Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Martina Mochnáčová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Csp/63/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202838
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617202838.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: F. M.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX F. K., v spore o zaplatenie 2.268,80 eur s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Konanie v časti o zaplatenie 404,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 21. 02. 2017
do zaplatenia sa z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 24. 03. 2017 sa právny predchodca žalobcu, Všeobecná
úverová banka, a.s., domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2.268,80 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne od 21. 02. 2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že so žalovanou
uzavrel dňa 11. 11. 2013 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty N., a.s., na základe
ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej
bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového
účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1.200,- eur a bola povinná žalobcovi platiť
štandardnú mesačnú splátku vo výške 40,- eur. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť
obchodnú knihu, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu.
Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia H. C. K. zo dňa 16. 01. 2004 o primeranosti
vlastných zdrojov financovania bánk viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V
zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle
klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch, ktorá obsahuje
okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a
používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej
splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto
listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s metodickým usmernením č. 7/2004
úseku bankového dohľadu H.. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15-tich dní
odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie
výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto
splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom
účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátanekompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci
je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými
sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku
na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený
vo výpise. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa
nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil
ku dňu 05. 02. 2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 01. 2017, obsahujúci
súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím
na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.268,80 eur. Konečný
dlh žalovanej z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 2.268,80 eur.
Žalobca si v spore uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne v zmysle
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od 21. 02. 2017. K
žalobe bola pripojená Žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro zo dňa 11. 11. 2013, vrátane Obchodných
podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných N. Ú. C., a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ako aj výpisy z bankomatky Quatro na meno F. M., a
to za obdobie od 19. 11. 2013 do 31. 01. 2017.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.
3. Na základe návrhu žalobcu, ako aj spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., zo dňa 22. 06. 2017,
rozhodol súd uznesením sp. zn. 11Csp/63/2017-39 zo dňa 10. 07. 2017 o pripustení vstupu spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia s.r.o. na miesto doterajšieho žalobcu.
4. Výzvou zo dňa 17. 08. 2017 požiadal súd žalobcu v zmysle § 150 ods. 2 CSP o ďalšie skutkové
tvrdenia. Vo výzve uviedol, že z obsahu žaloby vyplýva výška žalovanej sumy, avšak bez vymedzenia
jej jednotlivých zložiek z hľadiska istiny, úrokov, poplatkov, či iných uplatňovaných nárokov vrátane
ich splatnosti. Súd žalobcu upozornil na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy a z tohto dôvodu
konštatoval, že žaloba neobsahuje elementárne skutočnosti pre posúdenie žalovanej finančnej čiastky.
Jej skúmanie výlučne na základe predložených listín (bez prezentovania skutkových tvrdení) nebolo v
zmysle úpravy Civilného sporového poriadku možné. Výzva bola doručená zástupcovi žalobcu JUDr.
Jánovi Šoltésovi dňa 23. 08. 2017 s tým, že mal možnosť doplniť skutkové tvrdenia v lehote 10 dní.
5. Na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení reagoval zástupca žalobcu podaním doručeným
okresnému súdu až dňa 16. 10. 2017, teda deň pred určeným termínom pojednávania.
6. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
7. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonaní ďalších úkonov súdu.
8. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
9. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie
sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom
štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas,
nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesno-právne účinky. Absencia procesno-
právnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu,
ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany
(§ 149 CSP). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesno-
právne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila
procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu
je všeobecne vyjadrená v článku 8 Základných princípov CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať
prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti.Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5 Základných princípov CSP). Účelom a
zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne
pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania sa
uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 - sudcovská koncentrácia konania)
a koncentrácia nutná (§ 154 - zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v
dispozičnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna.
10. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie
skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné,
napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Včasnosť predloženia prostriedkov procesného úkonu a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí
v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie
procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na
procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.
11. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné,
je definované v § 153 ods. 1 druhá veta CSP. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana
sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto
pravidlo je legis generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na
vykonanie určitého procesného úkonu. O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní alebo
nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný
úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.
12. Z obsahu žaloby doručenej okresnému súdu dňa 24. 03. 2017 nemal súd dostatočný rozsah
skutkových tvrdení, na základe ktorých by mohol posúdiť opodstatnenosť požadovaného nároku. Pokiaľ
boli k žalobe pripojené listinné dôkazy, tieto žalobca nijako nepopísal, ani v žalobe nevysvetlil. Z tohto
dôvodu súd v zmysle § 150 ods. 2 CSP požiadal žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení, a to v
zmysle prezentovania jednotlivých zložiek žalovaného nároku z hľadiska istiny, úrokov, poplatkov či
iných spoplatňovaných nárokov vrátane ich splatnosti. Žalobca bol zároveň upozornený, že opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Výzva bola zástupcovi
žalobcu doručená dňa 23. 08. 2017, pričom tento v súdom určenej lehote 10 dní na uvedené nereagoval.
Špecifikáciužalovanejsumydoručilsúduaždňa16.10.2017,tedavdeňpredpojednávaním.Uvedeným
postupom žalobca nielenže zmaril možnosť súdu dostatočným spôsobom sa na pojednávanie pripraviť,
ale zároveň obmedzil možnosť žalovanej reagovať na nové podanie a skutkové tvrdenia v ňom
formulované. Neprihliadnutie na podanie žalobcu, ktorým boli doplnené skutkové tvrdenia, bolo
opodstatnené o to viac, že ide o spotrebiteľský spor, kde žalobca figuruje ako etablovaná spoločnosť
zastúpenáadvokátomopakovanepodávajúcažalobytýkajúcesapredovšetkýmspotrebiteľskýchúverov
ajejspôsobilosťuplatňovaťsvojeprávaaaplikovaťprocesnépravidlátrebapovažovaťzadanú.Žiadasa
tiež doplniť, že v konkrétnom prípade by súd nesankcionoval akékoľvek nedodržanie lehoty na doplnenie
skutkových tvrdení postupom podľa § 153 ods. 2 CSP; v predmetnej veci bolo podstatné, že podanie
žalobcu bolo súdu doručené v extrémne krátkom čase pred pojednávaním, ktorá okolnosť bola kľúčová
pri posudzovaní splnenia podmienok pre sudcovskú koncentráciu konania.
13. Žalobca svojím postupom - doplnením žaloby dňa 16. 10. 2017 úplne zmaril možnosť súdu poskytnúť
súdnu ochranu uplatnenému nároku a navyše absenciou na pojednávaní prišiel o možnosť konfrontácie
s právnym názorom súdu, prípadne s námietkami žalovanej.
14. Odhliadnuc od uvedených úvah považoval súd za potrebné zdôrazniť, že žalované finančné sumy
žalovaná čerpala od právneho predchodcu žalobcu ešte v roku 2013 a z tohto pohľadu sa minimálne
javí, že časť žalovanej sumy je premlčaná. Uvedeným sa však súd vzhľadom na aplikáciu princípu
sudcovskej koncentrácie konania bližšie nezaoberal.
15. Vzhľadom na to, že žalobca vzal v podaní zo dňa 13. 10. 2017 žalobu sčasti späť, rozhodol súd v
rozsudku zároveň o čiastočnom zastavení konania v zmysle § 145 ods. 2 CSP.16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP, pričom
vychádzal z procesného úspechu žalovanej, a to v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.