Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 21, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/923/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708200468
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1708200468.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci

navrhovateľky 1/: X. Č., R. X, XXX XX F.Á., zast.: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka
13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 a navrhovateľky 2/: E. M., Q. XXX, XXX XX F., zast.: Advokátska
kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Sartorisova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 47 232 765 proti odporcovi 1/: K..
E.. R. V., H. Z. XXXX/XXA, XXX XX F., zast.: AK MS, s.r.o., Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237
767 a proti odporcovi 2/: L. C. - A. L. T. S., F. XX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX o určenie vlastníckeho
práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zo dňa 28.1.2008 zamieta.

II. Navrhovateľka 1/ a 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 1/ na účet jeho právneho
zástupcu náhradu trov konania vo výške 12.328,17 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Navrhovateľka 1/ a 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov konania
vo výške 7.101,60 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 28.1.2008 sa pôvodní navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že R. Č., W.. H.

XX.X.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX a manželka E. Č., C.. M., W.. H. XX.X.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX
boli ku dňu svojej smrti podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1 k pozemku parcelné číslo XXXX/X,
druh pozemku: orná pôda, o celkovej výmere 5.187 m2, kat. územie F., obec: F., okres: L., tak ako je
vyznačený v geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra C KN), vypracovanom dňa 28.9.2007,
Y. U. a úradne overeným dňa 29.10.2007 Správou katastra L.. Súčasne si voči odporcom uplatnili
náhradu trov konania.

Na zdôvodnenie svojho návrhu navrhovatelia uviedli, že pôvodným vlastníkom všetkých pozemkov
zapísaných v PKV č. XXXX, kat. úz. F. bol do roku 1945 Karol Eszterházy. Na základe nariadenia SNR č.
104/1945 Sb. sa V. X. konfiškoval všetok jeho majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky.
Zo zápisu v PKV č. XXXX zo dňa 16.1.1956, kat. územie F. je zrejmé, že vlastníkom všetkých v nej
zapísaných nehnuteľností sa stal Československý štát, a to pre účely pozemkovej reformy.

Navrhovatelia ďalej uviedli, že v roku 1947 Miestna roľnícka komisia v Čeklísi vypracovala prídelový

plán, ktorý bol potvrdený Okresnou roľníckou komisiou v Bratislave a schválený Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 22.12. 1947 pod č. F.-XXXXX/XX-K..Následne výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR č. F.-XXXXX/XX-K. zo dňa 23.12.1947
boli právnym predchodcom navrhovateľov pridelený do vlastníctva pozemok - časť pozemku parc. č.

XXXX, roľa o výmere 10.000 m2 - E., kat. územie F.. V bode IV. výmeru o vlastníctve pôdy je uvedené
nasledovné: „Tento výmer o vlastníctve pôdy je podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946
Sb. n. SNR verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej
nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech
prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia".

Zápisy prídelov do pozemkovej knihy nemali konštitutívny charakter, ale iba deklaratórny, nakoľko
vlastníctvo k prideleným nehnuteľnostiam sa nadobúdalo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy.

Navrhovatelia súčasne uviedli, že konečný prídelový plán v katastrálnom území F. bol schválený
Okresným národným výborom a Krajským národným výborom v Bratislave v roku 1955. V konečnom

prídelovom pláne pod poradovým číslom XX sú ako prídelcovia časti pozemku parc. č. XXXX roľa o
výmere 10.000 m2 uvedení R. Č. a jeho manželka E., C.. M.Á..

Z registra členov Jednotného roľníckeho družstva v Bernolákove vyplýva, že R. Č. sa stal členom JRD
v Bernolákove v roku 1959. R. Č. vniesol pridelené pozemky na spoločné hospodárenia do JRD v

Bernolákove. Od vnesenia pozemkov na spoločné hospodárenie predmetný pozemok užívalo JRD v
Bernolákove (v roku 1992 pod názvom JRD Pokrok), pričom uvedená skutočnosť nemala za následok
zánik vlastníckeho práva R. Č. a jeho manželky.

Prídelca R. Č. zomrel dňa 17.11.1978 a jeho manželka E. Č., rod. M. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dedičmi

R. Č. boli jeho dve deti (pôvodní navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/). Jediným dedičom manželky E. Č.
bol jej manžel R. Č.. Predmetný pozemok nebol prejednaný v rámci dedičských konaní po poručiteľoch.

Navrhovatelia ďalej poukázali na skutočnosť, že Notárskymi zápisnicami č. N 43/98 NZ 41/98 zo dňa
29.1.1998 a N 773/98 Nz 755/98 zo dňa 13.10.1998, ktoré boli spísané na notárskom úrade R.. K.

Y. (ďalej len „notárske zápisnice"), nadobudol odporca v II. rade vlastnícke právo vydržaním, okrem
iného aj k pozemku parc. č.|XXXX orná pôda o výmere 10.000 m2, ktorý je predmetom tohto konania.
Vyššie spomenuté notárske zápisnice boli podkladom na zápis vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, na Slovenskú republiku v správe odporcu 2/.

Dňa 4.11.1998 uzavrel odporca 1/ rade dohodu o rozsahu a spôsobe reštitučnej náhrady za
nehnuteľnosti, na základe ktorej mala byť reštituentom poskytnutá náhrada vo forme bezodplatného
prevodu vlastníctva k pozemkom v kat. území Bernolákovo vytvorených geometrickým plánom č.
XXXXXXXX -X/XX zo dňa 28.10.1998, vypracovaným K.. R. G. a overeným Okresným úradom Senec
odbor katastrálny pod č. XXXX/XX dňa 9.11.1998.

Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.11.1998 reštituentky postúpili nároky vyplývajúce
z dohody o reštitučnej náhrade na obchodnú spoločnosť HUMA '90 s.r.o.

Odporca 2/ a obchodná spoločnosť HUMA '90 s.r.o. v zastúpení jej konateľa a jediného spoločníka K..

E.. R. V. uzavreli dňa 11.11.1998 Zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom spomínaným
v dohode o reštitučnej náhrade.

Následne obchodná spoločnosť HUMA '90 s.r.o. bola zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučný
vlastník týchto pozemkov. Obchodná spoločnosť HUMA '90 s.r.o., IČO: 00 602 183 k dnešnému dňu už

neexistuje, nakoľko bola vymazaná dňa 30.6.2006 z obchodného registra.

Následne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.2004 pozemok prac. č. XXXX/X, druh pozemku - orná
pôda, o výmere 59.323 m2 nadobudol do výlučného vlastníctva odporca 1/.

Podaním zo dňa 5.5.2010 navrhovatelia požiadali súd o zmenu petitu v takom znení, aby súd určil, že
nehnuteľnosť v katastrálnom území Bernolákovo, kataster nehnuteľností vedený Správou katastra L.,
a to parcela č. XXXX/X, orná pôda o celkovej výmere 5.187 m2 tak ako je vyznačená v geometrickom
pláne č. XX/XXXX, nový stav vyhotovenom dňa 28.9.2007 Y. U. a úradne overenom dňa 29.10.2007Správou katastra Senec pod č. XXXX/XX patrí v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi R. Č., nar.
dňa 10.2.1908, zomrelom dňa 17.11.1978, naposledy bytom Bernolákovo a v podiele 1 do dedičstva po
poručiteľovi E. Č., C.. M., nar. XX.X.XXXX, zomrelej H. XX.XX.XXXX naposledy bytom Bernolákovo.

Predmetnú zmenu petitu súd pripustil uznesením zo dňa 30.5.2012, č.k. 4C 923/2008-249.

V priebehu konania zomrel pôvodný navrhovateľ 1/ - R. Č., pričom ako dedička univerzálnou sukcesiou
do uvedeného konania vstúpila manželka poručiteľa - X. Č..

Odporca 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 27.5.2009 uviedol, že navrhovatelia
si nesplnili svoje povinnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku a súdu nedoručili žiaden
relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, pričom aj samotný žalobný návrh je
zmätočný a právne nesprávny. Žiadal, aby súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku právomoci
súdu, obchádzania reštitučných predpisov, neexistencie naliehavého právneho záujmu, neexistencie

právneho titulu nadobudnutia vlastníctva sporných pozemkov, ako aj z dôvodu zániku vlastníctva k
sporným pozemkom.
Odporca 1/ má za to, že v žalobnom návrhu navrhovatelia ako dôkaz navrhli konečný prídelový plán,
avšak takúto listinu súdu nedoručili. V súdnom spise sa nachádza len nijako neoznačená tabuľka, ktorej
obsahom sú na písacom stroji i rukou vpísané údaje, ale z ktorej nijako nevyplýva, že ide o konečný

prídelový plán, schválený a vydaný v súlade s právnymi predpismi platnými v čase jeho schválenia
a vydania, s uvedením dátumu jeho prijatia a opatrený ďalšími formálnymi náležitosťami a označený
ako „konečný prídelový plán" ako ucelený dokument vrátane jeho grafickej časti zhotovenej v súlade s
technickými predpismi platnými v čase jeho zhotovenia. Tvrdenia navrhovateľov o pridelení pozemkov
podľa konečného prídelového plánu nie sú teda nijako podložené.

Odporca 1/ má za to, že dôkazná sila navrhovateľmi predloženého geometrického plánu č. XX/XXXX
vypracovaného Y. U. je spochybnená obsahom poznámky č.2 výkazu výmer uvedeného geometrického
plánu, podľa ktorej: "Vlastnícke práva k pozemkom parc.č. XXXX/X,X,X sú evidované v registri CKN
ako parc. č. XXXX/X na LV XXXX a zároveň ako časť pozemkovoknižnej vložky č. XXXX na parc. č.
XXXX-E., E., E.". Pozemkovoknižná vložka č. XXXX neuvádza parcelu č. XXXX rozdelenú na parc. č. E.,

E., E., ale iba parcelu XXXX ako celok. Takto právne vadný geometrický plán č. XX/XXXX nemôže byť
dostatočným dôkazným prostriedkom na určenie právnych nárokov navrhovateľov, nakoľko odporuje aj
navrhovateľmi predloženej pozemkovoknižnej vložke č. XXXX. Navyše, výmera parc. č. XXXX podľa
pozemkovoknižnej vložky č. XXXX je 2 kj. 1.559 štvorcových siah, čo je podľa prepočtov do plošnej
sústavy metrov štvorcových 17.117 m2. Navrhovatelia 1/ a 2/ si v tomto konaní uplatňujú výmeru

5.187m2, avšak v iných súdnych konaniach na Okresnom súde Pezinok si navrhovatelia na rovnakom
právnom základe uplatňujú z uvedenej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX svoje diely, ktorých súčet je
59.323 m2, čo ďaleko presahuje výmeru parcely č. XXXX zapísaný v PKV č. XXXX.
Odporca 1/ má taktiež za to, že nie je daná právomoc súdu konať a rozhodovať v tejto veci, nakoľko v
danej veci je daná právomoc príslušného pozemkového úradu rozhodnúť o nároku navrhovateľov.

Odporca 1/ navrhol, aby súd v tejto súvislosti preskúmal, či navrhovateľmi tvrdené vnesenie sporných
pozemkov do JRD v Bernolákove a neskoršie konanie štátnych orgánov nezaložilo niektorý z
reštitučných dôvodov. Pri existencii niektorého z reštitučných dôvodov by bol na mieste postup podľa
príslušného právneho predpisu a navrhovateľom by mali byť vydané náhradné pozemky (napr. podľa § 3
ods. 1 písm. o) alebo písm. r) prípadne písm. s) reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z., prípadne podľa § 6

ods. 1 písm. p) alebo písm. s) alebo písm. t) zákona č. 229/1991 Zb. respektíve transformačného zákona
č. 42/1992 Zb. alebo iných ustanovení). Podľa názoru odporcu 1/ navrhovatelia nemajú naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu k pozemku, tak ako tvrdia vo svojom žalobnom návrhu, nakoľko
svoje práva si môžu uplatňovať v zmysle reštitučných zákonov.
Odporca 2/ v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 31.3.2009 navrhol, aby súd žalobu zamietol z

dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 2/. Poukázal na to, že v zmysle právnej teórie „ účastník
konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu vecnú legitimáciu." V
tomto konaní jej vlastníkom navrhovateľmi požadovaných pozemkov, teda časti parc. č. XXXX/X, druh
pozemku - orná pôda, o výmere 59.323 m2, k.ú. F., výlučne odporca 1/ a rozhodnutie súdu v tejto veci
(bez ohľadu na jeho obsah) nemôže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik akéhokoľvek právneho

vzťahu medzi odporcom 2/ a ktorýmkoľvek z navrhovateľov.
Odporca 2/ taktiež poukázal na to, že existencia platného prídelu sporných pozemkov v prospech
právneho predchodcu navrhovateľov je spochybnená zápismi vo vtedajšej evidencii nehnuteľností.
Podľa zápisu v PK vložke č. XXXX, kat. územie F. zo 16. januára 1956, čd. XXX, pod radovým číslom Xv spojení s radovým číslom XX, v časti F. (Vlastníctvo) sa „vkladá" vlastnícke právo okrem iného aj parc.
č. XXXX (z ktorej sporné pozemky vznikli) „Československému štátu - pre účely pozemkovej reformy
v celosti". Podľa zápisu z 29. októbra 1957, čd. XXXX, pod radovým číslom XX („ad 1, 11" znamená,

že sa tento zápis vzťahuje na zápisy pod radovými číslami X a XX) v časti F. (Vlastníctvo) „vkladá sa
vlastnícke právo, následkom konfiškácie pre: Československý štát - ONV odbor poľnohospodárskeho
a lesného hospodárstva Bratislava - okolie v celosti". Oba hore uvedené zápisy časovo nasledujú po
vydaní výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX-K. z 23. decembra 1947.

Vo Výmere o vlastníctve sa v časti III., bod 5 uvádza, že „podrobné podmienky prídelu budú uvedené v
prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy."
Z uvedeného podľa názoru odporcu 2/ vyplýva, že na preukázanie vlastníckeho práva právnych
predchodcov navrhovateľov nestačí predložiť iba výmer o vlastníctve pôdy vydaný podľa § 1 ods. 1
nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR alebo iba prídelovú listinu vzťahujúcu sa na takýto výmer, ale
musia predložiť oba dokumenty spoločne a musia preukázať, že ich právni predchodcovia splnili všetky

podmienky určené v uvedených listinách na platné nadobudnutie vlastníckeho práva.

Poukázal na skutočnosť, že v návrhu na určenie vlastníckeho práva navrhovatelia uvádzajú, že ich
právni predchodcovia vniesli sporné pozemky na spoločné hospodárenie do JRD v Bernolákove. Ak by
táto skutočnosť bola pravdivá, mohli navrhovatelia po roku 1989 požiadať o ich navrátenie a zároveň si

nárokovaťajprislúchajúcipodielnamajetkudružstvapodľazákonač.42/1992Zb.oúpravemajetkových
vzťahovavyporiadanímajetkovýchnárokovvdružstvách.Skutočnosť,žetakneurobilinasvedčujetomu,
že si boli vedomí, že sporné pozemky neboli ich právnymi predchodcami vnesené do družstva.
Odporca 2/ sa vyjadril tiež k otázke vydržania, pričom má za to, že inštitút vydržania poskytuje
dobromyseľnému držiteľovi zákonnú možnosť transformácie dlhotrvajúceho vzťahu oprávnenej držby

na vlastnícke právo. Účelom tohto inštitútu je podľa nášho názoru najmä odstraňovať možný rozpor
medzi právnym stavom vlastníckych práv (napr. nenadobudnutie vlastníctva z dôvodu formálnych
nedostatkov nadobúdacieho titulu) a skutočným stavom držby a jej vnímania spoločnosťou, kedy
už samotným splnením všetkých zákonom predpísaných predpokladov vydržania dochádza k
nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci. Žiaden právny predpis výslovne nezakazuje štátu vydržať

vlastníckeho právo. Vlastnícke právo štátu požíva v zmysle článku 20 Ústavy rovnakú ochranu
ako vlastnícke právo ktorejkoľvek inej fyzickej alebo právnickej osoby. Štát tiež vystupuje a koná
v občianskoprávnych vzťahoch (vrátane situácie, v ktorej vystupuje ako vlastník) rovnako, ako iné
právnické osoby. Ustanovenie § 134 (Vydržanie) Občianskeho zákonníka nijako nevylučuje štát z
možnosti nadobudnúť vlastnícke právo uvedeným originálnym spôsobom. Oprávnenie dobromyseľného

držiteľa domáhať sa v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, v znení
neskorších predpisov spísania osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti je potom
iba jedným z prejavov práva vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva a na plnú realizáciu
svojho vlastníckeho práva. Bez spísania takéhoto osvedčenia totiž vlastník nedocieli vklad svojho
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nebude môcť ním vlastnenú vec previesť na iného (ius

disponendí), bude mať sťaženú právnu ochranu proti zásahom do svojej držby (ius possidendí) a
ťažšie tiež bude voči tretej osobe preukazovať napríklad právo vec jej prenajať (ius utendi etfruendi).
Konanie Slovenského pozemkového fondu, ktorým uskutočnil vyhlásenie o vydržaní bolo teda len
realizáciou práva štátu na ochranu a plné využitie svojho vlastníckeho práva (nadobudnutého už
uplynutím vydržacej doby) a nie konaním, ktorým by štát vlastnícke právo nadobudol. Povinnosť

iniciovať spísanie Notárskej zápisnice vyplývala Slovenskému pozemkovému fondu priamo z citovaných
právnych predpisov, kedy slovesá „spravovať" a „nakladať" treba vykladať tak, že zahŕňajú aj úkony
smerujúce k zabezpečeniu riadnej evidencie štátom vlastnených nehnuteľností v katastri nehnuteľností,
čo bolo v danom prípade možné dosiahnuť len spísaním Notárskej zápisnice. Žiadnemu orgánu verejnej
moci či inej právnickej osobe žiaden zákon výslovne nezveruje právomoc takýmto spôsobom (teda

uskutočňovaním úkonov smerujúcich k osvedčeniu vydržania) zabezpečovať ochranu vlastníckeho
práva štátu k poľnohospodárskej pôde a teda ak by sa táto pôsobnosť nepriznala Slovenskému
pozemkovému fondu, štát by bol pripravený o dôležitý nástroj ochrany svojho vlastníckeho práva.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má odporca 2/ za to, že návrh na začatie konania

nie je dôvodný a navrhuje, aby súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol a priznal mu
náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi - výpisom z LV č. XXXX, PK vložkou č. XXXX,
upovedomením Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXXX/XX-K. zo dňa
31.5.1945, upovedomením Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXX/XX-K. zo

dňa 26.4.1946, Výmerom o vlastníctve pôdy č. F. - XXXXX/XX-K., ako aj ďalšími dôkazmi založenými
v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Z upovedomenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXXX/XX-K. zo dňa
31.05.1945 súd zistil, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy upovedomuje,

že Predsedníctvo slovenskej národnej rady, svojom zasadnutí dňa 18.04.1945 rozhodlo na návrh
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy po dohode s Povereníctvom vnútra, že V. X.,
nar. XX.XX.XXXX, v Č., obyvateľa t.j. neznámeho, treba považovať podľa písm. d) ods. 1 §1 nar. č.
104/1945 Sb. Sb.n.SNR za zradcu alebo nepriateľa slovenského národa. Na základe tohto rozhodnutia
považuje sa pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 citovaného nariadenia pariaci vlastníckym právom
V. X. za konfiškovaný ku dňu 1.3.1945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej

obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza.

Z upovedomenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXX/XX-K. zo dňa
26.4.1946 súd zistil, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy upovedomuje, že
Predsedníctvo slovenskej národnej rady na svojom zasadnutí dňa 7.8.1945 uznieslo sa podľa ods. 6 §

1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR na súhlasný návrh povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy a povereníctva vnútra, že R. X. a spol. považuje za osobu národnosti maďarskej, za zradcu a
nepriateľa slovenského národa, v dôsledku čoho podľa odst. 1/d § 1 citovaného nariadenia konfiškuje
sa s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy všetok na území Slovenska sa
nachádzajúci pôdohospodársky majetok menovaných a je pod dočasnou národnou správou.

Z výmeru o vlastníctve pôdy č. F. - XXXXX/XX-K. vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR, zo dňa 23.12.1947 súd zistil, že
R. Č. a manželke E. rod. M. boli podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946
Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako

aj zradcov a nepriateľov slovenského národa pridelené do vlastníctva v ideálnej časti 1 a 1 nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. území Č. (v súčasnosti F.) o celkovej výmere 1.0000 ha, ktoré sú v prídelovom
pláne označené takto: vložka č. XXXX, časť parcely č. XXXX, označenie E., roľa o výmere 1,0000 ha.

Znotárskejzápisniceč.N43/98,Nz41/98zodňa29.1.1998spísanejnaW.Ú.W.T.G.Č..X,vBratislave,

pred notárom R.. K. Y. súd zistil, že pred notára sa dostavil Slovenský pozemkový fond a po prehlásení,
že je plne spôsobilý na právne úkony požiadal, aby podľa 63 Notárskeho poriadku osvedčil právne
významnú skutočnosť o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, špecifikované v
bode 1 predmetnej notárskej zápisnice. Medzi nehnuteľnosťami špecifikovanými v bode 1 predmetnej
notárskej zápisnice sa nachádza aj nehnuteľnosť sa nachádza aj parc. č. XXXX, druh pozemku - orná

pôda o výmere 10.000 m2.

Z predmetnej notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že podľa výpisu z pozemkovej knihy pre katastrálne
územie F., vložka č. XXXX, sú pozemky zapísané pod bodom F. na Československý štát ONV odbor
poľno a lesného hospodárstva Bratislava - okolie, titulom zápisu zo dňa 29.10.1957.

Účastník v konaní pred notárom prehlásil, že mal v dobrej viere pozemky aj so započítaním lehôt jeho
právnych predchodcov v držbe najmenej od roku 1957 a v súčasnosti sú pozemky sú pozemky v jeho
držbe.

Z PK vložky č. XXXX pre katastrálne územie F. súd zistil, že vlastnícke právo k parc. č. XXXX, o
výmere 2kj 1.559, zapísanej ako roľa v hone bolo dňa 29.10.1957 pod poradovým číslom XX na základe
upovedomenia Povereníctva a pozemkovej reformy zo dňa 26.4.1946, číslo 2286/46-I/56 o konfiškácii
vložené následkom konfiškácie pre Československý štát - ONV odbor poľnohospodárskeho a lesného
hospodárstva Bratislava - okolie v celosti.

Z geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného Y. U. súd zistil, že v rámci predmetného
geometrického plánu je konštatované, že parcely a to konkrétne: parc. č. XXXX-E., druh pozemku - orná
pôda, o výmere 4 ha 7.799 m2, parc. č. XXXX-E., druh pozemku - orná pôda, o výmere 1 ha a parc. č.XXXX-E., druh pozemku - orná pôda, o výmere 1 ha, boli pôvodne evidované v PK vložke č. XXXX. Ich
výmera bola spolu 6ha 7.799m2. Z predmetnej parc. č. XXXX, druh pozemku - orná pôda, o výmere 5ha
9.323m2, boli týmto geometrickým plánom vytvorené tri parcely, a to parc. č. XXXX/X, druh pozemku -

orná pôda, o výmere 4 ha 6.201m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 7.935 m2,
a parc. č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 5.187 m2.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že medzi inými odporca 1/ je výlučným vlastníkom okrem
iných aj parc.č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 59.323 m2.

Vpriebehukonania,dňa18.12.2009zomrelpôvodnýnavrhovateľ1/R.Č.,W..XX.X.XXXX.Zosvedčenia
o dedičstve č. 13D/41/2010, Dnot 102/2010 súd zistil, že jediným dedičom po poručiteľovi je jeho
manželka X. Č., W.. XX.X.XXXX.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, a to konkrétne z upovedomenia Povereníctva

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 22022/45-I/B zo dňa 31.05.1945, že Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy upovedomilo, že Predsedníctvo slovenskej národnej rady,
svojom zasadnutí dňa 18.04.1945 rozhodlo na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy po dohode s Povereníctvom vnútra, že V. X., nar. XX.XX.XXXX, v Č., obyvateľa t.č. neznámeho,
treba považovať podľa písm. d) ods. 1 §1 nar. č. 104/1945 Sb. Sb.n.SNR za zradcu alebo nepriateľa

slovenského národa. Na základe tohto rozhodnutia považuje sa pôdohospodársky majetok v rozsahu
§ 2 citovaného nariadenia pariaci vlastníckym právom V. X. za konfiškovaný ku dňu 1.3.1945, a to bez
ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok
nachádza.

Z upovedomenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 2286/46-I/B zo dňa
26.4.1946 súd zistil, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy upovedomuje, že
Predsedníctvo slovenskej národnej rady na svojom zasadnutí dňa 7.8.1945 uznieslo sa podľa ods. 6 §
1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR na súhlasný návrh povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy a povereníctva vnútra, že R. X.A. a spol. považuje za osobu národnosti maďarskej, za zradcu

a nepriateľa slovenského národa, v dôsledku čoho podľa odst. 1/d § 1 citovaného nariadenia konfiškuje
sa s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy všetok na území Slovenska sa
nachádzajúci pôdohospodársky majetok menovaných a je pod dočasnou národnou správou.

Súd mal vykonaným dokazovaním taktiež za preukázané, že uvedená konfiškácia týkajúca sa

predmetných nehnuteľností bola vyznačená na vtedajšej PKV vložke č. XXXX až na základe zápisu zo
dňa 29.10.1957.

Zo zisteného skutkového stavu mal súd ďalej za preukázané, že Výmerom o vlastníctve pôdy č. B
- 65619/47-III vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1

nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR, zo dňa 23.12.1947 boli R. Č. a manželke E., rod. M. podľa nariadenia
č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa
pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti v podiele 1 a 1 nachádzajúce sa v kat. území Č. (v súčasnosti F.)
o celkovej výmere 1,0000 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené takto: vložka č. XXXX, časť parcely

č. XXXX, označenie E., roľa o výmere 1,0000 ha.

Vykonaným dokazovaní mal súd ďalej za preukázané, že R. Č. - pôvodný navrhovateľ 1/ a navrhovateľka
2/ si uplatnil na Obvodnom pozemkovom úrade v Senci reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003
Zb. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých

opatreniach na usporiadania vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov na nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto konania.

Súd mal vykonaným dokazovaním taktiež za preukázané, že uvedené konanie na Obvodnom
pozemkovom úrade v Senci bolo rozhodnutím č.j. 1176-623/2008 zo dňa 6.8.2008 prerušené z dôvodu

prebiehajúcich súdnych sporov.

Z listinných dôkazov taktiež vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad v Senci svojím rozhodnutím č.j.
878/2011-Lu zo dňa 19.8.2011 podľa § 57 ods. 1 zák.č. 71/1067 Zb. o správnom konaní v zneníneskorších predpisov na základe protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok zrušil okrem iných
aj rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Senci č.j. 1176-623/2008 zo dňa 6.8.2008, ktorým
bolo prerušené konanie vo veci práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom uplatneného R. Č. a E. M. v

zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zák. č. 180/1995
Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadania vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedeného súd zistil, že predmetné konanie o navrátenie vlastníctva sa vedie k pozemkom,
ktorésúpredmetomtohtosúdnehokonaniaasúčasneajkonaniavedenéhonaObvodnompozemkovom

úrade s Senci, pričom toto nie je právoplatne skončené.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovatelia vo svojom návrhu boli
povinní v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých
sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných

skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. Odporcom bolo uložené
sakvecipísomnevyjadriť,uviesťvovyjadrenírozhodujúceskutočnostinasvojuobranuaoznačiťdôkazy
na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť
zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvolávajú.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa článku 17 ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, každý má právo vlastniť majetok tak sám,

ako aj spolu s inými. Nikto nesmie byť svojvoľne pozbavený svojho majetku.

Podľa § 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa S okamžitou platnosťou
a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území

Slovenska, ktorý je vo vlastníctve:

a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,
b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,
c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek

národnosti a štátnej príslušnosti,
d) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku
dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti
akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom
boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6,

e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila
nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Sbor
povereníkov.

Podľa § 2 citovaného nariadenia konfiškácii podliehajú aj podiely na pôdohospodárskom majetku (§ 2),

ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1.

Podľa § 7 citovaného nariadenia o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či
maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a
Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod

ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú
dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna
1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia).

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1946 Sb.n.SNR o vydávaní výmerov o

vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sn.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946
Sb.n.SNR (ďalej len nariadenie) povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred
zaplatením prídelovej ceny (§ 19 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR)vydávať prídelcom (§§ 6 až 11 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR.

Podľa § 2 citovaného nariadenia Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke
právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd
urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou a pasívnou legitimáciou účastníkov konania.

Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom
konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú

legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo

právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom
konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť v zmysle § 5
O.s.p. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať (§

237 písm. f/ O.s.p.), lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach.
Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom
konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a bolo v rozpore
so zásadou rovnosti účastníkov konania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo
nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti,
môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto
osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.

Súdna prax v rámci vlastníckych žalôb pripúšťa žalobu, ktorou sa dedič domáha vyslovenia, že určitá
vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Keďže predmet dedičstva (jeho aktíva) tvoria veci, práva a iné
majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patria poručiteľovi, v spore o tom, či súčasťou dedičstva po
poručiteľovi je určitá vec, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci. Navrhované
určenie sa tu viaže ku dňu smrti poručiteľa a teda sa posudzuje podľa stavu, aký tu bol v okamihu jeho

smrti.Okolnosti,ktorénastalineskôr,súpretotourčeniebezvýznamné(viďUznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky zo 16. decembra 2010 sp. zn. 3 Cdo 154/2010 uverejnené v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 32/2011). K tomu treba dodať, že rozsudok súdu, ktorým sa vyhovie
takejto žalobe, má deklaratórnu povahu, čo znamená, že sa ním len potvrdzuje právny stav, ktorý tu bol
v čase smrti poručiteľa. Týmto rozhodnutím sa nezakladajú navrhovateľovi voči odporcovi žiadne práva.

Nie je ním deklarované, že by navrhovateľ ako právny nástupca poručiteľa bol vlastníkom veci a ani to,
že by odporca vlastníkom veci nebol.

V predmetnom spore sa navrhovatelia v zmysle zmeny petitu domáhajú určenia, že označené
nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcov. Preto je nevyhnutné, aby v konaní

preukázali, že sú právnymi nástupcami po poručiteľovi R. Č. a E. Č..

Ohľadom preukázania tejto skutočnosti navrhovatelia predložili súdu úmrtný list R. Č. (č.l. 20) a E. Č. (č.l.
19). Súd preto na pojednávaní konanom dňa 8.11.2013 vyzval právneho zástupcu navrhovateľky 1/ napredloženie právoplatného osvedčenia o dedičstve po právnych predchodcoch. K uvedenému právny
zástupca zaslal písomné vyjadrenie zo dňa 9.12.2013 (č.l. 354), v ktorom uviedol, že navrhovateľka 1/
preukázala svoju aktívnu legitimáciu rodným listom a úmrtnými listami právnych predchodcov a ak má

súd za to, že je potrebné doložiť osvedčenie o dedičstve, požiadal, aby si tieto rozhodnutia vyžiadal súd
v rámci edičnej právomoci podľa § 129 ods. 2 O.s.p.

K tomuto súd uvádza, že rodný list navrhovateľky 1/ ani navrhovateľky 2/ v konaní predložený nebol,
pričom súčasne poznamenáva, že ak by aj bol predložený, takýto dôkaz by neosvedčoval právne

nástupníctvo navrhovateliek po svojich právnych predchodcoch. Súd má za to, že iba na základe
osvedčenia o dedičstve možno ustáliť, kto je dedičom po poručiteľovi a súčasne z neho možno zistiť
záver o počte prípadných dedičov.

Údaj o počte dedičov je podľa názoru súdu smerodajný v tom zmysle, že v prípade tohto druhu žaloby
(o určenie, že vec patrí do dedičstva) vystupujú všetci dedičia ako nerozluční spoločníci.

Občiansky súdny poriadok predpokladá, že vo vzťahu k sporným aktívam a pasívam sa dedičia svojich
práv budú domáhať žalobou mimo konania o dedičstve (či už pred skončením konania o dedičstve,
alebo po jeho skončení). Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po
poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí

do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého
(buď ako navrhovatelia alebo odporcovia) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je
rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec
(právo) patrí do dedičstva (obdobný právny názor zaujal už Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v
uznesení z 28. septembra 2006 sp.zn. 3 Cdo 178/2006). Pritom pre takéto sporové občianske súdne

konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa
§ 91 ods. 2 O.s.p. (pozri. tiež R 49/82 alebo R 65/2003).

Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva)
a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci

dedičia považovaný za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a
povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91
ods. 2 O.s.p. (totožne rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 120/2009).

Právnyzástupcavpísomnomvyjadrenízodňa9.12.2013uviedolargumenty,prektorépodľajehonázoru

nemožno aplikovať § 91 ods. 2 O.s.p. Žiadny z uvádzaných argumentov však nevyvrátil ani nespochybnil
závery v rozhodnutiach citovaných vyššie a keďže súd nevidel dôvod na odklon od ustálenej judikatúry,
námietky týkajúce sa nerozlučného spoločenstva dedičov považoval za nedôvodné.

Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní neboli predložené osvedčenia o dedičstve po právnych

predchodcoch navrhovateľov, nebolo možné nespochybniteľným spôsobom ustáliť, kto je právnym
nástupcom a koľko bolo dedičov. Na základe uvedeného možno konštatovať, že navrhovatelia v konaní
nepreukázalisúduichprávnenástupníctvopoE.Č.aR.Č.,atedanepreukázalisvojuaktívnulegitimáciu
na podanie žaloby.

Súd nevyhovel návrhu právneho zástupcu navrhovateľky 1/, aby si súd vyžiadal osvedčenia o dedičstve
v rámci edičnej právomoci podľa § 129 ods. 2 O.s.p. Súd poukazuje na skutočnosť, že osvedčenie
o dedičstve je verejnou listinou, ktorou by mali disponovať navrhovatelia, ak tvrdia, že sú dedičmi po
poručiteľoch, a preto si súd uvedené listiny vyžiadal od navrhovateľov. Podľa názoru súdu nemá oporu
v zákone taký postup, aký žiadali navrhovatelia, že vzhľadom na skutočnosť, že oni takýmito listinami

nedisponujú, aby si ich vyžiadal súd od príslušného orgánu.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že navrhovateľka 2/ podaním zo dňa 6.2.2014 zobrala návrh na
začatie konania v celom rozsahu späť z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní s odporcami 1/ a 2/. Keďže
súd zastáva názor, že navrhovatelia vystupujú v konaní ako nerozluční spoločníci, vyzval navrhovateľku

1/ na pojednávaní konanom dňa 21.2.2014 na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím návrhu, pričom jej
právny zástupca uviedol, že so späťvzatím návrhu navrhovateľkou 2/ nesúhlasí, nakoľko by tým došlo
k poškodeniu práv navrhovateľky 1/. Vzhľadom na danú procesnú situáciu súd považoval späťvzatienávrhu navrhovateľkou 2/ za neúčinné, uznesením rozhodol, že späťvzatie návrhu nepripúšťa a v konaní
pokračoval aj s navrhovateľkou 2/.

Súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že pasívne vecne legitimovaným v danom spore bol iba
odporca 1/, a to ako súčasný vlastník sporných nehnuteľností.

V danom prípade je zrejmé, že odporca 2/ Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým
fondom nie je v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaná, nakoľko právne postavenie navrhovateľa

by sa v danej veci v prípade úspechu nezmenilo, a to z dôvodu, že odporca 2/ bol síce dočasne ako
vlastník sporných nehnuteľností zapísaný v príslušnom katastri nehnuteľností, avšak tento predmetné
nehnuteľnosti previedol zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva v prospech spoločnosti
HUMA'90, spol. s r.o., ktorá uvedený nárok na bezodplatný prevod vlastníckeho práva nadobudla
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.11.1998 od pôvodných reštituentiek.

V uvedenom prípade navrhovatelia tvrdili, že Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým
fondom nemohla predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť vydržaním a to konkrétne Notárskou zápisnicou
č. N 43/98, Nz 41/98 zo dňa 29.1.1998 spísanej na W. Ú. W. T. G. Č.. X, U. F., pred notárom R.. K. Y., z
ktorej vyplýva, že notár osvedčil právne významnú skutočnosť o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, špecifikovaných v bode 1 predmetnej notárskej zápisnice. Medzi nehnuteľnosťami

špecifikovanými v bode 1 predmetnej notárskej zápisnice sa nachádza aj nehnuteľnosť sa nachádza aj
parc. č. XXXX, druh pozemku - orná pôda, o výmere 10.000 m2.

Z predmetnej notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že podľa výpisu z pozemkovej knihy pre katastrálne
územie Bernolákovo, vložka č. XXXX, sú pozemky zapísané pod bodom F. na Československý štát ONV

odbor poľného a lesného hospodárstva F. - okolie, titulom zápisu zo dňa 29.10.1957.

Skutočnosti tvrdené v rámci predmetnej notárskej zápisnice ako aj samotné vydržanie štátu mal súd
povinnosť skúmať, avšak iba ako otázku prejudiciálnu vo vzťahu k nároku na určenie vlastníckeho práva.
V danej veci však súd ustálil, že navrhovatelia môžu svoj nárok uplatňovať iba v rámci reštitučných

predpisov a nie prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva respektíve na uvedenom určení
pri obchádzaní reštitučných prepisov nie je daný naliehavý právny záujem. Na základe uvedeného
samotný štát - Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom nie je v danom spore
pasívne vecne legitimovaná, a preto súd nárok vo vzťahu k nej z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
zamietol. Na základe vyššie uvedeného sa súd nemal za povinnosť vysporiadať zo všetkými námietkami

vznesenými zo strany odporcov, nakoľko pri uvedenom ustálenom právnom názore sa javilo byť ďalšie
dokazovanie v predmetnej veci na nadbytočné.

Súd sa v ďalšom zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva v zmysle § 80 psím. c) O.s.p.

V tejto súvislosti bolo nevyhnutné zodpovedať otázku, či predmetná nehnuteľnosť - pozemok parc. č.
XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 59.323 m2, kat. územie F., okres L., zapísaná na LV
č. XXXX, predtým v PKV vložke č. XXXX ako parc. č. XXXX o výmere 2kj 1.559 št. siah, zapísaná ako
roľa v hone bola riadne konfiškovaná. Súd má v uvedenom prípade za to, že ku konfiškácii dochádza

priamo zo zákona, t.j. dňom účinnosti Dekrétu prezidenta republiky t.j. ku dňu 1.3.1945. Súd má za to, že
podľa § 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa s okamžitou platnosťou
a bez náhrady sa konfiškoval pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území
Slovenska, ktorý bol vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b)

osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a
českéhonárodaaČeskoslovenskejrepublikyakejkoľveknárodnostiaštátnejpríslušnosti,d)účastinných
a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca
1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek
štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo

osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností a právnických
osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom.
K zavŕšeniu konfiškačného procesu bolo potrebné vydať individuálne správne rozhodnutie o tom, že sú
splnené podmienky konfiškácie.Z uvedeného ustanovenia § 1 vyplýva, že konfiškovaný majetok bol vymedzený práve osobou vlastníka,
ktorý spĺňal podmienky uvedené v § 1 konfiškačného dekrétu. Bez príslušného správneho rozhodnutia

by bolo pojmovo vylúčené označenie majetku, ktorý konfiškácii podliehal. Správne rozhodnutie vydané
v takomto konaní podliehalo inštančnému preskúmaniu a nadobúdalo právoplatnosť. Toto rozhodnutie
nebolo samotným rozhodnutím o konfiškácii ale len deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu majetku
určitej konkrétnej osoby sú splnené, teda že majetok tejto osoby je dňom účinnosti dekrétu, t.j. dňom
1.3.1945 konfiškovaný. Správne rozhodnutie (právoplatné a vykonateľné) bolo zásadnou podmienkou

konfiškácie, bez splnenia ktorej o konfiškovaný majetok nešlo. Z uvedeného vyplýva, že záver o
konfiškácii nepriateľského majetku, ku ktorému dochádzalo ex lege, treba vždy vykladať tak, že ku
konfiškácii môže dôjsť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, medzi ktoré patrilo aj právne
účinné (právoplatné a vykonateľné) správne rozhodnutie o tom, či konkrétna osoba bola zradcom alebo
nepriateľom českého a slovenského národa. V takomto prípade má súd za to, že je potrebné rozlišovať
účinky konštitutívneho a deklaratórneho rozhodnutia. Deklaratórne rozhodnutie iba deklaruje stav, ktorý

vznikol na základe inej právnej skutočnosti, to znamená nespôsobuje samotný vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Súd má za to, že podľa stavu platného do 1.1.1951 bolo treba k prevodu vlastníctva
nehnuteľných vecí vklad do verejných kníh - intabulácia. V tomto prípade má súd za to, že nemožno
pochybovať o tom, že sporná nehnuteľnosť skutočne na štát v rámci konfiškácie prešla, nakoľko
konfiškačný proces bol riadne dovŕšený. O uvedenom svedčí aj zápis v prospech Československého

štátu na príslušnú PK vložku č. XXXX, pre katastrálne územie F., z ktorej vyplýva, že parc.č. XXXX, o
výmere 2kj 1559, zapísaná ako roľa v hone bola dňa 29.10.1957 pod poradovým číslom XX zapísaná
v prospech vlastníka Československý štát - ONV odbor poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva
Bratislava na základe upovedomenia Povereníctva a pozemkovej reformy zo dňa 26.4.1946, číslo
2286/46-I/56 o konfiškácii, t.j. následkom konfiškácie.

Podľa názoru súdu prvého stupňa je podstatná skutočnosť, že uvedený zápis na príslušnú PK vložku č.
XXXX bol vykonaný až dňa 29.10.1957, t.j. až po vydaní Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 23.12.1947,
č. F. - XXXXX/XX-K..

Súd má v uvedenom prípade za to, že po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy vydávalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb.n.SNR a nariadenia vlády č. 104/1946
Sb.n.SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa zák. č. 142/1947
Sb. a zákona č. 46/1948 Sb. prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a
prídelové listiny (verejné listiny) boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným

nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra
nehnuteľností. Aby boli vkladuschopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné. Súd v
uvedenom prípade poukazuje na konštantnú judikatúru, konkrétne Rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo
123/2003, podľa ktorého „výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi
o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami spôsobilými pre

zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd
nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmať len so zreteľom na to,
či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným
správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri
ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti, až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo

zmenou). Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný
vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
je rozhodnutie o ich prídele.“

Súd má v uvedenom prípade a na základe vyššie uvedeného za to, že výmer o vlastníctve pôdy

č. F. - XXXXX/XX-K. je verejnou listinou preukazujúcou vlastnícke právo prídelcu k prideleným
nehnuteľnostiam, jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto
správny akt treba považovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2
O.s.p. vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady,
nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno považovať

len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci
toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho
zákonnosť je možné preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha
však preskúmaniu všeobecným súdom.Súd poukazuje v uvedenom smere na to, že pri žalobe o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí
do dedičstva po poručiteľovi je daný, nakoľko súd má za to, že iba takéto rozhodnutie môže byť

podkladom v nesporovom konaní o dedičstve a následné rozhodnutie o dedičstve by bolo podkladom
pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnosti.

V tomto smere však súd musí poukázať aj na skutočnosť, že v praxi je aktuálna konkurencia vlastníckych
žalôb, respektíve žalôb na určenie vlastníctva so žalobami reštitučnými. Základné východisko k

posudzovaniu takýchto sporov naznačil Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. II
ÚS11/04 ...“ jedným zo základných pilierov právneho štátu je práva istota. Pod týmto zorným uhlom
musia byť posudzované spory o vlastníctvo spravidla tam, kde dôvody k jeho spochybneniu sa
nenachádzajú v súčasnosti, ale v udalostiach, ktoré sa stali pred desiatkami rokov“.... Veľký senát
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky vyslovil: „Oprávnená osoba, ktorej
nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnom období t.j. od 25.2.1948 do 1.1.1990 bez právneho dôvodu, sa

nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov spravidla podľa § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a to ani formou určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p.“

V danom prípade musí súd skonštatovať, že podstatným momentom v danom súdnom spore
bola skutočnosť, zápis predmetnej nehnuteľnosti na príslušnú PK vložku č. XXXX, v prospech

Československého štátu bol vykonaný až dňa 29.10.1957, t.j. až po vydaní Výmeru o vlastníctve pôdy,
ktorý je dokladom o vlastníctve pôdy a verejnou listinou. Uvedené konanie možno podľa názoru súdu
podradiť pod pojem prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu. Pokiaľ teda vlastnícke právo na štát
v rozhodnom období, t.j. v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 prešlo, je daný nárok podľa reštitučných
predpisov, a teda vlastnícka žaloba je vylúčená.

Súd v danej veci poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Cdo 130/2007,
z ktorého vyplýva, že „ ...Žaloba o určenie práva (a takou je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva
podľa § 126 Obč. zákonníka v spojení s § 80 písm.c) O.s.p.) bola a je nástrojom ochrany subjektívneho
práva pred neoprávnenými zásahmi. Ide o žalobu svojou povahou preventívnu, ktorej účelom je predísť

stavu neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu
v ohrozených právnych vzťahoch, pričom je treba viac ako u žalôb na plnenie dbať, aby nedošlo k jej
zneužitiu. Vyžaduje sa istá kvalita tejto žaloby spočívajúca v tom, že musí byť daný naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Ak totiž už bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia
žalobcužiadenzmysel,lebojejprostredníctvomužvzásadenemožnospory,ktorébymohlivbudúcnosti

vzniknúť alebo ktorých vznik už bezprostredne hrozí, odvrátiť. O naliehavý právny záujem môže ísť
zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa
jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo)
už existujúce alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v
už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol

byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, nie je
daný tam, kde sa možno domáhať plnenia. Aj keď v prípadoch žalôb o určenie vlastníckeho práva sa
naliehavý právny záujem spravidla odôvodňuje potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis
vlastníctva do katastra nehnuteľností, nemožno (vzhľadom na účel určovacej žaloby) bez ďalšieho len z
tohto faktu vyvodzovať naliehavý právny záujem žalobcu. To platí práve tam, kde právne vzťahy žalobcu

k veci boli s istými následkami dotknuté dávno v minulosti a nie dnes, a nestali sa neistými teraz, ale
práve prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného
vlastníka veci. Určovacia žaloba tu nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na
strane žalobcu, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka veci. Je preto potrebné rozlišovať medzi
ochranou vlastníckeho práva v situáciách jeho bezprostredného a aktuálneho ohrozenia pred uvedením

do neistoty v existujúcich a spravidla aj vykonávaných vlastníckych vzťahoch a zneužitím procesného
prostriedku určeného k takejto ochrane na to, aby bolo dosiahnuté obnovenie vlastníckeho práva už
zaniknutého spochybnením skutočností, za ktorých k zániku došlo. Ďalej to platí i tam, kde ochranu
práva bolo možné dosiahnuť postupom podľa reštitučných predpisov. Existencia špeciálnej úpravy v
reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam, kde podľa týchto

predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol alebo z nejakých dôvodov
takejto požiadavke nebolo vyhovené. Naliehavosť právneho záujmu na určovacom výroku je totiž
daná až vtedy, ak je v spore o určenie vlastníckeho práva toto právo preukázané. Reštitučné predpisy
vychádzali z domnienky, že vec prešla v rozhodnom období na štát a to aj v prípadoch jej prevzatiabez právneho dôvodu, pričom oprávnené osoby, ktoré si uplatnili nárok podľa týchto predpisov, sa stali
vlastníkmi veci až jej vydaním. Bez ohľadu na to, akým spôsobom prešla vec na štát, len v prípadoch,
ktoré sú v reštitučných predpisoch výslovne stanovené a za splnenia aj ďalších v nich uvedených

podmienok, bol daný dôvod na vrátenie veci. Tým bola súčasne vylúčená možnosť uplatniť toto právo
inak, teda podľa všeobecných predpisov, lebo ako už bolo uvedené reštitučná úprava je vo vzťahu k
všeobecnýmpredpisomúpravoušpeciálnou.Vprípadochprevzatiavecištátomvrozhodnomobdobíbez
právneho dôvodu neuplatnenie ochrany podľa reštitučných predpisov malo za následok stratu možnosti
domáhať sa tejto hmotnoprávnej i procesnoprávnej ochrany podľa všeobecných predpisov, teda aj

ochrany prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva. Aj keď zák. č. 141/1950 Zb. ani zák.
č. 40/1964 Zb. (teraz platný Obč. zákonník) okupáciu, t.j. prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu
ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva štátom nepoznali, nepochybne k faktickej okupácii
za účinnosti oboch menovaných noriem dochádzalo. Štát v takýchto prípadoch právny titul k prevzatiu
veci ani nepredstieral. Prostredníctvom prijatia reštitučných predpisov však zákonodarca akceptoval,
že k takýmto situáciám skutočne, a nie výnimočne, dochádzalo. Na základe jeho vôle vyjadrenej v

reštitučných predpisoch sa potom z okupácie (prevzatia veci štátom bez právneho dôvodu) stal formálne
právny titul nie pre nadobudnutie veci zo strany štátu, ale pre vznik nároku na vydanie veci a teda obnovu
formálneho vlastníckeho práva, pričom nevyužitím možnosti domáhať sa takéhoto nároku v zákonnej
lehote došlo k nezvratnému zániku (preklúzii) práva, a tým aj k nemožnosti dosiahnuť revíziu krokov
štátu urobených v rozhodnom období....“

V predmetnej veci má súd za to, že uvedený zápis v prospech Československého štátu ktorý
bol vykonaný až dňa 29.10.1957, bolo potrebné preskúmať tak z hľadiska, či došlo takpovediac k
administratívnemu pochybeniu zo strany príslušnej správy katastra alebo skutočne nehnuteľnosť prešla
naČeskoslovenskýštátbezprávnehodôvodu,pričomsúdďalejskúmal,akosaštátakotakýpovykonaní

predmetného zápisu na príslušnej správe katastra v jeho prospech „správal“.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nehnuteľnosť bola vnesená do bývalého JRD F.,
pričom poľnohospodárske družstvo užívalo parc. č. XXXX, vedenú v PK vložke č. XXXX ako štátnu
pôdu. Po transformácii družstva uhrádzalo družstvo nájomné Slovenskému pozemkovému fondu, a to

až do roku 1998.

Z uvedeného mal súd za preukázané, že od roku 1957 sa Československý štát správal ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti, respektíve za vlastníka ho považovalo aj Poľnohospodárske družstvo, ktoré v
danom období danú nehnuteľnosť užívalo ako poľnohospodársku pôdu a súčasne možno skonštatovať,

že právni predchodcovia navrhovateľov sa ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti nesprávali (t.j.
neobrábali pôdu, nehospodárili, nedomáhali sa svojich vlastníckych práv, a to ani po transformácii
predmetného družstva), nakoľko túto obrábalo družstvo, ktoré malo za to, že ide o štátnu pôdu.

Na základe uvedeného súd ustálil, že zápis do PK vložky č. XXXX uskutočnený dňa 29.10.1957 v

prospech Československého štátu, nebol vykonaný iba ako „administratívna chyba“, ale skutočne došlo
k prechodu nehnuteľnosti na štát bez právneho dôvodu, ktoré je z hľadiska vzťahu reštitučnej žaloby
podraditeľné pod pojem prevzatie veci bez právneho dôvodu. Významné pre posúdenie danej veci je
práve to, že uvedený zápis v prospech vlastníka - Československého štátu bol vykonaný po vydaní
výmeru o vlastníctve pôdy, čo v podstate inak povedané znamená, že aj keď právnym predchodcom

navrhovateľov boli uvedené nehnuteľnosti riadne pridelené do vlastníctva, a to výmerom o vlastníctve
pôdyzodňa23.12.1947,boloimichvlastníctvonásledneodňatézostranyštátu,atozápisomvprospech
Československého štátu na PK vložku č. XXXX dňa 29.10.1957. Oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť
prevzal štát v rozhodnej dobe bez právneho dôvodu, sa však nemôže domáhať ochrany vlastníckeho
práva podľa všeobecných predpisov, a to ani formou určenia vlastníckeho práva pokiaľ môže žiadať

vydanie veci podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Súd má za to, že navrhovatelia 1/ a 2/ si teda boli povinní uplatniť svoj reštitučný nárok podľa ustanovení

zákonač.503/2003Z.z.onavrátenívlastníctvakpozemkomaozmeneadoplnenízákonaNárodnejrady
Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov, na príslušnom pozemkom úrade v Senci.Zo súdneho spisu ako aj z výsluchu navrhovateľov súd zistil, že svoje reštitučné nároky si navrhovatelia
aj uplatnili, a to včas a riadne na príslušnom Obvodnom pozemkom úrade v Senci. Obvodný pozemkový
úrad v Senci vydal dňa 18.6.2009 rozhodnutie č. 703-136/2009-Lu (č.l. 320), na základe ktorého bolo

oprávnených osobám E. M. a R. Č. navrátené vlastníctvo k pozemkom v k.ú. F., konkrétne k parc.
č. XXXX/XX orná pôda o výmere 523 m2 a k parc. č. XXXX/XX lesná pôda o výmere 1.534 m2. V
predmetnom rozhodnutí je uvedené, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm.
o) zákona za pozemok, ktorý bol prevzatý bez právneho dôvodu zrušením výmeru o vlastníctve pôdy
č. F. XXXXX/XX-K. zo dňa 23.12.1947 rozhodnutím ONV Bratislava - vidiek č. pôd. XXXXX/XXXX zo

dňa 5.11.1958.

Súd má za to, že žalobou na určenie vlastníckeho práva nie je možné obchádzať zmysel a účel
reštitučného zákonodarstva, nakoľko reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom vo vzťahu
špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená, že všade
tam, kde existuje špeciálna úprava, nemožno použiť všeobecnú. Ak sa možno domáhať ochrany

práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok, nie je
možné uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov. Oprávnená osoba,
prípadne je právny nástupca, sa preto nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa
všeobecných predpisov, najmä podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to ani formou určenia
vlastníckeho práva či už svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa § 80 O.s.p., ak mohla

žiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu. V uvedenom prípade totiž absentuje naliehavý právny
záujem na určení, nakoľko o tento môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia
bolo buď ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená,
že buď musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah už existujúci, alebo o takú jeho procesnú, prípadne
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený,

prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Existencia špeciálnej
úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na učení vlastníctva tam, kde podľa
týchto prepisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol alebo z nejakých
dôvodov tejto požiadavke nebolo vyhovené.

V predmetnej veci má súd za to, že navrhovatelia si reštitučný nárok na vydanie veci postupom podľa
reštitučných predpisov riadne uplatnili, a preto s ohľadom na vyššie uvedené je vylúčená možnosť
domáhať sa ochrany vlastníckeho práva, a to prostredníctvom určenia, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po poručiteľovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
úspešným odporcom priznal náhradu trov konania nasledovne:

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti - parcely č. XXXX/X o výmere
59.323 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. F., evidovanej na LV č. XXXX, ktorej všeobecná hodnota určená
znaleckým posudkom č. 47/2010 vypracovaným K.. U. G. predstavuje 2.356.902,79 eur. Navrhovatelia
geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 28.9.2007 odčlenili z parc. č. XXXX/X časť - parc. č. XXXX/X

o výmere 5.187 m2, ktorá je predmetom súdneho konania. Pomerná všeobecná hodnota uplatňovanej
nehnuteľnosti v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX predstavuje sumu vo výške 206.396,12 eur.

Súdpostupovalprivyčíslenítrovkonaniapodľa§10ods.1vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v súlade s nálezom Ústavného súdu

SR, sp. zn. I. ÚS 119/2012.

Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby tak predstavuje sumu 838,21 eur.

Odporca 1/:

1. príprava a prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a)
838,21 eur
2.písomnépodanienasúdvovecisamejzodňa27.5.2009(§11 ods.1a§14ods.1písm.a) 838,21
eur3. písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 5.6.2009 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) 838,21
eur
4.písomnépodanienasúdvovecisamejzodňa29.7.2009(§11 ods.1a§14ods.1písm.a) 838,21

eur
5.písomnépodanienasúdvovecisamejzodňa11.8.2009(§11 ods.1a§14ods.1písm.a) 838,21
eur
6. písomné podanie na súd vo veci samej - doloženie dokumentov zo dňa 24.5.2010 (§ 11 ods. 1 a §
14 ods. 1 písm. c) 838,21 eur

7. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 6.5.2010 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21
eur
8. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 12.8.2010 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21
eur
9. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 6.7.2012 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21
eur

10. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 12.3.2013 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21
eur
11. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 8.11.2013 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21
eur
12. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 21.2.2014 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21

eur

Režijné výdavky
Odporca 1/:

Za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 režijné výdavky (v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky) - 5x 6,95 eur
34,75 eur
Za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 režijné výdavky (v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky) - 4x 7,21 eur
28,84 eur
Za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 režijné výdavky (v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky) - 1x 7,63 eur

7,63 eur
Za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 režijné výdavky (v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky) - 2x 7,81 eur
15,62 eur
Za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 režijné výdavky (v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky) - 1x 8,04 eur
8,04 eur

Advokátovi patrí aj náhrada preukázaných cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní podľa § 16
ods 3 vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002Z.z. o cestovných náhradách, a to za cestu Bratislava
- Pezinok a späť.

Odporca 1/:
1. cesta 6.5.2010 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km
spotreba paliva 12 l/100 km
základná náhrada za 1 km - 0,183 eur
cena pohonných hmôt 1,17 eur/l 16,17 eur

2. cesta 20.7.2010 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km
spotreba paliva 12 l/100 km
základná náhrada za 1 km - 0,183 eur
cena pohonných hmôt 1,25 eur/l 16,65 eur

3. cesta 12.8.2010 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km
spotreba paliva 12 l/100 km
základná náhrada za 1 km - 0,183 eur
cena pohonných hmôt 1,25 eur/l 16,65 eur

4. cesta 6.7.2010 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km
spotreba paliva 12 l/100 km
základná náhrada za 1 km - 0,183 eurcena pohonných hmôt 1,52 eur/l 18,27 eur

5. cesta 12.3.2013 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km

spotreba paliva 12 l/100 km
základná náhrada za 1 km - 0,183 eur
cena pohonných hmôt 1,45 eur/l 17,85 eur

6. cesta 8.11.2013 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km

spotreba paliva 12 l/100 km
základná náhrada za 1 km - 0,183 eur
cena pohonných hmôt 1,45 eur/l 17,85 eur

7. cesta 21.2.2014 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km
spotreba paliva 12 l/100 km

základná náhrada za 1 km - 0,183 eur
cena pohonných hmôt 1,44 eur/l 17,79 eur

Trovy odporcu 1/:
Tarifná odmena 10.058,52 eur + 20% DPH.......................................12.070,22 eur

Režijný paušál za úkony do 31.5.2009........................................................... 6,95 eur
Režijný paušál za úkony od 1.6.2009 do 2014 - 87,93 eur + 20% DPH........... 105,52 eur
Náhrada cestovných nákladov - 121,23 eur + 20% DPH................................. 145,48 eur
---------------------------------
Spolu: 12.328,17 eur

Súd nepriznal odporcovi 1/ náhradu trov konania za úkon - sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa
18.4.2012, nakoľko tento úkon sa netýkal veci samej. Odporcovi 1/ nepriznal tiež náhradu za úkon
právnej služby - porada s klientom pred nahliadnutím do spisu a mimosúdnymi rokovaniami dňa
10.11.2013 a nahliadnutie do spise dňa 20.11.2013, pretože tento úkon vyhodnotil ako neúčelný. Súd

nepriznal odporcovi 1/ náhradu trov konania za úkon účasť na pojednávaní dňa 20.7.2010, nakoľko na
tento deň nebolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie.

Súd uložil navrhovateľom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi odporcu
1/ s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému

bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi.

Odporca 2/:
1. príprava a prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a)

838,21 eur
2.písomnépodanienasúdvovecisamejzodňa31.3.2009(§11 ods.1a§14ods.1písm.a) 838,21
eur
3. písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 16.9.2009 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) 838,21
eur

4. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 6.5.2010 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21
eur
5. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 12.8.2010 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21
eur
6. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 6.7.2012 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21

eur
7. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 28.11.2012 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21
eur

Celková tarifná odmena odporcu 2/ predstavuje súčet odmeny za poskytnutie právnych služieb vo výške

5.918 eur + 20% DPH, t.j. 7.101,60 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).