.
178).

27. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných
pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav
môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na

vadnosť právneho úkonu má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi,
ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre
nepodnikateľov výhodnejšia.

28. Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre

spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky.

29. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že v
prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy
nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa

postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom
transpozície čl. 8 Smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy
inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu
(rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ).

30. Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava občianskoprávna, ( a to aj podľa právneho
priadku Českej republiky ) v dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia,
zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje
efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť

pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané
spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“
je objektívne značne relativizovaný.

31. Paušálne uprednostnenie obchodnoprávnej úpravy by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky

hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva občianskoprávna úprava na
rozdiel od obchodnoprávnej úpravy.32. Odvolací súd so zreteľom na uvedené nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho
ustanovenie o premlčacej dobe trojročnej podľa Občanského zákonníku oproti premlčacej dobe
štvorročnej typickej podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občanský

zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov
výhodnejšia (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5MCdo
20/2009).

33. Pokiaľ ide o aplikáciu § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, táto je plne namieste,

pretože ide vlastne o ustanovenie procesného charakteru, ktoré upravuje postup súdu pri aplikácii
hmotnoprávnej normy, ktorou je citované ustanovenie českého Občanského zákonníku o premlčaní.
V tomto smere súd prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov správne v konaní prihliadol na dané
ustanovenia hmotného práva, ktoré v prejednávanej veci aplikoval.

34. Preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP, pričom v

podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej
inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu

trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).