Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Jozef Ryant
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/122/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010126
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716010126.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému Mirkovi Kiššovi, pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,3 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b), j) Tr.
zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. januára 2017, v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, odvolanie
obžalovaného O. G., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 12.09.2016, sp.zn. 3T/30/2016 a
takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. G. z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Označeným rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 12.09.2016 sp.zn. 3T/30/2016 bol obžalovaný
O. G. uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,3 písm. b),
c) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b), j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v období od 01.07.2009 do 12.09.2016 v obci Y., okres G. aj na iných miestach, kde sa zdržiaval, sa
vyhýbalplneniusvojejzákonnejpovinnosti,napriektomu,žebolrozsudkomOkresnéhosúduZvolenč.k.
5 P 139/2009 zo dňa 21.07.2009, právoplatným 25.08.2009, zaviazaný prispievať na výživu maloletých
detí D. G., nar. XX.XX. XXXX, V. G., nar. XX. XX. XXXX a W. G., nar. XX.XX.XXXX mesačne výživným
vo výške 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené, neplnoleté dieťa zvlášť, počnúc dňom
01.07.2009, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky O. G., nar. XX.XX.XXXX, pričom
v predmetnom období uhradil celkovo sumu 100,- eur, kde v období od 05.06.2010 do 05.06.2011 sa
nachádzal v ÚVTOS Banská Bystrica a svoju vyživovaciu povinnosť si nahlásil, následne nebol riadne
zamestnaný, nebol vedený v evidencii príslušného UPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal
dávky v hmotnej núdzi, a tak si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia, čím mu vznikol dlh na
výživnom voči O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX za obdobie od 01.07. 2009 do 12.09.2016 vo
výške 5.801,24 €,
pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota 3T 51/2015 zo dňa 24.04.2015,
právoplatným dňa 07.07.2015 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
3 písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, ktorého výkon
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a zároveň mu bola uložená povinnosť
zaplatiť zameškané výživné.
Za to obžalovanému uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m)
Tr. zák. a § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov. Podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie
obžalovaný O. G., a to písomným podaním zo dňa 18.10.2016, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa
24.10.2016. V jeho dôvodoch argumentoval tým, že trestný čin nechcel spáchať, nezdržiava sa na území
SR, ale v Plzni v Českej republike, kde pracuje, a tak by chcel splácať dlh na výživnom. Keďže boldlhšie nezamestnaný a nepoberal ani sociálne dávky, nemal k dispozícii peniaze na to, aby prispieval
na výživu maloletých detí. Teraz je už ochotný splácať výživné. Záverom odvolania požiadal krajský súd
o to, aby bral v úvahu tieto skutočnosti, pričom k odvolaniu pripojil aj pracovnú zmluvu ako dôkaz, že
v súčasnosti pracuje.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním
obžalovaného vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por.
V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného O. G. nebolo podané dôvodne.
Žiada sa pripomenúť, že krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného O.
G., upovedomenie o verejnom zasadnutí krajského súdu do Českej republiky mu bolo riadne a včas
doručené, pričom v samotnom predvolaní bol upozornený na to, že verejné zasadnutie je možné
vykonať v jeho neprítomnosti. Preto v tejto súvislosti krajský súd vykonal verejné zasadnutie o odvolaní
obžalovaného v jeho neprítomnosti, rešpektujúc obsah ust. § 293 ods. 5,6 Tr. por.
Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade
s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s
požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd ďalej považuje
za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na
hlavnom pojednávaní dňa 12.09.2016 postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por., a to i na návrh prokurátora,
prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania (č.l. 92), pretože hlavné pojednávanie bolo
vykonané v jeho neprítomnosti za splnenia procesných podmienok § 252 ods. 2 Tr. por. Rešpektujúc
obsah ust. § 269 Tr. por., ďalej v rámci dokazovania oboznámil obsah listinných dôkazov, zadovážených
a zadokumentovaných v obsahu trestného spisu, a to najmä rodné listy maloletých detí, rozhodnutia
ÚPSVaR, správu sociálnej poisťovne, potvrdenie o výkone väzby a trestu, tabuľky neplatenia výživného
a taktiež rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5T/139/2009. Na podklade takto vykonaných dôkazov
dospel potom prvostupňový súd k správnemu skutkovému, ale i právnemu záveru v tom smere, že
obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať iného, taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas a tiež na
viacerých osobách, hoci bol v predchádzajúcich 24-tich mesiacoch za taký čin odsúdený.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon v sankcii ust. § 207 ods. 3 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody
v sadzbe od jedného do piatich rokov. V súlade so stavom veci zistil prvostupňový súd na strane
obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., ale na druhej strane i jednu
okolnosť, ktorá mu priťažovala, keďže bol už za trestný čin odsúdený. Uložil mu trest odňatia slobody v
dolnej polovici trestnej sadzby, ktorý aj krajský súd považuje za primeraný všetkým okolnostiam prípadu.
Žiada sa zvýrazniť, že skutok spáchal obžalovaný v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, a
preto bol okresný súd povinný takú skutočnosť zohľadniť s použitím ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. Pokiaľ
obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia za
použitia ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., ani v tejto súvislosti okresný súd nepochybil, pričom krajský
súd zvýrazňuje skutočnosť, že ide skôr o mierny trest, ktorý musí byť pre obžalovaného dostatočným
ponaučením, aby sa v budúcnosti vyhol akémukoľvek protiprávnemu konaniu, v opačnom prípade by
mohol byť postihnutý súdom už nepochybne prísnejšie. Z odpisu z registra trestov je totiž zistiteľné, že vminulosti bol desaťkrát riešený súdom za rôznorodú, najmä však majetkovú trestnú činnosť, naposledy
Okresným súdom Rimavská Sobota za rovnaký prečin, ako v teraz posudzovanom prípade a bol mu
uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov s určením skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia do 08.07.2017.
Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na podklade ktorých krajský súd odvolanie obžalovaného,
považujúc ho za nedôvodné, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.