Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218665
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114218665.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci manželky: Y. J., W.. X.X.XXXX,

F. F. XX, M. proti manželovi: L. J., W.. X.X.XXXX, F. W. XX, M., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody
a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, Leopoldov, o určenie výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie výživného za obdobie od 30.6.2014 do 8.7.2014 (vrátane) a v časti o
zaplatenie výživného vo výške 270,-eur od 9.7.2014, sa zastavuje.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 9.7.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal manžela platiť jej na výživu sumu 320,- mesačne s účinnosťou od 30.6.2014.
Návrh odôvodnila tým, že s manželom spolu bývajú, je nezamestnaná, okrem rodinných prídavkov
na dve maloleté deti iný príjem nemá, za prenájom bytu platí mesačne 320,- eur. S manželom majú
úvery, exekúcie, požiadala o dávku v hmotnej núdzi. Manžel má dobrý príjem, jeho životná úroveň je
nadštandardná aj keď je nezamestnaný.

2. Na pojednávaní dňa 15.2.2017 zobrala manželka návrh v časti o zaplatenie výživného za obdobie od
30.6.2014 do 8.7.2014 (vrátane) a v časti o zaplatenie výživného vo výške 270,-eur od 9.7.2014 späť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s Potvrdením
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
21P/102/2016-79 zo dňa 7.9.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Manželka uviedla, že v čase podania návrhu žili s manželom v spoločnej domácnosti, ona bola
nezamestnaná, keď posledný pracovný pomer vo firme Morafit, s.r.o. so sídlom Trnava, kde robila asi
pol roka, skončil asi v júni 2014 dohodou, dôvodom bolo to, že sa rušila firma, jej príjem bol do 500,-eur
netto mesačne. Potom pracovala len brigádnicky s príjmom max. 70,-eur mesačne, robila len vtedy, keď
ju potrebovali. V čase podania návrhu bol manžel nezamestnaný, ale peniaze mal, vie to, lebo si peniaze
schovával, nemal problém kúpiť tenisky za 100,-eur, keď sa ho pýtala odkiaľ má peniaze, povedal, čo
sa stará, že chodí na brigády. Nemá vedomosť, kde a čo robil, ani aký bol jeho príjem. Ich hospodárenie

a starostlivosť o domácnosť prebiehala tak, že ona platila nájomné, dostávala príspevok na bývanie
vo výške 89,-eur mesačne a dávku v hmotnej núdzi vo výške 223,- eur až 258,- eur mesačne. Bola
zamestnaná brigádnicky na základe dohody v Reštaurácii U zvonca od septembra 2016, kde zarábala
do 100,-eur maximálne mesačne, robila tam až do 31.12.2016. Potom poberala dávku v hmotnej núdzi,v máji 2017 sa zamestnala v kaviarni na Trojičnom námestí na základe dohody o vykonaní práce, robila
čašníčku od 1.5.2017 ani nie do konca mája, zarobila 120,-eur v čistom, dohoda bola uzavretá do konca
roka 2017, avšak počas skúšobnej doby s ňou skončili pracovný pomer, zamestnávateľ ju prepustil s

odôvodnením, že jej to nejde, potom bola dva týždne nezamestnaná a od 13.6.2017 sa zamestnala v
spoločnosti FK - Trend, s.r.o., kde bol pracovný pomer bol na dobu neurčitú, tento sa skončil 24.10.2017,
skončil ho s ňou zamestnávateľ pre porušenie pracovnej disciplíny, mala uzavretú riadnu pracovnú
zmluvu, jej zárobok bol 180,-eur netto mesačne. V súčasnosti je nezamestnaná, chce ísť na úrad práce
prihlásiť sa. Má dve vyživovacie povinnosti, maloletý C. J., W.. XX.X.XXXX E. Y. N. J., W.. XX.X.XXXX

bývajú s ňou, všetci bývajú u jej matky v prenajatom 2-izbovom byte. Manželovi bola určená vyživovacia
povinnosť na deti vo výške 100,-eur mesačne.
S manželom spolu bývali v domácnosti až kým bol vzatý do väzby dňa 13.10.2015. Keď spolu bývali
platilataknájomnéakoideťomkupovalajedlo,keďnemalapeniaze,taknakúpilmanžel,alebojejdoložil.
Manželka Ďalej uviedla, že rozhodnutie potrebuje pre úrad kvôli štátnym dávkam.
Na otázku súdu v čom bola podľa nej životná úroveň odporcu vyššia ako jej? Manželka uviedla: ,,Manžel

si kupoval drahé veci, oblečenie, parfémy aj za 600 eur.“
Na otázku súdu či vie označiť dôkazy na preukázanie príjmov otca v čase keď nebol vo väzbe? Manželka
uviedla: ,,Ja neviem kde robil, ani čo robil, ako som uviedla neviem odkiaľ mal peniaze.“

5. Manžel bol vypočutý v ÚVV Leopoldov dňa 14.6.2017 a uviedol, že s návrhom nesúhlasí, teraz je

vo väzbe a môže byť odsúdený na 10-15 rokov, súhlasil s výživným na deti po 100,- eur mesačne, čo
nemá šancu platiť zo zárobku vo väzení. Nemôže si dovoliť vyjsť von po 10-tich rokoch a byť dlžný
niekomu 15.000,- eur, jeho manželka má možnosť sa zamestnať. V čase podania návrhu 9.7.2014
až do 13.10.2015 bol nezamestnaný, vždy pracoval len brigádnicky, nemal trvalé zamestnanie, jeho
príjem z brigád bol cca 12.000,- Sk, zamestnať sa nemohol kvôli exekúciám a príjem z brigád bol

dostačujúci. Okrem dvoch spoločných detí s manželkou iné vyživovacie povinnosti nemá. Čo sa týka
chodu domácnosti, v čase od 9.7.2014 do 13.10.2015, nerád by sa vyjadroval, pretože má manželku
rád a nechce vyvracať čo ona tvrdí, manželke a deťom nikdy nič nechýbalo, čo potrebovali im vždy kúpil,
jedná sa o stravu, oblečenie, školské potreby, platenie škôlky, peniaze do školy, všetko hradil on, vždy
dokázal do rodiny zabezpečiť príjem.

6. Z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava súd zistil, že manželke je od júla 2014
vyplácaná dávka v hmotnej núdzi nasledovne: v roku 2014 v celkovej výške 1.393,80 eur, v roku 2015 v
celkovej výške 2.715,-eur, v roku 2016 v celkovej výške 1.598,70 eur, v januári 2017 vo výške 97,70 eur.

7. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 21P/102/2016-79 zo dňa 7.9.2017 súd zistil, že maloleté deti C. a N.
boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletého C.
sumu 100,- eur mesačne a na výživu maloletej N. sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 24.10.2016.
Zročné výživné na maloletého C. za obdobie od 24.10.2016 do 31.08.2017 v sume 1.025,84 eura súd
povolilotcovizaplatiťvsplátkachvovýške29,-eurmesačnespolusbežnýmvýživnýmpočnúcmesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a zročné výživné na maloletú N. za obdobie od 24.10.2016 do
31.08.2017 v sume 1.025,84 eura súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 29,- eur mesačne spolu
s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 10.10.2017.

8. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. V danej veci dospel súd k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na určenie výživného
manželke.Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že účastníci konania sú stále manželia, až do 13.10.2015, kedy
bol manžel vzatý do väzby žili v spoločnej domácnosti.
Manželka žiadala výživné určiť s účinnosťou od podania návrhu dňa 9.7.2014. V konaní bolo zistené,

že v čase podania návrhu žili s manželom v spoločnej domácnosti, manželka bola nezamestnaná, keď
jej posledný pracovný pomer vo firme Morafit, s.r.o. so sídlom Trnava, skončil v júni 2014 dohodou z
dôvodu zrušenia firmy, jej príjem bol do 500,-eur netto mesačne, následne pracovala iba brigádnicky s
príjmom maximálne 70,- eur mesačne a poberala dávky v hmotnej núdzi. Manžel bol v čase podania
návrhu nezamestnaný, pracoval brigádnicky s príjmom cca 12.000,- Sk, od 13.10.2015 je vo výkone

väzby. Po tom ako bol manžel vzatý do väzby, manželka poberala dávky v hmotnej núdzi a príležitostne
brigádnicky pracovala, od 13.6.2017 sa zamestnala v spoločnosti FK - Trend, s.r.o., kde bol pracovný
pomer uzavretý na dobu neurčitú, tento sa skončil 24.10.2017 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny,
jej zárobok bol vo výške 180,-eur netto mesačne. V čase rozhodnutia v predmetnej veci bola manželka
nezamestnaná.
Manželia majú vyživovaciu povinnosť k maloletému C. a maloletej N., rozsudkom tunajšieho súdu

č.k.21P/102/2016-79 zo dňa 7.9.2017 bola manželovi - otcovi uložená povinnosť platiť na výživu
maloletých detí sumou 100,- eur mesačne na každé dieťa.

10. Z citovaného zákonného ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi
manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov (resp.

jeho vyhlásením za mŕtveho). Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na to, či
manželia spolu žijú, alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie výživného
od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého
manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti, a to aj v kontexte ustanovenia § 18 a 19 ZR, ktoré určujú

práva a povinnosti manželov. Rovnako je potrebné vysporiadať sa v návrhu s dôvodmi, pre ktoré vznikla
odkázanosť jedného z manželov na výživu. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi však
možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy,
ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň. Toto je práve aplikácia zásady solidarity, ktorá
nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia napríklad v dôsledku

starostlivosti o domácnosť alebo o deti.
Znenie zákona v prvom rade predpokladá, že manželia budú svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť plniť
dobrovoľne. Vyplýva totiž z viacerých ustanovení a základných zásad, týkajúcich sa obsahu manželstva.
Manželia sú povinní si navzájom pomáhať, starať sa spoločne o deti, starať sa podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. Pre väčšiu

právnu istotu ju však zákonodarca vyjadril aj explicitne pre prípad, že ju niektorý z manželov nebude
dobrovoľne plniť.
Aktívna legitimácia oprávneného manžela vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň
druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola
zásadne rovnaká. ( JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., Zákon o rodine, Komentár, C.H.BECK)

11. V danej veci bol súd toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by životná úroveň manžela a to
ani v čase keď ešte nebol vo výkone väzby, bola vyššia ako životná úroveň manželky. Z výpovedí oboch
manželov vyplýva, že až do 13.10.2015, kedy bol manžel vzatý do väzby, spolu žili, manžel finančne
zabezpečoval domácnosť, výdavky s maloletými deťmi, manželka bola nezamestnaná, resp. pracovala

iba brigádnicky. Po tom ako bol manžel vzatý do väzby nemá objektívne možnosť pracovať, preto
jeho životná úroveň ani nemôže byť vyššia, napokon manželke nič nebránilo a nebráni aby sa riadne
zamestnala. Z vyjadrenia manželky vyplýva, že návrh napokon ani nepodala z dôvodu, že manžel by si
neplnil voči nej vyživovaciu povinnosť a jeho životná úroveň by bola iná ako jej životná úroveň, dôvodom
podania návrhu bola skutočnosť, že je to potrebné pre posúdenie jej žiadosti o štátne dávky.

Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.

12. Podľa § 29 Civilného mimosporového poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na
začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.(ods. 1) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo

začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.(ods. 2) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z
účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.(ods. 3)13. Vzhľadom na späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie výživného za obdobie od 30.6.2014 do 8.7.2014
(vrátane) a v časti o zaplatenie výživného vo výške 270,-eur od 9.7.2014, súd v súlade s citovaným
ustanovením konanie zastavil.

14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.