Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/735/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214212913
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214212913.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovaným: 1/ T. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. B. č. XX, 2/ Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. B. č. XX, o zaplatenie 1.345,68
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalované v rade 1/ a 2/ n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 1.7.2014 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v rade

1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.346,68 € spolu s príslušenstvom. Tiež si uplatnil
náhradu trov konania. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovanou v rade 1/ uzatvoril
dňa 30.9.2009 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 763,46 €. Poskytnutý úver sa žalovaná v rade 1/ zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach
po 42,99 €. Žalovaná v rade 2/ k záväzku žalovanej v rade 1/ v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka
pristúpila. Keďže žalovaná v rade 1/ úver riadne a včas nesplácala, v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a žalovanú v rade 1/ vyzval k úhrade dlžnej sumy vo výške

1.375,68 € do 19.9.2010. Z dlžnej sumy dlžníci do predčasnej splatnosti uhradili sumu 171,96 € a po
vyhlásenípredčasnejsplatnostisumu30,-€.Pretosinároknazaplateniezvyšnejčastidlžnejsumyspolu
s úrokom z omeškania uplatnil podanou žalobou. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie
súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu. Po vypočutí si prednesu žalovaných v rade 1/ a 2 a po oboznámení sa

s listinnými dôkaznými prostriedkami a to oznámením o zosplatnení, zmluvou o revolvingovom úvere
zo dňa 30.9.2009, zmluvnými podmienkami, splátkovým kalendárom, oznámením veriteľa o schválení
úveru, kópiou doručenky, kartou klienta, výpisom z obchodného registra žalobcu ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

3. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.9.2009,
predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 763,46 € (23.000,- Sk). V

zmluve bolo určené splácanie poskytnutého úveru v mesačných splátkach po 42,99 € (1.295,- Sk) s
dobou splácania 36 mesiacov. Žalovaná v rade 1/ v zmluvnom vzťahu vystupovala ako dlžník a žalovaná
v rade 2/ ako spoludlžník. Súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania. Platobná disciplína žalovanej
vyplýva z karty klienta. Ako vyplynulo z podania žalobcu zo dňa 29.8.2010, týmto podaním žalobcaoznámil žalovanej v rade 1/, že je v omeškaní so splácaním úveru s poučením na možnosť zosplatnenia
úveru. Predmetné podanie prevzala žalovaná v rade 2/ dňa 31.8.2010. Zosplatnenie úveru nadobudlo
účinnosť dňa 19.9.2010. Po zosplatnení bola uhradená časť záväzku vo výške 30,- €.

4. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie dlžnú sumu vo výške 1.345,68 € spolu s úrokom
z omeškania počnúc od 19.9.2010 do zaplatenia.

5. Žalovaná v rade 1/ na pojednávaní dňa 20.11.2017 uviedla, že dlžnú sumu uhradiť nevie, nakoľko

má nízky dôchodok a ďalšie záväzky, ktoré musí splácať.

6. Žalovaná v rade 2/ uviedla, že tento záväzok uhrádzala na základe exekúcie tri roky mesačne
sumou po 35,- €, pričom vykonala aj ďalšie úhrady. Namietala výšku žalovanej sumy, keď záväzok
bol uhrádzaný formou zrážok vykonávaných jej zamestnávateľom. V prípade, ak ju súd zaviaže na
zaplatenie dlžnej sumy, požiadala o povolenie splácania v mesačných splátkach po 20,- €.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.
Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,

ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

8. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie
je možné vyhovieť. Súd mal z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu za preukázané, že žalobca
ako veriteľ a žalované v rade 1/ a 2/ ako spoludlžníci uzavreli dňa 30.9.2009 zmluvu o revolvingovom
úvere. Na základe tejto zmluvy im bol poskytnutý úver vo výške 763,46 €, ktorý sa žalované v rade
1/ a 2/ zaviazali žalobcovi uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami. Súčasťou zmluvy boli zmluvné
dojednania. Za nesporné súd považoval aj to, že žalobca pre neplnenie povinnosti riadne a včas splácať

úver pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru, ktoré nadobudlo účinnosť ku dňu 19.9.2010.

9. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorý vznikol zo
zmluvy o revolvingovom úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový
vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou

zmluvou a na žalované v rade 1/ a 2/ je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní
nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah
založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,

že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a

teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou
o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností)
ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

10. S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou,

či žalobca neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu
plnenie voči žalovanej ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a
doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd povinný na premlčanie

uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou,
či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona
č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú,

ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010).
Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti
skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo žalobcu vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona
(v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté
práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že

tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je
to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovanú ako spotrebiteľa
nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii

ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z
ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskehozákonníka si žalované v rade 1/ a 2/ ako spotrebiteľky nemôžu zhoršiť svoje zmluvné postavenie len
z dôvodu, že uzavreli zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v
prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína

plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako
začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde
splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať
žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej
doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o

svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný
objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom
práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom
prostredníctvom návrhu na začatie konania.

11. V prejednávanej veci z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu podporeného písomným
podaním zo dňa 29.8.2010 - oznámenia o zosplatnení súd zistil, že záväzkovoprávny vzťah medzi
žalobcom a žalovanými v rade 1/ a 2/ bol pre neplnenie zmluvných povinností žalovanými v rade 1/
a 2/ predčasne ukončený zosplatnením úveru s účinnosťou k 19.9.2010. Preto v zmysle citovaného
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka treba deň nasledujúci po ukončení zmluvného vzťahu

považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za deň začatia plynutia premlčacej
doby. Týmto dňom je 20.9.2010, počnúc od ktorého dňa začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie
dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§
101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.9.2013. Preto keď konanie v prejednávanej
veci začalo dňa 1.7.2014 doručením žaloby na súd, bolo to až po uplynutí premlčacej doby na

uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo žalobcu na uplatnenie jeho
(aj keď premlčaného) nároku žalobou na súde. Avšak poznamenáva, že žalobca nárok na zaplatenie
dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako troch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez
návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalované v rade 1/ a 2/ boli v konaní

plne úspešnou stranou sporu. Nakoľko však žalovaným v rade 1/ a 2/ v súvislosti s týmto konaním
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).