Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204942
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115204942.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: mBank

SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, 00-950 Varšava, Poľská republika, register podnikateľov
číslo zápisu KRS: 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom
organizačnej zložky zahraničnej osoby mBank S. A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova
10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpená MCGA legal, s. r.o., so sídlom Partizánska
2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: N. P., L.. XX.XX.XXXX, P. J. N. XXXX/X, XXX
XX Ž., Š.P. M. D., o zaplatenie 1.485,12 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.485,12 eur spolu s úrokmi v sume 67,28 eur, úrokmi

z omeškania v sume 1,11 eur a úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.485,12 eur od
30.10.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie o žalobe v časti o zaplatenie úrokov v sume 24,56 eur, úrokov z omeškania v sume 3,87 eur a
úrokovzomeškaniavovýške8,5%ročnezosumy1.485,12eurod17.10.2013do29.10.2013zastavuje.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 08.01.2015 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 24.02.2015 sa žalobca proti
žalovanému domáhal vydania rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu
1.485,12 eur spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 72,02 eur, poplatkami vo výške 23,40 eur a úrokmi
z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.485,12 eur od 17.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania.
2. Podanú žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 20.06.2013 bola medzi ním a
žalovaným uzavretá zmluva o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA PLUS č. 9600033376,

ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky mBank. Prílohou k zmluve boli
Obchodné podmienky poskytovania hotovostných úverov v mBank (produkt mPôžička plus). V zmysle
čl. I zmluvy poskytol žalovanému hotovostný úver vo výške a za podmienok uvedených v zmluve,
pričom žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami. Poplatky, úrokové sadzby,
ako aj ročná percentuálna miera nákladov vzťahujúce sa k úveru sú uvedené priamo v zmluve.
Zmluvná úroková sadzba vo výške 18,2 % ročne je uvedená priamo v zmluve. V zmysle ust. čl.
2 bod 2.3.5. písm. c) Obchodných podmienok poskytnutia hotovostného úveru mPÔŽIČKA PLUS v

mBank, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, má veriteľ právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak
klient porušil platné právne predpisy alebo ustanovenia zmluvy o úvere alebo Obchodné podmienky
a iné podmienky, ktoré platia v mBank a sú pre dlžníka záväzné. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
porušil zmluvu tým spôsobom, že nezaplatil viac ako dve splátky, písomne dňa 17.10.2013 odstúpil odzmluvy, pričom zároveň ponúkol žalovanému možnosť zaplatiť splatný záväzok v mesačných splátkach.
Žalovaný dlžnú sumu neuhradil a ani nevyužil ponúkanú možnosť mesačných splátok. Pokiaľ ide o
žalované nároky tieto žalobca špecifikoval nasledovne: suma 1.485,12 predstavuje z výšky pôžičky voči

ktorej sú započítané všetky platby realizované na predmetnú pohľadávku, suma 74,02 eur zodpovedá
nesplatenému zostatku zmluvných úrokov vyčíslenému do dňa odstúpenia od zmluvy, suma 173,06 eur
zodpovedá nesplatenému zostatku zákonných úrokov z omeškania vyčíslených do dňa odstúpenia od
zmluvy, suma 23,40 eur zodpovedá zostatku nesplatených poplatkov (poplatok uvedený v odstúpení
od zmluvy vymeraný podľa Sadzobníka poplatkov mBank za vyhotovenie a zaslanie upomienky -

odstúpenie od zmluvy).
3. Podaním zo dňa 21.05.2015 doručeným súdu dňa 17.06.2015 žalobca na základe výzvy súdu
na skutkové ozrejmenie uplatňovaných nárokov uviedol, že sa v konaní domáha vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu 1.485,12 eur, zmluvné úroky vo výške
92,49 eur, úroky z omeškania vo výške 8,37 eur, poplatky vo výške 23,24 eur a úroky z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 1.485,12 eur od 28.10.2013 do zaplatenia. Zároveň uviedol, že na základe

predmetnej zmluvy poskytol dňa 11.05.2013 žalovanému úver v sume 1.600,- eur, ktorý sa zaviazal
žalovaný splácať v 24-och pravidelných mesačných splátkach vo výške 78,26 eur splatných k 17. dňu v
mesiaci (bod 1.6 zmluvy). Žalovaný uhradil dve splátky, a to dňa 17.06.2013 vo výške 82,85 eur, z ktorej
časť v sume 57,06 eur bola použitá na úhradu istiny úveru a dňa 17.07.2013 uhradil splátku vo výške
78,26 eur, z ktorej časť v sume 57,82 eur bola použitá na splatenei zostatku evidovanom na úverovom

účte (1.542,94 eur) a po ich započítaní predstavuje konečný zostatok na úverovom účte sumu 1.485,12
eur.
4. Súd toto podania z hľadiska jeho obsahu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o
zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 164,69 eur a v časti o zaplatenie poplatkov
vo výške 0,16 eur a súčasne ako zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení v časti uplatňovaných

kapitalizovaných zmluvných úrokov o sumu 18,47 eur. Uznesením č. k. 6C/97/2015-36 zo dňa
13.11.2015 tak súd konanie o žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania v sume 164,69 eur
a poplatkov vo výške 0,16 eur podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Následne uznesením č. k.
6C/97/2015-41 zo dňa 13.01.2016 vydaným podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu žalobného
návrhu, a to v znení žalobného petitu, podľa ktorého žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť mu sumu 1.485,12 eur, zmluvné úroky vo výške 92,49 eur, úroky z omeškania vo výške 8,37
eur, poplatky vo výške 23,24 eur a úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.485,12 eur od
17.10.2013 do zaplatenia. Súd musí konštatovať, že pokiaľ ide o podanie žalobcu zo dňa 21.05.2015,
zjavne opomenul, že toto podanie bolo potrebné brať podľa jeho obsahu aj ako čiastočné späťvzatie
žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.485,12 eur od

17.10.2013 do 28.10.2013, pričom o tomto späťvzatí uznesením č. k. 6C/97/2015-36 zo dňa 13.11.2015
rozhodnuté nebolo.
5. Žalobca následne podaním zo dňa 14.09.2016 žalobca špecifikoval sumu uplatnených
kapitalizovaných zmluvných úrokov 92,49 eur tak, že ide o vyčíslené úroky vo výške 15,9 % ročne odo
dňa 17.07.2013 do dňa 28.10.2013 z dlžnej sumy evidovanej na úverovom účte, t. j. sumy 1.485,12 eur,

ďalej uplatnený poplatok v sume 23,24 eur ako predstavujúci poplatok za poslednú výzvu na úhradu /
odstúpenie od zmluvy zo dňa 17.10.2013 v zmysle Sadzobníka poplatkov bodu VIII - produkt mPôžička
Plus.
6. Žalovaný sa k žalobe, upravenej podaním zo dňa 21.05.2015 a jej prílohám doručeným mu podľa ust.
§ 116 ods. 2 CSP v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.06.2017, na ktoré sa ustanovil právny zástupca žalobcu,
pričom žalobca a žalovaný sa na pojednávanie neustanovili. Od predvolania žalobcu súd upustil podľa
ust. § 178 ods. 1 CSP. Jeho neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca, pričom
jehoosobnúúčasťnepovažovalzapotrebnú.Žalovaný,ktorýmalpredvolanienapojednávaniedoručené
podľaust.§111ods.3CSPdňom12.05.2017,pričomsvojuneprítomnosťnapojednávaníneospravedlnil

a nepožiadal o jeho odročenie. Súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaného
(§ 180 CSP).
8.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávaníeštevšakpredjehootvorenímzobralvmenežalovaného
žalobu späť v časti o zaplatenie kapitalizovaných zmluvných úrokov v sume 24,56 eur, kapitalizovaných
úrokov z omeškania v sume 3,87 eur, ako aj úrokov z omeškania vo výške 8,5 ročne zo sumy 1.485,12

eur za obdobie do 29.10.2013.
9. Po otvorení pojednávania právny zástupca špecifikoval žalobou uplatňované kapitalizované úroky
z omeškania v sume 4,50 eur tak, že tieto si žalobca uplatňuje z časti tretej splátky vo výške 58,58
eur zodpovedajúcej sume, ktorá mala byť započítaná na splatenie istiny, za obdobie od 17.08.2013do 28.10.2013, ďalej z časti štvrtej splátky vo výške 59,36 eur zodpovedajúcej sume, ktorá mala byť
započítaná na splatenie istiny, za obdobie od 17.09.2013 do 28.10.2013 a napokon z časti piatej splátky
vo výške 60,14 eur zodpovedajúcej sume, ktorá mala byť započítaná na splatenie istiny, za obdobie od

17.10.2013 do 28.10.2013. Pokiaľ sa týka úrokovej sadzby úrokov z omeškania žalobca si uplatňuje
úroky z omeškania v úrokovej sadzbe 21,4 %, a to ako sankčná úroková sadzba vo výške úrokov 15,9
% s pripočítaním 5,5 %. Pokiaľ sa týka kapitalizovaných úrokov v sume 67,93 eur, tieto právny zástupca
žalobcu špecifikoval tak, že žalobca si tieto uplatňuje z celej nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 1.485,12
eur, a to za obdobie od 17.07.2013 do 28.10.2013, pri sadzbe riadnych úrokov 15,9 %.

10. Súd tak vychádzal z hľadiska zisteného skutkového stavu zo žalobcom produkovaných listinných
dôkazov, pričom z týchto vyvodil nasledovné skutkové zistenia.
11. Dňa 10.05.2013 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o poskytnutí úveru
mPôžička plus č. Y., a to prostredníctvom internet bankingu v zmysle bodov 2.6.1 až 2.6.4 Obchodných
podmienok poskytovania hotovostného úveru mPôžička plus. Touto zmluvou sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanému na jeho žiadosť úver v maximálnej výške 1.600,- eur, pričom žalované sa zaviazal

splácať istiny úveru spolu s úrokmi vo výške 15,9 % ročne, a to formou 24-och mesačných splátok
v sume 78,26 eur splatných vždy k 17. dňu každého mesiaca, s termínom konečnej splatnosti úveru
dňa 17.05.2015, pri RPMN vo výške 18,5 %, pri priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver na
príslušný kalendárny štvrťrok 21,06 %, pri celkových nákladoch 1.882,93 eur, pričom výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov boli uvedené v prílohe k zmluve. V zmysle tejto malo

byť prvých päť splátok započítaných na splatenie istiny úveru nasledovne: 1. v sume 57,06 eur, 2. v
sume 57,82 eur, 3. v sume 58,58 eur, 4. v sume 59,36 eur a 5. v sume 60,14 eur. Zvyšná časť každej z
uvedených splátok mala byť započítaná na úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli tiež Všeobecné
obchodné podmienky platné od 01.06.20111, Obchodné podmienky poskytovania úveru mPôžička plus
platné od 11.06.2010 (ďalej len „OP“) a Sadzobník bankových poplatkov mBank platný od 15.12.2012.

12. Podľa výpisu z úverového účtu, žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.600,- eur dňa
11.05.2013, pričom žalovaný na svoje peňažné záväzky vykonal nasledovné platby: dňa 17.06.2013 v
sume 82,85 eur a dňa 17.07.2013 v sume 78,26 eur.
13. Listom zo dňa 17.10.2013 označeným ako „Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky / odstúpenie
od zmluvy“ žalobca žalovaného vyzval na úhradu sumy 117,94 eur ako istine zameškaných splátok po

ich splatnosti, sumy 41,68 eur ako nezaplatených úrokov a sumy 23,24 eur ako poplatku, a to do 7 dní
od doručenia výzvy s upozornením, že v opačnom prípade s ohľadom, že je žalovaný v omeškaní s
úhradou 2 splátok úveru je oprávnený od zmluvy o poskytnutí úveru mPôžička plus č. Y. odstúpiť a táto
výzva sa márnym uplynutím uvedenej lehoty stáva aj odstúpením od predmetnej zmluvy. Žalovanému
bol tento list doručený dňa 21.10.2013.

14. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
15. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.05.2014,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom
od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č.
138/1992Zb.oautorizovanýcharchitektochaautorizovanýchstavebnýchinžinierochvzneníneskorších
predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov].
17. Podľa ust. § 2 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, na
účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.18. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom
od 01.02.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti

( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
19. Podľa ust. § 351 ods. 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo
zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy,

ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia
sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom
na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
20. Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v
omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

21. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje
zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške
dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
22. Podľa ust. § 369 ods. 3 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzok

vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
23. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa ust. § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.
25. Podľa ust. § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.
26. Podľa ust. § 40 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 215/2002 Z. z. účinnom od 01.05.2002 do 31.10.2015, písomná forma je zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
27. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
28. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ

je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
31. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
32. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.33. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
35. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
36. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
37. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
38. Súd na základe podania žalobcu zo dňa 21.05.2015, ktorým zobral žalobu čiastočne späť v časti o
zaplatenieúrokovzomeškaniavovýške8,5%ročnezosumy1.485,12eurod17.10.2013do27.10.2013
a podania žalobcu na pojednávaní dňa 06.06.2017, ktorým zobral žalobu späť v časti o zaplatenie

kapitalizovaných úrokov v sume 24,56 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 3,87 eur a
úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.485,12 eur za deň 29.10.2013, konanie o tejto
časti žaloby v zmysle cit. ust. § 145 ods. 2 CSP aj bez vyjadrenia žalovaného, keďže ku späťvzatiu
tejto časti žaloby došlo pred začatím pojednávania (§ 146 ods. 1 veta druhá CSP), zastavil tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

39. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu
vznikol zmluvný vzťah na základe vyššie uvedenej zmluvy o poskytnutí úveru mPôžička plus č. Y. zo
dňa 10.05.2013 (ďalej aj ako „ÚZ“) ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z. z. [keďže na strane veriteľa túto uzatvárala banka konajúca zjavne v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a na strane dlžníka - spotrebiteľa žalovaný,

ktorý zjavne nekonal v danom prípade v rámci svojej predmetu svojho podnikania, či povolania, § 2 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z. z.], ktorá zároveň bola uzavretá v súlade s cit. ust. § 40 ods. 4 OZ v písomnej
forme. (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý vyžaduje pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere písomnú
formu) Súčasne je možné kvalifikovať danú zmluvu aj ako spotrebiteľskú zmluvu podľa cit. ust. § 52
ods. 1 OZ vzhľadom na charakter subjektov, ktorý ju uzavreli (na jednej strane žalobca ako dodávateľ

podľa cit. ust. § 52 ods. 3 OZ a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ podľa cit. ust. § 52 ods. 4
OZ). Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatným zmluvným typom, čo
vyplýva zo znenia cit. ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý
v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa
ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod., sa súd v ďalšom zaoberal otázkou, o aký

zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na obsah záväzkov zmluvných strán vyjadrený v dotknutej
zmluve, mal súd za to, že v danom prípade žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o úvere podľa cit.
ust. § 497 ObZ, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť peňažné prostriedky do sumy 1600,-
eur a žalovaný sa zaviazal tieto peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť a zaplatiť úroky vo výške 15,90
% ročne (§ 502 ods. 1 ObZ), a to všetko 24 mesačných splátkach vo výške 78,26 eur so splatnosťou

splátky do 17. dňa príslušného mesiaca, pri konečnej splatnosti úveru do 17.05.2015.
40. Možno konštatovať, že v konaní bolo preukázané, že žalobca svoju povinnosť splnil a poskytol
žalovanému dňa 11.05.2013 úver vo výške 1.600,- eur. Žalovaný na svoj peňažný záväzok zo zmluvy
poskytol žalobcovi plnenie v celkovej výške 161,11 eur, a to dňa 17.06.2017 v sume 82,85 eur a
dňa 17.07.2017 v sume 78,26 eur. V zmysle prílohy k ÚZ boli tieto splátky započítané na plnenie

záväzku žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v sume 114,88 eur a na plnenie záväzku
žalovaného zaplatiť úroky v sume 46,23 eur. Je teda možné konštatovať, že žalovaný svoj peňažný
záväzok vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky nesplnil v rozsahu sumy 1.485,12 eur (teda v
rozsahu žalobcom žalovaného nároku na zaplatenie sumy 1.485,12 eur). Vzhľadom k tomu, že žalovaný
sa nesporne dostal s platením ďalších splátok úveru do omeškania (§ 365 ods. 1 ObZ), a to ku dňu

17.10.2013 (deň datovania listu žalobcu adresovaného žalovanému - posledná výzva k uhradeniu dlžnej
čiastky / odstúpenie od zmluvy) v rozsahu splátky splatnej dňa 17.08.2013 vo výške 78,26 eur a splátky
splatnej dňa 17.09.2013 vo výške 78,26 eur, došlo zo strany žalobcu v súlade s ust. čl. 2 bodu 2.4.5 písm.
c) OP a cit. ust. § 506 ObZ pre porušenie zmluvných záväzkov žalovaného k odstúpeniu od ÚZ, pričomku dňu uplynutia lehoty siedmych dní na plnenie omeškaných splátok odo dňa doručenia listu žalobcu
zo dňa 17.10.2013 žalovanému (dňa 21.10.2013), nadobudlo toto odstúpenie účinky (dňa 28.10.2013)
a týmto došlo v zmysle cit. ust. § 351 ods. 1 ObZ v spojení s ust. čl. 2 bod 2.4.7 OP nasledujúcim dňom

po odstúpení od zmluvy, t. j. dňom 29.10.2013 k okamžitej splatnosti peňažných záväzkov žalovaného
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) s úrokmi a poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim
z ÚZ. Žalovaný sa tak ku dňu 30.10.2013 dostal do omeškania (§ 365 ods. 1 ObZ) s plnením svojich
peňažných záväzkov v nasledovnom rozsahu: 1. s peňažným plnením sumy 1.485,12 eur (t. j. vrátením
poskytnutých peňažných prostriedkov - istiny úveru), 2. s plnením peňažnej sumy 67,28 eur (t. j.

zaplatením úrokov za žalované obdobie od 17.07.2013 do 28.10.2013, t. j. 104 dní, v dohodnutej výške
15,9 % ročne zo sumy neplatenej časti úveru 1.485,12 eur; výpočet: 104 dní daného obdobia / 365
dní kalendárneho roka x 15,9 % ročne x 1.485,12 eur = 67,28 eur). Pokiaľ tak ide o žalobu v časti o
zaplatenie sumy 1.485,12 eur a sumy kapitalizovaných úrokov 67,93 eur (ako riadnych úrokov podľa
cit. ust. § 502 ods. 1 ObZ vo výške 15,9 % ročne zo sumy 1.485,12 eur za obdobie od 17.07.2013 do
28.10.2013), súd tejto časti žaloby vyhovel v rozsahu zaplatenia sumy 1.485,12 eur a riadnych úrokov

v sume 67,28 eur, na zaplatenie ktorých žalovaného vo výroku tohto rozsudku zaviazal a vo zvyšnom
rozsahu o zaplatenie riadnych úrokov v sume 0,65 eur túto časť žaloby zamietol.
41. Ak sa žalobca ďalšou časťou žaloby domáhal zaplatenia sumy kapitalizovaných úrokov z omeškania
4,50 eur (ako úrokov z omeškania vo výške 21,4 % ročne: z časti tretej splátky vo výške 58,58 eur
zodpovedajúcej sume, ktorá mala byť započítaná na splatenie istiny, za obdobie od 17.08.2013 do

28.10.2013, ďalej z časti štvrtej splátky vo výške 59,36 eur zodpovedajúcej sume, ktorá mala byť
započítaná na splatenie istiny, za obdobie od 17.09.2013 do 28.10.2013 a napokon z časti piatej splátky
vo výške 60,14 eur zodpovedajúcej sume, ktorá mala byť započítaná na splatenie istiny, za obdobie
od 17.10.2013 do 28.10.2013), súd vychádzal z toho, že žalovaný sa dostal do omeškania (§ 365 ods.
1 ObZ) s úhradou tretej až piatej splátky dňom nasledujúcim po dni ich splatnosti, t. j. so zaplatením

časti tretej splátky v sume 58,58 eur dňom 18.08.2013, časti štvrtej splátky v sume 59,36 eur dňom
18.09.2013 a časti piatej splátky v sume 60,14 eur dňom 18.10.2013. Žalobcovi tak v zmysle cit. ust. §
369 ods. 1 ObZ vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania v maximálnej výške podľa cit. ust. § 369
ods. 3 ObZ (keďže išlo nepochybne, ako už bolo vyššie uvedené, o omeškanie záväzku žalovaného zo
spotrebiteľskej zmluvy) v spojení s cit. ust. § 517 ods. 2 OZ a cit. ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z. (keďže záväzkovo-právny vzťah medzi stranami sporu vznikol po 01.02.2013, a to dňa 10.05.2013),
t. j. vo výške 5,5 % ročne (keďže základná úroková sadzba ECB bola v období od 08.05.2013 do
12.11.2013 vo výške 0,50 % ročne, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP): zo
sumy 58,58 eur odo dňa 18.08.2013 do 28.10.2013 (teda v kapitalizovanej sume 0,10 eur; výpočet: 72
dní obdobia od 18.08.2013 do 28.10.2013 / 365 dní v kalendárnom roku x 5,5 % ročne x 58,58 eur =

0,64 eur), zo sumy 59,36 eur odo dňa 18.09.2013 do 28.10.2013 (teda v kapitalizovanej sume 0,37 eur;
výpočet: 41 dní obdobia od 18.09.2013 do 28.10.2013 / 365 dní v kalendárnom roku x 5,5 % ročne x
59,36 eur = 0,37 eur) a zo sumy 60,14 eur odo dňa 18.10.2013 do 28.10.2013 (teda v kapitalizovanej
sume 0,10 eur; výpočet: 11 dní obdobia od 18.10.2013 do 28.10.2013 / 365 dní v kalendárnom roku x
5,5 % ročne x 60,14 eur = 0,10 eur), t. j. celkovo v kapitalizovanej sume 1,11 eur. Súd tak žalobe v časti

o zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 4,50 eur ako dôvodnej vyhovel v rozsahu
o zaplatenie sumy 1,11 eur, na ktorej zaplatenie zaviazal žalovaného vo výroku tohto rozsudku a vo
zvyšnom rozsahu túto časť žaloby zamietol.
42. Pokiaľ sa žalobca v ďalšom časťou žaloby proti žalovanému domáhal zaplatenia úrokov z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.485,12 eur, a to za obdobie od 30.10.2013 do zaplatenia, súd s

poukazom na uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj skutočnosti, že
žalovaný sa ku dňu 30.10.2013 nachádzal v omeškaní so zaplatením sumy 1.485,12 eur (ako zostatku
nesplatených poskytnutých peňažných prostriedkov, resp. zostatku nesplateného úveru), vychádzal z
toho, že žalobcovi v zmysle cit. ust. § 369 ods. 1 a 3 ObZ v spojení s cit. ust. § 517 ods. 2 OZ a cit.
ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške

5,5 % ročne zo sumy 1.485,12 eur od 30.10.2013 do zaplatenia. V tomto rozsahu tejto časti žaloby tak
súd ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného vo výroku tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.485,12 eur od 30.10.2013 do zaplatenia a vo zvyšnom
rozsahu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 1.485,12 eur od 30.10.2013 do
zaplatenia žalobu v tejto časti zamietol.

43. Ak sa napokon žalobca žalobou domáhal proti žalovanému aj zaplatenia sumy 23,24 eur ako
poplatku za listovú upomienku v zmysle časti VIII - Transakcie/služby písm. c) Sadzobníka bankových
poplatkov mBank platného od 15.12.2012, súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú, a to z
nasledovných dôvodov.44. Ako už bolo viac krát konštatované v odôvodnení tohto rozsudku, medzi stranami sporu išlo
nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 OZ), a preto sa súd zaoberal
tým, či možno považovať zmluvnú podmienku, na základe ktorej mal byť žalovaný zaviazaný uhradiť

žalobcovi z dôvodu zaslania listovej upomienky žalobcu žalovanému (v danom konkrétnom prípade list
žalobcu zo dňa 17.10.2013) poplatok za zaslanie upomienky v sume 23,24 eur, za ne/prijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle cit. ust. § 53 ods. 1 OZ. Pre záver súdu, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ musia byť naplnené dva
predpoklady, a to 1. že táto podmienka nebola zo spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2

OZ) a 2. že spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.
45. Pokiaľ ide o naplnenie prvej podmienky uvedenej v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto
rozsudku, súd vychádzal z toho, že predmetná zmluvná podmienka bola zjavne nie so žalovaným
individuálne dojednaná, čo vyplýva už len z tej samotnej skutočnosti, že bola stanovená v Sadzobníku
bankových poplatkov mBank platnom od 15.12.2012, t. j. platného skôr, ako vôbec došlo k vzniku ÚZ

založeného záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu. Teda so žalovaný zjavne obsah tejto
podmienky nemohol ovplyvniť, a to aj napriek prípadnej skutočnosti, že s predmetným sadzobníkom
bol pri uzatvorení ÚZ oboznámený. Žalovaný tak bol ako spotrebiteľ zjavne nútený pristúpiť na túto
podmienku v prípade, že chcel so žalobcom ako dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Pokiaľ
ide o naplnenie druhej podmienky uvedenej v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku,

súd poukazuje na to, že sa záväzok žalovaného z tejto podmienky s určitosťou primárne viazal na
porušenie niektorej z jeho zmluvných povinností podľa ÚZ, v danom konkrétnom prípade na omeškanie
žalovaného s úhradou jeho peňažných záväzkov (splátok úveru). Súd mal v ďalšom za to, že táto
zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t. j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu
do zmluvy) nebola ničím iným ako duplicitným prostriedkom sankcionovania žalovaného za porušenie

jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve žalobcu na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút
je tiež vo svojej podstate sankciou / paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej
povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia), pričom
zjavne nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky žalobcu spojené so spracovaním a
doručením upomienky, ktorá je s určitosťou generovaná prostredníctvom elektronických prostriedkov

žalobcu bez minimálneho podielu ľudského faktora a prináša žalobcovi len minimálnu škodu vo forme
s týmto spojených vynaložených výdavkov (poštovné, skutočné náklady za papier, obálku, opotrebenie
technických prostriedkov žalobcu - tlačiareň a toner a poštovné). Rovnako je potrebné poukázať aj na to,
že upomienka žalobcu v pomere k výške sumy omeškaného peňažného záväzku (dve splátky v sume
78,26 eur, t. j. 156,52 eur) bola 15 %-mi zo sumy tohto omeškaného peňažného záväzku žalovaného

(23,24 eur / 156,52 eur = 0,15 = 15 %).
46.Sútakdospelvzmyselvyššieuvedenéhokzáveru,žedanúzmluvnúpodmienkujemožnopovažovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ a teda podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ za
absolútne neplatnú (neplatnosť, na ktorú musí súd prihliadať ex officio, t. j. z úradnej moci). Z absolútne
neplatného zmluvného dojednania tak nemohlo vzniknúť žalované právo na zaplatenie sumy 23,24 eur,

a preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 23,24 eur ako poplatku za zaslanú upomienku zamietol.
47. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

49. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2
a § 256 ods. 1 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci (pričom
za neúspech žalobcu súd považoval aj skutočnosť, že na základe späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie
kapitalizovaných úrokov v sume 24,56 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 168,56 eur,
úrokovzomeškaniavovýške8,5%ročnezosumy1.485,12eurod17.10.2013do29.10.2013apoplatku

v sume 0,16 eur, došlo procesným zavinením žalobcu k zastaveniu konania; § 256 ods. 1 CSP). Žalobca
mal vo veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 66 % [úspech žalobcu počítaný ku dňu vyhlásenia
rozsudku, t. j. ku dňu 06.06.2017: 1.485,12 eur, t. j. istina + 67,28 eur, t. j. kapitalizované úroky + 1,11 eur,
t. j. kapitalizované úroky z omeškania + 294,50 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy1.485,12 eur od 30.10.2013 do 06.06.2013 = 1.848,01 eur; celková výška pohľadávky s príslušenstvom
vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 06.06.2017 vrátane nárokov, ktoré si po čiastočnom
späťvzatí žaloby žalobca už neuplatňoval: 1.485,12 eur, t. j. istina + 92,49 eur, t. j. kapitalizované úroky

+ 173,06 eur, t. j. kapitalizované úroky z omeškania + 459,63 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 1.485,12 eur od 17.10.2013 do 06.06.2013 = 2.210,30 eur; %-tuálny úspech žalobcu =
1.848,01eur/2.210,30eur=0,83=83%;úspechžalovaného17%=100%-úspechžalobcu83%;čistý
úspech žalobcu 83 % - 17 % = 66 %]. Preto o trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal proti
žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 66 %-tám ním vynaložených

trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému. O samotnej výške tejto náhrady trov konania
rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).