Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212436
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116212436.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: 1. G.. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX O.H.,
2. W. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XB, XXX XX M., právne zastúpených Juhás, Marják
& Ferenci s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Úrad legislatívy a práva, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47
Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalovaný má proti každému zo žalobcov 1. a 2. Zvlášť právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Vstup Slovenskej republiky do konania na strane žalovaného nepripúšťa.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 14.06.2016 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému náhrady škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.08.2016, v ktorom primárne uviedol, že nie je pasívne
vecne legitimovaným subjektom, keďže podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovedným subjektom štát,

teda Slovenská republika.

3. Podaním došlým súdu dňa 23.09.2016 vzali žalobcovia žalobu proti žalovanému späť a zároveň
navrhli, aby do konania na strane žalovaného bola pripustená Slovenská republika.

4. Podľa Civilného sporového poriadku

· § 144 - Žalobca môže vziať žalobu späť.
· § 145 ods.1 - Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
· § 146 ods.1 - Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Vzhľadom na to, že žalobcovia vzali žalobu späť skôr ako sa vo veci začalo predbežné prejednanie
sporu alebo pojednávanie, súd konanie zastavil.

5. Podľa § 79 C.s.p. - Na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

5.1. Ustanovenie § 79 CSP kopíruje doterajší § 92 ods. 1 OSP , pričom zároveň upresňuje, že návrh na pripustenie pristúpenia
ďalšieho subjektu je prípustný len zo strany žalobcu.
5.2. Podľa uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2014, sp. zn. 11 Co 119/2014 -

Zmyslom ustanovenia § 92 ods. 1 OSP (teraz § 79 CSP - pozn. OS PO) je umožniť riešenie situácie, keď buď žaluje iba jedna vecne
legitimovaná osoba, ale podľa hmotného práva by malo žalovať niekoľko osôb, alebo je žalovaná iba
jedna osoba, hoci podľa hmotného práva by ich malo byť žalovaných viac. Návrh na pristúpenie ďalšieho

účastníka do konania môže s použitím doslovného výkladu urobiť iba navrhovateľ, pretože iba on je
oprávnený určovať okruh účastníkov konania.
5.3. Podľa dôvodovej správy k C.s.p. - vypustil sa inštitút zámeny účastníctva, pretože v dôsledne
kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne
novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu.
5.4. Podľa NS ČR sp. zn. 29 Odo 119/2006, [R 1/2007 civ.] - Soud nepřipustí

přistoupení dalšího žalovaného do řízení (§ 92 odst. 1 o. s. ř.) také tehdy, je-li zřejmé, že dosavadní žalovaný
již v době zahájení řízení nebyl věcně legitimován a že návrhem na přistoupení dalšího účastníka
do řízení žalobce obchází institut záměny účastníků ve smyslu ustanovení § 92 odst. 2 o. s. ř. Žalobce

má jak vyplývá z dispoziční zásady ovládající zahájení sporného řízení (a o takové řízení jde i v
posuzovaném případě) - procesní právo navrhnout, aby do řízení přistoupil další účastník. Návrhu na
postoupení dalšího žalovaného do řízení může soud vyhovět, aniž by podmínkou vydání takového
usnesení byl souhlas původního žalovaného nebo toho, kdo se takto má stát dalším žalovaným (srov. §
92 odst.

1 o. s. ř.). Oproti tomu k záměně žalovaného je nutný jeho souhlas (srov. § 92 odst. 2 o. s. ř.). Navržené
přistoupení dalšího účastníka do řízení má právní účinky, jen jestliže je soud připustí; přistoupení do
řízení nastává dnem právní moci usnesení. Výklad podávaný soudní praxí je pak ustálen v závěru,
že přistoupení dalšího účastníka do řízení soud nepřipustí zejména tehdy, kdyby v důsledku něho

nastal nedostatek podmínky řízení, pro který by bylo nutné řízení zastavit, kdyby nebylo nepochybné,
čeho se žalobce domáhá proti tomu, kdo má do řízení postoupit na straně žalovaného, kdyby nebylo
jednoznačné, čeho se proti žalovanému domáhá ten, kdo má do řízení přistoupit jako další žalobce,
nebo kdyby přistoupení dalšího účastníka do řízení bylo v rozporu se zásadou hospodárnosti řízeni
(shodně srov. např. usnesení Nejvyššího soudu uveřejněné pod číslem 9/2002 Sbírky soudních

rozhodnutí a stanovisek). Je přitom nepřípustné, aby institut záměny účastníka ve smyslu § 92 odst. 2 o. s. ř.
byl obcházen tím, že žalobce navrhne, aby do řízení přistoupil další účastník (další žalovaný nebo další
žalobce). Je-li při rozhodování o navrženém přistoupení do řízení zřejmé (nepochybné), že dosavadní
žalovaný již v době zahájení řízení nebyl ve sporu pasivně věcně legitimován, nejsou splněny podmínky

k tomu, aby soud připustil přistoupení dalšího účastníka na jeho stranu; nápravu v tomto případě lze
zjednat jen prostřednictvím záměny účastníka ve smyslu ustanovena § 92 odst. 2 o. s. ř. (shodně srov. např.
usnesení Nejvyššího soudu ze dne 7. 12. 2005, sp. zn. 21 Cdo 1421/2005 ).

5.5. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcovia si po oboznámení s vyjadrením žalovaného -
Ministerstva obrany SR uvedomili svoj právny omyl v otázke žalovaného subjektu. Nápravy sa však
nemôžu domáhať spôsobom aký zvolili. Pristúpenie do konania má význam a zmysel pre prípad, že
žalobcom alebo žalovaným je jedna z vecne legitimovaných osôb ale podľa hmotného práva ich má byť
viac. V tomto prípade, ak to zodpovedá zásade hospodárnosti, môže súd do konania na strane žalobu

alebo žalovaného pripustiť ďalšiu osobu.
5.6. Podľa súdu je nepochybné, že na strane žalovaného bola označená osoba, ktorá nie je vecne
pasívne legitimovaná pri náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Na odstránenie tohto nedostatku
v čase platnosti Občianskeho súdneho poriadku slúžilo ustanovenie § 92 ods.4 (Za súhlasu účastníkov
môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto

iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto
vstúpiť.) o zámene účastníkov, ktoré pre takýto postup však vyžadovalo súhlas aj druhej strany sporu. V
súčasnosti platnom Civilnom sporovom poriadku však obdobná právna úprava neexistuje, čo je uvedené
aj vo vyššie citovanej dôvodovej správe. Naviac, súd má za to, že postupu zvolenému žalobcami bynebolo možné vyhovieť ani v čase účinnosti O.s.p., ako to uvádza rozhodnutie NS ČR, s ktorým sa
procesný súd plne stotožňuje.
5.7. Naviac v prejednávanej veci došlo z dôvodu dispozičného úkonu žalobcov k zastaveniu konania a

je teda nemožné meniť účastníka konania, ktoré je zastavené.
6. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 256 ods.1 C.s.p. - Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Zastavenie konania bolo zavinené žalobcami, preto má žalovaný právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti výrokom č. I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Proti výroku č. III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (3)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.