Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010722
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314010722.4

Rozhodnutie

OkresnýsúdHumennésamosudcomJUDr.IvanomDaňomvtrestnejveciobžalovanéhoS.A.,preprečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 407/12/7702 zo dňa 19.12.2014, podľa § 284 ods. 1 Trestného
poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. decembra 2016 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd obžalovaného S. A. W. O. R. Č. Á. J. O., nar. XX.XX.XXXX v I.,

trvale bytom U. H., H. XXX/XX, okres I., spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom pre skutok
kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že

dňa 13.02.2012 v čase okolo 19.30 hod. v obci U. H., okres I., viedol po ceste č. III/55821 osobné
motorové vozidlo zn. P. P., EVČ: I. XXXAU, s ktorým pred rodinným domom č. 59/96 vrazil do

odstaveného osobného motorového vozidla zn. I. O., EVČ: I. XXXAU, do zadnej časti nárazníka, blatníka
ľavej strany a zadných dverí na ľavej strane, následne s vozidlom P. P., EVČ: I. XXXAU vycúval a
opakovane úmyselne narazil do dverí vodiča na ľavej strane odstaveného osobného motorového vozidla
zn. I. O., EVČ: I. XXXAU, čím takto na uvedenom vozidle spôsobil spoločnosti JOHIMA, s.r.o., škodu
vo výške najmenej 980,- eur,

o s l o b o d z u j e , lebo skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného S. A. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe doručenej súdu 23.12.2014, ale aj

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, poškodenej,
prečítaním záverov znaleckého posudku, oboznámením sa s obsahom predloženého spisového
materiálu a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil tento skutkový stav:

Obžalovaný S. A. vo svojej výpovedi uviedol, že sa cíti byť nevinný, pretože skutok nespáchal v takom
rozsahu, ako sa mu kladie za vinu. Je pravdou, že v ten deň spôsobil dopravnú nehodu, pretože
neúmyselne narazil vozidla I. poškodenej Z.. V uvedený deň sa vrátil po 23 hodinovej ceste z Rakúska,
pretože podnikal v preprave osôb. Dcéra ho požiadala, aby ju odviezol do Sniny. Po výjazde z uličky,
na konci ktorej býva, prudko zatočil v 90-stupňovej zákrute, pričom cesta bola zľadovatená a boli v nej
vyjazdené koľaje, do ktorých sa dostal. Aj napriek tomu, že v aute mal rôzne bezpečnostné systémy,

začalo ho to ťahať do pravej strany. Po 20-30 metroch od výjazdu na cestu síce videl, že tam stojí
neznáme auto, ale napriek tomu do jeho boku narazil svojimi prednými dverami, resp. pravým blatníkoma pravými dverami. Stočil volant do ľavej strany a pokúšal sa ísť dopredu. Zaradil sa asi dva metre pred
auto, vystúpil zo svojho vozidla a vtedy zistil, že je to auto poškodenej Z., ktorá vystúpila a začala jačať
a vulgárne mu nadávať, že jej rozbil auto a čo ona teraz bude robiť. On ju spolu s dcérou ukľudňoval, že

všetko sa vyrieši, že má havarijnú aj zákonnú poistku. Potom začal vyskakovať aj p. Z., ktorý bol v tom
čase ešte manželom jeho dcéry. Medzitým sa on dohodol s p. Z., že na druhý deň sa stretnú a spíšu
záznam o nehode. Ten doposiaľ nebol spísaný, ale škoda bola poškodenej uhradená jeho poisťovňou.
Poškodená je krstnou mamou jeho vnúčat a švagrinou jeho dcéry. Vylúčil, že by z miesta nehody ušiel,
pretože v tom čase podnikal v preprave osôb a pripravil by sa tak o príjem. Ohľadne vzájomných vzťahov

s rodinou Z. uviedol, že vzťahy medzi nimi neboli dobré, navzájom na seba podávali na polícii trestné
oznámenia. S určitosťou uviedol, že do auta buchol iba raz a že 50-60 metrov od nich stálo zaparkované
auto combi striebornej farby. Poistnú udalosť nahlásil na druhý deň ráno na poisťovni, ale v ten deň
večer okolo 20-tej hodiny volal aj asistenčnej službe svojej poisťovne.

Svedkyňa O. Z. uviedla, že v uvedený deň jej brat odviezol dcéru k starým rodičom A., teda k

obžalovanému, a ona ostala stáť v uličke. Keď p. A. išiel na svojom aute, ona sa mu odstúpila a ostala
stáť so svojímautomna hlavnej ceste. Pred rodinným domom sa jej brat s p. A. naťahovali, brata napadol
kovovou palicou, preto sa volala polícia. Ona s bratom sa vrátila do auta, medzitým p. A.
vymenil auto za P., sadol a nabúral do nej, pričom prvý náraz bol do zadnej časti auta, potom cúvol
a zase nabúral do prednej časti auta, potom zase cúvol, ale ona už vyšla z auta, preto ju brat stiahol

naspäť do auta, lebo znovu mieril autom na jej auto. Následne utiekol do Sniny cez Belú nad Cirochou a
neskôr prišli policajti a tí volali „nehodovku“. Uviedla, že v čase nehody bol p. A. vo svojom vozidle sám,
ich vzájomné vzťahy boli také, že sa len pozdravili, ale nerozprávali sa, konflikty medzi sebou nemali,
preto nerozumie tomu, prečo jej chcel ublížiť. V tom čase sa jej brat rozvádzal s dcérou p. A.. K stavu
vozovky uviedla, že bola zima, sucho, na ceste nebol sneh, ale nepamätá sa, či bol na nej ľad. Poprela,

že by obvinený buchol do jej auta po šmyku, lebo auto mala odstavené na krajnici a cesta bola voľná, v
žiadnom prípade by sa nevytočil tak, aby do nej buchol. Na svojom aute mala poškodené zadné dvere,
nárazník, predné dvere od šoféra, spätné zrkadlo. Bezprostredne po nehode registrovala v blízkosti
nejaké motorové vozidlo asi svetlomodrej farby.

Podľa svedka K. Z. uvedený skutok bol iba dokonaním činu, pre ktorý bola volaná policajná hliadka,
pretože bol napadnutý kovovou tyčou S. A. v bočnej uličke, ktorá vedie z hlavnej cesty k ich rodinnému
domu. V odstavenom aute na krajnici stáli preto, že kontaktoval políciu. Obžalovaný vyšiel z bočnej
uličky na hlavnú cestu a buchol do nich do ľavej strany nárazníka a blatníka, potom cúvol a zopakoval
to isté, vtedy zobral ľavú stranu auta a spätné zrkadlo. Pred napadnutím dňa 10.02.2012 sa mu formou

SMS vyhrážal, že mu od zajtra začína peklo. Po druhom náraze sestra vyšla von z auta a obvinený ušiel
smerom na obec Belá nad Cirochou, o polhodinu sa vrátil a išiel domov do dvora, aj keď ich tam videl
stáť už spolu s jeho matkou a bratom. Policajti prišli asi až o hodinu. Aj on uviedol, že p. A. bol vo vozidle
sám, na vozovke nebol sneh, mrzlo, ale nepamätá sa, či bol na nej ľad, pretože sú tomu už štyri roky.
Polícia sa volala kvôli incidentu, počas ktorého mu do zadnej časti hlavy hodil obvinený kovovú tyč. Tou

tyčou ho však nespacifikoval, odbehol naspäť do dvora, sadol do auta otočeného prednou stranou z
dvora von, hneď naštartoval a zišiel dole. Auto sestry bolo vzdialené od rodinného domu asi 50 metrov.
Keď prišla polícia, oznamoval už aj ten druhý prípad.

Svedkyňa R. Q., t. č. H., pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď sa v uvedený deň večer

okolo 19. hodiny približovala k domu A., pred prístupovou cestičkou stálo auto Z., nechala svoje auto na
pravej strane asi 40-50 metrov od auta Z., aby ju nevideli. Po zastavení volala K. Z., že už je tam, ale ona
jej opakovane nedvíhala telefón. Počas sedenia v aute videla, ako p. A. išiel na aute dole z kopca, potom
začal brzdiť a videla, že do seba buchli dve autá. P. A. po vystúpení sa začal dohadovať s Z., videla, že
sa rozčuľujú a videla aj Miriamu sedieť v aute, z ktorého potom aj ona vystúpila a dohadovali sa s Z..

Ona z auta radšej nevystúpila, pretože nemá rada konfliktné situácie. Keď K. videla, že tam stojí, prišla
jej povedať, aby išla preč, že ona si to potom porieši. Keď odchádzala, polícia na mieste nebola. Uviedla,
že počas cesty zo Sniny do Zemplínskych Hámrov snežilo a že pri náraze došlo k jednému nárazu.

Ďalšia svedkyňa K. Z. uviedla, že nebola svedkom dopravnej nehody, lebo tam prišla až po zavolaní

dcéry O. Z.. Priviezli ju tam susedia a nebolo tam žiadne auto, ani polícia, iba vpredu stálo jedno auto
pred autom jej dcéry. Vonku bola zima, bolo nasnežené, ale bolo posypané, cesta bola kašovitá. R. Q.
a dcéra obžalovaného na miesto prišli až po tom, čo prišla polícia, pretože boli v Snine. Dcéra jej pozavolaní s plačom povedala, že pred mesiacom sa jej zabil priateľ a ešte ju chcel zabiť aj on, a keby ju K.
nestiahol, tak by ju zabil. Potvrdila, že zlé vzťahy s A. nemali dovtedy, kým si ich dcéra nenašla frajera.

Podľa svedkyne K. Z. šmyk obžalovaného a následné narazenie do poškodeného vozidla videla zvnútra
auta P. P., v ktorom spolu s otcom sedela. K nárazu došlo pravou stranou P. do ľavej strany, teda bola
poškodená spolujazdcova strana na P. a strana vodiča na I. O.. Na ceste bol ľad a vyjazdené koľaje od
snehu, čo spôsobilo šmyk a stiahlo ho. Vo vozidle I. bola O. Z. a K. Z., v ich vozidle bola ona s otcom
a na ceste ešte bolo čelom k ich vozidlám odstavené vozidlo Š. V., v ktorom sedela R. Q.. Po nehode

ona s otcom vystúpili z auta a zo I. vystúpili O. a K.. Zľaknutú O. začal otec upokojovať, K. sa začal
vyhrážať otcovi. V tom čase bola s K. v rozvodovom konaní a otec jej finančne pomáhal, preto sa mu
vyhrážal, že sa mu ako profesionálnemu vodičovi postará o odobratie vodičského preukazu. K nárazu
do vozidla došlo iba raz. Uviedla, že k šmyku motorového vozidla, ktoré riadil jej otec, došlo v dôsledku
zľadovatelej cesty. Z miesta bydliska jej rodičov vedie ulička na hlavnú cestu, oni z tej uličky odbočovali
doprava a tam stálo to vozidlo na hlavnej ceste hneď blízko miesta, ako sa odbočuje z vedľajšej cesty

na hlavnú cestu, na pravej strane hlavnej cesty v smere ich jazdy a otočené bolo k nim zadnou časťou.
Šmyk dostali už na hlavnej ceste, keď odbočovali doprava. Otec mal na aute manuálnu prevodovku a
nevie, aký mal zaradený rýchlostný stupeň, ale pri logickej úvahe by mal mať zaradený druhý rýchlostný
stupeň. Od ich rodinného domu vedľajšia cesta klesá k hlavnej ceste, ktorá je už v tomto úseku rovná.
Vedľajšia cesta vedúca k ich rodinnému domu je v zime, keď je viac snehu, je ťažšie priechodná, a preto

aj oni zaparkovali dole pri hlavnej ceste.

Svedkyňa S. H. uviedla, že nebola priamo svedkom pri nehode a vie o nej len od O., ktorá jej povedala,
že viezla na Hámru brata a p. A. do nich narazil. Auto bolo poškodené, ale poisťovňa už škodu vyrovnala
a je to v poriadku.

ĎalšísvedokQ.H.savyjadrilvtomzmysle,žemaldvakrátmozgovúpríhodu,stálemaródujeanepamätá
sa, takže nemá k tomu viac čo dodať a nechce nikomu uškodiť. Vie, že auto bolo poškodené, ale
nepamätá sa, čo tam bolo, ako to bolo, lebo to bolo veľmi dávno a nechce nikomu ublížiť a nebude krivo
vypovedať. Nespomína si, či s niekým komunikoval, ale asi nie, bolo to už veľmi dávno a on si už v

podstate nepamätá, kedy sa narodil.

Zo zápisnice o výsluchu tohto svedka zo dňa 23.01.2013, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná
vyplynulo, že v čase nehody prechádzal okolo so svojím autom C. N. a bol od miesta nehody asi 50 m,
keď z bočnej uličky vyšlo vozidlo P. striebornej farby. Na hlavnej ceste stálo vozidlo I. O. červenej farby,

a to na krajnici vo vzdialenosti asi 10 až 15 m od križovatky, z bočnej uličky vychádzalo vozidlo zn. P.
a bez toho, aby dostalo šmyk, narazilo do odstaveného auta I. O., do jeho zadnej bočnej časti na ľavej
strane, presnejšie do zadnej časti blatníka a nárazníka na ľavej strane. Nevidel, že by sa vodič snažil
zabrzdiť. Po náraze zastavil asi 50 m od nich a pozeral, čo sa deje. Po náraze vozidlo P. cúvlo dozadu
asi 2 m a rozbehlo sa smerom dopredu a opakovane druhýkrát narazilo do vodičových dverí vozidla I.,

potomznovutretíkrátcúvol,pričomzvozidlachcelavystúpiťvodičkaautaO.Z.,alezvozidlanevystúpila,
pretože ju do vozidla vtiahol jej brat K. Z.. Vodič P. s vozidlom prešiel popri nich vo vzdialenosti asi jeden
meter a odišiel smerom na obec Belá nad Cirochou. On na spolujazdcovom sedadle nikoho nevidel, ale
nevie, či niekto bol na zadných sedadlách. Keď sa potom pristavil pri vozidle I. O., K. Z. mu povedal,
že má nezhody so svojím svokrom.

Podľa ďalšej zápisnice z výsluchu svedka Q. H. zo dňa 04.12.2014 svedok uviedol, že k veci vypovedať
nebude, lebo nechce nikomu ublížiť a nechce mať s nikým nič zlé. K veci vypovedať odmietol.

Na doplňujúcu otázku a vysvetlenie samosudcu o význame svedeckej výpovede ako v podstate jediného

nezainteresovaného svedka na zákonné a spravodlivé rozhodnutie, svedok uviedol, že skutočne sa
na bližšie okolnosti nepamätá a nechce nikomu ublížiť. Na otázku prokurátora odpovedal, že mozgovú
príhodu mal 07.02.2016 a potom aj v máji 2016 a ani doteraz nie je na tom dobre, chodí na lekárske
vyšetrenia,stálemaródujeamáešteísťajkpsychiatrovi.Nasúdprišiellenkvôlitomu,abysatoskončilo.

Z prečítanej zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a Q. H. zo dňa 13.02.2012 bolo zistené, že v
rámci nej obžalovaný podal vysvetlenie zhodné s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní.Vo veci podal ustanovený znalec Ing. Štefan Kováč znalecký posudok č. 14/2012, ktorého účelom bolo
posúdiť technickú prijateľnosť poškodenia motorového vozidla I. O. EČ I. XXXAU a motorového vozidla
P. P. EČ I. XXXAU vzniknutú v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom pri dopravnej nehode zo dňa

13.02.2012. Podľa záveru tohto posudku priebeh nehody bol taký, že v uvedený deň vodič motorového
vozidla zn. P. P.
vyšiel šmykom po zasneženej vozovke na hlavnú cestu, kde následne po rozbehnutí vozidla smerom do
Belej nad Cirochou narazil svojou pravou stranou do ľavej strany pri krajnici odstaveného motorového
vozidla I. O., pričom vozidlo sa pohybovalo pred zrážkou rýchlosťou nižšou, ako je rýchlosť dovolená. Zo

simuláciedopravnejnehodyavzájomnéhopoškodeniavozidielvyplynulo,žekpoškodeniuvozidieldošlo
pri jednom strete a všetky poškodenia súvisia spolu a neoddeliteľne. Na základe simulácie dopravnej
nehody
výpočtovým programom a priradenia jednotlivých poškodení oboch vozidiel jednotlivé poškodenia
oboch vozidiel nejavia známky poškodenia pri dvoch stretoch. Príčinou dopravnej nehody z technického
hľadiska je nesprávna technika jazdy vodiča P. P., ale či bol náraz úmyselný alebo nie, z technického

hľadiska sa posúdiť nedá.

Z odborného vyjadrenia znalca Ing. Branislava Hajdučka vyplynul záver, v ktorom znalec popísal priebeh
vzájomnejzrážkyobochmotorovýchvozidielauviedol,žeztechnickéhohľadiskakzrážkenemohlodôjsť
tak, ako to popisujú vo svojej výpovedi S. A. a jeho dcéra, ale prijateľná je tá verzia vzniku poškodenia

vozidiel, ktorú popisujú vo svojej výpovedi O. Z. a K. Z.. Na základe mechanizmu poškodenia vozidla
P. P. a vozidle I. O. znalec konštatoval, že dané poškodenie nemohlo vzniknúť len jedným nárazom
motorového vozidla P. P. do vozidla I. O..

Na hlavnom pojednávaní samosudca prečítal aj záver znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva

Žilina č. 143/2014, podľa ktorého z dostupných technických podkladov nie je možné spracovať
jednoznačný priebeh dopravnej nehody, pričom v posudku uviedol dva varianty analýzy priebehu nehody
s uvedením, že ani jeden dej nemožno z technického hľadiska vylúčiť. Rovnako tak nevylúčil obidva
varianty pri posudzovaní počtu zrážok, teda priebeh nehody ako jedného deja, ako aj priebeh nehody
ako výsledok dvoch kontaktných dejov. Pri jednom z variantov uviedol, že technika jazdy vozidla P. z

hľadiska rýchlosti bola správna, ale z hľadiska dodržania minimálneho bočného odstupu bola nesprávna
a pri tomto variante v prípade druhej zrážky vodič P. úmyselne navodil nebezpečnú situáciu. Aj pri
analýze nehodového deja je podľa znaleckého ústavu technicky prijateľný dvojaký variant nehodového
deja. Pri popise technickej príčiny dopravnej nehody ústav pri variante nehodového deja ako výsledku
jedného nárazu uviedol, že technickou príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla

P. spočívajúca v nedodržaní minimálneho bočného odstupu od vozidla I. - cca 0,7 m, pri variante
nehodového deja ako výsledku dvoch nárazov uviedol, že technickou príčinou nehody bola okrem
nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla P. spočívajúcej v nedodržaní minimálneho bočného odstupu
od vozidla I. - cca 0,7 m pri prvom náraze aj úmyselné navodenie nebezpečnej situácie vodičom vozidla
P.. Obidva spracované varianty priebehu nehodového deja sú technicky prijateľné, ale variant v zmysle

výpovedí S.. A.J., K.. Z. a R.. Q. je o niečo menej pravdepodobný.

Podľa výpovedi sv. K. Z. a O. Z. cesta bola bez snehu ale či bol ľad nevedeli uviesť. Podľa výpovedi
ďalších svedkov bol na ceste sneh a je to zrejmé aj z vyhotovenej fotodokumentácie. Z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplýva, že sú teda možne dve alternatívy, ako došlo k predmetnému skutku,

ktorý a kladie za vinu obžalovanému A.. Podľa jednej alternatívy - výpovede obvineného a svedkov, ktorí
vypovedali v jeho prospech išlo o jeden náraz a podľa výpovedi poškodených išlo o dva nárazy vozidla
obvineného do vozidla poškodenej. V tejto súvislosti súd uvádza, že
svedkovia poškodení O. Z. a K. Z. boli nahnevaní na obvineného a ich výpovede mohli byť zaujaté. Je
pravdou, že aj obžalovaný, po incidente, ktorý sa mal stať v ten večer, mohol mať dôvod byť nahnevaný

na poškodenú, ale je menej pravdepodobné, aby si to chcel s ňou „vybaviť“ tak, aby si pritom poškodil
aj svoje vlastné motorové vozidlo.

Aj z výpovedi oboch znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky ale dokonca aj zo znaleckého
posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilina vyplýva, že sú prípustné obidve alternatívy, ako mohlo dôjsť

k nárazom motorového vozidla obvineného do motorového vozidla poškodenej Z.. Nie je teda možné
jednoznačne potvrdiť a teda ani vylúčiť, že k nim nemohlo dôjsť tak, ako to tvrdí obžalovaný.Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že obžalovanému
S. A. nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, aby svojím konaním naplnil
pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného

zákona, a to ani po stránke subjektívnej, ani po stránke objektívnej. K takémuto rozhodnutiu súd dospel
po zrelej úvahe, v rámci ktorej zohľadnil jednak závery znaleckého dokazovania, jednak relevantné
svedecké výpovede, na základe ktorých, tak ako to už uviedol aj vyššie, nie je možné jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybnosti konštatovať, že skutok, ktorý sa kladie za vinu obžalovanému A. sa stal tak ako
je uvedený v obžalobe, bez toho, aby zároveň nebolo možné pripustiť aj to, že k nemu nemohlo dôjsť tak

ako to tvrdí obžalovaný. Už to bolo uvedené aj vyššie, že v tomto prípade proti sebe stoje dve skupiny
dôkazov, jedna svedčiaca v prospech obžalovaného a druhá svedčiaca proti nemu a tieto nie je možné
jednoznačne vyhodnotiť, tak, aby bolo možné vyvodiť nespochybniteľný záver o vine obžalovaného.
V danom prípade je potrebné vychádzať zo zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech
páchateľa. Ako nedostatočný dôkaz súd vyhodnotil aj výpoveď svedka Q. H., ktorý v neprospech
obžalovaného vypovedal len pri prvom výsluchu v prípravnom konaní, a jeho ďalšie dve výpovede, z

nich jedna v konaní pred súdom, už bola pre účely rozhodovania o vine obžalovaného nepoužiteľná.
Súd nemohol len na základe prvej výpovede jediného nezaujatého svedka svedčiaceho v neprospech
S. A.Č., aj to v prípravnom konaní bez rešpektovania zásady kontradiktórnosti, uznať obžalovaného
za vinného, keď jeho následné výpovede vinu obžalovaného nepotvrdili, pričom na strane druhej bola
výpoveď ďalšej svedkyne, ktorá tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že

došlo iba k jednému nárazu. Porušil by tak zásadu „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, pretože rozsudok musí byť učinený so 100 %-nou istotou, čo je ústavou zaručené
právo. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania nebolo možné urobiť spoľahlivý jednoznačný
a nepochybný záver, že skutok obžalovaného A. je trestným činom poškodzovania cudzej veci, preto
súd dospel k presvedčeniu o potrebe oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, pretože súdený skutok

nie je trestným činom.

Podľanázorusúduvdanomprípadeišlooštandardnúdopravnúnehodu,beztrestnoprávnychnásledkov
v zmysle Trestného zákona a preto bolo potrebné rozhodnúť tak,
ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Pokiaľ sa týka škody, ktorá mal byť spôsobená na predmetnom motorovom vozidle, ktoré viedla O. Z.,
toto motorové vozidlo patrilo poškodenej D.. S. H.. Keďže táto v prípravnom konaní uviedla, že sa ku
škode nevie vyjadriť a má sa k nej vyjadriť O. Z., ktorá pred začatím hlavného pojednávania uviedla,
že motorové vozidlo bolo po dopravnej nehode opravené a škoda bola uhradená zo strany poisťovne,

tak súd o škode ani nerozhodoval.

Sprihliadnutímnavšetkyhoreuvedenéskutočnosti,akoajcitovanézákonnéustanovenia,bolopotrebné
rozhodnúť v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o

mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.