Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 25, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816215182
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816215182.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o.,IČO:35724803,sosídlomBratislava,Pajštúnska5,zastúpeného:AdvokátskakanceláriaTOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: O. C., bytom L.
pod Z., C. XXX/XX, o vymoženie 1.207,94 eur, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Prievidza zo dňa 14. februára 2017, č.k. 16Er/2947/2016-20, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd, ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 1, 2 a 3, § 41 ods. 2 písm. d) zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov, § 2 ods. 1 a 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z, o rozhodcovskom konaní, § 2 zák. č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a ods. 5, § 54 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho
zákonníka, smernicu Rady č. 93/13/EHS. V odôvodnení uviedol, že súdu bola doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného a
exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp.

zn. SRSAspA 01790/16 zo dňa 09.05.2016. Okresný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru, že exekučný titul -
rozhodcovskýrozsudokniejespôsobilýmexekučnýmtitulom,ktorýbymoholtvoriťpodkladnavykonanie
exekúcie. V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že dňa 21.09.2005 bola medzi právnym predchodcom
oprávneného - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a povinným uzavretá zmluva č. 372495024, na
základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky. Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.,

zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2011 postúpila pohľadávku voči povinnému v celkovej
výške 1.714,83,- eur súčasnému oprávnenému - obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o..
Dňa 04.05.2013 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá Rozhodcovská zmluva. Okresný súd
konštatoval, že právne vzťahy založené danými zmluvami, je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z
obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej
strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom
(okrem iných) bolo v čase uzavretia zmluvy "poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom
z vlastných zdrojov". Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy
a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už

vopred pripravené "na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľkýpočet spotrebiteľov. Smernicu Rady č. 93/13/EHS je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

2. Okresný súd preskúmal predmetnú rozhodcovskú zmluvu, konkrétne jej bod 3.1., a zistil v nej nekalú
zmluvnú podmienku. Voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená jednostranne. Jednostrannosť a
nekalosť tohto zmluvného dojednania okresný súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje,
kto rozhoduje v tomto prípade je oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo
svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti

používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Súd prihliada pri
výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom

k úprave rozhodcovskej doložky v danom prípade od jednostrannosti výberu riešenia sporu, cez jej
vopred pripravené znenie a označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude spor rozhodovať až po v
nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd takto
upravenú rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. Možnosť výberu spôsobu riešenia
sporu povinným je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia

prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej
väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ
v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil
povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú

oprávneným do rozhodcovskej zmluvy formou rozväzovacej podmienky stanovenej v bode 3.2 okresný
súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Pre účely posúdenia prípadného
nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho
exemplifikatívnehovýpočtunekalýchzmluvnýchdojednaní(podľaustanovenia§ 53ods.4Občianskeho
zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek

dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky tak
z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj
z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby
mohla byť kvalifikovaná ako nekalá.

3. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd, resp. rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej
rozhodcovskej zmluvy založil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobu na to oprávnenou. Takýto rozhodcovský

rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na
neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor
exekučného titulu, a tým aj i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom, ale
aj s úniovým právom, okresný súd žiadosť zamietol v celom rozsahu.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že okresný súd
nesprávne právne vec posúdil. Poukázal na úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, zák.
č. 335/2014 Z.z., ktorý sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní
samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských súdov
a konaní pred nimi. Významnou zmenou bola aj novela Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla

ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r). Výsledkom procesu úpravy bol zákon s spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, pričom oprávnený sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a postupoval
pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy podľa platných právnych predpisov. Napriek tomu, že v čase
podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 cit. zák., táto je uzatvorená
na samostatnom dokumente a je obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku;

povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne. Tvrdenie súdu o technickom vyhotovení
rozhodcovskej zmluvy v podobe predpripraveného tlačiva, považuje oprávnený za absurdné, nakoľko
takúto formu využívajú aj štátne a neštátne energetické podniky, bankové inštitúcie a pod. Ďalej
uviedol, že spotrebiteľ mohol predmetnú zmluvu odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne inézmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. K podpisu zmluvy nebol
žiadnym spôsobom nútený, rozsah a text nie je ani rozsiahly, ani zložitý, aby jej obsahu nemohol
porozumieť. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber,

na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia s tým, že možnosť výberu má
nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Preto tvrdenie, že veriteľ môže určiť súkromnoprávny subjekt na
rozhodovanieprípadnéhosporusospotrebiteľom,jerovnakoabsurdná.PoukázalnarozhodnutieNSSR
sp.zn. 3 M Cdo 11/2011 zo dňa 26. septembra 2011. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd má oprávnený právo, aby vecne príslušný súd priznal

jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Dodal, že namietaným postupom
a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a
k porušeniu princípov právnej istoty, čím bolo znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v
exekučnom konaní. Na záver dodal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez
jasnejazrozumiteľnejúvahysúdupriaplikáciirelevantnýchustanoveníprávnychpredpisovnakonkrétny
právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Navrhol, aby

odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej ako "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2
CSP z týchto dôvodov.

7. Exekučné konanie vo veci začalo dňa 18.10.2016.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania

súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname

rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

10. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania jednak posudzuje rozhodcovskú zmluvu
či spĺňa zákonom stanovené náležitosti (t.j. jej platnosť), a z úradnej povinnosti tiež posudzuje, či
rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým
exekučným titulom, tento spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, a teda, či neprekračuje medze

uplatnených návrhov, či neodporuje zákonu, alebo ho obchádza či sa prieči dobrým mravom, ďalej či
neprisudzujeplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorájevrozporesustanoveniamivšeobecnezáväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Ak však súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok, žiadosť o udeleniapoverenia zamietne. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných
povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom
exekučný súd správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané

týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie
zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre
rozpor exekučného titulu so zákonom.

11. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania

ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so
zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti
exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna
úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných
exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, Exekučný poriadok v ustanovení
§ 44 ods. 3 v znení účinnom v čase začatia exekučného konania priznáva exekučnému súdu právo

preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

12. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania oprávnený

aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá
platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn. 6Cdo 105/2011). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije

právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy zákona č. 244/2002
Z.z.orozhodcovskomkonaní,jeexekučnýsúdpovinnýskúmaťexistenciualeboplatnosťrozhodcovskej
zmluvyaprípadneajkonštatovaťrozporrozhodcovskéhorozsudkusozákonomznamenajúcimateriálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.
septembra 2012, sp. zn. 5Cdo 230/2011).

13. Krajský súd považuje za správny právny názor okresného súdu, že predmetná zmluva o
splátkovom úvere č. 0372495024, uzavretá dňa 21.09.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného
(Slovenská sporiteľňa a.s.) a povinným, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, a teda

že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu
uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou
nepodnikateľom,kedypovinnýpriuzatváraníaplnenízmluvynekonalvrámcipredmetuobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd preto postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania

aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

14. Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z. z. je preto potrebné vychádzať z ustanovení § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a smernice Rady 93/13/EHS a zisťovať, či

predložená zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku,
ktorá má nekalý charakter, a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel súd prvej inštancie
k záveru, že rozhodcovská zmluva má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a
povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), a teda je postihnutá

sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

15. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo

komunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej
únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľomzo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

16. Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu aj v danej veci, ktorú predkladal
oprávnený povinnému na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani
nemohol ovplyvniť. Tvrdenie oprávneného uvedené v odvolaní, že formu predpripraveného tlačiva
používajú i štátne a neštátne podniky, bankové inštitúcie a pod., nemôže preto obstáť. Veriteľ

mohol na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp.
rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ
týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.
Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Krajský súd
zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť

vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné
považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v

nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,
C-243/08, C-168/05).

17. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná
rozhodcovská zmluva, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie

veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese
exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie
alebo tiež exekučným titulom). Podobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v
uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská

zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

18. Krajský súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu

a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
(v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. februára
2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

19. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).