Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/302/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511200774
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7511200774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne

Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu G.. E. T., W. Q. M. Č.. XXX, zast. T. T., W.
Q. M. Č.. XXX, proti žalovaným: 1/ AGRO OR s.r.o., so sídlom Hospodársky dvor 193, Gyňov, IČO: 36
568 732, zast. JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom Poštová 14, Košice, 2/ C. O.H., W.
O., P. Č.. XX/XX, zast. JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom Žižkova 6, Košice, 3/ G.. T.
T., W. N. Y. Č.. X, O., X/ P.. G. L., W. O., N. Y. Č.. X, X/ P. T., W. O., N. Y.Á. Č.. X, žalovaní 3 / - 5/
zastúpení Graban, Torma & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Vodná č. 3, 040 01 Košice, v konaní
o vyslovenie neplatnosti zmlúv o prevode spoluvlastníckych podielov z dôvodu porušenia ustanovenia

§ 140 Občianskeho zákonníka, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k.
11C/18/2011-125 z 20.júla 2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o určenie, že zmluva o prevode spoluvlastníckych
podielov k nehnuteľnostiam nachádzajúcich s v katastrálnom území Q. zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 136 - orná pôda o výmere 22 186 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX

ako parcela registra „E“ č. 137/1 trvalé trávne porasty o výmere 5441 m2, parcela registra „E“ č. 137/2 -
trvalé trávne porasty o výmere 8761 m2, parcela registra „E“ č. 138 - trvalé trávne porasty o výmere
68165 m2 uzavretá dňa 14.12.2007 medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a žalovanými 3/, 4/, 5/
ako predávajúcimi je neplatná - zamietol a tiež žalobu o určenie že zmluva o prevode spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 3/24 k pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území Q. a zapísaného na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 136 - orná pôda o výmere 22 186 m2 uzavretá dňa
17.4.2008 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim je neplatná zamietol

a vyslovil, že žalobca je povinný uhradiť žalovaným 1/ - 5/ 100 % trov konania, ktoré budú vyčíslené v
osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania mal za nesporne dokázané, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom parciel č. 137/1, 137/2, 138 pod B19 v pomere 26/20688-ín zapísaných na
liste vlastníctva XXXX katastrálneho územia Q., taktiež bolo preukázané, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom parcely č. 136 pod B18 v podiele 1/48-ina k celku zapísanej na liste vlastníctva XXXX

katastrálneho územia Q.. Pri žalobách o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a c
súvislosti s § 140 OZ) nie je potrebné skúmať naliehavosť právneho záujmu, ako je to pri určovaní
žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Občiansky zákonník priamo z ustanovenia § 40a upravuje možnosť
dovolať sa relatívnej neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu, pri nedodržaní predkupného právapodielového spoluvlastníctva žalobcu na súde ide o tzv. žalobu svojho druhu v zákone vyslovene
upravená, a ak sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv až v návrhu, ktorý bol
žalovanému 1/ doručený 14.2.2011, žalovanému 2/ dňa 15.2.2011, žalovanému 3/ dňa 14.2.2011,

žalovanej 4/ dňa 14.2.2011 a žalovanej 5/ tiež dňa 14.2.2011, pričom ani netvrdil, že sa relatívnej
neplatnosti právnych úkonov dovolával skôr lebo bol toho názoru, že premlčacia lehota na uplatnenie
tohto nároku začína plynúť až nasledujúci deň po povolení vkladu do katastra nehnuteľností a žalovaní
zhodne vzniesli námietku premlčania.

Súd dôvodil, že právo oprávneného účastníka dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa
premlčuje v všeobecnej trojročnej dobe. (§ 101 OZ), pričom podľa tohto ustanovenia premlčacia doba
je trojročná a začína plynúť odo dňa keď, sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Trojročná všeobecná
premlčacia doba začína plynúť pre každú z dotknutých osôb v tom istom časovom okamihu a to v deň
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je deň nasledujúci po dni, keď bol urobený
právny úkon, ktorého relatívna neplatnosť sa namieta. Tento okamih je daný objektívne a nezávisí od

toho, kedy sa dotknutá osoba dozvie o urobení tohto úkonu. Platí to aj pri právnych úkonoch, ktoré k
svojej účinnosti vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu (§ 47 ods. 1 OZ).

Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na vyslovenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/, 4/, 5/, na základe ktorej žalovaní 3/, 4/, 5/ odpredali žalovanému

1/ spoluvlastnícky podiel k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území Valaliky, zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. 136 - orná pôda na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č.
137/1, 137/2, 138, uzavretá dňa 14.12.2007 je uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej lehote, ktorá
uplynula 15.12.2010 a preto v tejto časti žalobu zamietol. Ďalšie dokazovanie už nevykonal, lebo
jednoznačne bolo preukázané, že žalobca si tento nárok uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej lehote

a právni zástupcovia žalovaných vzniesli námietku premlčania, ktorá sa stala aj účinnou. Žalobca sa
domáhal relatívnej neplatnosti aj kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/24 k
pozemku č. 136 - orná pôda, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX kat. územia Q. ktorá bola
uzavretá dňa 17.4.2008. Na základe tejto zmluvy odpredali podiely B. S. 1/2 z parcely 322/2 a 1/2 z
parcela 323/2 zapísanej na LV XXXX; žalovaný 1/ podiel 3/24 z parcely č. 136, zapísanej na LV č. XXXX,

P. H. 1 /4, D. O. podiel 1/4, P. O. 1/8, Q. O. podiel 1/8, P. O. podiel 1/4 z parcely č. 316/1, zapísanej na LV
XXXX, Q. X. podiel 3/16, U. O. 2/8 a P. F. 2/8 z parcely č. 324 a 325 zapísané na LV č. XXXX. Žalobca
sa domáhal relatívnej neplatnosti len časti tejto kúpnej zmluvy, ktorá sa týkala odpredaja podielu 3/24
z celku parcely č. 136 - orná pôda o výmere 22186 m2 zapísanej na LV č. XXXX katastrálneho územia
Q., ktorý odpredal žalovaný 1/ žalovanému 2/. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 17.4.2008.

Žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že nesprávne bol žalobcom označený okruh pasívne legitimovaných účastníkov,
súd však dospel k záveru, že tvrdenie žalovaného 1/ a 2/ neobstojí a je nesprávne. V predmetnej
kúpnej zmluve je technicky obsiahnuté viac kúpnych zmlúv, ktoré sa týkajú iných účastníkov aj predmet
zmluvy je iný. V tomto prípade je správne označený okruh vecne pasívne legitimovaných účastníkov

a to žalovaný 1/ (predávajúci) a žalovaný 2/ (kupujúci), pričom predmetom tejto zmluvy bol odpredaj
podielu 3/24 z parcely č. 136 zapísanej na LV č. XXXX katastrálneho územia Q., ostatných účastníkov
sa predmet zmluvy právne nedotýka a preto súd mal za ustálený okruh pasívne legitimovaných
účastníkov tak ako ich označil žalobca, a tento nárok žalobcu bol uplatnený včas a súd mal za to,
že žalobca relatívnej neplatnosti tejto zmluvy sa domáhal taktiež až doručením žaloby žalovanému

1/ dňa 14.2.2011 a žalovanému 2/ dňa 15.2.2011, t.j. v trojročnej premlčacej lehote. V danom prípade
je nesporné, že žalobca mal predkupné právo vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu, ktorý previedol
žalovaný 1/ na žalovaného 2/. Žalovaný nie je vo vzťahu k žalovanému 1/ blízkou osobou, ako to majú
na mysli ustanovenia § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka, (súd citoval § 40a Obč.zák.), a podľa §
140 Obč. zák. ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o

prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Súd citujúc §§ 603 ods. 3, 853 ods. 1 OZ konštatoval, že vlastniť majetok je ústavou zaručené
právo, a toto právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (článok 20 ústavy,

článok 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., § 124 OZ) Pri
podielovom spoluvlastníctve podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na spoločnej veci. So svojim
spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou.
Právo spoluvlastníka nakladať s predmetom spoluvlastníctva v prípade prevodov, či už odplatných alebobezodplatných, je obmedzené ustanovením § 140 OZ. Podľa tohto zákonného ustanovenia zmluvná
voľnosť spoluvlastníka je obmedzená v tom, že svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť
iba na blízke osoby uvedené v ustanovení § 116, 117 OZ. Ak však spoluvlastník mieni svoj podiel

previesť na iné než blízke osoby, prípadne aj na jedného zo spoluvlastníkov, svoj podiel musí najskôr
ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Toto zákonné predkupné právo má povahu vecného práva. V
prípade,akpovinnýspoluvlastníknerešpektovalzákonnépredkupné právoasvojpodielpreviedolnainú
než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na základe
ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, je neplatný, ale len v prípade, ak sa oprávnení

spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a OZ). Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatná len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z
okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu (§ 41
OZ). Keďže ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve neobsahujú podrobnejšiu úpravu
práv a povinností zo zákonného predkupného vzťahu, za použitia analógie legis (§ 853 OZ) sa tento
právnyvzťahspravujeustanoveniamiObčianskehozákonníka,ktoréupravujúvzťahyobsahomaúčelom

mu najbližšie, okrem iného, súd mal za preukázané a účastníkmi aj potvrdené, že pred uzavretím kúpnej
zmluvy zo dňa 17.4.2008 žalobca so žalovaným 1/ jednali o kúpe predmetných spoluvlastníckych
podielov. Žalobca prejavil záujem ich odkúpiť ale len za tak vysokú cenu ako ich kúpil žalovaný 1/
od žalovaných 3/ - 5/, ktorý s tým nesúhlasil a žiadal vyššiu kúpnu cenu, čo potvrdil aj žalobca. Teda
žalobca vedel, že žalovaný zamýšľa odpredať spoluvlastnícke podiely a vedel aj za akú cenu, ale s

ňou nesúhlasil a tým prejavil nezáujem o kúpu spoluvlastníckych podielov a tým jeho predkupné právo
zaniklo. Súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca sa nedovolal relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 17.4.2008 na základe ktorej žalovaný 1/
odpredal žalovanému 2/ spoluvlastnícky podiel 3/24-iny k celku parcely č. 136 - orná pôda o výmere
22 186 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. Q., lebo v konaní nebolo preukázané, aby bolo porušené

predkupné právo žalobcu, práve naopak bolo aj samotným žalobcom potvrdené, že žalovaný chcel
odpredať spoluvlastnícke podiely, ale nie za takú cenu ako on chcel, tým dal najavo, že svoje predkupné
právo nevyužije a žalovaným 1/ ponúknuté podiely nekúpi, z týchto dôvodov súd žalobu zamietol, o
trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1/ - 5/ mali v konaní úspech a preto súd zaviazal žalobcu
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. uhradiť im 100 % trov konania, ktoré budú vyčíslené po právoplatnosti tohto

rozsudku v osobitnom uznesení (§ 151 ods. 7. O.s.p.).

V podanom odvolaní žiadal žalobca zmeniť rozsudok tak, že návrhu žalobcu sa vyhovie v celom rozsahu
a prizná sa mu náhrada trov konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

V odvolaní namietal, že poukazuje na analógiu legis a aplikáciu právnej normy, vyplývajúcu z § 853 OZ,
avšak neaplikuje sa príslušné ust. § 602 a nasl. OZ, ktoré upravuje predkupné právo. Z uvedenej právnej
normy nepochybne vyplýva, že porušenie predkupného práva nespočíva iba v samotnom nevykonaní
ponuky vo vzťahu k oprávnenému z predkupného práva, a teda v neuznaní príslušnej zmluvy s týmto
oprávneným, ale v samotnom vzniku právnej dispozície iného nadobúdateľa s predmetom predkupného

práva, v danom prípade so spoluvlastníckymi podielmi, inými slovami povedané výkon predkupného
práva, keď sa vyžaduje splnenie povinností od povinného spoluvlastníka z predkupného práva,
zamýšľajúceho prevod svojho spoluvlastníckeho podielu je porušený a znemožnený v momente vzniku
uvedenej právnej dispozície tretej osoby, kedy oprávnený už nemôže realizovať svoje predkupné právo.
Pri tejto argumentácii by došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu v oboch prípadoch v dňoch

vykonania vkladu vlastníckeho práva žalobcu v oboch prípadoch dňom vykonania vkladu vlastníckeho
práva k predmetným pozemkom v prospech žalovaného v 1.a 2.rade. Úplne sa javí nesprávna právna
úvaha súdu o premlčaní práva pri dovolávaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Článok 46 ods.
1 Ústavy SR je v rozpore s argumentom súdu od začiatku plynutia premlčacej doby, lebo tento začiatok
určuje odtrhnuto sa od samého porušenia predkupného práva (viď predchádzajúca argumentácia k

problematike porušenia predkupného práva). Súd nedôsledne rozlišoval, resp. stotožňoval dve rozličné
skutočnosti, a to povolenie vkladu a vykonanie vkladu, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku
na strane 6. Z napadnutého rozsudku je zrejmé aj nesprávne zistenie skutkového stavu, keďže žalobca
nikdy netvrdil, že jednal so žalovaným v 1.rade o kúpe predmetných spoluvlastníckych podielov a že
by tento chcel odpredať ich, ale za vyššiu cenu. Žalobca sa len niekoľkokrát stretol so žalovaným v

1.rade a vyzval ho v priateľskej atmosfére, aby napravil porušenie jeho predkupného práva, čo žalovaný
vždy prisľúbil (rozumej nápravu) s dodatkom, že pripraví listiny k prevodu podielov, samozrejme za tých
podmienok ako ich nadobudol a s ospravedlnením, že nevedel, že porušil právo žalobcu.Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný v 2.rade navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, lebo súd
náležite zistil skutkový stav veci, vykonal všetky dôkazy, ktoré boli v konaní navrhnuté a riadne sa
s nimi vyporiadal a pred vyhlásením uznesenia o tom, že je dokazovanie skončené, boli vykonané

všetky dôkazy, ktoré účastníci konania navrhli. V žiadnom prípade nedošlo k vadám podľa § 221 ods.
1 O.s.p. Je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že nerokoval so žalovaným v 1.rade o kúpe predmetných
spoluvlastníckych podielov, žalovaný ponúkal na predaj podiely, ktoré odkúpil od žalovaných v 3., 4.a
5.rade za vyššiu cenu ako kúpil, a teda všetci právni zástupcovia žalovaných potvrdili, že prejav vôle
žalobcu bol takýto, ale žalovaný v 1.rade tiež potvrdil, že so žalobcom vždy jednal len o výške ceny,

ktorá bola vyššia ako cena, za ktorú on kúpil predmetné spoluvlastnícke podiely žalovaných v 3., 4.a
5.rade a nemal k tomu žiadne výhrady. Prejav vôle zo strany žalobcu, že za ponúknutú vyššiu cenu
o predmet kúpy nemá záujem, bol natoľko vážny, zrozumiteľný a určitý, že mal za to, že k uzavretiu
kúpnej zmluvy o predmetných spoluvlastníckych podielov nedôjde. Naviac správanie sa žalobcu je
šikanóznym výkonom jeho práv (výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi) (§ 3 ods. 1 Obč.zák.), lebo za dobré mravy možno považovať pravidlá slušného
správania sa, napr. poctivosť, spravodlivosť, ak sa výkon práva ocitne v rozpore s dobrými mravmi, súd
takémuto právu odoprie právnu ochranu. Rozpor v konaní žalobcu s dobrými mravmi je v tom, že sa
domáha relatívnej neplatnosti zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade, aby si
mohol uplatniť svoje predkupné právo vo vzťahu k uvedenej skutočnosti nehnuteľnosti, ktorú žalovaný v

1.rade nadobudol od žalovaných v 3., 4.a 5.rade a zároveň žiada, aby súd vyslovil aj neplatnosť zmlúv
uzavretých medzi žalovaným v 1.a žalovanými v 3., 4.a 5.rade, pričom sám potvrdil, že za kúpnu cenu
ako ju nadobudol žalovaný v 2.rade by ich nekúpil, nakoľko im tak stanovenú kúpnu cenu neakceptuje.
Napokon aj v prípade, ak by súd rozhodol o tom, že zmluva medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v
2.rade je neplatná a vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach by bol aj

naďalej žalovaný v 1.rade. žalobca preto tvrdil, že tieto žaloby podával s cieľom, aby boli vyhlásené za
neplatné a mohol si tak uplatniť svoje predkupné právo. Ani v prípade uzavretia zmluvy o prevode zo dňa
17.4.2008 medzi žalovaným v 1.a 2.rade sa žalobca včas nedovolal relatívnej neplatnosti v zákonnej
lehote, ale až po uplynutí v podobe podania žaloby na súd, čo malo za následok vzhľadom na úspešné
vznesenie námietky premlčania žalovaným v 2.rade, premlčanie jeho práva, a teda rovnaké dôsledky

ako v prípade zmluvy zo dňa 14.12.2007, s čím je nutné bez ohľadu na okolnosti a podmienky prevodu
medzi žalovaným v 1.a 2.rade považovať uvedenú zmluvu za platnú. Konanie žalobcu vo vzťahu k
žalovanému v 2.rade je v rozpore s dobrými mravmi a má povahu šikanózneho výkonu práv, lebo mal
možnosťpredkupnéhoprávakpredmetnýmspoluvlastníckympodielomakuzavretiuzmluvybynedošlo,
pretože by nesúhlasil s podmienkami, ktoré by od neho žalovaný v 1.rade žiadal, konkrétne pri výške

kúpnej ceny. Z toho dôvodu nevidel vôbec opodstatnenosť podania žaloby vo vzťahu k žalovanému v
2.rade. Uplatnili si aj trovy odvolacieho konania, a to 58,69 € za vyjadrenie plus 7,63 € režijný paušál.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný v 1.rade navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať
trovy odvolacieho konania, ktoré nevyčíslil. Žalobca sám potvrdil v odvolaní, že zamýšľal odpredať

spoluvlastnícke podiely a vedel aj za akú cenu, teda že žalovaný v 1.rade zamýšľal odpredať
spoluvlastnícke podiely a vedel za akú cenu, ale žalobca s touto cenou nesúhlasil a tým prejavil
nezáujem o kúpu spoluvlastníckych podielov a preto je správny právny záver súdu prvého stupňa,
že žalobcovi predkupné právo zaniklo a nemôže sa už domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy,
uzavretej medzi žalovanými v 1.a 2.rade zo dňa 17.4.2008, lebo nedošlo k porušeniu predkupného práva

žalobcu. Ust. § 101 OZ právo oprávneného účastníka dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
obmedzuje vo všeobecnej trojročnej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz, teda reálne po prvý raz, tento deň je deň nasledujúci po dni, keď bol urobený právny úkon,
t.j. od 15.12.2007, dňa 5.12.2010 mal podať žalobu alebo dovolať sa tejto relatívnej neplatnosti, čo však
neurobil žalobca.

Vo vyjadrení žalovaných v 3., 4.a 5.rade k odvolaniu žalobcu, títo žiadali priznať trovy odvolacieho
konania 133,13 € a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť z jeho správnych dôvodov. Z
odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že nárok žalobcu na vyslovenie relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1.rade a žalovanými v 3., 4.a 5.rade bol uplatnený až

po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynul 15.12.2010 a žalobca sa pred podaním žaloby
nijakým spôsobom nedovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov, čo
správnesúdzistil.PoukázaliajnarozhodnutieNSČR(rozhodnutieč.25C/1738souborrozhodnutí),lebo
Právo dovolat se relativní neplatnosti kupní smlouvy z důvodu porušení zákonného předkupního právapodílového spoluvlastníka se promlčuje v obecné tříleté lhůtě. Aj v prípade, ak by sa súd nestotožnil
s právnym názorom o premlčacej lehote v uvedenom prípade, nebola by žaloba podaná na súd vo
všeobecnej premlčacej lehote ani vtedy, ak by sa táto lehota počítala až od právoplatnosti rozhodnutia

o povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, lebo vtedy
by uplynula 11.1.2011 (vklad bol povolený dňa 10.1.2008). Odhliadnuc od uvedeného, nárok žalobcu
je premlčaný bez ohľadu na to, či rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia premlčacej lehoty
na dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo uzavretie predmetných zmlúv, alebo povolenie jej vkladu je
zrejmé, že aj v prípade, ak by bola žaloba žalobcu popadá na súd vo všeobecnej premlčacej lehote,

účinky dovolania sa neplatnosti zmluvy by v súlade s ustálenou súdnou praxou nenastali, lebo žaloba
podaná žalobcom bola žalovaným v 3., 4.a 5.rade doručená až spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
žalobe, a to až dňa 87.2.2011, teda jednoznačne až po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby,
v dôsledku čoho je nárok žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 3., 4.a 5.rade jednoznačne premlčaný.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, lebo sa v ňom uvádzajú skutočnosti, ktoré pre

posúdenie veci nemajú nijaký právny význam.

Zo žalobcom v odvolaní výslovne označených odvolacích dôvodov prichádza do úvahy, iba odvolací
dôvod upravený v § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.

zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Z ustanovenia § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich

alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákonná úprava obsiahnutá v ustanovení § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým
a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto
konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch, ako dokazovanie v konaní

nesporovom. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná
tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To
znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť
označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1O.s.p.) a
povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej

pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je naďalej súčasťou nášho civilného procesu
a je vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ustanovení § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,

účastníkmikonanianenavrhovanédôkazy.Ichvykonanievšakpodmieňujeichvýnimočnosťou,akoajich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a niepovinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak j ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného
teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania

najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí
súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníka
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Bolo preukázané v konaní a súd prvého stupňa to presvedčivo aj argumentačne vysvetlil, že nárok

žalobu vo vzťahu k žalovaným v 3., 4.a 5.rade je jednoznačne premlčaný, okrem toho odvolanie
možno považovať za účelové, lebo konanie žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2.rade bolo v rozpore
s dobrými mravmi, avšak nemožno povedať, že by malo povahu šikanózneho výkonu práv, lebo i keď
mal možnosť predkupného práva k predmetným spoluvlastníckym podielom, k uzavretiu zmluvy by
nikdy nedošlo, lebo nesúhlasil s podmienkami, ktoré by od neho žalovaný v 1.rade žiadal, konkrétne s
výškou kúpnej ceny. Možno konštatovať, že žalobca podával žaloby o vyhlásenie predmetných zmlúv

za neplatné so zreteľom na uplatnenie svojho predkupného práva k spoluvlastníckym podielom k
predmetným nehnuteľnostiam, ale zanedbal skutočnosť, že ani v prípade uzavretia zmluvy o prevode
zo dňa 17.4.2008 medzi žalovaným v 1.a 2.rade by sa žalobca včas nedovolal relatívnej neplatnosti v
zákonnej lehote, ale až po uplynutí doby po podaní žaloby na súd, čo malo za následok zamietnutie
žaloby z dôvodu úspešného vznesenia námietky premlčania žalovaným v 2.rade, rovnaké dôsledky ako

v prípade zmluvy zo dňa 14.12.2007, lebo so zreteľom na okolnosti prípadu bez ohľadu na podmienky
prevodu medzi žalovanými v 1.a 2.rade treba považovať uvedenú zmluvu za platnú.

S odvolacími námietkami sa vyporiadal už súd prvého stupňa, svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo
odôvodnil a jeho rozsudok je zákonný a správny.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, a žalovaní, aj keď mali úspech, či už v 1., 2., 3., 4.a 5.rade v

odvolacom konaní, ich vyjadrenie k odvolaniu nemožno považovať za potrebné na účelné uplatňovanie
práva, lebo neuvádzajú vo vyjadrení k odvolaniu nič nové, čo by už nezistil súd prvého stupňa, preto
odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., že náhradu trov odvolacieho
konania účastníkom nepriznáva, lebo tieto trovy podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 1, § 2, § 3 nemožno
považovať za účelne vynaložené v odvolacom konaní.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.