Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/684/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111209920
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6111209920.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna

a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobcu: H. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. XXX/X, XXX XX L., právne zast.: JUDr. Peter Petrík, advokát, Advokátska kancelária so sídlom
Komenského 14419/18D, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.
R. XXXXX/XXX, XXX XX L. L., právne zast.: JUDr. Janka Kmeťová, advokátka, Advokátska kancelária
so sídlom Profesora Sáru 44, 974 05 Banská Bystrica, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, na
základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/87/2011-208 zo
dňa 02. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej len
„BSM“) účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti pozemok
č. KN-C XXX o výmere 311 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok č. KN-C XXX o
výmere 1 005 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty a stavba so súpisným číslom XXX, postavená
na parcele č. KN-C XXX, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. E., okres L. a sú vedené na Okresnom úrade

L., katastrálny odbor, zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, bez povinnosti finančného vysporiadania
žalovanej (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (druhý výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ust. § 143, § 148 ods. 1 a § 149 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania. Mal za preukázané, že účastníci konania boli manželia od XX. XX. XXXX, kedy uzavreli

manželstvo v L. L., pričom manželstvo trvalo do ich právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva
dňa 18. 02. 2011. Ďalej mal za preukázané, že účastníci konania v priebehu trvania manželstva
uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 28. 07. 2009, ktorej predmetom bola kúpa nehnuteľností a to pozemkov
č. KN-C XXX o výmere 311 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku č. KN-C XXX o výmere 1 005
m2, trvalé trávnaté porasty a stavba so súpisným číslom XXX, postavená na parcele č. KN-C XXX.
Nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. E., okres L. a sú vedené v Správe katastra L. na LV č. XXXX.
Kúpna cena za kúpu predmetných nehnuteľností predstavovala sumu 22 000 €. Súd mal za preukázané,

že predmetné nehnuteľnosti tvoria jediný majetok účastníkov konania v režime BSM, pričom ani jeden z
účastníkov konania v tejto súvislosti nepredkladal iné tvrdenia. Pokiaľ žalovaná predkladala tvrdenia o
tom, že existujú aj iné finančné prostriedky na účtoch, vedených na meno žalobcu, súd v tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že žalobca jednoznačným spôsobom zdôvodnil, predložil tvrdenia a predložilich aj dostatočným spôsobom listinnými dôkazmi o tom, že finančné prostriedky, ktoré existovali aj v
čase po zániku manželstva, patria do jeho výlučného vlastníctva tak, že tieto prostriedky nadobudol
ešte pred uzavretím manželstva, a teda týmito finančnými prostriedkami sa zaoberať nemohol, pretože

nespadajú do režimu BSM. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že finančné prostriedky, ktoré
boli použité na zakúpenie nehnuteľnosti v kat. úz. E. a vyplatené ako kúpna cena za tieto nehnuteľnosti,
pochádzali výlučne z prostriedkov, ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca, tieto nadobudol pred
uzavretímmanželstvaatietotakistonespadali podrežimBSM.Tietoskutočnostimalsúdzapreukázané
poskytnutými zmluvami o účtoch, resp. termínovaných účtoch vedených v V. banke, a. s., L., resp.

R. R. tak, že žalobca logickým spôsobom, ktoré podložil aj jednotlivými listinnými dôkazmi, vysvetlil
pôvod týchto finančných prostriedkov, na základe ktorých potom súd nemal pochybnosti o tom, že tieto
finančné prostriedky pochádzajú z jeho výlučného vlastníctva a nespadajú pod režim BSM, tak ako
tvrdila žalovaná. Z tohto dôvodu preto súd vyporiadal BSM účastníkov konania tak, že do výlučného
vlastníctva prikázal nehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozhodnutia s tým, že neurčil povinnosť
žalobcovi zaplatiť podiel v zmysle § 150 OZ žalovanej, keďže tieto finančné prostriedky na zakúpenie

predmetných nehnuteľností patrili do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd mal teda za preukázané, že
žalobca vybral finančné prostriedky, ktoré mu výlučným spôsobom patrili a to tak, že vybral 20 kusov
500 € bankoviek a 200 kusov 50 € bankoviek, pričom disponoval s finančnými prostriedkami v rozsahu
950 €, ktoré predstavovali rozdiel medzi sumou, ktorú mu daroval jeho otec vo výške 2 000 €, z ktorej
bola zaplatená už časť zálohy na kúpnu cenu v rozsahu 1 000 € a 50 €. Pri 500 € bankovkách tento

počet z 20 kusov narástol na 22 kusov, pretože jeden kus 500 € bankovky pochádzal práve zo sumy 950
€ a jeden kus 500 € bankovky vymenil - rozmenil svojmu otcovi tak, že od neho dostal 500 € bankovku a
jemu odovzdal 10 kusov 50 € bankoviek. Pokiaľ otcovi odovzdal 10 kusov 50 € bankoviek, z celkového
počtu 200, počet týchto 50 € bankoviek klesol na 190 ks, pričom zo zvyšnej sumy 950 €, ktorú mal od
svojho otca a z nej bola časť tvorená jedným kusom 500 € bankovky zostal zvyšok 450 €, t. j. 9 kusov 50

€ bankoviek. Pokiaľ sa pripočíta k 190 kusom 50 € bankoviek týchto 9 kusov 50 € vyplýva, že celkový
počet ich bol 199. Takýto postup teda korešponduje s tým, že žalobca vložil ako časť kúpnej ceny na účet
predávajúceho 22 kusov 500 € bankoviek, t. j. sumu 11 000 € + 199 kusov 50 € bankoviek, t. j. 9 950 €
+ 199 kusov 50 € bankoviek, t. j. 9 950 €. Spolu teda 20 950 €. Tvrdenia žalovanej o tom, že by len časť
finančných prostriedkov pochádzajúcich z režimu BSM bola použitá na kúpu tejto nehnuteľnosti, súd

považoval v konaní za nepreukázané, ba naopak, v jej výpovedi, resp. výpovedi svedka jej otca, vznikli
rozpory najmä o tom, že pokiaľ žalovaná tvrdila, že jej bola darovaná suma vo výške 11 000 €, pretože
takátoistásumaboladarovanáajjejbratoviodichrodičov,resp.otca.Otecžalovanejvpostavenísvedka
sa vyjadril, že takúto sumu vo výške 11 000 € daroval svojej dcére a následne v budúcnosti bude takáto
suma darovaná aj jej bratovi, teda jeho synovi. Zároveň rozpor v tvrdeniach žalovanej spočíval v tom, že

táto v konaní tvrdila, že suma 11 000 € pochádzajúca z daru od jej otca bola použitá na zakúpenie tejto
nehnuteľnosti, zvyšná časť vo výške 11 000 € bola z výlučných prostriedkov žalobcu a zároveň tvrdila,
že časť, ktorá tvorila ako zálohu na kúpnu cenu vo výške 1 050 € pochádzala z režimu BSM. Súčtom
týchto súm však je suma 23 050 €, čo však nepredstavuje kúpnu cenu za dané nehnuteľnosti, keďže táto
bola dohodnutá na sumu 22 000 €. Z tohto dôvodu považoval súd tvrdenia žalovanej za nepreukázané,

zároveň sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu o tom, že pokiaľ boli aj poskytnuté finančné prostriedky, ktoré
pochádzali z režimu BSM, napr. dávky spočívajúce v príspevku pri narodení dieťaťa, resp. z jeho mzdy,
sa v priebehu trvajúceho manželstva spotrebovali, pretože iný dôkaz o opaku takýchto tvrdení v konaní
poskytnutý nebol.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 150 OSP, pričom za dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nemusí priznať,
práve bývalý rodinný a manželský vzťah oboch účastníkov tak, že považoval za spravodlivé, aby každý
z účastníkov znášal náklady konania zo svojho.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a prikázal
nehnuteľnosti KN-C XXX o výmere 1 005 m2, druh pozemku trvalé trávne pozemky, stavba súp. č. XXX
postavenánaparc.č.C-KNXXX,parc.č.C-KNovýmere311m2,zastavanéplochyanádvoria,pozemok
kat. úz. E., LV č. X XXX do výlučného vlastníctva žalobcu, s povinnosťou finančného vyporiadania

žalovanej sumou 11 000 €. Odvolanie právne odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyjadrila nesúhlas s tým, že žalobca
preukázal hodnoverným spôsobom, že finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny na nehnuteľnosti
v kat. úz. E., ktoré nadobúdali do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, by mal z finančnýchprostriedkov nadobudnutých žalobcom pred manželstvom. Podľa názoru žalovanej preukázal len sumu
10 000 € z účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je spoločný účet účastníkov konania, pretože na tento
účet boli poukazované finančné prostriedky z výplaty žalobcu a dávky žalovanej. Poukázala na výber

finančnej čiastky vo výške 400 €, ktoré boli vybraté z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 13. 07. 2009, kde
prvá časť úhrady kúpnej ceny bola vo výške 50 € uhradená dňa 16. 07. 2009, čo potvrdzuje, že uvedená
splátka kúpnej ceny bola hradená zo spoločných finančných prostriedkov na účte XXXXXXXXXX/XXXX,
kde boli poukazované finančné prostriedky zo mzdy žalobcu aj dávky materského príspevku žalovanej,
ktorý bol poukazovaný vždy k 15. dňu v mesiaci. Jednalo sa o finančné prostriedky, ktoré patrili do

BSM. Druhá časť úhrady kúpnej ceny bola vo výške 1 000 € uhradená dňa 20. 07. 2009, kde z účtu
XXXXXXXXXX/XXXX bola taktiež vybratá finančná čiastka vo výške 1 000 €, čo podľa názoru žalovanej
potvrdzuje tú skutočnosť, že finančné prostriedky boli z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalovaná ďalej namietla vyhodnotenie svedeckej výpovede otca žalobcu odlišne od svedeckej výpovede
otca žalovanej, keď svedecké výpovede majú rovnakú váhu pred súdnym konaním. Zároveň súd
prvého stupňa sa nevysporiadal s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/72/2013

keď mal vykonať relevantné zistenie skutočnosti z akých peňažných prostriedkov boli nadobudnuté
nehnuteľnosti špecifikované vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Súd vykonal tie isté úkony
ako pred vydaním zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/72/2013,
nezaoberal sa skutočnosťou, že finančné prostriedky na úhradu časti kúpnej ceny vo výške 50 € a 1
000 € boli použité finančné prostriedky z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý účet bol účtom spoločným,

pretože na účel bola zasielaná výplata jednak žalobcu a žalovanej. Žalovaný nepreukázal, že použil
svoje výlučné finančné prostriedky na úhradu týchto častí kúpnej ceny. Žalobca vo svojej výpovedi
pripustil, že zo strany žalovanej, resp. jej príbuzných, boli poskytnuté finančné prostriedky, s ktorými on
disponoval. Žalovaná zotrvala na stanovisku, že zo strany jej otca boli poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 11 000 €, s ktorými disponoval žalobca. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na rozpor vo

výpovediach, žalovanej a jej otca, že dcére požičal finančné prostriedky vo výške 11 000 € a také isté
finančné prostriedky poskytne aj svojmu synovi, a tvrdenie žalovanej, že jej otec daroval sumu 11 000
€ a také isté finančné prostriedky poskytol aj jej bratovi, ide o informáciu bez právneho významu,
pretože žalovaná sa mohla domnievať, že keď daroval finančné prostriedky otec jej, tak daroval aj
bratovi takú istú finančnú čiastku. Otec žalovanej v konaní potvrdil, že žalovanej poskytol finančné

prostriedky vo výške 11 000 € ako dar. Žalobca neustále finančné prostriedky vkladal na terminované
účty, potom ich vyberal, z predmetných terminovaných účtov taktiež boli úroky, ktoré tvorili masu BSM a
s touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Žalobca tvrdil, že všetky finančné prostriedky,
ktoré boli zo strany žalovanej poskytnuté, boli skonzumované počas manželstva. Túto skutočnosť ničím
nepreukázal. Naopak, suma 10 000 € bola vyberaná zo spoločného bankového účtu č. XXXXXXXXXX/

XXXX, kde boli poukazované výplaty žalobcu a príspevky zo sociálnej poisťovne žalovanej. Žalobca
nemôže preukázať, že akurát finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve boli použité na úhradu
kúpnej ceny za nehnuteľnosť.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca v podaní, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa

11. 08. 2015, v ktorom uviedol, že rozhodnutie je preskúmateľné, dôvody sú jasne a logicky uvedené,
súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi predloženými tak na strane
žalobcu ako aj na strane žalovanej. Podľa názoru žalobcu, najmä výpoveď jeho otca svedka B. a
predloženie listinných dôkazov z banky, bez pochybnosti preukázal, že použil žalobca len svoje výlučné
prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Súd detailne v odôvodnení rozhodnutia uviedol

to, ako sa s jednotlivými bankovkami nakladalo, kde počty bankoviek korešpondujú s počtom uvedeným
na listinnom dôkaze o vyplatení kúpnej ceny. O opaku, t. j. že sú pravdivé tvrdenia žalovanej, nesvedčí,
podľa názoru žalobcu, žiadny dôkaz vykonaný v konaní pred súdom. Žalovaná v tomto smere neuniesla
dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, resp. jej tvrdenia nekorešpondujú s vykonanými dôkazmi.
Odhliadnuc od výpovede otca žalovanej, ktorý tvrdil, že peniaze na kúpu nehnuteľnosti poskytol z

inkasovania prvej splátky kúpnej ceny z predaja bytu (čo sa stalo podstatne neskôr ako žalobca vyplatil
kúpnu cenu za nehnuteľnosti), tak rovnako existuje rozpor v tom, že podľa vyjadrenia žalovanej žalobca
mal vyplatiť zo svojho 11 000 € a ona rovnako 11 000 €, pričom sa ale mali použiť prostriedky vo výške
1 000 € a 50 € z účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Nakoľko kúpna cena prestavovala sumu 22 000 €, spolu
by malo byť podľa argumentácie žalovanej de facto vyplatené 23 050 €, čo nikdy ako kúpnu cenu za

nehnuteľnosti neuvádzala. Nekonzistentná argumentácia žalovanej svedčí tomu, že jej tvrdenia nie sú
pravdivé a sú tendenčné. Preukázané rozpory znižujú dôveryhodnosť jej tvrdení v čoho dôsledku súd
neposúdil jej argumentáciu a dôkazy ako dôvodné. Žalobca si zároveň pre prípad úspechu v odvolacom
konaní uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 02. 04. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu
bolo podané dňa 18. 06. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný

sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §
470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470
ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy
od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením

právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný
zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§204ods.1včasepodaniaúčinnéhoOSPaktuálne§362ods.1CSP)oprávnenýmsubjektom,stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165
CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania

§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP acontrário) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie

je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje
a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

11. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustálenej súdnej praxe, pri tomto odvolacom dôvode podľa
§ 205 ods. 2 písm. d) OSP (aktuálne § 365 ods. 1 písm. f) CSP) musí ísť o skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné
z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvej inštancie posúdil vec po

právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 OSP (aktuálne § 191 CSP), a to vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu,
či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli inak počas konania
najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, keď v
hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní, či vyplynuli z prednesov strán sporu
z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor.12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a to v intenciách
predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. 01. 2014

č. k. 13Co/72/2013-157, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu žalobcu (§ 120 ods. 1, 4 OSP (aktuálne §
185 a § 182 CSP) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132
OSP (aktuálne § 191 CSP), dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil
aj správne právne závery, keď na vec aplikoval i zodpovedajúce ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149

ods. 1 a § 150 OZ, ktoré aj správne vyložil s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody
vedúce k vyporiadaniu BSM strán sporu aj riadne v súlade s § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 220 ods. 2
CSP) odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými
pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného
dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia a preto predmetné rozhodnutie možno
považovať za presvedčivé.

13. Žalovaná v odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakovala a podrobnejšie rozviedla svoje
námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení rozsudku
dôsledne vysporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti
vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia a preto

rozsudok možno považovať za presvedčivý. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové
a právne závery súdu prvej inštancie za správne v celom rozsahu a preto sa stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto
si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania žalovanej nie je
spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil

svoje rozhodnutie z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu, oproti tomu ako bol ustálený súdom prvej inštancie, z ktorého následne vychádzalo aj jeho právne
posúdenie veci.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností správne ustálil, že žalobca v konaní preukázal, že finančné
prostriedky, ktoré existovali aj v čase po zániku manželstva, patria do jeho výlučného vlastníctva tak, že
tieto prostriedky nadobudol ešte pred uzavretím manželstva, ako aj že finančné prostriedky, ktoré boli
použité na zakúpenie nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie,

pochádzali výlučne z prostriedkov, ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca, ktoré nadobudol pred
uzavretím manželstva a nespadali pod režim BSM. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (strana 8 a 9 rozsudku č. k. 13C/87/2011-208 zo dňa 02. 04.
2015), v ktorom súd prvej inštancie v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR (I. ÚS 46/05,
I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) zodpovedal stranami sporu nastolené otázky,

ktoré majú rozhodný význam pre posúdenie veci samej a s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd.

15. V rozsahu, v ktorom v odvolaní žalovaná posudzuje výpovede svedkov otca žalobcu a otca žalovanej
je nepochybné, že ide o jej subjektívne stanovisko, a to aj vzhľadom na to, či ide o svedka navrhnutého
žalobcom, alebo stranou žalovanej. S uvedenými výpoveďami sa súd prvej inštancie vo svojom

rozhodnutí dostatočne vysporiadal (keď výpoveď svedka otca žalobcu nadväzuje na jednotlivé listinné
dôkazy a je súladná s tvrdenými skutočnosťami zo strany žalobcu, pričom naopak žalovaná svoje
tvrdenia nepreukázala a zároveň súd prvej inštancie zaznamenal rozpor medzi výpoveďou žalovanej)
a výpoveďou svedka otca žalovanej a objektívne vyhodnotil. Ani v tomto rozsahu odvolací súd nemá
dôvod spochybňovať závery súdu prvej inštancie.

16. Žalovaná v odvolaní žiadnym spôsobom neuviedla a ani nepreukázala žiadne nové skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie danej veci a závery súdu prvej inštancie sú v tomto
smere dostatočne preukázané výsledkami vykonaného dokazovania.

17. Vzhľadom na dostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, by odvolací súd
posudzovaním odvolacích námietok žalovanej už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvej
inštancie, ktorý z ich hľadiska vo veci rozhodol v súlade so zákonnou úpravou.18. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery, námietky žalovanej uvádzané v odvolaní,
nepovažoval za dôvodné a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne

vec posúdil aj po právnej stránke, žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná. V odvolacom konaní
bol úspešný žalobca, preto vzhľadom na jeho úspech v odvolacom konaní súd mu priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).