Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/298/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211005
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713211005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, členov JUDr. Márie

PodhorovejaJUDr.AnnySnopčokovejvprávnejvecižalobcuMestoZvolen,sosídlomZvolen,Námestie
slobody 22, IČO: 00320439, proti žalovanému BOLIN, s. r. o., so sídlom Zvolen, M.R. Štefánika 22, IČO:
36198811, zastúpený Advokátskou kanceláriou Ulianko & Partners, s. r. o., so sídlom Zvolen, Námestie
SNP 41, IČO: 36856517, o zaplatenie 20.259,71 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C 231/2013-240 zo dňa 26. 01. 2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 8 356,77 € spolu s 5,50% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 22. 10. 2013 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách
konania vyslovil, že súd o nich rozhodne po rozhodnutí vo veci samej. Rozhodol tak s odôvodnením, že
žaloba žalobcu bola len čiastočne dôvodná a to u parciel XXXX/XX a XXXX/XX v kat. úz. G. Q.. U parcely
XXXX/XX neuniesol žalobca dôkazné bremeno a nepreukázal reálne využívanie z tejto parcely zo strany
žalovaného a vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, vo vzťahu k tejto parcele. Pokiaľ

ide o výpočet náhrady za užívanie parciel XXXX/XX a XXXX/XX vychádzal súd prvej inštancie jednak
zo znaleckých posudkov, ale aj za zásad hospodárenia Mesta Zvolen platných v danom období pričom
výpočtom dospel k sume 8 356,77 € bezdôvodného obohatenia a pokiaľ žiadal priznať žalobca viac
tak v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Keďže sa žalovaný s plnením dostal do omeškania,
priznal žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu
prvej inštancie.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ale aj žalovaný.

3. Žalobca v podanom odvolaní namietal správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu
výšky priznaného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Mal za to, že v konaní boli zo strany
žalobcu doložené vypracované znalecké posudky na výšku úhrady za užívanie pozemku zo strany
žalovaného. Pokiaľ mal súd pochybnosti o takto podaných znaleckých posudkoch, tak mal ustanoviť
v konaní kontrolného znalca. Súd však takýmto spôsobom nepostupoval a preto dospel k nesprávnej

výške bezdôvodného obohatenia, pretože toto by malo zodpovedať výške obvyklého nájmu v danom
mieste a čase, čo podľa žalobcu v danom prípade splnené nebolo. Okrem toho mal námietky proti
rozsudku súdu prvej inštancie, keď nepriznal žalobcovi aj náhradu za užívanie pozemku parc. CKN
XXXX/XX. Bol toho názoru, že žalovaný využíval aj túto parcelu a preto žalobcovi patrí nárok za užívanieaj za parcelu CKN XXXX/XX. Za správny nepovažoval rozsudok súdu prvej inštancie ani v časti úroku z
omeškania od 22. 10. 2013. Mal za to, že žalovanému bol doručený návrh nájomnej zmluvy, s ktorým
bol oboznámený a takisto s výškou nájomného, teda bezdôvodného obohatenia a preto už od tohto

momentu mal byť priznaný úrok z omeškania.

4. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj žalovaný a to v celom rozsahu. Namietal
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, lebo mal za to, že súd nezohľadnil dôsledné všetky
okolnosti majúce vplyv na výšku úhrady za užívanie pozemku pod stavbou, ktorú žalovaný vlastní.

Žalobca prenajímal v danej lokalite pozemok za inú protihodnotu, ako táto bola uplatnená vo vzťahu k
žalovanému. Išlo pritom o pozemok v danej lokalite súvisiaci s pozemkami, ktorých sa predmet sporu
týka, pričom reálne ceny za užívanie pozemkov v danej lokalite boli iné. Súd namiesto toho podľa
názoru žalovaného, nepochopiteľne vzal do úvahy výšku nájomného vyčíslenú znaleckým posudkom
B.. K. V., ktorý považoval za sporný. V tejto súvislosti poukázal aj na existenciu diametrálne odlišného
znaleckého posudku vykonaného renomovanou znaleckou organizáciou Ústavom súdneho inžinierstva

v Žiline, ktorým sa zakladá minimálne dôvodná na pochybnosť o objektivite, pravdivosti a závere
znaleckého posudku B.. K. V.. Súd pritom nevykonal žiadne iné odborné znalecké dokazovanie, preto
treba rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za nesprávne. Okrem toho svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie ani dôsledným spôsobom neodôvodnil, tak ako toto rozhodnutie malo byť v súlade s §
157 ods. 2 OSP odôvodnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto pre nedostatočné odôvodnenie

považoval za nepreskúmateľné a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý toto odvolanie nepovažoval za právne dôvodné,
keď mal za to, že jedna zmluva v danej lokalite nemôže ovplyvniť výšku obvyklého nájomného, pričom

v danom prípade išlo o neporovnateľné užívanie veci. Mal za to, že žalovaný užíval pozemky vo
vlastníctve žalobcu za účelom komerčným, pričom v poukazovanom prípade udávaného žalovaným išlo
o uzavretie zmluvy za účelom nekomerčného využitia pozemku. Mal stále za to, že v danej veci sa má
výška bezdôvodného obohatenia určiť na základe znaleckého posudku, ktorý určuje výšku obvyklého
nájomného v danom čase a mieste. Aj keď mesto má zásady hospodárenia so svojim majetkom a aj

sadzbyuvedenézanájompozemkunapodnikanie,činepodnikanie,taktietosadzbysúlenorientačného
charakteru. Preto pokiaľ ide o poukaz na znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, tak
tento podľa názoru žalobcu bol vyhotovený v rozpore s Vyhláškou č. 492/2004 Z. z..

6. Na vyjadrenie žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný. Mal za to, že závery uvádzané žalobcom

podanom vyjadrení nie sú správne, pretože pozemky parc. č. XXXX/X, a XXXX/XX sa nachádzajú vo
vnútri uzavretého reálu, pričom pozemok XXXX/X je identický tým, že je zastavaný legálne zriadenou
stavbou iného. Preto aj vo vzťahu k žalovanému pri určení výšky náhrady za užívanie pozemku,
na ktorom stojí stavba žalovaného sa malo postupovať obdobne ako vo vzťahu k inému subjektu.
Zopakoval svoje tvrdenia v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval ak pri výpočte výšky

bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku B.. K. V. a nevzal do úvahy znalecký
posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Obidva posudky boli vypracované pred začatím súdneho
konania, za ktoré bolo zo strany žalobcu riadnym spôsobom zaplatené, preto nevidel dôvod, aby zo
strany žalobcu bol takto podaný znalecký posudok spochybňovaný. Preto vo vyjadrení zotrval na
dôvodoch ním podaného odvolania.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - CSP - Civilný sporový poriadok)
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Krajský súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. -
Civilný sporový poriadok - CSP, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - OSP ako nový procesný predpis.
Do ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, za ktorých vyplýva,
že ak nie ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení, protistrany a sudcovskej koncentrácie konania ak by boli v neprospech strany. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikabilityprocesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a
to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal i na situáciu,
kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a túto rieši prechodom ustanovení v § 470 ods.

2 zák. č.160/2015 Z. z..

9. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zákona 99/1963 Zb. Za
účinnosti tohto procesného predpisu došlo ku konaniu súdu zo stranami sporu, vykonaniu dokazovania,
ako aj k rozhodnutiu vo veci samej rozsudkom. Taktiež za účinnosti pôvodného procesného predpisu

bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, ako aj žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto krajský súd sa musel zaoberať otázkou, či môže aj pri postupe
podľa nového procesného predpisu preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a
dôvodov podaných v odvolaní tak žalobcu, ako aj žalovaného do 30. 06. 2016.

11. V čase podania odvolaní platilo ust. § 212 ods. 1 OSP, z ktorého vyplýva, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Keďže krajský súd pristúpil k preskúmaniu rozhodnutia veci
za účinnosti nového procesného predpisu musel skúmať, či tento procesný predpis má obdobné
ustanovenia. Porovnaním obidvoch úprav zistil, že takáto úprava je obsiahnutá v ustanovení § 379 a
380 ods. 1 CSP podľa ktorých je odvolací súd oprávnený preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie v

hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania. Aj keď odvolania zo strany žalobcu a žalovaného boli
podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - OSP, tak krajský súd mohol aj postupom podľa nového
procesného predpisu preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov podaných
odvolaní obidvoma stranami sporu.

12. Okrem toho sa však musel vysporiadať aj s otázkou či je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho
zistil súd prvej inštancie.

13. Podľa ust. § 213 ods. 1 OSP odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd
prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 citovaného zákonného ustanovenia. V

odsekoch 3 až 5 § 213 OSP boli upravené dôvody pre možnosť zopakovania dôkazov vykonaných
súdom prvej inštancie, ako aj doplnenie dokazovania. Aj podľa ust. § 383 CSP je odvolací súd viazaný
skutkovýmstavom,takakohozistil,súdprvejinštancieokremprípadov,akdokazovaniezopakuje, alebo
doplní. Vo vzťahu k tomuto ustanoveniu platí § 384 CSP o možnosti vykonať zopakovanie vykonaných
dôkazov a doplnenie dokazovania, ktorý je však už viazaný na nový spôsob dokazovania postupom

podľa nového procesného poriadku. Keďže tu v rámci vykonaného dokazovania nastal určitý procesný
stav, za účinnosti zákona 99/1963 Zb., musel krajský súd prihliadnuť na tento procesný stav aj z hľadiska
čl. 2 ods. 1 a 2 čl. 3 ods. 1 zákonných princípov zákona 160/2015 Z. z. a to s ohľadom na stav právnej
istoty, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať, na to, že strany sporu na pojednávaní dňa 26. 11. 2016 dostali poučenie

zo strany súdu prvej inštancie podľa ust. § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na
dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd nebude prihliadať. Po tomto poučení strany
prehlásili,ženemajúžiadnenávrhynadoplneniedokazovaniavdanejveci. Následnesúdprvejinštancie
postupoval v súlade s § 118 ods. 4 OSP a stranám sporu dal možnosť vyjadriť sa k skutkovému a

právnemu stavu veci a pokiaľ neboli žiadne návrhy na dokazovanie, tak uznesením správne vyhlásil
dokazovanie za skončené.

14. Krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby boli zopakované dôkazy vykonané súdom prvej inštancie a
ani aby dokazovanie v danej veci bolo doplnené, preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom

prvej inštancie.

15. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd z celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania tak žalobcom, ako aj žalovaným, dospel krajský
súd k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci,vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 OSP a svoje rozhodnutie odôvodnil aj v súlade s § 157
ods. 2 OSP, teda ustanoveniami platnými v čase rozhodnutia v danej veci. S dôvodmi rozhodnutia súdu
prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a tieto poukazuje.

17. Z obsahu spisu vyplynulo, že podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému úhrady za
užívania parciel, ktorých je vlastníkom a to KNC č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX.

18. V podanom odvolaní žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval keď nepriznal

žalobcovi úhradu aj za užívanie parcely KNC XXXX/XX. Mal za to, že mu patrí náhrada aj za užívanie
tejto parcely, pretože išlo o pozemok k administratívnej budove, preto aj tento mal žalovaný využívať.
V tejto súvislosti však poukazuje krajský súd na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde sa touto
otázkou súd prvej inštancie dôsledne zaoberal. Na základe vykonaného dokazovania mal za to, že
žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno v tom, že by preukázal využívanie parcely KNC XXXX/
XX žalovaným. Záver súdu prvej inštancie považoval krajský súd za správny, pretože z vykonaného

dokazovaniasúdomprvejinštancienebolomožnévyvodiťopak.Pokiaľtedasúdprvejinštancienepriznal
žalobcovi aj úhradu za užívanie pozemku parcela KNC XXXX/XX, tak rozhodnutie súdu v tejto časti
považoval krajský súd za vecne správne.

19. Tak žalobca ako aj žalovaný v podaných odvolaniach namietali nesprávny postup súdu prvej

inštancie pri rozhodnutí o výške úhrady za užívanie parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX, v priznanej
výške bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve žalobcu bez uzavretej
nájomnej zmluvy. V tomto smere boli námietky tak zo strany žalobcu, ako aj žalovaného k tomu, že
ak súd mal pochybnosti vo výške úhrady za užívanie predmetných pozemkov, keďže do konania boli
predložené dva znalecké posudky, tak mal v danej veci vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, ktorým

by objektívne bola zistená výška obvyklého nájomného v predmetnej lokalite, kde sa nachádzajú sporné
pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré užíval žalovaný. Takto určený nájom by mohol byť objektívnym
podkladom pre priznanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vo vzťahu k žalobcovi vzniklo.

20. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že do konania bol predložený znalecký posudok B.. K. V. zo

strany žalobcu. Proti tomuto znaleckému posudku mal právny zástupca žalovaného len všeobecnú
námietku na nesprávnu výšku nájmu za 1m2 pozemku, keď túto nepovažovali za primeranú. Inú
okolnosť proti znaleckému posudku znalkyne nenamietal. Súd prvej inštancie na uvedenú okolnosť
správne reagoval a vznesenú námietku chcel odstrániť výsluchom znalkyne na pojednávaní. Táto
sa však z účasti na pojednávaní ospravedlnila a súdu zaslala písomné podanie, v ktorom reagovala

na vznesenú námietku a toto je založené na č. l. 147 spisu. Okrem toho vypracovala aj vysvetlenie k
znaleckému posudku pod č. 41/2015, ktoré taktiež zaslala súdu prvej inštancie a toto je doložené na
č.l. 175-179 spisu. Toto stanovisko znalkyne bolo oboznámené stranám sporu na pojednávaní dňa 03.
11. 2015. Žalobca sa k nemu nevyjadril, pričom z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného taktiež
nevyzneli žiadne konkrétne výtky proti uvedenému stanovisku znalkyne.

21. Ak pri rozhodovaní súd prvej inštancie mal k dispozícií podané znalecké posudky, ale aj zásady
hospodárenia Mesta Zvolen, ktorými bola stanovená cena nájmu aj za obdobie, ktoré bolo, predmetom
sporu, tak správne súd prvej inštancie z týchto podkladov pri určení výšky nájmu za užívanie pozemku
parcela č. XXXX/XX a XXXX/XX v danom prípade vychádzal a na základe toho určil aj výšku

bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný nesporne užíval pozemky vo vlastníctve žalobcu bez
uzatvorenej nájomnej zmluvy. Svoj postup súd prvej inštancie riadnym spôsobom pri výpočte výšky
bezdôvodného obohatenia odôvodnil jednak z hľadiska časových súvislostí, ako aj použitých podkladov
pre výpočet konkrétnej výšky úhrady za užívanie - výšky bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na
obsah vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie tento postup považuje aj krajský súd za správny,

pretože súd vychádzal z podkladov, ktoré mal pre rozhodovanie k dispozícií, pričom strany sporu o
týchto podkladoch vedeli, a pokiaľ mali pochybnosti, tak mohli navrhnúť, aby súd v danej veci vykonal
prípadne kontrolné znalecké dokazovanie. Takýto návrh od strán sporu, však súdu daný nebol, preto
už aj s ohľadom na ich vyjadrenia, ktoré sú obsahom spisu bol postup súdu prvej inštancie pri výpočte
výšky úhrady za užívanie pozemkov žalovaným, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu logicky odôvodnený

s odkazom na to, prečo takýmto spôsobom súd postupoval. Jeho postup aj krajský súd považoval za
správny, pričom sa nestotožňuje so záverom žalovaného, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP a teda bolo v tomto smere nepreskúmateľné.22. Pokiaľ žalovaný neustále poukazoval na to, že v danom prípade aj vo vzťahu k nemu mala byť
použitá iná výška úhrady za užívanie pozemku, teda tak, ako je tomu u iných subjektov, ktoré pozemky
užívali nie za komerčným účelom, tak toto nepovažoval krajský súd za správne, pretože žalovaný bol

vlastníkom administratívnej budovy prebudovanej na komerčné účely a táto budova stála na pozemku
vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ zo strany vlastníka nebola táto budova užívaná na komerčné účely, tak
to nebol problém žalobcu ako vlastníka pozemku, ale žalovaného, pretože uvedená administratívna
budova na takýto účel slúžiť mala. V takomto prípade nebolo možné mať za to, že nevyužívanie takejto
administratívnej budovy by sa rovnalo jej nekomerčnému využitiu a preto mala byť iná výška úhrady za

užívanie predmetného pozemku.

23. Dôvody podaných odvolaní, tak žalobcu ako aj žalovaného nepovažoval krajský súd za také, ktoré
by mohli ovplyvniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie preto rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

24. V odvolacom konaní tak žalobca, ale ani žalovaný nemali úspech, preto im odvolací súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. O trovách konania na súde prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 262
ods. 1 CSP, keďže v rozsudku, ktorý bol predmetom preskúmania odvolacím súdom bolo uvedené, že

o trovách konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnom skončení vo veci samej.

26. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).