Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204241
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313204241.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Jozefa

Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: S. Š., nar. XX.X.XXXX,
N. XXX/XX, XXX XX J. R. P., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 66,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/161/2013-83 zo dňa 7.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o

náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane
žalovaného tak, že vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa č. 7, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 309 166, nepripúšťa.

Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa č. 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166

nemá nárok na náhradu trov konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uvedeným napadnutým rozsudkom žalobu v časti v rozsahu zmenkového úroku
0,19 % denne od 24.10.2009 do zaplatenia zastavil na žiadosť žalobcu podľa § 96 O.s.p.. V prevyšujúcej
časti návrh žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Rozhodol tiež o námietke žalobcu a
pripustil do konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie spotrebiteľov Slovenska,

o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166. Napokon žalobcu zaviazal povinnosťou
uhradiťvedľajšiemuúčastníkovi-ZdruženiuspotrebiteľovSlovenska,o.z.,JankaKráľa7,97401Banská
Bystrica, IČO: 42 309 166, náhradu trov konania vo výške 60,43 eur na adresu právneho zástupcu v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov.

2. V dôvodoch súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl.

4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal proti žalovanému zaplatenia
zmenkovej sumy 66,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 66,- eur od 24.10.2009
do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 66,- eur od 7.10.2010 do zaplatenia, zmenkovúodmenu vo výške 1/3% zo zmenkovej sumy, teda 0,22 eur, a napokon náhradu trov konania vo výške
súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia. Okresnému súdu bola vo veci predložená žalobcom
zmenka, o ktorej v žalobe uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,

žalovaným vystavenej dňa 26.3.2009 na zmenkovú sumu 66,- eur, pričom sa žalovaný zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24.10.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol pojatý
záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
spolu s 0,25 % denným úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa

N., I..W..V.. so sídlom v Bratislave. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz
nezaplatil zmenkovú sumu ani úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Na základe vykonaného dokazovania z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp.zn. XXEr/
XXX/XXXX, súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého toho istého dňa ako bola vystavená

zmenka bola uzavretá písomná úverová zmluva, ktorou veriteľ - N., I..W..V.. poskytol žalovanému úver.
Žalovaný sa zaviazal úver splatiť, pričom v zmluve nie je uvedený úrok, je len uvedený poplatok, pričom
poplatok nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN.

4. Žalovaný vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení

naradspoločnostiN.,I..W..V..zmenkovúsumuazmenkovýúrok0,25%denne.Predmetnázmenkabola
žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť N., I..W..V.. indosovala zmenku na rad žalobcu.
Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia,

identifikačné údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum
začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačením písmom ako zvyšok zo
vzorového tlačiva.

5. K vyplneniu zmenky došlo na základe všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa, ktoré

obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. V nej v bode 17 sa uvádza, že na zabezpečenie peňažného
záväzkudlžníkaakovystaviteľazmenky,vyplývajúcehozúverovejzmluvyvočiveriteľoviakoremitentovi,
vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodnú, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr
v deň, kedy sa v zmysle podmienok stane dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po

sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle týchto podmienok sa stal
splatný celý dlh. V ďalších dôvodoch súd konštatoval, že ide o spotrebiteľské konanie, predmetom

ktorého je spor zo zmenky, a preto postupoval pri jej preskúmavaní z úpravy ochrany spotrebiteľa
v zmysle zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 258/2001 Z.z. a ustanovení
§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohodu o vyplnení zmenky vo všeobecných obchodných
podmienkach považuje okresný súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ nemal
možnosť oboznámiť sa s ňou pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy a výška úroku mala byť určená až

v čase splnenia podmienok, t.j. splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a
splatnosť zmenkového úroku podľa článku 17 všeobecných podmienok. Zmluvná podmienka je neplatná
aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 Občianskeho zákonníka a pre obchádzanie zákona podľa § 39
Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zostávajúci nárok žalobcu ako
nedôvodný zamietol.

7. O námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní na strane žalovaného rozhodol okresný súd
pripustením tohto účastníka do konania na základe procesných ustanovení platných v čase jeho vstupu,

teda ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom dospel k záveru, že zákonné podmienky na
vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu boli splnené. Priznal mu preto zároveň náhradu trov
konania, pretože vystupoval na strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný, vypočítaných podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej pomoci po 16,60 eur - prevzatie zastupovania a 1 x vyjadrenie vo
veci samej, plus réžijný paušál 2 x 8,58 eur a 20 % DPH.

8. Vo veci podal písomným podaním zo dňa 21.7.2016 žalobca odvolanie proti rozhodnutiu v časti, v
ktorej bol do konania pripustený vedľajší účastník na strane žalovaného. Odvolateľ v rámci podaného
odvolania požiadal súd, aby v prípade, ak vedľajší účastník v konaní nepredložil súhlas odporcu -
žalovaného s jeho vstupom do konania, aby na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka neprihliadal.
Ak by v tomto prípade žalovaný so vstupom súhlasil, odvolateľ namietal, že predmetom konania nie je

vzťah, na jednej strane ktorého by vystupoval spotrebiteľ a preto nemožno pripustiť vstup vedľajšieho
účastníka - právnickej osoby, ktorá bola založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Zároveň
uviedol, že Civilný sporový poriadok neobsahuje v právnej úprave podobné ustanovenie ako bolo
ustanovenie § 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku. Namietal tiež, výrok, ktorým boli vedľajšiemu
účastníkovi priznané trovy konania.

9. Žalobca súčasne podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba prevyšujúca zastavenú
časť zamietnutá. Navrhol rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie podal
z dôvodu, že konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods.1 písm. d) Civilného sporového poriadku (účinného
od 1.7.2017), t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm.
h) Civilného sporového poriadku.

10. Prvoinštančný súd oprel svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, avšak žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný nenavrhli doplnenie

žiadnych dôkazov. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto
skutočností mal žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca predložil súdu ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto splnila všetky formálne a materiálne náležitosti

predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne a úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych
námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v konaní

bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možne ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a
ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady, konštruovanej nariadením. Súd samotný

nie je legitimovaný na to, aby postupom podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá in fine O.s.p. vznášal
námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd
z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany

žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky
uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho
dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je
neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré
je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Prvoinštančný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných
skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou N., I..W..V.., uzatvoril zmluvu
o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný
uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,

ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a
ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov apráva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný
záväzkový právny vzťah. Prvoinštančný súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách na šekoch.

Zaurčitýchokolnostíjeprípustnéuplatňovaťtzv.kauzálnenámietkyvočižalobcovi,avšaknámietkamusí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu
dlžníka. Na zdôraznenie správnosti uvedených námietok poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 25Cdo/1839/2000, v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od

prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je samostatným nárokom, nezávislým dokonca
na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Nesúhlasil ani s argumentáciou súdu, pokiaľ ide o odklon
od všeobecnej teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky, nesúhlasil ani so záverom o tom, že
by dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov

mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v prostredí spotrebiteľských úverov pretože právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukázal na rozhodnutia Krajských
súdov v Banskej Bystrici a Prešove.

11. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bola žaloba žalobcu zamietnutá podľa ustanovení § 378 a nasl. Civilného sporového poriadku bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 380
ods. 2 cit. zákona na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom

prvého stupňa nedošlo k takým vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací
súd aj vo svojom rozhodnutí konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie
ich správnosti zdôrazňuje nasledovné:

12. V danom prípade bol podaný návrh podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č.
861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Pre toto konanie je spoločné to, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia, že v návrhu boli z hľadiska
hmotného práva uplatnené práva zo zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. a
že žalovaným je spotrebiteľ. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo

veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a
dlžníkov. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu
kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe
a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Uplatňuje sa v občianskych a
obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota

nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje sumu 2.000,- eur v čase doručenia
žalobného formulára na súd. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých
spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu, alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné,
ide o tzv. formulárové konanie, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom
prostredníctvom vzorových tlačív. Z čl. 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak,

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie
žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesno-
právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalostí určitých
okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých

mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie
aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru
o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia. Z procesného
hľadiska teda k návrhu súd môže pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému
návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej

časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného
pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje
za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel
príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje ale nebránipostupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania.
Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená
povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej

pristupuje súdu ex offo nie je nariadením nijako vylúčená.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatňuje v konaní právo zo zabezpečovacej zmenky, keďže
žalovaný uzavrel zmluvu o úvere pôvodne s veriteľom, obchodnou spoločnosťou N., I..W..V.., dňa
26.3.2009. Podľa tejto zmluvy mu veriteľ poskytol úver vo výške 100,- eur a žalovaný sa zaviazal túto

sumu zaplatiť zvýšenú o poplatok 62,- eur, spolu 162,- eur, a to v 6 mesačných splátkach po 27,- eur,
počnúc dňom 19.4.2009. Číslo zmluvy je XXXXXXX, pričom to isté číslo zmluvy je uvedené na zmenke,
ktorú žalovaný vystavil dňa 26.3.2009, na ktorej je uvedená zmenková suma 66,- eur, ktorú mal zaplatiť
spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 24.10.2009. Súčasťou úverových zmlúv dodávateľa,
resp. poskytovateľa úveru spoločnosti N. I..W..V.., poľa súdu známych skutočností z iných obdobných
konaní, štandardne sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17, resp. 14 majú tzv.

Dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej je majiteľ zmenky oprávnený vyplniť zmenkovú sumu a
dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Krajskýsúdužviackrátjudikoval,ženemôžedôjsťkplatnému
uzavretiu Dohody o vyplnení zmenky len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia
úveru. Navyše, tieto dohody o vyplnení zmenky neboli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z § 53 ods.
2, 3 Občianskeho zákonníka s tým, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi spotrebiteľom a
dodávateľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky splynula s ostatnými
podmienkami poskytnutia úveru, pričom sú značné pochybnosti o tom, či podpisujúci dlžník mal
vedomosť o tom, že okrem podpisu úverovej zmluvy sa zaväzuje k ďalším zmluvným záväzkom, ktoré

pre platnosť by prakticky potrebovali samostatné zmluvné dojednania. Z uvedených skutočností vyplýva,
že táto zmenka v zmysle dohody o vyplňovacom práve bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona
číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako to správne konštatoval a odôvodnil už súd prvej
inštancie. Taktiež požadovanie 0,25 % úroku zo zmenkovej sumy, pričom ide o úrok 91,25 % ročne, je
konanie v rozpore s dobrými mravmi.

14. V danom prípade súd zvážil aj označenie účelu úveru vo formulári zaškrtnutím možnosti
„povolanie“, pričom konštatuje, že žalovaný aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože
nebolo preukázané, že pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho povolania. Samotné značenie
účelu v zmluve nie je dôkazom preukazujúcim poskytnutie úveru na iný ako spotrebiteľský účel,

ktorý v zmluve vymedzený nie je. Dôkazné bremeno preukázania, či bol úver použitý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, majúcu za následok
potrebu kvalifikácie úveru na tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver, riadiaci sa následne Obchodným
zákonníkom, teda veriteľa. Pre absenciu akýchkoľvek listinných dôkazov, preukazujúcich skutočný účel
použitia finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom úverovej zmluvy, sa odvolací súd stotožňuje so

záverom okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom
a žalovaným, založeným zmluvou o úvere, ktorý je v danom prípade v zmysle tak vnútroštátnej ako
aj európskej legislatívy, upravujúcej spotrebiteľské právo, potrebné skúmať. Dôkazné bremeno, ktoré v
prípade pochybností o charaktere právneho vzťahu je na žalobcovi, tento neuniesol ani v súvislosti s
odvolacím konaním. Z doterajšej rozhodcovacej činnosti je súdu zrejmá skutočnosť, že pôvodný veriteľ

N. I..W..V.., pri uzatváraní úverových zmlúv, ako je predmetná zmluva so žalovaným, účelovo obchádzal
právnyrežimspotrebiteľskýchúverovnavádzanímdlžníkovnavypĺňanieidentifikátorovpodnikateľského
subjektu, ak takým dlžník bol, resp. označovaním účelu súvisiaceho s povolaním, zamestnaním a pod.,
a to bez ohľadu na skutočný záujem klienta - dlžníka, ktorý pri uzatváraní základného úverového vzťahu
zo strany veriteľa skúmaný nebol vôbec. Z predloženého spisu nevyplýva, že by o takéto konanie nešlo

aj v predmetnom prípade. Preto súd vecne správne pristúpil k ochrane spotrebiteľa v zmysle platných
právnych ustanovení spotrebiteľského práva.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade so závermi spoločného stanoviska občiansko-právneho
a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015. Odvolací súd na toto spoločné

stanovisko odkazuje a zdôrazňuje, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží
zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:1. Pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

2. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

16. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať
a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia i pokiaľ ide o konštatovanie
obchádzania Zákona o ochrane spotrebiteľov. Rubopisovanie zmenky (prevod zmenky rubopisom)
znamená sťaženie spotrebiteľovi možnosti domáhať sa svojich práv, pretože podľa § 17 zmenkového
zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom okrem toho, ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Rubopisovanie zmenky znamená sťaženie podávania
tzv. kauzálnych námietok (námietky týkajúce sa hospodárskych dôvodov vystavenia zmenky) pre
spotrebiteľov, s tým, že terajší majiteľ zmenky a žalobca by bol chránený proti dlžníkovi, ktorý po
rubopisovaní zmenky už nemohol vznášať kauzálne námietky proti novému majiteľovi zmenky. Ak došlo
k vyplneniu zmenky bez platnej dohody o vyplňovacom práve, zmenka v časti zmenkovej sumy je

vyplnená v rozpore so zákonom. Dohoda o vyplnení zmenky nebola platne uzavretá, nebola individuálne
dojednaná, preto bez platnej dohody o vyplnení zmenky nemohol pôvodný majiteľ zmenky vypísať
zmenku v podstatných náležitostiach vlastnej zmenky, a to zmenkovej sume či dohodnutom zmenkovom
úroku.

18. Krajský súd preto, na základe vyššie uvedeného, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, rovnako ako aj vo výroku o náhrade trov konania, keďže
neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému v konaní trovy nevznikli, ani ním
neboli v konaní uplatnené (§ 387 Civilného sporového poriadku).

19. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o prípustnosti vedľajšieho
účastníkavkonanianastranežalovaného,odvolacísúdvtomtoprípade,aplikujúcnovúprocesnúnormu
a to zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, konštatuje, že v čase rozhodovania odvolacím
súdom už inštitút vedľajšieho účastníka tak, ako ho poznal Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 1
(účinný do 30.6.2015), v zmysle jeho ustanovení neexistuje. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o

námietke žalobcu o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka nie je vecne správne a za súčasného
procesného stavu už nemožno Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 309 166 priznať legitimáciu vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní. Odvolací súd
preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnom výroku a vstup vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného nepripustil (§ 388 Civilný sporový poriadok).

20. Následne, na základe uvedených dôvodov, odvolací súd vyslovil, že Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 nemá právo na náhradu trov
konania.

21. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania má oporu v ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).