Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/230/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209489
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314209489.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou Annou Lisou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova

8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl.
Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanej S. U., nar. XX. X. XXXX, U. XXXX/XX, W. X,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske
združenie, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Dobrovičova
13, Bratislava, o zaplatenie 361,57 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 137,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 28.06.2013 do zaplatenia a to v 15-eurových mesačných splátkach

splatných vždy ku 25-temu dňu v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 224 eur súd návrh z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 4. 8. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 361,57 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou dve zmluvy o pripojení, na základe ktorých zapožičal
žalovanej SIM kartu. Zároveň uzatvoril so žalovanou aj dodatok k zmluve o pripojení a poskytol žalovanej
mobilný telefón zn. Sony Xperia J white za kúpnu cenu 6 eur s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške
224 eur. Žalobca v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku zľavy poskytnutej

žalovanej pri predaji mobilného telefónu - dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia ako výška zľavy, ktorá
bola žalovanej poskytnutá pri predaji mobilného telefónu. Žalovaná porušila podmienky zmluvy tým, že
riadne a včas nezaplatila mesačné úhrady za poskytnuté služby vyfakturované faktúrami za obdobie od
02/2013 - 04/2013. Preto žalobca podal na súd žalobu.

Žalovaná suma pozostávala zo sumy 137,57 eur za neuhradené poskytnuté služby a zo sumy 224 eur
titulom zmluvnej pokuty.

Dňa 14. 10. 2014 došlo na súd podanie občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
ktoré prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. vstúpilo do
konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej.Po doručení žaloby a jej príloh, podaním doručeným súdu dňa 30. 10. 2014 tento vedľajší účastník na
strane žalovanej žiadal žalobu zamietnuť v časti o zaplatenie 224 eur, ktoré žalobca požaduje titulom

zmluvnej pokuty. Ako dôvod uviedol, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola
individuálne dojednaná a teda je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou. Uplatnil si náhradu trov
konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Následne podaním doručeným súdu dňa 20. 11. 2014 sa tento vedľajší účastník vyjadroval k uplatnenej

náhrade škody vo výške 224 eur, kde žiadal žalobu zamietnuť, pretože nie sú splnené predpoklady
pre priznanie náhrady škody v uvedenej výške. Aj v tomto podaní si uplatnil náhradu trov konania,
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä
so zmluvami o poskytovaní služieb, dodatkom k zmluve, všeobecnými podmienkami poskytovania

verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti
OrangeSlovensko,a.s.,všeobecnýmipodmienkamispoločnostiOrangeSlovenskoa.s.naposkytovanie
služby Lite TV, faktúrami, pokusom o pokonávku a zistil tento skutkový stav.

Dňa 30. 1. 2013 účastníci konania uzatvorili Zmluvu o poskytovaní služby Lite TV č. J., ktorej predmetom

bolo v zmluve špecifikovaných programov a služieb.

Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 27. 7. 2005 č. J. vyplýva, že žalovanej bola zapožičaná mikroprocesorová
SIM karta, ku ktorej bolo priradené účastnícke číslo XXXXXXXXXX a ktorej predmetom bolo
poskytovanie v zmluve špecifikovaných programov a služieb.

Dňa 30. 1. 2013 k zmluve o poskytovaní služieb č. J. bol uzatvorený aj dodatok, na základe ktorého
žalobca poskytol žalovanej mobilný telefón zn. Sony Xperia J white za kúpnu cenu 6 eur s tým,
že žalovaná je si vedomá, že bežná maloobchodná cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú Podnik mobilný telefón zo svojho majetku predáva, je 230 eur

a toho, že akciová cena telefónu je vo výške rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou tohto telefónu a
žalobcom poskytnutou zľavou a táto zľava je jej poskytnutá len z dôvodu, že sa zaviazala užívať služby
po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo podniku vznik škody minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu (čl. 2.5 Dodatku).

Žalovaná sa v čl. 2.3. uvedeného Dodatku zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom nepretržite
po dobu 24mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom,
po celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k
ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo
o dočasnú deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by žalobcovi

vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností a bude mať
aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde
k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. Dodatku.

V prípade porušenia týchto povinností sa žalovaná zaviazala uhradiť v čl. 2.5 dodatku zmluvnú pokutu

vo výške 224 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv o pripojení sú Všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. a Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko a.s. na poskytovanie

služby Lite TV

Žalobca vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby faktúrami v celkovej výške 137,57 eur a to faktúrou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 2. 2013 splatnou dňa 12. 3. 2013 sumu 5 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 26. 2. 2013 splatnou dňa 12. 3. 2013 sumu 31,19 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 2.

2013 splatnou dňa 12. 3. 2013 sumu 53,74 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 3. 2013 splatnou
dňa 9. 4. 2013 sumu 32,42 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 4. 2013 splatnou dňa 10. 5. 2013
sumu 5 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 4. 2013 splatnou dňa 10. 5. 2013 sumu 10,22 eur.Pokusom o pokonávku zo dňa 13. 6. 2013 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

Žalovaná na pojednávaní súhlasila so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

Poukázala na to, že so žalobcom uzatvorila splátkový kalendár. Potvrdila, že so žalobcom uzatvorila
zmluvu o pripojení. Taktiež potvrdila to, že neuhradila sumu za poskytnuté služby, avšak iba z dôvodu, že
jej neboli doručované faktúry. Keď sa dozvedela, že má u žalobcu dlh, situáciu vyriešila tak, že uzatvorila
so žalobcom splátkový kalendár a to po 15 eur mesačne. Preto je prekvapená, že žalobca podal voči nej
žalobu. Vzhľadom na jej majetkové pomery požiadala o povolenie úhrady žalovanej sumy v splátkach

po 15eur mesačne.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že
predmetomkonaniajeúhradaslužieb,vyfakturovanýchfaktúramivovýške137,57euraúhradazmluvnej
pokuty vo výške 224 eur. Čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty, túto nepovažuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože dohodnuté znenie zmluvnej pokuty rozlišuje, v ktorom období sa účastník

dostane do situácie, keď nezaplatí úhradu za poskytnuté služby a podľa toho je odstupňovaná výška
zmluvnej pokuty. Ak by došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti u žalovanej neskôr, v takom prípade by
sa to odzrkadlilo aj na výške zmluvnej pokuty. Žalovanej bola poskytnutá úľava na mobilný telefón a
výška zmluvnej pokuty bola dojednaná tak, že sa rovná výške poskytnutej zľavy na mobilnom telefóne.
Zároveň poukázala na to, že vedľajší účastník sa vo svojom podaní vyjadril k náhrade škody, ktorá však

nie je predmetom konania. Preto má za to, že ak vedľajší účastník v stúpil do konania v časti náhrady
škody,ktorávšakniejepredmetomkonania,tedavtomtoprípadenevstúpildokonaniavôbec.Vprípade,
že súd žalobe vyhovie, súhlasil s povolením úhrady dlhu žalovanou v splátkach po 15eur mesačne.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani

zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých

čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,
pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo
medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych

sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie
služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb

aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k

inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia §42 ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky

a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11.
2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi

účastníkmi konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o poskytovaní služieb, na základe ktorých žalobca
poskytol žalovanej SIM kartu.

Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal žalovanej služby a s poukazom na č.l. 6.2 písm. b/
Všeobecných podmienok, je tento povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej

kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd
nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd
žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 137,57 eur vyhovel, pretože žalovaná ako dlžník má
povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka).Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 137,57

eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa
ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch

dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danom prípade žalovaná požiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 15eur mesačne z dôvodu,

že svoj dlh nie je schopná uhradiť naraz. Poukázala na to, že na takejto výške splátky sa dohodla so
žalobcom aj mimosúdne. Je nezamestnaná a jej jediným príjmom je čiastočný invalidný dôchodok vo
výške 112 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý poberá aktivačný príspevok
60eur a príspevok na bývanie 89 eur mesačne. V súlade s citovaným ustanovením, po zhodnotení
majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovanej, ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy, súd jej

povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 15 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky,
žalovaná stratí túto výhodu splátok.

Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 224 eur.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od dodatku k zmluve o pripojení, ktorá patrí k
spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú
uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o
zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie(§53odst.2Občianskehozákonníka).Žalobcaakododávateľzmluvnúpokutusožalovanou

ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy.
Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď
výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 odst. 3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade
žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaná ako
spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z
hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých

podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,sistanovilaprávezacieľvyvážiťfaktickúnerovnováhumedzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.Podľa ustanovenia §53 odst. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľaustanovenia§53odst.2Občianskehozákonníka,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 odst. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov

spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní
zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú sankciu.
Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad
len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy
aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako
neobmezuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde

k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty,
ktorú súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie
zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci

zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby
za tak zvýhodnené ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto
rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia
splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku,
ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ

prijíma služby. Predajná cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na
posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v ustanovení §52

a nasl. Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou
neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách,
preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v ustanovení §545a Občianskeho zákonníka.
Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu

uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam §52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ide o všeobecnejšiu úpravu.

Žalobca ako dodávateľ požaduje svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky,
preto súd v tejto časti žalobu zamietol a to aj vrátane úroku z omeškania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti
o zaplatenie 137,57 eur (38,05%), čo je neúspechom žalovanej. V časti o zaplatenie 224 eur (61,95%)

však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že vo väčšej miere bola v
konaní úspešnejšia žalovaná, ktorej patrí náhrada trov konania po odpočítaní jej neúspechu od úspechu,
vo výške 23,90% z celkových trov konania, na ktoré by mala nárok pri plnom úspechu. Žalovaná si však
náhradu trov konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania
nepriznal.

Vedľajší účastník na strane žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, v danej veci
ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka a
na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu
tej-ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy

nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Je potrebné rozlišovať, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré
síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania ( vrátane tých, ktoré
vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom ) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať

sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva ( napr. rozvod manželstva, kde žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať
sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
keď dospeje k záveru, že trovy účelne nevynaložil, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší

účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto
súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X L. zo dňa
19.03.2014 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).