Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114200105
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114200105.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa U. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matka: Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F., C. XX, právne zastúpená
advokátkou JUDr. Patríciou Bednářovou, so sídlom F., I. T. XX; otec - M. Y., nar. X.X.XXXX, bytom F.,
M. XX/XX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, o úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 37P/1/2014-217 zo dňa 30. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výrokoch o
zverení maloletého U., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, vrátane jej oprávnenia
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok;
určení dohľadu nad výchovou maloletého U. počas obdobia 12 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozsudku;
uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého U. sumou 65 eur mesačne od 1.12.2012;
uložení povinnosti otcovi uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom od 1.12.2012 do 31.7.2016 v sume

2.850 eur, vrátane povolenia splátok a
uložení povinnosti matke informovať otca o zdravotnom stave a študijných výsledkoch maloletého,
vrátane povinnosti otca prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť adresu, na ktorú
má byť informácia zasielaná.

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku tak, že
otec je o p r á v n e n ý po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody stretávať sa s maloletým U. v
rozsahu 1 hodiny mesačne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta bydliska

maloletého za prítomnosti kvalifikovaného pracovníka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta bydliska maloletého určí termín stretnutia
tak, aby otec a matka boli o termíne informovaní aspoň 5 dní vopred. Matka je p o v i n n á zabezpečiť
prítomnosť maloletého U. na určenom termíne stretnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, určil nad

výchovou maloletého dohľad na dobu 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, uložil otcovi povinnosť
prispievaťnavýživudieťaťasumou65eurmesačneod1.12.2012,obmedzilstretávanieotcasmaloletým
U. a uložil matke povinnosť informovať otca o zdravotnom stave a študijných výsledkoch maloletého.
Vychádzal z toho, že matka sa o maloletého U. celodenne stará, ktorá starostlivosť bola opakovanepreverovaná kolíznym opatrovníkom. Zároveň prihliadol na to, že otec je aktuálne vo výkone trestu
odňatia slobody pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby.
2. Okresný súd však dospel k záveru, že s poukazom na hroziacu recidívu požívania alkoholu matkou

je potrebné dočasne stanoviť nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad. Z dokazovania vyplynulo, že
spolužitie rodičov pôsobilo na matku psychicky traumatizujúco, čo vyvolalo posttraumatickú stresovú
poruchu. V dôsledku tejto poruchy by za určitých okolností mohla v stresovej situácii matka opätovne
„siahnuť po alkohole“. Okresný súd pritom zdôraznil, že u matky nebolo nikdy preukázané zneužívanie
alkoholu, ale len jeho občasné požívanie.

3. V otázke výživného prihliadol na obvyklé výdavky na dieťa vo veku maloletého U., ktoré sa pohybujú
do100eurmesačne.Vkonkrétnostiachvšakmusiakopírovaťživotnúúroveňrodičov,ktorájevsúdenom
prípade podpriemerná. Vo vzťahu k príjmu otca okresný súd vychádzal z princípu potenciality (aký
príjem by mohol dosahovať, keby sa nedopustil trestnej činnosti a neodpykával za ňu uložený trest), keď
osobitne zohľadnil jeho zamestnanie v období január až máj 2013, v ktorom otcov čistý mesačný príjem
predstavoval 505 eur. Určené výživné vo výške 65 eur tak zodpovedá cca 13%-ám dotknutej sumy;

otec má síce aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ale jej výška (3,32 eur) dosahuje len nepatrnú úroveň.
Vyživovaciu povinnosť otca okresný súd určil od 1.12.2012, v ktorom období v dôsledku „posledného
trestného ataku otca“ došlo k rozdeleniu spoločnej domácnosti rodičov. Dôvody hodné osobitného
zreteľa pre určenie spätného výživného (t.j. čiastočne aj pred podaním návrhu) videl v trestnej činnosti
otca, ktorej sa dopustil práve proti matke a tiež v skutočnosti, že návrh na určenie výživného mohla

matka podať až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci zapretia otcovstva, ktoré svedčalo jej bývalému
manželovi. Vzhľadom na spätné určenie výživného otcovi vznikol nedoplatok na výživnom v celkovej
sume 2.850 eur (44 mesiacov po 65 eur mínus 10 eur uhradených otcom na výživu maloletého syna),
ktorú čiastku okresný súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 95 eur spolu s bežným
výživným. Neuveril tvrdeniam otca, že platil výživné na maloletého U. matke prostredníctvom účtu jej

maloletého syna D.. Mal za preukázané, že prostriedky, ktoré otcovi prišli na daný účet, boli matkou
hneď vybrané a otcovi odovzdané. Dotknutú formu zasielania mzdy si otec zvolil len preto, že proti nemu
boli vedené viaceré exekúcie.
4. Napriek tomu, že otec bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6
mesiacov pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, okresný súd nepovažoval za nevyhnutný úplný

zákaz styku otca s maloletým U.. Otec sa totiž agresívneho správania dopúšťal v podstate len voči matke
a jej ďalším maloletým deťom; naopak, maloletý U. bol privilegovaným dieťaťom. Hoci v osobnostných
predpokladoch otca boli zistené výrazné povahové nedostatky, (úplný) zákaz styku by bol „rozhodnutím
neadekvátnym až krutým“. Zároveň však obmedzenie styku spočívajúce v jeho priebehu výlučne
za prítomnosti tretej odborne znalej osoby (pracovníka referátu poradensko-psychologických služieb

príslušného úradu práce, ktorý určí aj rozsah a termíny stretnutí), eliminuje prípadné negatívne výchovné
vplyvy otca.
5.Okresnýsúduložilmatkepovinnosťinformovaťotcaopodstatnýchveciach-zdravotnomstavedieťaťa
a jeho školských výsledkov. Podrobnejšie informovanie, ktoré požadoval otec (napr. o množstve potravín
spotrebovaných maloletým U.) nepovažoval za nutné. Rovnako nevyhovel návrhu otca, aby dotknuté

informovanie podával priamo súd, resp. úrad práce, sociálny vecí a rodiny. Informačnú povinnosť je totiž
namieste uložiť osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti a tou je matka. Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny však bude „styčným bodom“ medzi otcom a matkou vo vzťahu k oznámeniu
matke adresy, na ktorú má otcovi zasielať predmetné informácie. Uvedené rešpektuje i to, aby sa otec
nedozvedel adresu matky, čím sa predíde vyhroteniu situácie a podnieteniu agresivity otca voči matke.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasil so zverením maloletého U. do osobnej

starostlivosti matky, lebo on bol obvinený falošne; naopak, policajný vyšetrovateľ začal stíhať matku
pre krivé obvinenie. Pokiaľ sa uvedené preukáže, bude trvať na zverení syna do svojej starostlivosti.
Dotknutú argumentáciu otec vzťahoval aj na nesúhlas s obmedzením jeho stretávania s maloletým U..
Tvrdil, že okresný súd mu odňal právo konať pred súdom, keď neodročil pojednávanie a nevyčkal na
rozhodnutie o jeho návrhu „o odovzdanie do Českej republiky a požiadanie právnej pomoci z Českej

republiky“.
8. Odvolateľ namietal (i) výšku určeného výživného, keďže pracovný pomer, z ktorého okresný súd
vychádzal, ukončil v máji 2013. Koncom júla 2013 nastúpil do práce v Brne, kde mu však nebola
vyplatená mzda, o ktorom nároku rozhoduje súd v Českej republike. Doplnil, že v rámci trestnéhostíhania, ktoré iniciovala matka voči nemu pre zanedbanie povinnej výživy, bol vypočutý k tomu, kde
matka berie prostriedky na domácnosť, keď nepoberá náhradné výživné a nikde nepracuje. Otec
nesúhlasil s tým, aby ho o maloletom U. informovala matka, ktorá je „dementná alkoholička“; osobitne,

ak súd musel „nad matkou ustanoviť dohľad“. Trval na tom, aby mu informácie poskytoval každý mesiac
kolízny opatrovník.

9. Matka navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu. Uviedla, že s tvrdeniami
otca sa v plnej miere vyporiadal už okresný súd. Hoci kolízny opatrovník odvolanie nepodal, v rámci

vyjadrenia k odvolaniu otca uviedol, že nie je v kompetencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny „dávať súhlas k stretávaniu rodiča s maloletým dieťaťom a tiež realizovať asistovaný styk na
príslušnom úrade“. Vzhľadom na odsúdenie otca a výkon uloženého trestu odňatia slobody nepovažoval
za dôvodné v súčasnosti upraviť stretávanie otca s maloletým U..

10. V následnej reakcii otec zopakoval, že požiadal o vydanie do Českej republiky a že bol „falošne

trestne stíhaný“. Naproti tomu o jeho trestných oznámeniach na matku orgány činné v trestnom konaní
a ani kolízny opatrovník nekonali, hoci vedeli, že matka deti týra. Zotrval taktiež na vyjadrení, že matka
je alkoholička a „porodí piate dieťa do domácnosti bez prostriedkov, aby otcovia maloletých detí jej
zaistili živobytie výživným na deti“. Doplnil, že matka ani súd neuviedli príjem a výdavky domácnosti a
že výpočet výživného je len fiktívny.

11. Na dané podanie kolízny opatrovník už nereagoval a matka iba skonštatovala, že otec v podaní
neuviedol (oproti odvolaniu) žiadne nové informácie.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v zmysle § 65 a 66 CMP (t.j. bez viazanosti rozsahom
odvolania a jeho dôvodmi) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s §

219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok v prevažnej miere potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP a vo výroku o obmedzení, resp. úprave styku rozsudok okresného súdu (čiastočne) zmenil podľa
§ 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

13. S poukazom na to, že otec je aktuálne vo výkone dlhodobého trestu odňatia slobody (7 rokov

a 6 mesiacov), nebolo možné vôbec uvažovať o zverení maloletého do jeho osobnej starostlivosti.
O maloletého sa trvalo stará jeho matka, v ktorej starostlivosti boli zistené určité nedostatky, ktoré
však nedosahujú takú intenzitu, aby relevantne spochybňovali spôsobilosť matky zabezpečiť primeranú
osobnústarostlivosťomaloletéhoU.. Vspojitostispredmetnýminedostatkamináležiteokresnýsúd
uložil dohľad nad osobnou starostlivosťou matky o maloletého. Správne pritom zdôraznil, že uvedené

výchovné opatrenie je vo svojej podstate dôsledkom protiprávneho správania otca k matke a jej deťom.
Násilné konanie otca viedlo u matky k vzniku/výskytu posttraumatickej psychickej poruchy, ktorá môže v
stresovej situácii podmieniť určité čiastkové zlyhanie matky; spojené s eventualitou požitia alkoholických
nápojov.
14. Z konštatovaných dôvodov je vecne správne rozhodnutie okresného súdu o zverení maloletého U.

doosobnejstarostlivostimatke(vrátanejejoprávneniamaloletéhozastupovaťaspravovaťjehomajetok)
za súčasného uloženia dohľadu v trvaní 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Východisková úvaha okresného súdu - zohľadnenie potenciality príjmu výživou povinnej osoby (v
súdenej veci otca) - pri rozhodovaní o výživnom je plne primeraná. Jej podstatou je presne to, čo otec

(nedôvodne) vyčíta prvoinštančnému rozhodnutiu, t.j. určenie výživného z fiktívneho príjmu výživou
povinného rodiča. Takýto prístup dôsledne rešpektuje základné kritérium určenia výživného vo vzťahu k
povinnej osobe („schopnosti a možnosti povinného“ - § 75 ods. 1 veta prvá zák. o rodine), ktoré kritérium
je z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa významnejšie ako reálne dosahovaný príjem dotknutého rodiča,
zahŕňajúci aj eventuálne vyhýbanie sa príjmu; v konkrétnostiach prejednávaného prípadu výkon trestu

odňatia slobody. Odsúdenie a následný výkon trestu odňatia slobody pre úmyselné protiprávne konanie
(zločin týrania blízkej a zverenej osoby) je svojim charakterom jednoznačne správaním, ktorým sa otec
„vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu“ (§ 75 ods.
1 veta druhá zák. o rodine).
16. Zo skutočnosti, že v časti rozhodného obdobia (5 mesiacov roku 2013) dokázal byť otec zamestnaný

v riadnom pracovnom pomere s čistým mesačným príjmom cca 500 eur, je namieste uzavrieť, že je v
jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať (minimálne) takýto príjem. Napokon samotný odvolateľ
uvádza, že pracoval v neskoršom období v zahraničí, čiže je zrejmá jeho spôsobilosť bez výraznejšíchobmedzení či už zdravotných, alebo „zručnostných“ vykonávať zárobkovú činnosť v permanentnom
pracovnom pomere.

17. Vzhľadom na rozhodujúce skutočnosti, ktorými je zdravotný stav maloletého U. nevyžadujúci si
osobitné výdavky a neexistencia žiadnej (jeho) činnosti, ktorá by bola spojená s vyššími/mimoriadnymi
výdavkami, nebolo z hľadiska rozhodovania o výživnom nevyhnutné podrobne vyčísľovať všetky
jednotlivé každodenné položky týkajúce sa zabezpečovania výživy maloletého dieťaťa. Krajský súd
za akceptovateľné považuje konštatovanie okresného súdu, vychádzajúce zo všeobecne známych

skutočností a najmä rozhodovacej praxe súdu, že výdavky na (takéto) maloleté dieťa činia do 100 eur
mesačne. Pri danej úvahe je však nevyhnutné mať na zreteli aj individuálne pomery tej ktorej rodiny,
resp. životnú úroveň rodičov, ktorú úroveň kopírujú aj bezprostredné výdavky dieťaťa. Rovnako v tomto
smere okresný súd náležite ustálil, že životná úroveň rodičov je podpriemerná.
18. Za popísanej skutkovej situácie je plne primeraným určenie výživného v sume 65 eur mesačne,
t.j. v rozsahu 13 % z potenciálneho príjmu otca. Nadväzne, okolnosti viažuce sa k (v podstate

len krátkodobej) práci otca pre firmu sídliacu v Českej republike nemali žiaden zásadnejší vplyv na
rozoberanú úvahu konajúcich súdov. Vecne správne okresný súd vyčíslil i nedoplatok na určenom
výživnom, v ktorej súvislosti otec ani neuvádzal žiadnu (proti)argumentáciu. Len na okraj krajský súd
dodáva, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že pokiaľ aj prichádzali nejaké platby na účet
maloletého D. H. (syna matky, ktorého otcom nie je otec maloletého U.), išlo len o účelové správanie

odvolateľa smerujúce k vyhnutiu sa dôsledkom debetného zostatku na jeho účte, resp. voči nemu
vedených exekúcií.

19. Krajský súd akceptoval formu, ktorú okresný súd zvolil na informovanie otca o maloletom U.. Je
nepochybné,žeosobou,ktorázabezpečuje,resp.budezabezpečovaťosobnústarostlivosťomaloletého

U. je matka. Preto je práve ona tým subjektom, ktorý má otca informovať o dôležitých otázkach týkajúcich
sa maloletého. Za dôležité otázky týkajúce sa maloletého okresný súd náležite považoval zdravotný
stav a študijné/školské výsledky, v štádiu kedy maloletý nastúpi školskú dochádzku. Vzhľadom na
okolnosti týkajúce sa odsúdenia otca, vrátane súvislostí spojených s agresívnou komunikáciou otca aj
po zákaze priblíženia sa k matke v rámci trestného stíhania, je opodstatneným taktiež zvolenie spôsobu

oznámeniaadresyotcom,naktorúmumajúbyťzasielanéinformáciematkou,prostredníctvomkolízneho
opatrovníka. Takýmto spôsobom je možné dosiahnuť, resp. aspoň eliminovať, možnosti neprimeranej
komunikácie zo strany otca s matkou.
20.Toznamená,žepovinnosťouotcabudeoznámiťkolíznemuopatrovníkoviadresu(taktiežjejprípadnú
zmenu), na ktorú žiada zasielať informácie matky ohľadne maloletého U.. Následne kolízny opatrovník

uvedené oznámi matke a tá bude povinná raz štvrťročne (najneskôr) vždy k 1.1., 1.4., 1.7. a 1.10
kalendárneho roku informovať otca o maloletom. Dotknutá informácia musí byť primerane konkrétna;
vo vzťahu k zdravotnému stavu obsahujúca údaje o prekonaných ochoreniach, resp. vážnejších
úrazoch, eventuálne absolvované hospitalizácie alebo operácie. Po nástupe maloletého U. do školy
budú súčasťou informácie i údaje o študijných výsledkoch; t.j. minimálne o dosiahnutých známkach (o

slovných hodnoteniach) v rámci jednotlivých klasifikácií/vysvedčení.

21. Odvolací súd ako vecne správny vyhodnotil i záver okresného súdu v otázke obmedzenia styku
otca s maloletým U.. Je nesporné, že počas výkonu trestu odňatia slobody otca nebude k dotknutému
vôbec dochádzať. To znamená, že úprava sa týka obdobia po prepustení otca z výkonu daného trestu.

Vzhľadom na dĺžku trvania trestu odňatia slobody otca (7 rokov a 6 mesiacov) aj pri zohľadnení
započítania výkonu väzby a alternatívy podmienečného prepustenia ide o dlhodobejší časový horizont.
Zároveňspoukazomnavekmaloletého(aktuálne5rokov)afakt,ževkontaktesotcomuždlhšieobdobie
vôbec nebol, je nevyhnutné, aby stretávanie v úvodnej fáze bolo realizované pod odborným vedením.
22. Krajský súd považoval za nutné zadefinovať výslovne, hoci do určitej miery rámcovo, konkrétny

rozsah stretávania sa otca s maloletým U.. S odkazom na vyššie uvedené i trestnú činnosť, za ktorú
bol otec právoplatne odsúdený, je v období bezprostredne po ukončení trestu odňatia slobody otca
dostatočným stretnutie v rozsahu jednej hodiny mesačne. Garanciu vhodnosti priebehu stretnutí z
pohľadu maloletého dieťaťa predstavuje ich realizácia pod gesciou príslušného úradu práce sociálnych
vecí a rodiny. V tomto smere neobstojí argumentácia kolízneho opatrovníka o tom, že nie je oprávnený

vykonávať takýto asistovaný styk. Uvedené vyplýva bezprostredne z právnej úpravy (§ 73 ods. 2 písm.
b/ bod 10 zák. č. 305/2005 Z.z.) a rešpektuje aj zaužívanú súdnu prax, kedy konkrétne stretnutia sa
realizujú „na pôde“/v priestoroch príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; osobitne v rámci
činností jeho referátu poradensko-psychologických služieb.23. Nadväzne krajský súd čiastočne zmenil dotknutú časť rozhodnutia okresného súdu tak, že upravil
styk otca s maloletým U. na čas po prepustení otca z výkonu trestu odňatia slobody v rozsahu 1 hodiny

mesačne na príslušnom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za prítomnosti odborného pracovníka
(zrejmepsychológareferátuporadensko-pedagogickýchslužieb).Konkrétnyčasstretnutiaurčípríslušný
úradpráce,sociálnychvecíarodinypodľajehomožnostíaotcoviimatkeoznáminajneskôr5dnívopred.
Povinnosťou matky bude zabezpečiť prítomnosť maloletého U. na dotknutých stretnutiach.

24. Odvolací súd ako nedôvodné kvalifikoval tvrdenie otca o odňatí mu postupom okresného súdu
možnosti konať pred súdom. V rámci úkonov súdu prvej inštancie bol otec vyzvaný (vzhľadom na výkon
väzby a následne trestu odňatia slobody) na vyjadrenie, či sa chce osobne zúčastniť na pojednávaniach
pred okresným súdom. Otec výslovne uviedol, že „nemá záujem zúčastniť sa na tomto konaní, ani
pojednávaní, súhlasí s tým, aby bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti“. Predmetné jednoznačné
stanovisko ku svojej „účasti na konaní“ otec nezmenil ani v podaní z 12.6.2016 adresovanom predsedovi

okresného súdu. Podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.; aktuálne § 124 ods. 1 CSP) išlo prioritne o
žiadosť otca o odročenie pojednávania, na vyhovenie ktorej však neboli splnené predpoklady. Otec
vôbec neuviedol, kedy sa o tvrdenom dôvode odročenia pojednávania dozvedel. Vzhľadom na obsah
jeho priebežných vyjadrení je zrejmé, že o ňom mal vedomosť už pri písomnej odpovedi zo dňa
5.6.2016 (predvolanie mu bolo doručené 3.6.2016), v ktorom podaní nežiadal odročenie pojednávania;

naopak výslovne sa vzdával práva na (ústne) prejednanie veci. Až následne (v podstate pár hodín pred
pojednávaním) žiadal o jeho odročenie. To znamená, že sa nešlo o návrh na odročenie pojednávania
vykonaný dotknutým účastníkom bez zbytočného odkladu. Zároveň, ako primerane poznamenal
už okresný súd, otcovi nič nebránilo (ak nedôveroval „slovenským“ advokátom) zvoliť si pre účely
zastupovania i v prebiehajúcom konaní „českého“ advokáta. Obdobne, okolnosť, že otec aktuálne

žiada o „vydanie“ do Českej republiky, resp., že sa „zriekol slovenského občianstva“ nie sú z hľadiska
prebiehajúceho konania osobitnejšie významné.

25. Vzhľadom na (čiastočnú) zmenu napadnutého rozsudku krajský súd rozhodoval v zmysle § 396 ods.
2 CSP o trovách (o nároku na náhradu trov) celého konania. Konanie vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa má (aj v štádiu konania pred odvolacím súdom) charakter mimosporového konania. To znamená
konania,vktoromprincipiálnežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradujehotrov(§52CMP);ktorému
zákonnému východisku zodpovedá i dotknutý výrok odvolacieho súdu.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
Dovolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch
mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.