Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207891
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814207891.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,
s. r. o., so sídlom Karadzičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Karadzičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovaným: X./ T. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX F. nad A., 2./ F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX,

t. č. G. XXX, XXX XX F. nad A., 3./ J. U., nar. XX.XX.XXXX bytom P. XXXX/XX, XXX XX F. nad A., o
zaplatenie 8.683,99 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č. k. 13C/384/2014-123 zo dňa 18.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 3.rade
a zamietnutí žaloby čo do zvyšku a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c
i a vec súdu 1.inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanej v 3. rade zamietol a nepriznal
jej náhradu trov konania. Žalovanú v 1./ rade a žalovaného v 2./ rade zaviazal spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 5.847,27 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.847,27
Eur od 08.03.2013 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 176,97 Eur a trovy právneho zastúpenia v
sume 320,81 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko v mesačných splátkach po 100,- Eur,

ktoré splátky sú splatné vždy do 30-tého dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody
splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1, § 100, § 101, §
103, § 111, § 137, § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 546, § 548 ods. 1, 2 a 3, § 565 Občianskeho
zákonníka, § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a), a e), §

3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 634/1992 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 37 ods. 21 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách, § 262 Obchodného zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Vychádzal zo zistenia, že suma, ktorej zaplatenie bolo predmetom konania, je nárokom zo zmluvy

o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako bankou a žalovanými v 1. a 2. rade ako
dlžníkmi zo dňa 30.08.2005, na základe ktorej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver v sume 9.958,18
Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť za v zmluve dojednaných podmienok, ktorá pohľadávka bola na
žalobcu postúpená, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Súd prvej inštancie mal
za to, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle

smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
zohľadňovaní uplatňovaného nároku zo strany žalobcu sa zaoberal aj otázkou premlčania jednotlivýchsplátok odo dňa ich zročnosti ako aj problematikou účtovania poplatkov, nákladov a inej odplaty za
vedenieúčtuvsúvislostispríslušnýmiust.zákonaobankách.Vzhľadomnauvedené,súdprvejinštancie
žalovanú v 1. rade a žalovaného v 2.rade zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu

5.847,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.847,27 Eur od 08.03.2013 (t.j. odo
dňa nasledujúceho po lehote splatnosti poskytnutej im v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti)
do zaplatenia, pričom uviedol, že výška úroku z omeškania je v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, aj so zreteľom na jednotlivé úhrady vykonané
žalovanými, a to jednak po postúpení pohľadávky na žalobcu ako aj v priebehu konania a čo do zvyšku

súd žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie v súlade s ust. § 142 ods.
1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v
ktorej súd žalobe vyhovel, a teda v časti o zaplatenie 5847,27 Eur, čo predstavuje úspech žalobcu 67 % a
neúspech 33 %, čo predstavuje úspech žalovaných, preto žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaných
vznikolnároknanáhradutrovkonaniavpomere34%.Trovyprávnehozastúpeniapozostávajúzodmeny
za tri úkony právnej služby po 253,94 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania,

písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 16.03.2015), teda odmena spolu 761,82 Eur, režijný paušál, a to 2
krát za úkon v roku 2014 po 8,04 Eur a raz za úkon v roku 2015 po 8,39 Eur, spolu v sume 24,47 Eur, a
keďže je právny zástupca žalobcu platcom DPH patrí mu aj náhrada vo výške 20 % za DPH. Spolu tak
náhrada trov právneho zastúpenia žalobcu predstavuje sumu 943,56 Eur. Nakoľko žalobcovi vznikol
nárok na náhradu trov konania v pomere 34 %, súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na zaplatenie

trov právneho zastúpenia v sume 320,81 Eur (34 % zo sumy 943,56 Eur ) a iných trov konania
pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume
520,50 Eur, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume 176,97 Eur (34 % zo sumy 520,50 Eur ).
Súd prvej inštancie zohľadnil osobné, rodinné a majetkové pomery žalovanej v 1. rade a žalovaného
v 2.rade a povolil im tak zaplatiť peňažné plnenie na zaplatenie ktorého boli v rozsudku zaviazaní v

mesačných splátkach v sume a za podmienok uvedených vo výroku rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol
rozsudok čo do prvého a druhého výroku (súvisiaci výrok o trovách konania), ktorým súd žalobu zamietol
voči žalovanej v 3. rade, vo výroku štvrtom, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v časti výroku

tretieho iba o náhrade trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o jeho nároku
vôbec nezohľadnil skutočnosť, že žalobcu voči žalovanej v 3. rade vzal späť písomným podaním
urobeným elektronickými prostriedkami dňa 17.09.2015, teda deň pred vytýčeným pojednávaním,
čím mu nesprávnym procesným postupom odňal možnosť konať pred súdom. Odvolateľ má za to,
že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s problematikou premlčania jednotlivých splátok.

Právny predchodca žalobcu dňa 18.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal splatný
celý zostatok úveru, a teda premlčacia lehota pre zaplatenie celej sumy mimoriadne zosplatneného
úveru začala plynúť dňa 08.03.2013 (po uplynutí 10-dňovej lehoty na zaplatenie zosplatenného
úveru). Odvolateľ ďalej namietal, že žalovaná pohľadávka nepozostáva z uhradenia pôvodne v zmluve
dojednaných splátok do konečnej splatnosti úveru, ale z aktuálneho zostatku dlhu žalovaných ku dňu

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Preto považuje za nesprávny aj postup súdu, ktorým žalobcovi
priznal nepremlčané splátky, avšak ponížené o poplatok za správu účtu á 1,66 eur, ktorého dojednania
vyhodnotil ako neplatné pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca
navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa

nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1
C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 C.s.p.).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mupredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti je dôvodné.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že súdu prvej inštancie bolo dňa 17.09.2015 elektronickými prostriedkami
doručené späťvzatie žalobného návrhu voči žalovanej v 3. rade a súčasne ospravedlnenie jeho neúčasti
na pojednávaní vytýčenom na 18.09.2015. Súd prvej inštancie však túto skutočnosť nezohľadnil a na
pojednávaníuskutočnenomdňa18.09.2015vyhlásilrozsudok,ktorýmo.i.žalobuvočižalovanejv3.rade
zamietol. V tomto smere odvolací súd musí dať za pravdu odvolateľovi, nakoľko sa plne stotožňuje s

jeho odvolacou námietkou, že takýmto postupom súdu prvej inštancie mu bolo odňaté právo konať pred
súdom. V dôsledku uvedeného odvolaciemu súdu neostáva iné ako rozsudok v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby voči žalovanej v 3.rade a s ním súvisiaci výrok o nepriznaní náhrady trov konania
žalovanej v 3.rade zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods.1 písm.b/ C.s.p.).

9. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne

od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok, pričom má za to, že s ohľadom
na vyššie uvedené má žalobca nárok spolu na 47 nepremlčaných splátok. Odvolateľ poukázal na to, že
pokiaľ bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, čím sa stal splatný celý zostatok úveru, premlčaciu
dobu je potrebné počítať odo dňa kedy sa dlžníci dostali do omeškania s úhradou celého zostatku úveru
a nie podľa zročnosti jednotlivých splátok ako postupoval súd prvej inštancie.

10. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že sa plne stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie v tom smere, že zosplatnenie úveru nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty
už splatných splátok pred predčasným zosplatnením úveru (§ 103 veta prvá Občianskeho zákonníka).
Vyhlásením mimoriadnej splatnosti totiž začína plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky pre splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala. Pokiaľ ide o splátky splatné pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti, nenastáva pri nich opätovne nová doba ich splatnosti a tým nezačína plynúť
nová premlčacia doba od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Uvedeným výkladom by mohlo dôjsť k
absurdným situáciám, že by pri premlčanej splátke začala plynúť nová premlčacia doba po uplynutí
v danom prípade 3 rokov, a to v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Takýto výklad považuje

odvolací súd za neprípustný.

11. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal poplatkami za správu úveru, ktoré boli splatné po 30.09.2011,
jednalo sa teda o ešte nepremlčané nároky na uvedené poplatky po 1,66 eur. Súd prvej inštancie
však predmetné dojednania o poplatku za správu úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka a vyhodnotil ho ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaní ako
klienti a dlžníci z úverového vzťahu boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za správu úveru
v zmysle zmluvy o splátkovom úvere a príslušných obchodných podmienok. Žalovaní boli povinní platiť
žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového

účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd prvej inštancie
uviedol, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii,
ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou
znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili
žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru, preto na žalovaných nemožno prenášať úhradu

takýchto nákladov. Nielen s ohľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie
tejto časti nároku zamietol. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a
považuje ho za vecne správny.

12. Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym

právam účastníkov. Ústavne články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd spolu s Občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné požiadavky
spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd, keď v jednom zo
svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať
k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom

právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho,
ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS
222/07).13. Vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobcu odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní Zmluvy
o splátkovom úvere č. 0561364728 zo dňa 30.08.2005 (ďalej len „zmluva“) zistil, že táto neobsahuje
všetky podstatné náležitosti stanovené zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. § 4 ods.

2 vymedzuje aké ďalšie náležitosti má zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahovať. Nakoľko však predmetná zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej len „RPMN“), v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona javí sa, že daný spotrebiteľský úver
je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový!

14. Vzhľadom vyššie uvedené, odvolaciemu súdu neostávalo iné ako aj výrok, ktorým bola žaloba čo
do zvyšku zamietnutá zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods.1 písm.c/ C.s.p.).

15. Žalobca sa odvolal aj voči výroku tretiemu a to v časti náhrady trov konania. Odvolateľ žiada,
aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Uvedený výrok súvisí s pomerom
úspechu žalobcu vo veci samej. Preto z dôvodu zrušenia rozsudku v napadnutej časti musel byť

zrušený aj tento výrok rozsudku (§ 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. v spojení s § 367 ods.2 C.s.p.). V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý v uznesení č. k.
20Co/179/2013-86 z 30.09.2013 konštatoval, že pokiaľ voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci boli
použité nekalé zmluvné podmienky, predstavuje to dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto je dôvodné
úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. S uvedeným, už ustáleným, právnym názorom,

sa odvolací súd plne stotožňuje a považuje ho za vecne správny. Žaloba vo vzťahu k výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 3.rade bude prejednaná znova.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť iba čo do výroku o povinnosti žalovanej v 1.rade a žalovaného v
2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.847,27 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 5.847,27 Eur od 08.03.2013 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100,- Eur, ktoré

splátky sú splatné vždy do 30-tého dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkom straty výhody
splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku (súdu prvej inštancie - poznámka
odvolacieho súdu). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust.§ 359 C.s.p., teda, že žalovaní v 1.,
2. a 3.rade odvolanie proti tomuto výroku nepodali. Právoplatnosť tohto výroku preto nebola dotknutá. To
neplatí o výroku o trovách konania, ktorý je súvisiacim výrokom a závisí od rozhodnutia v zrušenej časti.

16. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sa
vysporiada s návrhom žalobcu na spätvzatie žaloby voči žalovanej v 3./ rade, ďalej s požadovanou
náhradou trov konania zo strany žalobcu a napokon s uplatňovaným nárokom žalobcu, ktorým vo zvyšku
súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd prvej inštancie je povinný primárne zohľadniť skutočnosť, na

ktorú už vyššie poukazoval odvolací súd, a to absenciu podstatnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy -
RPMN,vdôsledkuktorejsajavípredmetnýspotrebiteľskýúverakobezúročnýabezpoplatkov.Súdprvej
inštancie musí ďalej skúmať, či žalovaní už predmetný spotrebiteľský úver nepreplatili, teda nezaplatili
okrem istiny aj úroky a poplatky, na ktoré by žalobca nemal nárok. Odvolaciemu súdu sa po preskúmaní
spisového materiálu javí, že to tak môže byť. Potom bude namieste z toho dôvodu žalobu žalobcu v

prevyšujúcej časti zamietnuť.

17. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí i o trovách tohto odvolacieho konania podľa §
396 ods.3 C.s.p.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.