Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/224/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200448
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4015200448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej

a členov senátu: JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: C.
J., bytom C., H. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ulica 29. augusta 8, Bratislava, o
invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22. júna 2015 č.k.
23Sd/163/2015-16, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 22. júna 2015 č. k.
23Sd/163/2015-16 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 22. júna 2015 č. k. 23Sd/163/2015-16 zamietol opravný prostriedok
navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X. z 23. januára 2015, ktorým bola
navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu je 30 %.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa v správnom konaní
posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra 13. januára
2015 podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava so sídlom v Nitre 13. mája 2015. Obaja posudkoví
lekári dospeli k zhodnému záveru, že u navrhovateľa sa jedná o chronický vertebrogénny thorakárny
syndróm, kolísavá hypertenzia, porucha tukového metabolizmu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie

určil posudkový lekár chronický vertebrogénny thorakálny syndróm podľa Kapt. XV odd. E položka 3
písm. b. Posudkový lekár vyšetril navrhovateľa, zhodnotil predložené lekárske nálezy a konštatoval,
že navrhovateľ trpí na vertebrogénny hrudný syndróm na podklade degeneratívnych zmien chrbtice
bez koreňového dráždenia s ľahkou poruchou statodynamiky C- Th chrbtice. Tomuto rozhodujúcemu
zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 30%, čo je v hornej tretine rozpätia, vzhľadom na
klinický nález. Ostatné zdravotné poruchy nie sú posudkovo významné. Preto navrhovateľ nie je
invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav totiž

nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že nemá nové lekárske nálezy, ale na odporúčanie
neurológa začal navštevovať rehabilitácie. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní
zdravotného stavu navrhovateľa neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšiedoplnenie posudku súd nezistil. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu
navrhovateľa a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si navrhovateľ sťažuje a svoj
posudok aj náležite zdôvodnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že napadnuté

rozhodnutie odporkyne je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ, tvrdiac, že má dlhodobé ťažkosti s
chrbticou. Má za to, že v jeho prípade by bola potrebná operácia, ale je tu možnosť, že jeho stav by sa
ešte zhoršil. Rozhodnutie odporkyne je podľa jeho názoru nepreskúmateľné, nakoľko neuvádza ani, ako

dospela k percentuálnej výške, ktorá určuje invaliditu, resp. na základe čoho dospela k miere poklesu
v porovnaní so zdravou osobou o 30 %. Uvádza, že krajský súd konal len na základe dokumentácie,
ktorú mal k dispozícií od odporkyne a neprešetroval navrhovateľov zdravotný stav prostredníctvom
iných lekárov. Zdôrazňuje, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje pracovať a zarábať tak, ako pred
vznikom ochorenia. Navrhuje, aby jeho zdravotný stav bol posúdený lekárom, ktorý nie je posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na uvedené argumenty navrhuje zmeniť rozsudok krajského

súdu a rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, ktorá považuje pochybnosti navrhovateľa o tom, že
jehozdravotnýstavnebolvkonanísprávneposúdenýzaneodôvodnené,vyvolanélenjehosubjektívnym
presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých

v konaní. Vzhľadom na uvedené odporkyňa navrhuje rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdiť.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.“). Podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 1. júlom 2016), sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p bez

pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23.
januára 2015 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,

duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z. z.).

Podľa § 71 ods. 4 zákona o č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,
ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti
poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku6možnozvýšiťnajviaco10%,akzávažnosťostatnýchzdravotnýchpostihnutíovplyvňujepokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia
sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,

b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad
40 %.

Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať

zárobkovú činnosť a posúdenie splnenia zdravotnej podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok
podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho
poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho ako aj
na účely súdneho konania (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2011 sp. zn. 7So 5/2011).
Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) zákona

č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej
poisťovne ústredie a zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár sociálneho poistenia sa musí vysporiadať
so všetkými odbornými lekárskymi závermi o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok, pokiaľ
tak neurobí, stáva sa posudok nepreskúmateľným. Toto však nie je prípad navrhovateľa. Posudkoví

lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia
navrhovateľa a predložené odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili.

Posudkoví lekári ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa vyhodnotili degeneratívne zmeny
na chrbtici a v medzistavcových platničkách v zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení

zaradené pod kapitolu XV, oddiel E, položka 3, písmeno b), a za toto zdravotné postihnutie určili
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Ide o degeneratívne zmeny na chrbtici
a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového
dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. V tejto položke možno
určiť mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozmedzí 20 - 35 % . U navrhovateľa posudkový

lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, čo je v hornej tretine rozpätia
vzhľadom na klinický nález.

Navrhovateľ ani v podanom odvolaní neuviedol námietky, ktoré by spochybnili závery posudkov,
nepredložil nové lekárske posudky a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho

schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi
sociálneho poistenia.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav
v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom

zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť logicky a
presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský
súd aj odvolací súd mal preto za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa zatiaľ nepodmieňuje
invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a že navrhovateľke nevznikol nárok na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto podľa §
219 O. s. p. rozsudok krajského súdu potvrdil.Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľke v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l
ods. 2 O. s. p. nepriznal, nakoľko nebola v odvolacom konaní úspešná.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.