Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205412
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8217205412.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
sad XX, A., zast. JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, 08 501 Bardejov, proti žalovanému R. s. r.
o., Nábrežná 865/24, Bardejov 085 01, IČO: 47 373 628, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/28/2017-73 zo dňa 18.09.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienávrhžalobcunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia
zamietol.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 343, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326
ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330, § 334, § 336 ods. 1-3 C.s.p.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa
zriadi záložné právo k rozostavanej nadstavbe obytného domu B, súp. č. XXX, postaveného na parc.

CKN č. XXX/X a XXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. A., obec A., ktorej realizácia bola povolená
stavebným povolením Mesta Bardejov zo dňa 07.09.2015, č. XXXX/XXXXX, ktorá je vo vlastníctve
žalovaného a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému titulom náhrady škody
vo výške 2.095,53 eur s príslušenstvom a trovami konania. Súd prvej inštancie uviedol, že podmienkou
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že záložné právo možno zriadiť na veciach, právach a
pod. dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, samozrejme ak je obava, že exekúcia bude

ohrozená. Zároveňzáložnéprávovznikázápisomdopríslušnéhoregistra.Zálohommôžebyťvec,právo
alebo iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné. Samotné vydanie uznesenia
o zabezpečovacom opatrení súdom však nepostačuje pre vznik záložného práva. Ako vyplýva z vyššie
cit. ust. CSP na jeho vznik je potrebný zápis do príslušného registra. V tomto prípade, keďže sa návrh
týka nehnuteľnosti ( ktorou rozostavaná stavba nepochybne je, o čom pojednáva vo svojich ust. tak
OZ ako aj zákon o katastri nehnuteľnosti č. 162/1995 Z.z. - a to zápis rozostavanej stavby do katastra

nehnuteľností ), je týmto registrom, kataster nehnuteľností. Vzhľadom k zisteniu, že rozostavaná stavba
nie je zapísaná v príslušnom registri - katastri nehnuteľností, bol súd prvej inštancie názoru, že v tomto
prípade, ak by zriadil záložné právo tak, ako to žalobca žiada, tak by toto zabezpečovacie opatrenie
nebolo vykonateľné, resp. by nenastali jeho účinky a to práve nemožnosťou jeho zápisu do katastra
nehnuteľnosti. Ďalej súd prvej inštancie podotkol, že nič stranám nebráni v tom, aby rozostavaná stavba
bola do budúcnosti zapísaná v katastri nehnuteľnosti a tak sa opätovne domáhať ochrany svojich práv

súdom, resp. zvoliť iný prostriedok právnej ochrany ( napr. návrhom o zabezpečenie stavby žalovaným,
aby nedochádzalo k ďalším škodám, zabezpečením napr. finančného majetku žalovaného a pod.).4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Ten má za to, že aj v prípade nezapísaných
nehnuteľností je možné a potrebné, dokonca súladné so súdnou praxou, o týchto rozhodovať, pričom

nevyhnutnosťou je z hľadiska vykonateľnosti špecifikácia - opis nehnuteľností tak, aby bolo možné
rozhodnutie vykonať. Podľa žalobcu súdnym rozhodnutím zriadené záložné právo je možné do katastra
nehnuteľností zapísať zároveň so zápisom samotnej skolaudovanej stavby v zmysle označeného
stavebného povolenia, k čomu zrejme skôr či neskôr dôjde a zákon neustanovuje v akej lehote je zápis
potrebné vykonať. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, súčasne uplatnil trovy

konania.

5. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP) oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad uvedených v § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením

§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je nedôvodné.

6.Akovyplývazodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia,dôvodomprezamietnutienávrhunanariadenie
zabezpečovacieho opatrenia bolo, že rozostavaná stavba nie je zapísaná v príslušnom registri - katastri
nehnuteľností, a teda nariadené zabezpečovacie opatrenie by nebolo vykonateľné, resp. by nenastali

jeho účinky a to práve nemožnosťou jeho zápisu do katastra nehnuteľností.

7. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať
predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (ii) musia byť vydané príslušným orgánom a

nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal
odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.

8. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu,
že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku

veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie
opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku
voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku,
jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní
povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú

relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania.
Osvedčenie znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti
prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

9. Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie
budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho
rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom
konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia
budúcejexekúcieneosvedčuje.Osvedčeniemusíbyťzaloženénakonkrétnomsprávaníodôvodňujúcom

túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie
opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto
smere rozhodnutie náležite odôvodniť.

10. Z dôkazov dostupných v predmetnom spise bezpečne vyplýva, že žalovaný vykonal nadstavbu

len v rozsahu demolačných prác strechy, ale nadstavbu ako takú nedokončil a ponechal krov strachy
prekrytý len fóliou, pričom na príslušnom liste vlastníctva nie je evidovaná rozostavaná stavba. Bolo
vydané stavebné povolenie, nové súpisné číslo pridelené nebolo a nebolo taktiež vydané ani kolaudačné
rozhodnutie.

11. Do katastra sa okrem iného zapisujú jednak aj rozostavané stavby, ale aj práva k týmto stavbám
na základe zmluvy o nadstavbe. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť aj stavby, ktoré
sa do katastra nezapisujú, alebo aj tie, ktoré sa síce do katastra zapisujú, avšak neboli z rôznych
dôvodov zapísané. Rozostavaná stavba je taká stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutiea pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého
posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.

12. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zo zreteľom
na všetky dostupné okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zmysel zabezpečovacích opatrení, v
danomprípadeodvolacísúddospelkzáveru,ženiesúnaplnenézákonnompredpísanépredpokladypre
pozitívne rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože (i) žalobca
sa dožaduje prostredníctvom tohto inštitútu zriadenia záložného práva k predmetu, ktorý nateraz nie

je predmetom občianskoprávnych vzťahov, (ii) samotná skutočnosť, že žalovaný má záporné vlastné
imanie ešte sama o sebe neindikuje možnosť ohrozenia budúcej exekúcie.

13. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

14. To, že neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súdy nerozhodli v súlade s jeho právnym názorom,

ešte automaticky neznamená, aby došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, pretože
obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať
a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak v odvolacom konaní mu žiadne účelne vynaložené
výdavky ako trovy konania nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
(NSSR,sp.zn.6Cdo/544/15z26.10.2016).Žalobcabolvkonaníneúspešný,pretomutrovyodvolacieho
konania nepatria.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.