Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/420/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815210330
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815210330.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO:
35 831 154 so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanej : N. W., bytom O. nad U. XXX, o zaplatenie 826,27
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. júna

2016, č.k. 11C/212/2015-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi
spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou bola uzavretá Zmluva o najľahšej pôžičke zo
dňa 12.2.2012, na základe ktorej poskytla žalovanej pôžičku vo výške 600 eur. Žalovaná sa zaviazala
poskytnuté peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach po 37,56 eur. Prvá splátka bola splatná
20.3.2012 vo výške 37,56 eur, ktorú žalovaná neuhradila. Neuhradila ani nasledujúce splátky, pričom

posledná splátka bola splatná vo februári 2014.

3. Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o pôžičke zo dňa 12.2.2012 s
poukazom na z. č. 129/2010 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Jednoznačne z obsahu zmluvy
nevyplýva, že žalovaná pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Z obsahu zmluvy s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy mal
súd za to, že úver bol žalovanej poskytnutý ako spotrebiteľovi, ktorá nemohla individuálne ovplyvniť
jej obsah. Zákon č. 129/2010 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, v znení
neskoršíchpredpisov,naktorýsasubsidiárnepoužijeObčianskyzákonníkavňomuvedenéustanovenia
o premlčaní.

4. V zmluve o uzavretí najľahšej pôžičky zo dňa 12.2.2012 bola dojednaná konečná splatnosť úveru
február 2014. Na predmetný vzťah, ktorý je občianskoprávnym vzťahom, sa aplikuje premlčacia doba
podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. Pôvodný veriteľ mohol právo na zaplatenie žalovanej
sumy s príslušenstvom po prvýkrát voči žalovanej uplatniť skôr ako podaním návrhu na súd, t. j.
dňa 12.6.2015, keďže žalovaná bola v omeškaní s platením neuhradenej splátky najmenej od
19.4.2012. Od tohto dátumu začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa

20.4.2015. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 12.6.2015, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty,
preto ho súd ako nedôvodný zamietol. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu ajjej príslušenstva a to i dojednaných úrokov a úrokov z omeškania. Záverom súd poukázal na to, že
posúdenie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách, ktoré neboli
uzavreté podľa občianskoprávnych predpisov, pripustil aj NS SR napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5M

Cdo 20/2009, v rozhodnutí zo dňa 25.1. 2011.

5. Súd považoval za podstatné uviesť, že je irelevantné, či žalobca zosplatnil alebo nezosplatnil
úver, nakoľko plynutie premlčacej doby začína plynúť už od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho
práva, t. j. bez ohľadu na jeho vôľu, preto súd považoval predžalobnú výzvu z 23.6.2012, kedy malo

dôjsť k okamžitému zosplatneniu úveru za právne bezvýznamnú, s poukazom na vyššie uvedené
zdôvodnenie premlčacej doby v tomto prípade. Právo požadovať vrátenie poskytnutého úveru začína
dňom omeškania hociktorej splátky, to znamená, bez ohľadu na zosplatnenie dlhu tak, ako uviedol
žalobca v návrhu a odkedy i zrejme počítal premlčanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol
návrh žalobcu zamietnutý ako neopodstatnený.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v konaní nevznikli.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je správne. Súd uplatnený nárok posúdil ako premlčaný aplikáciou ust. § 103 druhá veta OZ.
Pre tento prípad počiatok behu premlčacej doby celého nimi uplatneného nároku súd aplikoval od

splátky splatnej dňa 19.04.2012, t.j. prvej riadne a včas neuhradenej splátky. Právny názor súdu prvej
inštancie prezentovaný v napadnutom rozhodnutí je nesprávny, v rozpore so zásadou dôvery v právo
a skutočným legitímnym záujmom účastníkov právneho vzťahu, ktorí si dohodli splatenie pôžičky v
24 splátkach a ich legitímnym očakávaním bolo zotrvať v úverovom vzťahu až do termínu vzájomne
dohodnutej konečnej splatnosti úveru. Ust. § 103 druhá veta OZ priamo odkazuje na ust. § 565

OZ, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie
niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti
najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Pri akceptácii
právneho názoru vyjadreného súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí by tak premlčacia doba
predčasne zosplatnenej časti pohľadávky nelogicky a v rozpore s princípom právnej istoty predbehla

beh premlčacej doby jednotlivých splátok nasledujúcich po splátke, pre ktorú bola predčasná splatnosť
podľa názoru súdu prvej inštancie vyhlásená. Akceptujúc predčasné zosplatnenie pohľadávky právnym
úkonom zo dňa 23.06.2012, v súlade s ust. § 103 druhá veta OZ v spojení s ust. § 565 OZ začala
odo dňa nasledujúceho po splatnosti v poradí 4.splátky splatnej dňa 20.06.2012, pre ktorú bola
vyhlásená predčasná splatnosť úveru listom zo dňa 23.06.2012 plynúť premlčacia doba na uplatnenie

práva ohľadom celého zvyšku nesplateného zosplatneného úveru. Súdne konanie bolo začaté dňa
12.06.2015, t.j. pred uplynutím 3-ročnej premlčaccj doby, ktorá začala plynúť najskôr od 21.06.2012.
Uvedený právny názor je podporený aj rozhodovacou praxou Krajského súdu v Trenčíne (rozsudok
KS TN, sp.zn. 5Co/483/2014 zo dňa 30.7.2014). Záver o počiatku plynutia premlčacej doby zostatku
úveru najskôr dňom doručenia predčasného zosplatnenia dlhu s výzvou na zaplatenie je podporený

aj výkladom ust. § 565 OZ, podľa ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako
bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi (tento záver pri zhodnej právnej úprave vyplýva aj z
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006. Taktiež poukázal na právny názor vyjadrený v rozhodnutí
NS ČR, sp.zn. 21Cdo/426/2005. Pokiaľ by odvolací súd dospel k právnemu názoru, že právnym úkonom
zo dňa 21.06.2012 nedošlo k predčasnému zosplatneniu pohľadávky postupom podľa ust. § 565 OZ

z dôvodu absencie zmluvného dojednania žiadať o predčasné zaplatenie pohľadávky pre neplnenie
splátok (rozhodnutie NS SR, sp.zn. 4Cdo 75/2007), v takom prípade by sa každá jednotlivá splátka
premlčovala samostatne vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa lehoty splatnosti jednotlivých
splátok a ním uplatnený nárok tak nie je v celom rozsahu premlčaný. Navrhoval, aby odvolací súd
rozsudok, súdu prvej inštancie zmenil a jeho návrhu vyhovel.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť

podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd sa pri preskúmaní veci zameral na odvolacie námietky žalobcu a zistil, že tieto sú
dôvodné.11. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu premlčania jeho nároku. Podľa názoru súdu
pôvodný veriteľ mohol právo na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom po prvýkrát voči žalovanej

uplatniť skôr ako podaním návrhu na súd, t. j. dňa 12.6.2015, keďže žalovaná bola v omeškaní s
platením neuhradenej splátky najmenej od 19.4.2012. Od tohto dátumu podľa súdu prvej inštancie
začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 20.4.2015. Zároveň uviedol, že
je irelevantné, či žalobca zosplatnil alebo nezosplatnil úver, nakoľko plynutie premlčacej doby začína
plynúť už od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t. j. bez ohľadu na jeho vôľu, preto súd

považoval predžalobnú výzvu z 23.6.2012, kedy malo dôjsť k okamžitému zosplatneniu úveru za právne
bezvýznamnú, s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie premlčacej doby v tomto prípade. Právo
požadovať vrátenie poskytnutého úveru podľa súdu prvej inštancie začína dňom omeškania hociktorej
splátky, to znamená, bez ohľadu na zosplatnenie dlhu.

12.Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie nateraz nestotožňuje.

13. Súd prvej inštancie mal v prvom rade povinnosť, zaoberať sa listinou žalobcu zo dňa 23.06.2012. V
prípadeakbypovažovallistinužalobcuzodňa23.06.2012zauplatnenieprávapodľa§565Občianskeho
zákonníka, zaoberať sa tým, či boli splnené kumulatívne zákonnom stanovené predpoklady na
uplatnenietohtoprávaveriteľapodľa§53ods.9Občianskehozákonníka(omeškaniedlžníkasosplátkou

tri mesiace, upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565) a ďalej, či existovala dohoda o možnosti
tzv. zosplatnenia (§ 565 Občianskeho zákonníka veta prvá stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené). Uvedené skutočnosti majú význam z hľadiska posudzovania
premlčania uplatneného práva žalobcu. V zmluvnom vzťahu medzi stranami sporu bolo dohodnuté

plnenie v splátkach, to znamená, že záväzok žalovaného mal zanikať postupne. Preto v prípade, že
medzi stranami sporu nebolo zmluvne dojednané právo žalobcu ako veriteľa žiadať zosplatnenie celej
pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, prípadne ak toto právo dojednané bolo ale neboli
splnené zákonom stanovené predpoklady na jeho uplatnenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
potom v čase podania žaloby, 12.06.2015, ešte nemohlo byť premlčané právo žalobcu na zaplatenie

každej z dojednaných splátok úveru, keď premlčanie dopadalo iba na jednotlivé splátky podľa § 101
Občianskeho zákonníka.

14. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti dôsledne neskúmal a preto je jeho právny záver o premlčaní
uplatneného práva žalobcu nateraz predčasný a preto nesprávny. Bude potrebné vykonať dokazovania

na zistenie uvedených rozhodujúcich skutočností a následne vyhodnotiť, či medzi stranami sporu bolo
zmluvne dojednané právo žalobcu ako veriteľa žiadať zosplatnenie celej pohľadávky podľa § 565
Občianskeho zákonníka a ak áno, či boli splnené zákonom stanovené predpoklady na jeho uplatnenie
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Následne je potrebné opätovne vyhodnotiť úkon žalobcu -
predžalobná upomienka zo dňa 23.06.2012 a potom na základe týchto hodnotení zaujať právny záver

k premlčaniu uplatneného práva žalobcu.

15. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, v ktorom konaní je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods.
3 CSP). Súčasne súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania, teda aj vrátane trov

odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 CSP).

16.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).