Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/236/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233466
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5112233466.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia majetkovej škody v sume
175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia 497,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň žiadal uhradiť aj trovy konania.
Žalobcu odôvodnil tým, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s
pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere) navrhol písomným
podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ust. § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len
„Exekučný poriadok") súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných

dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka.
Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere s dlžníkom P. I., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 519/2006. Ďalej svoju žalobu
opieral o to, iné informácie nemá, pretože exekučný súd mu neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo
k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Podľa jeho názoru súdny exekútor v snahe

postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne predložil návrh žalobcu na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Žilina a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spísanú súdny exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému
založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a následne rozhodnúť o nej v rámci priznanej
právomoci, a to v zákonom ustanovenej dobe.

Poukázal na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku v
znení od 1.6.2010 do 31.5.2011 sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným
rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Exekučným titulom však boli
rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v

znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní). Nejde teda o rozhodnutie rozhodcovskej
komisie, ale o rozsudok rozhodcovského súdu. Zákon o rozhodcovskom konaní neobsahuje slovnéspojenie rozhodcovská komisia, a naopak používa slovné spojenie rozhodcovský súd. Podľa odbornej
literatúry vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie resp. zmierom ňou schváleným (uvedený
inštitút bol pôvodne exekučným titulom podľa Občianskeho súdneho poriadku a neskôr bol prenesený

do Exekučného poriadku) sa rozumeli rozhodnutia v pracovných sporoch vydané rozhodcovskými
komisiami v rozhodcovskom konaní podľa § 207 Zákonníka práce a vyhlášky č. 42/1975 Zb. o
prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami (Handl, J. - Rúbeš, V. akol.:
Občanský soudní rád. Komentár. II. díl. Praha, Panoráma 1985, s. 298). Prejednávame a rozhodovanie
pracovných sporov bolo ku dňu 01.02.1991 zrušené. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je teda úplne

iný právny inštitút ako rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným
titulom podľa iného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a neskôr Exekučného poriadku -
§ 274 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku a § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku ako
iné (ako v zákone výslovne uvedené) vykonateľné rozhodnutia a schválené zmiery, ktorých súdny
výkon pripúšťa zákon. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec nim prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu so sporovými stranami, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, pretože návrh
na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spĺňali všetky

materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom; rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s omeškaním.
Žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ktorý pripojil k žalobe na
vykonanie exekúcie a exekučné konanie generálne inicioval formou zápisnice u zvoleného exekútora.
Opísaný postup exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust.

§44 ods.2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
udelenípoverenianavykonanieexekúciepristúpilažpoveľmidlhejdobe.Nečinnosťokresnéhosúdunie
je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré
mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej
republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02,1. ÚS 13/05). O
všetkých okolnostiach a priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa dozvedel po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie.
Nesprávny úradný postup charakterizoval jednak nevydaným rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote

resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov; ďalej vykonaním úradného postupu bez plnenia
zákonných podmienok; ktorý bol príčinou konkrétneho následku, čo sa prejavilo vznikom materiálnej
škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu.
Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim
zákonu t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších

legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces
zahrňujúci zistenie skutkového stavu vec, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených
právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci samej.
Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto

rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie
aby bol exekučný titul zrušený. Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám rozhoduje
vo veci samej, uskutočňuje činnosť, ktorá by mu prináležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho
súdu odvodzujúceho svoju právomoc od ust. § 40 a nasl. Zákona 244/2002 Z.z.
Ďalej žalobca poukázal na to, že exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. zákona o

rozhodcovskom konaní a nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v
konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe lebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená procesná cesta v okolnostiach
prípadu ust. § 40 nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorou súdna oprava rozhodnutí
rozhodcovských súdov svojou zvláštnou povahou bez pochybností je, nie je možné využiť dodatočne

po tom, čo takýto prostriedok už nemožno plniť a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia
exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorým založil prekážku vo veci rozhodnutej vprávnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju
podstatu od uzavretej, vyššie označenej zmluvy o úvere.
Žalobca ďalej dôvodil, že na jednej strane totižto existuje právne relevantný exekučný titul, t.j. rozsudok

rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne
účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné
zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej. Ďalej zopakoval, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by

umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe,
resp. vôbec nepristúpil a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci
reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Týmto nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému

rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej
príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenia poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného
súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.
Náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil žalobca aj neexistenciou akéhokoľvek účinného vnútroštátneho

prostriedky nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a
jej príslušenstva. Vyvolaná strata zisku zrealizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane
žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov a nakoniec nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
na dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie, a to sumou
vo výške 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

2. Odporca k výzve súdu na oznámenie skutočností ohľadom predbežného

prerokovania žaloby uviedol, že Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky bolo v rozmedzí od
23.04.2012 do 25.09.2012 doručených spolu 43.597 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Na výzvy na doplnenie žiadosti, ktoré ministerstvo adresovalo žalobcovi po doručení
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola ministerstvu doručená všeobecná
odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nedokázal

uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti. Vcelku
žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal. Ministerstvo ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto
nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Ďalej žalovaný dôvodil vo svojom vyjadrení k žalobe, že v čase podania týchto žiadosti postupoval v
zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, neskôr ako aj v tomto konaní už v zmysle
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP). Dával do pozornosti, že aj v tejto
konkrétnejveciniesúsplnenéprocesnépodmienky.Konanievykazujenedostatky,pričomzanedostatok
sa považuje aj zmätočnosť podania. Poukázal na to, že v návrhu sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr.

že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia, žalobca nedokázal
uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú
relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a
dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Namietal, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,

nemajetkovej ujmy, atď... Uviedol len časť dôkazov s odkazom na exekučný spis, ale v skutočnosti
prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám.
Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietolsťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012).
Kžalobcomkuvádzanýmprieťahomvkonanípoukázalžalovanýnato,žežalobcaneuvádzakroky,ktoré

podnikolnaodstránenieneželanéhostavu.Neuviedol,anipovyžiadanejsúčinnostivrámcipredbežného
prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v
príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Ďalej
vyjadril názor, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na čas doručenia žaloby je zrejmé, že žalobca
ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Pritom poškodený sa práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa
prijatia jeho žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Žalovaný poukázal na zákon 514/2003 s tým, že tento zákon ustanovuje všeobecné podmienky, pri

splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
a to 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou pričom
pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Pri posudzovaní otázky
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie

v zákonom stanovenej lehote odkázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení
zákona č. 412/2012 Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie
tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil.

Opätovne žalovaný poukázal, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať
súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklady
ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Vecne príslušné pre rozhodovanie

sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo
fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho
stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). Teda v prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr.
Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na okresný
súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho

stupňabybolvtakomtoprípadepreskúmavanýsúdomnižšiehostupňa,čojezjavneabsurdnéauvedené
len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR.
Nárokom žalobcu v súvislosti so zamietnutím návrhu na vydanie poverenie uplatňuje svoj nárok titulom
nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov.
Napriek absencie legálnej definície pojmu nesprávny úradný postup v samotnom zákone je v súlade

so závermi rozhodovacej praxe v tejto oblasti nutné dospieť k záveru, že ide o tie prípady vzniku
škôd, ktoré sú vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodovacou. Nesprávny úradný
postup je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátnych orgánov pri ich
činnosti, a to najmä takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia, hoci nie je vylúčené, aby škoda za
ktorú štát zodpovedá, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom realizovaným v rámci činnosti

rozhodovacej. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
je okrem iného nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý
toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o
opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie namietaných žalobcom splnená.

Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň zákonnosť/
nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní
o zamietnutí žaloby na vydanie poverenia taktiež nie je na mieste posudzovať. Ide o namietanie
samotného rozhodnutia, a preto nie je možné hovoriť o nesprávnom úradnom postupe.
V ďalšom žalovaný v podstate poukázal aj na to, že je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej

ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.
V ďalšom žalovaný poukázal na to, že je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
„frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škodya nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento
aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné

vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo
im nevzniká ujma priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“,
ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež žalobca neupresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu“. Taktiež žalovaný poukázal na to, že žalobca pri uplatňovaní nároku na
náhradunemajetkovejujmynepreukázal,žesamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostačujúcim

zadosťučinením.
Žalovaný ďalej dôvodil, že v posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť
na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov
podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych
pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v
ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Upozornil na list Európskej komisie, Generálneho

riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi
Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s
podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli
aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal

Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10), kde bolo konštatované, že zmluvné podmienky sú stanovené
prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky
sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo
strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských

orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa.
Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Všeobecné
podmienky poskytovania úveru (VP), ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu
spotrebiteľa,a/alebopomerneflagrantneznevýhodňujúspotrebiteľovvoviacerýchdôležitýchaspektoch,

z ktorých niektoré uvádzame ďalej.

Celkové náklady úverov poskytovaných spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré pozostávajú z úrokov
a iných poplatkov, sa javia byť veľmi vysoké. Zdá sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch
predstavujú náklady takmer 100% ročne zo sumy získanej od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.

Najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, ktoré sa javia
mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky.

Podľa bodu 6 VP je dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo výške
0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne.

Podľa bodu 8 VP dlžník môže splatiť veriteľovi dlžnú sumu pred termínom splatnosti, to ho však
nezbavuje povinnosti zaplatiť poplatok (95,6 % z úveru) v plnej výške.

Zásadným problémom je skutočnosť, že predmetné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na

ochranu spotrebiteľa.

Aj s poukazom na medializované informácie (napr. článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012),
rozhodnutie Asociácie organizácií splátkového predaja, ktorá vylúčila žalobcu zo svojich radov, uviedol,
že praktiky žalobcu sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie,

súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať
akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu

automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa. S prihliadnutím na
popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný jeho konanie za konanie v
rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže
uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivitežalobcu. V konaní zároveň navrhovateľ predložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Ekonomickou
univerzitou v Bratislave, Znaleckým ústavom, kde znalecký ústav posúdil činnosti a ich ekonomickú
náročnosť s vymáhaním pohľadávok spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. v súvislosti s neprávnym úradným

postupom exekučných súdov Slovenskej republiky, pretože neskoro rozhodli alebo nerozhodli o žiadosti
o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie NZP, neskoro rozhodli alebo nerozhodli o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie NVP alebo neskoro rozhodli alebo nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora ZE,
celkove pri podaní 10.897 návrhov v agende, kde súdy neskoro rozhodli alebo nerozhodli o žiadosti o
nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie, 8.890 návrhov v agende, kde súdy neskoro rozhodli alebo

nerozhodli o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a 8.661 návrhov v agende, kde súdy neskoro
rozhodli alebo nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora. Znalecký ústav objasňoval zvýšené náklady na
mzdové náklady, tlač, náklady na úpravu informačného systému a náklady na telekomunikačná služby
a poštovné. Znalecký ústav pritom vychádzal z podaní od 2.7.2009 do 25.5.2011 pri neskoro vydaných
alebo nevydaných povereniach a z podaní od 18.2.2009 do 15.3.2012 pri neskoro rozhodnutých
alebo nerozhodnutých návrhoch na zmenu súdneho exekútora, vyplatených miezd a benefitov pre

zamestnancov,zpriemernéhostavuzamestnancov,nákladovnazriadeniepracovnéhomiesta,nákladmi
na poštovné, nákladov na telekomunikačné služby a nákladov na tlač, úpravu informačného systému pri
zlúčení spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. s LUKA & BREMER, spol. s r.o. a LBG, s.r.o. a vyslovil záver,
že náklady na žaloby NZP a NP predstavujú 30,76 eur a to mzdové náklady 4,15 eur, náklady na tlač
5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur, náklady na poštovné 3,01 eur, náklady

na telekomunikačné služby 4,43 eur, náklady na žalobu ZE predstavujú náklady spolu 31,68 eur a to
mzdové náklady 5,07 eur, náklady na tlač 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,
náklady na poštovné 3,01 eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur.
Žalovaný k znaleckému posudku uviedol, že súd by nemal na žalobcom predložený posudok prihliadať,
a to vzhľadom na to, že znalca neustanovil v konaní ani vypracovanie znaleckého posudku neinicioval

sám s prihliadnutím na mimosúdny spôsob zadania predmetnej zákazky, ku ktorému došlo až po
doručení jednotlivých žalôb na súd a bola žalovanému priamo odňatá možnosť akýmkoľvek spôsobom
participovať na postupe pri vypracovaní posudku, ktorý preto odpovedá výlučne na otázky kladené
žalobcom bez prihliadnutia na možné argumenty, resp. protiargumenty žalovaného ako aj to, že náklady
na poštové a náklady na tlač, posudzovanie ktorých je tiež predmetom posudku, nespĺňajú zákonom

predpokladané kritérium skutočnosti na preukázanie, ktorej by bolo nutné disponovať odbornými
znalosťami. Navyše v čase rozhodovania tunajšieho súdu o tejto žalobe platil CSP 160/2015 a pokým by
aj súd považoval tento posudok za súkromný znalecký posudok, musel by spĺňať zákonom predpísané
náležitosti a obsahovať doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku ( § 209 ods. 1, 2 CSP).

Ďalej podľa názoru žalovaného je posudok vo svojej podstate jednostranný. Vzhľadom na jednostranné
zadanie požiadavky na vypracovanie znaleckého posudku odignorovaním procesnej úlohy súdu a
odignorovaním práv žalovanej pri znaleckom dokazovaní ako aj vzhľadom na spornosť vstupných
neverifikovaných údajov poskytnutých žalobcom je zrejmé, že požiadavky kladené právnym predpisom
a judikatúrou na relevantné znalecké dokazovanie neboli splnené a to vinou žalobcu. V tejto súvislosti

poukázal žalovaný aj na to, že nemenej významným faktom je, že podklady, z ktorých mal znalecký
ústav vyčíslenú škodu odôvodniť, nie sú v posudku jednoznačne identifikované a nie sú súdu ani
žalovanej vôbec známe. Žalovaný poukázal aj na to, že nie je mu zrejmé, ako mohol znalecký ústav
na str. 7 a str. 8 vysloviť záver, že v konaniach exekučných a okresných súdov došlo k nesprávnemu
úradnému postupu a pri jeho konštatovaniach o oneskorenom rozhodnutí alebo nerozhodnutí. Na záver

ohľadom znaleckého posudku žalovaný konštatoval, že tento predstavuje len prepočet nepreukázaných
a žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je neprípustné a nespôsobilé
jednoznačne určiť ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil konkrétnu škodu. Skutočnosť, že
znalecký ústav operoval pri vypracovaní posudku so štatistickými údajmi vedie tiež k záveru o jeho
nedôveryhodnosti. Pri výpočte pri jednotlivých položkách žalobcu pripomínajú skôr úvahu ako presný

výpočet údajnej škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená v príčinnej súvislosti s postupom toho
ktorého konkrétneho exekučného súdu.

3. Na nariadené pojednávanie sa sporové strany nedostavili, doručenie predvolania
mali riadne vykázané. Právny zástupca žalobcu a samotný žalovaný požiadali, aby sa konalo v ich

neprítomnosti a rozhodlo sa na základe predložených listinných dôkazov.

4. Vo veci súd oboznámil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu,na základe ktorého nedošlo ku konštatovaniu vylúčeniu zákonného sudcu. Napriek tomu, že žalobca
výslovne uviedol, že námietku predpojatosti voči sudcovi nevznáša a predpojatý sa necítil ani sudca,
vzhľadom na navrhovateľove možné obavy predložil vec na rozhodnutie nadriadenému súdu, pričom k

vylúčeniu sudcu nedošlo.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Súd z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Er/593/2010 zistil, že
žalobca žalobou požiadal Okresný súd Žilina o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym
exekútorom, ktorý pridelil registráciu exekučnej veci č. EX 863/2010. Zároveň požiadal tunajší súd o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Povinnosťousúdupodľažalobcubolodo15dníoddoručenia
žiadosti vydať poverenie na exekúciu.,

7. Predmetom sporu bolo plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ako je to podrobne uvedené v písomnej žalobe žalobcu.

8. Súd sa oboznámil aj so znaleckým posudkom č. 1/2004, ktorý dňa 17.1.2014
vypracoval znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody

spoločnosti POHOTOVOSŤ, ktorý je registrovaný v registri tunajšieho súdu pod č.k. 1SprV 563/14,
ktorým žalobca žiadal určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutia okresných súdov SR v exekučných konaniach, a to najmä v
súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní
pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri

rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Súd žalobcom predložený posudok hodnotil ako listinný
dôkaz, ktorý skôr preukazuje prípadnú efektivitu či neefektivitu žalobcu a pracovnú snímku ako výšku
škody. Súd nemohol na tento znalecký posudok prihliadať ako na súkromný znalecký posudok v zmysle
novelyCSP,ato§209ods.1,2CSP,pretožetentoneobsahovalvšetkyzákonnompredpísanénáležitosti
a neobsahoval ani doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého

posudku. Preto tento dôkaz hodnotil ako listinný dôkaz.
Súd musí súhlasiť s hodnotením žalovaného, ktorý poukázal na to, že v posudku vychádzal ústav jednak
len z údajov poskytnutých žalobcom uvedených v účtovníctve (účtových nákladov) bez akéhokoľvek
auditu, porovnania aj základnej činnosti v poskytnutých úveroch, nie len v podaných návrhoch
na vykonanie exekúcie, správu úverov, nie len správu úverov predložených na exekučné konanie,

vychádzal z prezumpcie nesprávneho úradného postupu bez náležitej opory v zákone, nerozlišoval
jednotlivékonania,konkrétnyčasvkonaníapod..Predloženýposudokmôžeslúžiťmožnopreštatistické
ukazovatele ale nemôže v každom prípade preukazovať konkrétnu škodu v tom ktorom konaní. Je
nepredstaviteľné, že ak konanie pred súdom malo trvať napr. 9 mesiacov, aby sa zohľadňovali úkony
za štyri roky. Navyše takýto posudok vôbec nemá vplyv na nároky uplatnené v tomto konaní, keď si

uplatňuje žalobca nároky vo výške celej sumy úveru s príslušenstvom.

9. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z.
s účinnosťou od 1.1.2013), zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do
31.12.2012), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným

rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

11. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

12. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo nanáhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku

(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

14. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovujú inak

15. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), v prípade,

ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

16. Súd v konaní postupoval podľa § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

17. Podľa § 191 ods. 2 CSP Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

18. Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP"), exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

19. Podľa ust. § 41 ods. 2 EP v znení zákona č. 466/2009 Z. z. účinného od 15.12.2009
do 31.05.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na rozhodnutí orgánov Európskej
únie, [čl. 110 ods. 2, čl. 225a, čl. 244 a 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú.v. ES
C 325, 24.12.2002)], rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, [Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 (Ú.v. EÚ L 143, 30.4.2004)], notárskych zápisníc, ktoré obsahujú

právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet
a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných
rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, vykonateľných rozhodnutí orgánov
verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, platobných

výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi,
vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia, iných
vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

20. Podľa ust. § 44 ods. 2 EP v znení zákona č. 144/2010 Z. z. súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

21. Čo sa týka správnosti označenia príslušného orgánu štátu, ktorý by mal v konaní
v mene štátu konať, súd vychádzajúc z cit. ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z.

dospel k záveru, že príslušným orgánom konajúcim v mene žalovaného je Ministerstvo spravodlivosti
SR, teda žalobca správne označil v návrhu príslušný orgán.

22. Súd zaoberal tým, či došlo k naplneniu podmienky konania spočívajúcej v tom, žežalobca požiadal žalovaného písomne o predbežné prerokovanie nároku v súlade s cit. ust. § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. s poukazom na rozhodnutie súdu druhej inštancie. Žalobca žiadne
podanie preukazujúce, že by požiadal príslušný orgán štátu písomne o predbežné prerokovanie nároku

v súlade s cit. ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nepredložil, odkazoval na listiny, ktoré má
žalovaný. V zozname predloženom žalovaným, ktorý je registrovaný v registri tunajšieho súdu pod
1SprS/289/2014 súd zistil uvádzanie nárokov zhodných s menom osoby povinnej v exekučnom konaní
a zhody s predmetom uplatnených nárokov, teda s poukazom na závery nadriadeného súdu vychádzal
zo skutočnosti, že nárok bol uplatnený v súlade s cit. ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., avšak

tento nebol v lehote podľa cit. ust. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uspokojený.

23. Žalobcom uplatnený nárok je potrebné právne posúdiť ako nárok vyplývajúci zo
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) v spojení
s ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom žalobca si tak uplatnil jednak nárok na náhradu
skutočnejškodypodľa ust.§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ajednaknároknanáhradunemajetkovej

ujmy v peniazoch podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Aktívna vecná legitimáciu žalobcu
v spore by tak mala vyplývať ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a pasívna vecná legitimácia
žalovaného by tak mala vyplývať z ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z..

24. Nárok odvodzoval žalobca od skutočnosti, že súd odmietol vydať poverenie na

vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu. Jednotlivé
ustanovenia o nerozhodnutí v primeranej lehote v podstate s predmetom veci nesúvisia a nemajú priamy
vzťah k uplatnenému nároku.

25. Súd sa stotožnil s názorom, ktorý vyslovil žalovaný, že ak mala následok, od ktorého

si odvodzuje žalobca svoje nároky vyvolať nesprávna aplikácia právnych predpisov, ktorých následkom
bolo nesprávne rozhodnutie, nemôže sa jednať o nesprávny úradný postup, ale musí ísť o nezákonné
rozhodnutie. Podmienky pre uplatnenie nárokov z nesprávneho úradného rozhodnutia sú však odlišné
od nárokov z nesprávneho úradného postupu v tom, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Ďalej podľa
§ 6 ods. 2 zákona 514/20003 Z.z. právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci,
ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre
nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

26. Súd konštatuje, že žalobca ani len nepodal odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí

návrhu na vydanie poverenia, uznesenie nadobudlo právoplatnosť, teda nemožno v žiadnom prípade
tvrdiť, že by sa jednalo o nezákonné rozhodnutie, prípadne, že by sa jednalo o rozhodnutie vydané
nesprávnou aplikáciou práva. Nesprávna aplikácia, či výklad právnych noriem je totiž dôvodom pre
podanieodvolania,akbyrozhodnutiesúduprvejinštancie bolonesprávne,bolomožnétútonesprávnosť
napraviť práve odvolaním. Žalobca svoje právo podať odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu

na vydanie poverenia nevyužil. Žalobca taktiež nepreukázal, že by súd rozhodol nad rámec jeho
právomoci, pretože rozhodnúť o vydaní či nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie jednoznačne patrí
do právomoci súdu.

27. Pokiaľ popri vyššie uvedených nárokoch namietal navrhovateľ aj nedodržanie

lehoty pre vydanie poverenia, súd s poukazom na vymedzenie právomoci § 2 a § 7 O.s.p. uvádza,
že všeobecný súd nie je oprávnený preskúmavať konanie súdu, ale len ak sú prieťahy konštatované
oprávneným subjektom (§ 55 a § 56 zák. č. 757/2004 Z.z., § 64 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z., ust. § 9
zák. č. 514/2003 Z.z. vznení pred a po 31.12.2012, § 116 zák. č. 385/2000 Z.z., § 49 zák. č. 38/1993
Z.z.), všeobecný súd môže rozhodnúť za splnenia zákonom stanovených podmienok o náhrade škody.

Súd pritom nezistil, že by konanie pred exekučným súdom bolo aj predmetom konania o sťažnosti
podľa § 64 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z., podľa § 49 zák. č. 38/1993 Z.z. alebo, že by existencia
prieťahov bola inak konštatovaná. Navyše s poukazom na opis rozhodných skutočností v žalobe žalobca
konštatuje len dĺžku konania, avšak vôbec neakcentuje na povinnosti súdu, ktorý mal vydať povereniena vykonanie exekúcie na základe rozsudku rozhodcovského súdu a ktorý musel aj preveriť skutočnosti,
či takéto rozhodnutie je vykonateľné. Naviac, prípadné prieťahy nemôžu mať žiadny vplyv na materiálnu
či nemateriálnu ujmu, pretože ak nebolo možné pre vady a nedostatky predchádzajúceho konania

pred rozhodcovským súdom, uplatňovanie nárokov z neprijateľných podmienok a konaním navrhovateľa
v rozpore s dobrými mravmi, vydať poverenie na vykonanie exekúcie, nemohol mať žalobca žiadne
legitímne očakávania s uspokojením takýchto nárokov.

28. V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať

rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (rozsudok NS SR zo dňa 26.9.20011, sp. zn. 3MCdo 11/2010). Pri
aplikácii ustanovenia§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého ustanovenia exekučný
súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu
právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Tento v sebe

zahŕňa prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v citovanom
ustanovení. Exekučný súd v rámci predmetného exekučného konania takto postupoval v súlade so
zákonom.

29. Súd zároveň zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení smernice rady 93/13/EHS (čl. 3
ods.1 písm. t), každá zložka súdneho procesu je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne
podmienky spotrebiteľa nezaväzovali v záujme vyššej kvality života. Pre rozhodnutie súdu o žiadosti
o udelenie poverenia nie je postačujúca postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však
príslušným súdnym exekútorom nie sú zasielané súdu. Súd nie je administratívny orgán, ktorý

automaticky udeľuje poverenia na žiadosť exekútora. Ide o súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať
z objektívneho zistenia a posúdenia. Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti o
vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí súd
žiadosti žalobcu vyhovieť. Pokiaľ teda exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto
hodnotil, právne ich posudzoval, išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, a preto takúto

činnosť nie je možné považovať za úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny
a nemožno ho hodnotiť ani ako nesústredený, neefektívny, viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo
nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný

výraz vo vydanom rozhodnutí. Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno
považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia podmienok podľa §6 ods. 1 zákona č. 514/03
Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci a vydanie rozhodnutia možno považovať len za
vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli skúmané žiadosti

o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu.

30. Nakoľko súd nezistil existenciu relevantných nárokov pre uplatnene náhrady škody
či už z nezákonného rozhodnutia súdu alebo nesprávneho úradného postupu súdu v namietanom

konaní, súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Stručne možno konštatovať, že v danom prípade pri
náhrade škody voči štátu s jeho zodpovednosťou za činnosť orgánov verejnej moci ak nie sú splnené
podmienky stanovené pre priznanie nárokov stanovené zákonom č. 514/2003 Z.z., nemožno priznať
žalobcovi nárok zo zodpovednosti štátu za orgány verejnej moci ani vtedy, ak by skutočne navrhovateľ
nejakú ujmu utrpel.

31. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné
poznamenať, že súd skúma premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok žalobcu
na náhradu škody nebol preukázaný, preto súd k vznesenej námietke premlčania navyše udáva, že
námietka nie je dôvodná.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomerujej úspechu vo veci. V tomto spore to bol žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech. Ako úspešná sporová
strana si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo samotného spisu mu trovy ani nevyplývajú, preto
súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

33. Žalobca bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za žalobu priamo zo
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch podľa § 4 ods. 1 písm. k) (účinnosť do 30.9.2012), v zmysle
ktorého zákonného ustanovenia od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Vzhľadom na procesný výsledok v tomto konaní, kedy súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol, a preto nezaviazal žalovaného ako úspešnú sporovú stranu konania na zaplatenie
súdneho poplatku z podanej žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).