Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114236073
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114236073.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Ing. Q. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XX, D., právne zastúpeného JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so
sídlom M. T. XX, D., proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. k M. XXX/XX, D. - A., o
zaplatenie istiny 1.090,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Žilina č. k. 17C/118/2015-116 zo dňa 09.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, ako odvolaním stranami
sporu nenapadnutom, ponecháva n e d o t k n u t ý .

V ostatnej časti rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 1.090,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 26.03.2015 do zaplatenia, vo zvyšnej časti uplatneného
úroku z omeškania žalobu zamietol, žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo vzťahu
k žalovanému v celom rozsahu. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil, že medzi stranami sporu
ako fyzickými osobami bola uzatvorené uznanie záväzku s označením veriteľa a dlžníka ako fyzických

osôb s dátumom narodenia, výškou dlhu 1.230,- eur, ktorý vznikol z dôvodu pôžičky. Dlžník sa zaviazal
svoj záväzok uhradiť veriteľovi na 2 časti do konca roku 2012 600,- eur a do 31.01.2013 630,- eur. Dňa
21.05.2013 bolo vyhotovené nové uznanie záväzku medzi identickým veriteľom a identickým dlžníkom,
s identickým predmetom dlžnej sumy, ako aj dôvodom vzniku záväzku dlžníka. Dlžník sa zaviazal svoj
záväzok uhradiť veriteľovi na 2 až 4 časti do 31.08.2013. Súd nemal pochybnosti o pravdivosti uznania
záväzku, nebola preukázaná žiadna skutočnosť, že by prejav vôle nebol zrozumiteľný. Na podklade

toho dospel k záveru, že v danom prípade ide o tzv. dlžobný úpis, ktorý má účinky uznania dlhu. Vôľa
účastníkov smerovala k tomu, aby tak veriteľom, ako i dlžníkom boli fyzické osoby, pričom vyslovil
názor, že nebolo právne významné zisťovanie, na aký účel boli následne prevzaté finančné prostriedky
žalovaným použité. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že predmetné uznanie záväzku podpisoval ako konateľ
obchodnej spoločnosti, jeho tvrdenia boli rozporné, nakoľko najskôr udával, že podpisoval nevyplnenú
listinu, pričom v priebehu konania udával jej obsah. Aj z reťazcov nepriamych dôkazov sa javilo súdu

nelogické, aby žalovaný po ukončení funkcie konateľa spoločnosti oslovil žalobcu o vyrovnanie dlhu
predmetnej spoločnosti.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Vytýkal
prvoinštančnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
následne vyvodil nesprávny právny záver. Uviedol, že materiálnou náležitosťou uznania záväzku je aj

presná identifikácia uznávaného záväzku. Nepostačuje iba špecifikácia uznania záväzku, tak ako to bolo
urobené v uznaní záväzku zo dňa 19.12.2012 a uznaní záväzku zo dňa 21.05.2013. Vyžaduje sa takášpecifikácia, ktorá by bola zrejmá aj tretej strane ako nezainteresovanému subjektu. Táto v žalobcom
predložených dôkazoch chýba. Nie je zrejmé, o akú pôžičku sa jedná, jej účel, akou formou bola pôžička
uzatvorená, na čo prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia vôbec nereflektoval. Pokiaľ uznanie

záväzku obsahovalo dohodu o splátkach, mala obsahovať takú formu dohody o splátkach, z ktorej
by akémukoľvek subjektu bolo zrejmé, v akých vysokých splátkach a v akých konkrétnych termínoch
sa má plniť. Nesúhlasil ani s vyhodnotením svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov, výpovede
žalobcu zo dňa 09.03.2016. Z jeho výpovede vyplynulo, že v oboch prípadoch uznania záväzku žalobca
definoval obsah uznania záväzku, žalovaný len uvedené uznanie podpísal. Mal teda faktický dosah na

určenie obsahu záväzku. Žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov
prvostupňového i odvolacieho konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdiť. Obsah listiny uznania záväzku nemožno podľa neho vykladať inak iba ako kvalifikovaný
právny úkon uznania záväzku označeného dlžníka voči označenému veriteľovi. Uviedol, že žalovaný bol

konateľom aj spoločníkom spoločnosti ECI-FEYMA25 s. r. o. do 23.10.2013. Zánikom funkcie konateľa
zanikli všetky jeho práva a povinnosti konať za predmetnú spoločnosť, vrátane rokovania o úhrade jej
záväzkov.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP) a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania (podľa § 385
CSP a contrario) odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne vec nesprávne právne posúdil. Bolo by
neprípustné, aby odvolací súd dospel k odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k odlišnému záveru
opodstatnenosti žaloby iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie.

6. Súd prvej inštancie totiž za základ pre svoje rozhodnutie vzal uznanie záväzku uzatvorené medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 19.12.2012 a zo dňa 21.05.2013, v ktorých
ako právny dôvod vzniku záväzku bola uvedená pôžička.

7. Podľa § 558 veta prvá OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

8. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí určitosť
obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný a nie je
postačujúci stav, kedy je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu, ak to nie je inak

z právneho úkonu samotného objektívne poznateľné.

9. Uznanie záväzku je jednostranným právnym úkonom, pre ktorý OZ vyžaduje obligatórne písomnú
formu, pričom určitosť uznávaného záväzku musí vyplývať z písomného prejavu dlžníka a nemožno ju
vyvodzovať z toho, že účastníkom muselo byť známe, aký záväzok dlžník uznáva.

10. Určitosť predmetu písomného právneho úkonu nie je obmedzená len na prípady, kedy je
tento predmet špecifikovaný v samotnom texte, ktorý obsah úkonu zachycuje. Požiadavke určitosti
vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej
je predmet úkonu objektívne (teda každému a nielen zmluvným stranám) poznateľný, samozrejme za

predpokladu, že je v tejto listine označený úplne nezameniteľným spôsobom.

11. V rovine hmotnoprávnej možno identifikovať pohľadávku rozmanitým spôsobom, najmä uvedením
právnejskutočnosti,naktorejjezaložená,výšky,splatnosti,príp.ajinýmiskutočnosťami,vrátaneodkazu
na eventuálny titul, ktorým bola priznaná, vždy však tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou

voči tomu istému povinnému. O náležité určenie pohľadávky by nešlo v prípade, kedy by ani na základe
výkladových pravidiel prejavu vôle nebolo možné dospieť k spoľahlivému záveru, ktorá pohľadávka mala
byť uznaná (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21. januára 2009, sp. zn. 32Cdo 3851/2007).12. Ak potom z uznaní záväzkov podpísaných stranami sporu 19.12.2012 a 21.05.2013 vyplýva, že
uznávaným záväzkom bol záväzok z pôžičky bez toho, aby bolo bližšie uvedené, o akú pôžičku
ide, kedy bola fakticky poskytnutá, v akej výške, akým spôsobom, najmä ako bola dojednaná jej

splatnosť, podľa názoru odvolacieho súdu nešlo o náležité určenie uznávaného záväzku, na podklade
čoho odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd na podklade vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne vec nesprávne právne posúdil. Z týchto dôvodov preto
rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby v
ďalšomkonaníprvoinštančnýsúdprehodnotilvýsledkyvykonanéhodokazovaniavzmyslenaznačeného

právneho posúdenia veci a opätovne ustálil, či je možné žalobe žalobcu na podklade ním predložených
dôkazov uznania záväzkov vyhovieť a či je možné tieto považovať za natoľko určité, aby spĺňali atribúty
uznania záväzku tak, ako predpokladá ust. § 558 veta prvá OZ.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)